Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/67/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu , s.r.o., Topoľová 2768/13, Galanta, IČO: 36 753 904, zastúpeného advokátom JUDr. Albínom Lanczom, Mierová 1435/13, Galanta, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100493194/2019 zo dňa 21.02.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 100493194/2019 zo dňa 21.02.2019, ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta č.101757815/2018 zo 7. septembra 2018 vyrubujúce žalobcovi podľa daňového poriadku rozdiel dane v sume 10 064,80- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 na základe neuznania práva na odpočítanie dane z faktúr dodávateľov TRADE CENTRUM s.r.o. ( fa č. 15047), KREMSTAL Development, s.r.o. (fa č. 15037) a W. H. Philip, s.r.o. ( fa č. 15055, 15056, 15057, 15058) vystavených za dodávky stavebných, murárskych, zatepľovacích a maliarskych prác.

2.

Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, sú nezákonné, nakoľko žalovaný, ako aj správca dane nezistili spoľahlivo skutkový stav veci, ich rozhodnutia sú neurčité, nepresvedčivé a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebolo vykonané náležité a dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy boli nesprávne vyhodnotené a záver, ku ktorému žalovaný a správca dane dospeli, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvažovania. Rovnako mal za to, že závery žalovaného a správcu dane sú nepreukázané, často nepravdivé a účelovo prezentované, sú v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z administratívneho spisu a nemajú v ňom oporu. Tiež namietal, že v konaní žalovaného i správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

3.

Za najzávažnejší nedostatok rozhodnutí žalobca považoval podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, v dôsledku čoho je podľa neho napadnuté rozhodnutie nezákonné. Mal za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami

daňového poriadku, najmä ustanoveniami § 3 a § 24, keď v rozpore s uvedenými ustanoveniami a bez náležitého zdôvodnenia správca dane odmietol vykonať navrhnuté dôkazy, ktorých vykonanie bolo navrhnuté za účelom preukázania jeho tvrdenia v rámci jeho dôkaznej povinnosti, a ktoré podľa jeho názoru boli spôsobilé preukázať reálne vykonanie všetkých zdaniteľných plnení.

4.

Podľa žalobcu správca dane pri svojom rozhodovaní ignoroval pomerne rozsiahlu judikatúru, či už Súdneho dvora EÚ, ale aj Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ktorá sa obdobnými prípadmi zaoberá a mnohé sporné otázky, ktoré sa vyskytovali v tomto prípade, vyhodnocuje inak, resp. v prospech daňového subjektu.

5.

Žalobca sa nestotožnil so závermi správcu dane, že porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a že žalobca ani uvedení dodávatelia vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali, že dodanie služieb uvedených na faktúrach sa reálne uskutočnilo, a teda nepreukázali, že boli dodané fakturované služby pre žalobcu, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti a na druhej strane splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Mal za to, že uvedené závery správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú v rozpore so zákonom, ako aj konštantou judikatúrou slovenských súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ a rovnako sú nepreskúmateľné, pretože v danom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav veci pre jej riadne posúdenie.

6.

Poukazoval tiež na to, že počas celej daňovej kontroly bol voči správcovi dane súčinný, predložil mu všetky podklady potrebné na preverenie oprávnenosti odpočítania dane z predmetných dodávateľských faktúr a poskytol mu všetky potrebné vysvetlenia. Preto mal za to, že v danom prípade boli z jeho strany splnené všetky zákonné podmienky na riadne uplatnenie práva na odpočítanie dane. S poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvrdil, že zdaniteľné obchody, konkrétne poskytnutie služieb, ktoré boli predmetom fakturácie, boli v danom prípade jednoznačne dodané, boli poskytnuté resp. dodané platiteľom dane a tieto dodané služby použil na uskutočnenie svojich plnení pre svojich odberateľov a disponuje faktúrou od platiteľa (dodávateľa), ktorá spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti.

7.

Žalobca sa nestotožnil s dôvodom, pre ktorý mu správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr, spočívajúcim v tom, že pri výkone daňovej kontroly nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody deklarované na dodávateľských faktúrach boli uskutočnené týmito dodávateľmi, pričom uviedol, že takýto záver správcu dane je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a formulácia uvedeného záveru je predčasná a vyplýva z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8.

Zastáva názor, že vykonal všetko, čo bolo možné od neho objektívne požadovať, aby preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľmi uvedenými na faktúrach, konkrétne, že: 1. predložil správcovi dane príslušné faktúry vystavené dodávateľmi, 2. preukázal správcovi dane úhradu predmetných faktúr, 3. prijaté plnenia použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení (fakturoval ich ďalej svojim odberateľom, čím bola preukázaná ekonomická opodstatnenosť týchto plnení),4. Dodanie služieb potvrdili príslušní dodávatelia. Tiež poukázal na to, že v rámci svojich zákonných možností a schopností dodržal náležitú starostlivosť a vykonal pred dodaním služieb všetko, čo je možné od neho požadovať, aby si preveril dodávateľa, s ktorým prichádza do obchodného styku, keď z verejne dostupných zdrojov nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla u neho vyvolať akúkoľvek pochybnosť o jeho spoľahlivosti. Zistil, že dodávatelia sú riadne zapísaní v obchodnom registri, osoby, s ktorými konal, sú ich konateľmi, spoločnosti boli registrované na daň z príjmu a daň z pridanej hodnoty a nenachádzali sa v zozname platiteľov dane, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH.

9.

Poukazoval na to, že ešte vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré podal dňa 11.06.2018, navrhoval vykonať vo vyrubovacom konaní obhliadky jednotlivých stavieb, kde boli

predmetné fakturované služby vykonané s tým, že bol pripravený zabezpečiť pre správcu dane aj dokumentáciu k vykonaným prácam, ďalej navrhol vypočuť jeho zamestnancov, ktorí pracovali na stavbách, na ktorých došlo k dodaniu fakturovaných služieb za účelom preukázania reálneho vykonávania týchto prác, ako aj vypočuť konateľa spoločnosti W. H. Philip, s.r.o., ktorého prítomnosť sa ponúkol zabezpečiť.

10.

Namietal, že správca dane uvedené dôkazy vo vyrubovacom konaní nevykonal, pričom k návrhu na vykonanie obhliadok správca dane uviedol, že ho nevykonal, nakoľko to považoval za bezpredmetné, a čo sa týka nevykonania navrhovaných výsluchov zamestnancov, správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnili, prečo tieto dôkazy odmietli vykonať. Vo vzťahu k výsluchu konateľa poukázal na to, že po tom, čo sa správca dane bezvýsledne pokúsil výsluch realizovať a predvolanie na výsluch svedkovi sa nepodarilo doručiť, správca dane už žalobcu žiadnym spôsobom nepožiadal o súčinnosť pri zabezpečení tejto osoby. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné, pričom odmietnutím vykonania navrhnutých dôkazov správca dane znemožnil splnenie jeho dôkaznej povinnosti na preukázanie oprávnenosti jeho nároku na odpočítanie dane, pretože tieto dôkazy boli spôsobilé preukázať tvrdenia o reálnom vykonaní všetkých zdaniteľných plnení.

11.

Pokiaľ podľa správcu dane spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o. a KREMSTAL Development, s.r.o. nemali vlastné materiálno- technické a personálne vybavenie na výkon stavebných prác, má žalobca za to, že táto skutočnosť nie je dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane nakoľko nebolo povinnosťou žalobcu preverovať, či jeho dodávatelia disponujú vybavením pre výkon prác. Práce si objednal a tieto mu boli riadne dodané, ako vyplynulo z výsluchov konateľov dodávateľských spoločností, samotný výkon prác bol realizovaný prostredníctvom živnostníkov, ktorých si na tento účel objednali. Za dôvod pre nepriznanie odpočítania dane nepovažuje ani zistenie, že dodávatelia nevedeli preukázať zaúčtovanie faktúr vo svojom účtovníctve a zaevidovanie v záznamoch DPH, či predložiť účtovné doklady spoločnosti z dôvodu, že tieto odovzdali novým konateľom, a v prípade spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o. skutočnosť, že od októbra 2014 nepodávala daňové priznanie k DPH a od roku 2013 ani daňové priznanie k DPPO. Tieto skutočnosti nastali mimo sféry žalobcu, sú mimo jeho dosah, on ich nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a preto nemôže za ne ani niesť zodpovednosť. Na ťarchu žalobcu nemožno pripisovať ani zodpovednosť za vedenie účtovníctva dodávateľa W. H. Philip, s.r.o. a nekontaktnosť tejto spoločnosti nakoľko v čase plnenia bola spoločnosť kontaktnou a žalobca ponúkol aj svoju súčinnosť pri zabezpečovaní účasti jej konateľa, na ktorú správca dane nereflektoval, ale iba formálne splnil svoju povinnosť predvolať konateľa a po neúspešnom doručovaní predvolania už v tomto smere nevykonal žiaden úkon.

12.

Konatelia spoločností TRADE CENTRUM, s.r.o. a KREMSTAL Development, s.r.o. na rozdiel od právneho názoru žalovaného a správcu dane podľa žalobcu svojimi výpoveďami dodanie faktúrovaných služieb preukázali. Skutočnosť, že si nepamätali na mená živnostníkov, ktorí práce vykonali, prípadne na iné okolnosti obchodu, je ospravedlniteľnou, nakoľko výsluch svedkov sa uskutočnil po viac ako troch rokoch od plnenia a svedkovia v čase výsluchu nedisponovali účtovnou agendou spoločností.

13.

Žalobca už pri výkone daňovej kontroly predložil správcovi dane celú svoju účtovnú agendu týkajúcu sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, ktorej obsahom boli okrem príslušných dodávateľských a odberateľských faktúr, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov a výpisov z účtu žalobcu, aj ďalšie dokumenty (súpisy prác, záznam, poznámky a iné) týkajúce sa jednotlivých preverovaných zdaniteľných plnení, ktoré preukazujú ich reálne uskutočnenie, pričom z konania a najmä záverov správcu dane je evidentné, správca dane sa s týmito dokumentmi vôbec nezaoberal a ani sa s nimi neoboznámil v rámci výkonu daňovej kontroly, pričom tieto dokumenty ani neuviedol v protokole z daňovej kontroly zo dňa 21.05.2018. Z dôvodu, že správca dane listinné dôkazy preukazujúce dodanie fakturovaných služieb prehliadol, pripojil tieto k žalobe na preukázanie oprávnenosti jeho nároku na odpočítanie dane z príslušných faktúr.

Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 17. januára 2017 dôvodil, že súd by sa mal pri svojom rozhodovaní týmito novými dôkazmi zaoberať a následne vo svojom rozhodnutí sa s nimi aj vysporiadať. V súvislosti s predloženými súpismi subdodávateľských prác uviedol, že tieto obsahujú presný položkovitý rozpočet druhu a rozsahu jednotlivých vykonaných prác, ako aj miesto vykonania týchto prác a tiež dátum plnenia, ktorý je totožný s dátumom dodania uvedeným na faktúrach, s tým, že tieto súpisy dostatočne preukazujú, že dodanie služieb uvedených na faktúrach sa reálne uskutočnilo, nakoľko v opačnom prípade nebol dôvod, aby svojím podpisom potvrdzoval prevzatie vykonaných prác a uhradil dodávateľom faktúry.. V tejto súvislosti zopakoval, že pochybnosť správcu dane vyvracia tiež skutočnosť, že dodané práce následne ďalej dodal ako súčasť celého diela hlavnému investorovi.

14.

Žalobca, rovnako ako v odvolaní, poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ, konkrétne na rozsudok v spojených veciach C-80/11 (Mahagében Kft) a C-142/11 (Péter Dávid), rozsudok vo veci C.324/11 (Gábor Tóth) majúc za to, že je možné ich plne aplikovať na daný prípad. Tiež poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 15. marca 2011 a sp. zn. zo 4. decembra 2018.

15.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že z dokazovania, ktoré v konaní viedol správca dane, vyplynuli oprávnené pochybnosti o tom, že služby poskytli na preverovaných faktúrach uvedení dodávatelia. V rámci dokazovania bolo zistené, že deklarovaní dodávatelia nedisponovali materiálnym, technickým ani personálnym vybavením, teda základnými predpokladmi pre to, aby deklarované služby mohli žalobcovi dodať. V zásade na jednej strane nie je vylúčené, aby dodávatelia zabezpečili služby subdodávateľským spôsobom, tak ako to tvrdili vypočutí svedkovia. Na druhej strane skutočnosť, že svedkovia si na žiadnych svojich dodávateľov nevedeli spomenúť, svedok E. si dokonca nevedel spomenúť ani na meno konateľa daňového subjektu, svedok M. si nespomenul, že spoločnosť KREMSTAL Development, s.r.o. vykonávala stavebné práce pre daňový subjekt, obidvaja svedkovia nevedeli identifikovať účtovníčku, ktorá im poskytovala účtovnícke služby, dôkazná situácia bola sťažená nedostupnosťou účtovníctva dodávateľských spoločností, čo výrazným spôsobom spochybňuje, že dodanie fakturovaných služieb sa uskutočnilo faktúrami deklarovanými dodávateľmi. Pokiaľ ide o dodávateľa W.H.Philip, s.r.o., správca dane vykonal v mieste jeho sídla miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti a dodávateľsko-odberateľských vzťahov. V priebehu miestneho zisťovania bolo zistené, že na adrese X.Z. XX, R. sa nachádza prerobený rodinný dom, v ktorom sídli niekoľko prevádzok, avšak sídlo spoločnosti W.H.Philip, s.r.o. sa na uvedenej adrese nenachádza. Správca dane predvolal konateľa spoločnosti W.H.Philip, s.r.o. na výsluch svedka, ktorý sa mal konať dňa 16.02.2018 na daňovom úrade. Zaslané predvolanie bolo adresátovi doručené dňa 22.01.2018, svedok sa na ústne pojednávanie nedostavil a ani svoju neprítomnosť neospravedlnil. Správca dane taktiež odoslal na adresu sídla spoločnosti W.H.Philip, s.r.o. výzvu na predloženie kompletnej daňovej a účtovnej dokumentácie. Písomnosť bola adresátovi doručená dňa 22.01.2018. Pošta vrátila zásielku späť s poznámkou:“ adresát neznámy“. Vo vyrubovacom konaní správca zaslal na adresu bývalého konateľa spoločnosti W.H. Philip, s.r.o., - Z. L., Sat. Delenii 41, Tarnaveni, Rumunsko predvolanie na výsluch svedka . Zásielka sa vrátila na daňový úrad s poznámkou, že sa adresát presťahoval, iná adresa správcovi dane nie je známa. Správca dane teda v rámci dokazovania vykonal dostupné procesné úkony, avšak reálnosť dodania preverovaných služieb sa nepreukázala.

16.

V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávatelia nemajú vlastné personálne a materiálne predpoklady na realizáciu dodávky, do značnej miery spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Žalobca si pritom tieto spoločnosti sám vybral za svojich dodávateľov, hoci nemali zamestnancov a mechanizmy na výkon prác v zmysle zmluvy a museli si ich zabezpečiť subdodávateľským spôsobom. Takýto spôsob vedenia dokazovania správcom dane vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní.

17.

Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že správca dane pripisoval na ťarchu žalobcu skutočnosti, ktoré nastali mimo jeho dosah (nepreukázanie zaúčtovania predmetných faktúr v účtovníctve dodávateľa a v záznamoch DPH a nepredloženie účtovných dokladov z dôvodu ich odovzdania novým konateľom, nepodávanie priznaní k dani z pridanej hodnoty spoločnosťou TRADE CENTRUM, s.r.o. od októbra 2014 a od roku 2013 daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby) žalovaný uvádza, že v danom prípade bolo vedené dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, keď vykonaným dokazovaním bolo spochybnené poskytnutie služby spoločnosťami TRADE CENTRUM s.r.o., KREMSTAL Development, s.r.o. a W. H. PHILIP, s.r.o. pre žalobcu. Neplnenie daňových povinností dodávateľskými spoločnosťami, resp. nekontaktnosť konateľa bolo v konaní zistené, avšak tieto skutočnosti neboli pripísané na ťarchu žalobcu, ktorý mal procesnú povinnosť v prípade zistenia pochybností o reálnosti dodania služieb svoje nároky preukázať.

18.

Žalovaný tiež poukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 spoločne aj s daňovými kontrolami za zdaňovacie obdobia január 2015 až august 2015, pričom zistil, že dodávateľmi žalobcu boli spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o. a KREMSTAL Development, s.r.o., W.H. Philip, s.r.o., MARMANDE s.r.o., AMA TRADE, s.r.o., teda všetko subjekty, u ktorých nebolo potvrdené dodanie preverovaných plnení žalobcovi doplniac, že keďže zjavne nešlo o jednorazové obchodovanie so subjektmi s takýmito rysmi výkonu ekonomickej činnosti, je namieste záver, že žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené.

19.

K tvrdeniu žalobcu, že predložil všetky podklady na preverenie oprávnenosti odpočítania dane, uviedol, že v danom prípade žalobca preukazoval uskutočnenie zdaniteľného obchodu prakticky len spornými faktúrami, ktoré však ani dostatočne jasne neidentifikujú predmet zdaniteľného obchodu, pretože neobsahujú položkovitý rozpis vykonaných služieb, teda aké konkrétne práce sú fakturované, identifikáciu konkrétneho miesta a času ich vykonania. Za mernú jednotku prác faktúry určujú ks a za množstvo 1,00, pričom neposkytujú žiadnu informáciu o parametroch takéhoto 1 ks prác. Podľa názoru žalovaného v prípade žalobcu je dôvodné konštatovať, že neuniesol nielen dôkazné bremeno svojich tvrdení, ale ani bremeno tvrdenia, pretože nedisponoval tomu zodpovedajúcimi faktúrami, pričom z administratívno-technického hľadiska určite nemohol byť problém, aby skutočnosti uvedené v súpisoch boli situované priamo v texte faktúry, ak by odrážali objektívnu realitu. Mal za to, že na zistený skutkový stav boli správne aplikované príslušné ustanovenia zákona o DPH a že žalobca nesplnil podmienky, ktoré zákon o DPH s uznaním odpočítania dane spája, a preto mu bol z tohto dôvodu vyrubený rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie.

20.

V súvislosti s namietaným nevykonaním dôkazov uviedol, že vzhľadom k tomu, že spornou skutočnosťou bolo, či plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, by vykonanie obhliadky stavieb, na ktorých mali byť zrealizované faktúrami deklarované práce, neviedlo k relevantným zisteniam, kto predmetné práce vykonal. Za účelom vykonania výsluchu konateľa W. H. Philip, s.r.o. správca dane vykonal dostupné úkony a vypočutie vlastných zamestnancov žalobca nenavrhol, len vyhlásil, že v prípade potreby zabezpečí ich vypočutie. Rovnako však, ako v prípade obhliadky stavieb, by ich vykonanie podľa žalovaného neviedlo k relevantným zisteniam ohľadne faktického dodávateľa plnenia.

21.

K žalobe doložené súpisy dodávateľských prác neboli doložené k daňovej kontrole, preto nemohli byť súčasťou súpisu vykonaných dokladov a ani predmetom vyhodnocovania. Podľa žalovaného v zmysle správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Dokazovanie v správnom súdnictve je skôr výnimkou, a ak ho správny súd už vykonáva, jeho cieľom nie je zistenie skutkového stavu, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Výnimku z tejto zásady v zmysle S. s. p. tvoria prípady, kedy súd nie je viazaný skutkovým stavom a môže sám vykonať dokazovanie (v prípade tzv. plnej jurisdikcie). Aj v rozsudku NS SR č. , na ktorý

poukazuje žalobca, NS SR uvádza, že dôkazmi predloženými v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu (konanie v danom prípade prebiehalo za účinnosti ) sa odvolací súd zaoberal nad rozsah svojej prieskumnej činnosti, a že v správnom súdnictve súd v zásade dokazovanie nevykonáva, keďže úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť finančných orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu by sa správny súd podľa názoru žalovaného nemal zaoberať novo predloženými dôkazmi žalobcu.

V prípade, ak by sa súd zaoberal dôkazmi, predloženými v žalobe, žalovaný uvádza, že žiadnym spôsobom nie sú spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivý výsledok konania. Súpisy subdodávateľských prác sú predovšetkým len administratívnym úkonom samotného žalobcu, ktorým on sám deklaruje, aký druh plnenia, čo do rozsahu, miesta, času dodania a finančného vyjadrenia mal prevziať od dodávateľov TRADE CENTRUM s.r.o., KREMSTAL Development, s.r.o., a W.H. Philip, s.r.o. avšak neosvedčujú, či mu tieto subjekty takto označené plnenie v skutočnosti aj odovzdali. Predmetné dokumenty si zjavne vyhotovil sám žalobca, a preto im absentuje akákoľvek preukazná hodnota. Žalobca navyše nebol pri vystavovaní súpisov dôsledný, pretože súpisy vykazujú rozdiely oproti faktúram v prípade dodávateľa W. H. PHilip, s.r.o. - dodanie prác s dátumom dodania 19. 03. 2015 je vo faktúre č. 15055 označené ako zatepľovacie práce v Galante a v súpise ako stavebné práce (izolácia) v Šali; dodanie prác s dátumom dodania 23.03.2015 je vo faktúre č. 15056 označené ako murárske práce v Galante a v súpise ako murárske práce v Šali; dodanie prác s dátumom dodania 27.03.2015 je vo faktúre č. 15057 označené ako maliarske práce v Galante a v súpise ako maliarske práce v Šali; dodanie prác s dátumom dodania 30.03.2015 je vo faktúre č. 15058 označené ako ukončovacie práce v Galante a v súpise ako stavebné práce v Šali.

22.

K argumentácii judikatúrou SDEÚ žalovaný s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. konštatoval, že v danom prípade sa vychádzalo zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane dodajúc, že nikde nie je v rozhodnutiach uvedený ako dôvod neuznania odpočítania dane účasť žalobcu na podvodnom konaní vo vzťahu k právnej regulácii DPH a preto ani nebolo ich dôkaznou povinnosťou preukazovať vedomosť žalobcu o tom, že sa prijatím plnenia nejakého podvodného konania zúčastňuje.

23.

Vo vzťahu k argumentácii judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že judikatúra, ktorá sa zaoberá dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ustálila sa však v tých intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takého zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, pričom tak tomu bolo aj prejednávanom prípade, kedy správca dane zistil, že sú tu oprávnené pochybnosti, že plnenie poskytol faktúrami deklarovaný dodávateľ a preto bolo na žalobcovi, aby predložením iných dôkazov, ako dôvodne spochybnených faktúr, obnovil dôveryhodnosť spochybnenej daňovej transakcie, čo žalobca neurobil a preto mu bolo opodstatnene neuznané odpočítanie dane. Rovnako za zjavne neaplikovateľný žalovaný považoval aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom najvyšší súd vyslovil, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, pričom k uvedenému v danom prípade nedošlo.

24.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, ktorý uviedol, okrem iného, že pokiaľ žalovaný uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynuli pochybnosti, že služby poskytol na preverovaných faktúrach uvedení dodávatelia, považuje túto argumentáciu za účelovú a zavádzajúcu, iba prevzatú z napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v žalobe a na tvrdení, že nebolo jeho povinnosťou preverovať si dodávateľov, či disponujú vybavením na výkon dohodnutých prác. V súvislosti s možnosťou predkladania dôkazov v konaní o správnej žalobe poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , s tým, že takáto možnosť nie je obmedzená žiadnym predpisom a preto by sa súd mal takto predloženými dôkazmi zaoberať. V danom prípade však ide

iba o opakované predloženie dôkazov, ktoré správca dane prehliadol a ktoré reálne uskutočnenie faktúrovaných služieb preukazujú.

25.

K argumentácii žalovaného týkajúcej sa iných dodávateľov v rámci iných daňových kontrol poukázal na to, že správnou žalobou napadol aj ďalšie rozhodnutia žalovaného, v ktorých sa vyskytovali žalovaným uvádzané spoločnosti, ktoré boli v čase realizácie zdaniteľných plnení, a mnohé z nich sú aj dodnes, riadne existujúce spoločnosti a osoby, s ktorými konal boli riadnym a skutočnými konateľmi týchto spoločností, pričom niektoré z týchto osôb aj boli správcom dane v príslušných daňových kontrolách vypočuté a potvrdili realizáciu zdaniteľných plnení, teda nešlo o fiktívne spoločnosti, ale reálne komunikujúce spoločnosti, ktoré mu dodali deklarované zdaniteľné plnenia.

26.

K tvrdeniu žalovaného, že predložené faktúry dostatočne neidentifikujú predmet zdaniteľného obchodu, pretože neobsahujú položkovitý rozpis služieb, teda aké konkrétne práce sú fakturované, a v súvislosti s tým tvrdenú nemožnosť preukázať materiálnu existenciu resp. vykonanie 1 ks prác bez bližšej špecifikácie, uviedol, že tieto vyjadrenia vníma len ako snahu žalovaného o nezákonné rozširovanie povinnosti v rámci jeho dôkazného bremena, pretože, podľa jeho názoru vytýkané nedostatky nepatria medzi skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktoré tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu.

27.

K argumentácii žalovaného vo vzťahu k judikatúre SD EÚ a NS SR zotrval na tom, že dôvody, pre ktoré mu správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane nie sú v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ, ako aj judikatúry NS SR dôvodmi pre zamietnutie práva na odpočítanie dane a preto mal za to, že závery správcu dane a žalovaného prezentované v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú v rozpore s konštantnou judikatúrou slovenských súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ. Mal za to, že v daňovom konaní uniesol svoje dôkazné bremeno v rozsahu vyplývajúcom z príslušných ustanovení daňového poriadku, ako aj definovanom príslušnou judikatúrou a na základe dôkazov predložených správcovi dane riadne preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, keď bolo dostatočne preukázané, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené tak, ako ich deklaroval predloženými dokladmi.

28.

Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene

29.

Súd prejednal vec za neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

30.

V písomnom vyjadrení podanom s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní žalobca pre prípad záujmu súdu prejavil ochotu zabezpečiť účasť svedkov S. T. a R. C. ako predstaviteľov objednávateľov - spoločností, u ktorých boli práce realizované, ako aj svojich zamestnancov, ktorí boli prítomní na stavenisku, prípadne vykonať pokus o zabezpečenie konateľa spoločnosti spochybňovanej žalovaným a zabezpečiť ohliadku stavby. Za nesporné v predmetnej veci považuje, že stavba, v prospech ktorej boli práce vykonané, existuje, že tieto práce podmieňujú existenciu stavby, čím je prukázané materiálne plnenie nerozporované správcom dane, že konečným zhotoviteľom diela bol žalobca, ktorý ho následne odplatne postúpil objednávateľovi a ktorý disponuje faktúrou spĺňajúcou zákonné náležitosti, autorizovanou konateľa žalobcovho dodávateľa a uhradenou bezhotovostnou formou. Má za to, že na základe uvádzaných skutočností preukázal oprávnenosť svojho nároku a uplatnil všetky dôkazné možnosti v rámci svojho dôkazného bremena, v súvislosti s čím poukazoval aj na už

prezentovanú judikatúru. Podľa názoru žalobcu jeho dôkazy neboli dôvodne spochybnené nakoľko správca dane sa pri spochybňovaní jeho dodávateľov obmedzil iba na všeobecné postuláty, ktoré nastúpili až v období po ukončení obchodných vzťahov so žalobcom. Prípadné pochybnosti žalovaného vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu pritom majú relevanciu iba v súvislosti s preukázaním nekalého konania dodávateľa, o ktorom žalobca nemohol mať vedomosť nakoľko v čase ich spolupráce išlo o subjekt kontaktný, ktorý si plnil svoje zmluvné záväzky. Daňové nedostatky na strane dodávateľa by nemali byť prenášané na žalobcu, ak neboli uznané daňové výdavky dodávateľa, nemôže byť daňový nedoplatok vyrubený inému subjektu. Možnosť prenosu negatívnych následkov na žalobcu vylučuje princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z ustanovenia § 69b ods.1 zákona o DPH, pričom správca mal vec posudzovať ako možný daňový podvod na strane dodávateľa a vyvodiť tomu zodpovedajúce dôsledky, avšak svoje zákonné povinnosti v tomto smere obišiel simulovaním iného skutkového stavu, aby sa tak vyhol postupu proti dodávateľovi, u ktorého nemožno očakávať platobnú schopnosť.

31.

Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.02.2019 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07.09.2018 vyrubujúce žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku rozdiel dane v sume 10 064,80- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 na základe neuznania práva na odpočítanie dane z faktúr dodávateľov TRADE CENTRUM s.r.o. ( fa č. 15047), KREMSTAL Development, s.r.o. (fa č. 15037) a W. H. Philip, s.r.o. ( fa č. 15055, 15056, 15057, 15058) vystavených za dodávky stavebných, murárskych, zatepľovacích a maliarskych prác.

32.

V obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaný (okrem iného) konštatoval, že daňový subjekt preukazoval uskutočnenie zdaniteľného obchodu prakticky len sporným faktúrami, ktoré však dostatočne jasne neidentifikujú predmet zdaniteľného obchodu, a to predovšetkým preto, lebo neobsahujú položkovitý rozpis vykonaných služieb, teda aké konkrétne práce sú fakturované, identifikáciu konkrétneho miesta a času ich vykonania, rozsah deklarovanej služby nie špecifikovaný písomnou dohodou účastníkov zmluvného vzťahu. Za mernú jednotku prác faktúry určujú ks, a za množstvo 1,00, pričom neposkytujú žiadnu informáciu o parametroch 1 ks prác. Za tejto situácie je potom dôvodné konštatovať, že daňový subjekt neuniesol nielenže dôkazné bremeno svojich tvrdení, ale ani bremeno tvrdenia, pretože nedisponoval tomu zodpovedajúcimi faktúrami s náležitou vypovedacou hodnotou a je fakticky nemožné preukázať materiálnu existenciu, resp. vykonanie 1 ks upratovacích prác. Je nanajvýš neobvyklé, aby sa plnenia realizovali bez toho, aby boli premietnuté do príslušných listinných dokladov. Potrebu písomných dôkazov preukazujúcich reálnosť fakturovaného plnenia si pritom vyžaduje nielen samotná ochrana subjektov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov, ale aj dôkazná povinnosť daňového subjektu. Realizáciu zdaniteľného obchodu je tak daňový subjekt v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukázať aj inými bežnými dokladmi používanými v obchodnom styku, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie predmetného obchodu, prípadne čímkoľvek, čo by preukazovalo reálnosť samotného obchodu, čím sa má pochopiteľne na mysli aj realizovanie obchodu osobou uvedenou na faktúre.

33.

Vzhľadom na zistenú dôkaznú situáciu podľa názoru odvolacieho orgánu neobstojí argumentácia daňového subjektu judikatúrou ESD. V preverovanej veci rozsudok ESD vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid, na ktoré daňový subjekt poukazuje, nie sú aplikovateľné, a to z dôvodu diferentnosti skutkových okolností. Vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid bolo spochybnené dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, pretože z účtovníctva dodávateľa vyplynulo, že v čase dodania nedisponoval dostatočným množstvom tovaru.

34.

V preverovanom prípade bol daňový subjekt priamym účastníkom zdaniteľných obchodov deklarovaných spornými faktúrami, sám dodané služby preberal a ďalej, ako sám uvádza, ich fakturoval svojim odberateľom. Neexistuje teda možnosť, že by nevedel, kto deklarované plnenia skutočne vykonal, a preto ho v žiadnom prípade nie je možné považovať za dobromyseľného odberateľa tak, ako to tvrdí. Ani rozsudok SD EÚ C-324/11 (Gábor Tóth) nie je podľa odvolacieho orgánu spôsobilý spochybniť správnosť postupu a rozhodnutia správcu dane, pretože zo strany správcu dane bolo preukázané, že daňový subjekt nesplnil podmienky na vznik nároku na odpočítanie DPH podľa zákona o DPH, keď

nebolo preukázané, že by v jednotlivých faktúrach deklarovaní dodávatelia príslušné služby daňovému subjektu reálne dodali.

35.

Vzhľadom na to, že v daňovom konaní nebolo preukázané skutočné prijatie deklarovaných služieb od dodávateľov uvedených na faktúrach, neprichádzalo do úvahy vedenie dokazovania na preukázanie, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom alebo podvodným konaním, ako to v odvolaní namieta daňový subjekt s poukazom na označené rozsudky ESD. Táto judikatúra sa týka prípadov, keď sa reálne uskutočnené preverované transakcie daňového subjektu dostanú do súvisu s podvodným konaním, z ktorého vznikla daňová strata. V takýchto prípadoch nesie správca dane dôkazné bremeno na preukázanie, že kontrolovaný daňový subjekt o spojení jeho obchodných transakcií s podvodným konaní vedel alebo mohol vedieť, prípadne, či v rámci primeranej obozretnosti prijal opatrenia, aby sa nezúčastnil podvodného konania. O takúto situáciu však v prejednávanej veci nejde, a preto je poukazovanie žalobcu na spomenutú judikatúru neopodstatnené.

36.

Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ako vyplýva i z judikatúry vnútroštátnych súdov rešpektujúcej judikatúru ESD. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho požitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je „esenciálnou“ podmienkou pre odpočítanie dane. Dodávatelia nijakým spôsobom nepreukázali, že vo faktúrach deklarované služby aj skutočne dodali a zároveň, že práve títo dodávatelia boli priamymi účastníkmi, ktorí služby najskôr preberali a následne ďalej predali daňovému subjektu.

37.

Z dokazovania, ktoré v konaní viedol správca dane, vyplynuli oprávnené pochybnosti, že služby poskytli dodávatelia na nich uvedení. V rámci dokazovania bolo zistené, že deklarovaní dodávatelia nedisponovali materiálnym, technickým ani personálnym vybavením, teda základnými predpokladmi pre to, aby deklarované služby mohli daňovému subjektu dodať. V zásade na jednej strane nie je vylúčené, aby dodávatelia zabezpečili služby subdodávateľským spôsobom, tak ako to tvrdili vypočutí svedkovia. Na druhej strane skutočnosť, že svedkovia si na žiadnych svojich dodávateľov nevedeli spomenúť, svedok E. si dokonca nevedel spomenúť ani na meno konateľa daňového subjektu, svedok M. si nespomenul, že spoločnosť KREMSTAL Development, s.r.o. vykonávala stavebné práce pre daňový subjekt, obidvaja svedkovia nevedeli identifikovať účtovníčku, ktorá im poskytovala účtovnícke služby, dôkazná situácia bola sťažená nedostupnosťou účtovníctva dodávateľských spoločností, čo výrazným spôsobom spochybňuje, že k dodanie fakturovaných služieb sa uskutočnilo faktúrami deklarovanými dodávateľmi. Výpoveďami svedkov (E., M.) nebolo potvrdené uskutočnenie stavebných prác konkrétnymi dôkazmi. Všetko bolo uvedené len v rovine ústnej. Dodávateľ W.H.Philip, s.r.o. na adrese sídla uvedenej v Obchodnom registri nemá označené sídlo, jeho konateľ súčasný aj bývalý je pre správcu dane nedostupný.

38.

Spoľahlivé a riadne zistenie skutkového stavu si podľa názoru odvolacieho orgánu nevyžadovalo vykonať dôkazy, navrhnuté daňovým subjektom. Správca dane, viazaný zásadou prejednávacou a nie vyšetrovacou, nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Daňový subjekt, na ktorom dôkazné bremeno leží, okrem sporných faktúr nepredložil v procese daňovej kontroly, v rámci vyrubovacieho ani počas odvolacieho konania žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, nezúčastnil sa procesných úkonov - výsluchov svedkov, v rámci ktorých bol oprávnený klásť svedkom otázky, nezúčastnil sa na prerokovaní jeho pripomienok k protokolu o daňovej kontrole, teda k svojim právam a povinnostiam zaujal výrazný pasívny postoj. Vykonanie obhliadky stavieb, na ktorých mali byť zrealizované faktúrami deklarované práce, by podľa názoru odvolacieho orgánu neviedlo k relevantným zisteniam, teda kto predmetné práce vykonal, pretože samotná existencia plnenia nepreukazuje jeho faktického vykonávateľa.

39.

V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť

vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu. Ozrejmili aj dôvody nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov, ktoré ( dôvody) vychádzajú z logických úvah majúcich oporu v okolnostiach prípadu a s ktorými sa preto súd nemohol nestotožniť nakoľko je nepochybné, že vo vzťahu k spornej a preukazovanej identite subjektov, ktoré žalobcovi mali dodať vyfaktúrované stavebné, murárske, zatepľovacie a maliarske práce, nemá vykonanie ohliadky stavby žiadnu výpovednú hodnotu, rovnako ako výpovede nekonkretizovaných zamestnancov žalobcu (teda nie pracovníkov, ktorí vyfaktúrované práce vykonali), vypočutie ktorých sám daňový subjekt navrhol v súvislosti s preukazovaním realizácie prác, nie v súvislosti s identifikáciou ich realizátora. V kontexte skutočnosti, že tvrdená dodávateľská spoločnosť W. H. Philip, s.r.o. je nekontaktným subjektom bez reálneho sídla, správnym orgánom nemožno vytknúť ani nevypočutie osoby zastávajúcej funkciu konateľa tejto spoločnosti, ktorá má bydlisko v Rumunsku. Predvolanie tejto osoby z adresy jej bydliska bolo neúspešným a akékoľvek ďalšie úkony správcu dane alebo žalovaného v tomto smere, ktoré by podľa žalobcu mali byť vykonávané vo vzťahu k nemu (žiadosť, aby zabezpečil účasť svedka?), nemajú opodstatnenie a oporu v procesnom predpise. Na druhej strane v prospech tvrdení žalobcu bez ďalšieho ( predloženia hodnoverných listinných dôkazov) nemožno vyhodnocovať ani výpovede osôb, ktoré v rozhodnom čase zastávali funkciu konateľov v tvrdených dodávateľských spoločnostiach TRADE CENTRUM s.r.o. a KREMSTAL Development, s.r.o. a z ktorých iba konateľ TRADE CENTRUM s.r.o. potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, pričom, rovnako ako konateľ KREMSTAL Development, s.r.o., potvrdil aj skutočnosť, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov ani materiálne vybavenie na práce a nevie, ktorí ním objednaní živnostníci mali práce vykonať, nepamätá si ani meno účtovníčky spoločnosti. Vyhodnotením týchto výpovedí ani pri zohľadnení časového odstupu od tvrdenej doby vykonania prác nemožno dospieť k záveru, že vykonanie prác, z ceny ktorých si žalobca odpočítanie dane uplatnil, jednoznačne preukazujú a že nimi boli všetky pochybnosti správcu dane odstránené.

40.

Okolnosti týkajúce sa tvrdených dodávateľov žalobcu - nedostatok personálneho a materiálneho vybavenia na realizáciu faktúrovaných prác, nepredloženie daňovými orgánmi požadovaných dokladov, nedostatok poznatkov konateľov, nekontaktnosť, nepodávanie daňových priznaní atď. nie sú skutočnosťami nezákonne pripisovanými správnymi orgánmi na ťarchu žalobcu, ale v daňovom konaní objektívne zistenými skutočnosťami, ktoré postup správnych orgánov vo veci ovplyvnili a ktoré splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu síce sťažili, avšak samotné neboli dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane, hoci boli zdrojom pochybností správcu dane. Požiadavka daňových orgánov na preukázanie, že práce boli napriek týmto pochybnostiam realizované práve tvrdenými dodávateľmi, nie je nezákonným prenášaním dôkazného bremena na žalobcu, ale zotrvaním na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil. V súlade s právnym názorom žalobcu pritom možno konštatovať, že preverovanie schopnosti dodávateľov vlastnými prostriedkami realizovať objednané práce nebolo jeho zákonnou povinnosťou. Na strane druhej sú však takéto poznatky tými najzákladnejšími, ktorými by objednávateľ stavebných prác disponovať mal a ktorým by , najmä v prípade, že si hodlá z takto realizovaných prác uplatniť odpočet DPH, mal prispôsobiť ich dokumentovanie. V tejto súvislosti nemožno opomenúť charakter faktúrovaných prác, ktoré sú primárne prácami stavebnými, o uskutočnení ktorých sa v zmysle ( stavebný zákon) vedie povinná dokumentácia, ktorej súčasťou je stavebný denník, do ktorého sa podľa uvedeného predpisu zaznamenávajú všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku, údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru, ako aj o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby. Pokiaľ žalobca stavebný denník nepredložil, resp. takýto dôkaz nenavrhol vykonať a neidentifikoval ho pre účely jeho zabezpečenia v daňovom konaní, svoju pozíciu pri znášaní dôkazného bremena iba oslabil.

41.

V záujme úspešného uplatnenia odpočtu dane bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a konal s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu ním deklarovaným spôsobom bude

spochybnené. V tomto smere však žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol a neodstránil dôvodné pochybnosti správcu dane vyplývajúce ( okrem iného) aj z predložených daňových dokladov - faktúr, v rozpore s právnym názorom žalobcu nezodpovedajúcich požiadavkám ustanovenia §74 ods.1 písm. f) a g) zákona o DPH nakoľko v ich obsahu nemožno identifikovať rozsah dodanej služby a jej jednotkovú cenu. Výpovednú hodnotu v súvislosti s deklarovanými dodávateľmi, ale aj rozsahom prác a miestom ich výkonu, nemožno priznať ani súdu predloženým súpisom „subdodávateľských prác“ nepotvrdeným žiadnym dodávateľom ani subdodávateľom a deklarujúcim v dňoch zhodujúcich sa s dňami vystavenia sporných faktúr prevzatie čiastočne špecifikovaných prác ( napr. zateplenie stien, omietnutie stien, murovanie priečky 150) so stanovením množstva a jednotkovej ceny, v mieste dodania označenom ako parkovisko Šaľa, resp. iba Šaľa.

42.

Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine preukázania existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody zakladajúce nárok mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného, ktoré ozrejmujú tvrdené dodávateľsko- odberateľské vzťahy a poskytujú celkový obraz o reálnosti plnenia žalobcom deklarovaným spôsobom, primárne spočívajú v okolnostiach týkajúcich sa tretích subjektov, jeho priamych dodávateľov, ktoré žalobca síce ovplyvniť nemohol, avšak samotný výber obchodných partnerov nepochybne bol plne v jeho dispozícii. V tejto súvislosti, pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho obozretnosť spočívala v tom, že si dodávateľov preveril v dostupných registroch, táto je na účely dane z pridanej hodnoty, práve z dôvodu jej ľahkej zneužiteľnosti, nedostačujúca, ktorá skutočnosť je ustálená judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad aj rozsudkom, na ktorý odkazoval aj sám žalobca (bod 4.31 rozsudku sp. zn. ). K následkom výberu obchodných partnerov možno poukázať na právny názor Najvyššieho súdu SR vyplývajúci z jeho rozsudku sp. zn. , v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné : „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené“.

43.

Je potrebné súčasne konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona).

44.

Vychádzajúc z administratívneho spisu a z jeho obsahu vyplývajúcej dôkaznej situácie musel súd konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil,

zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, chýba reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok, že nebola splnená podmienka pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, keďže deklarovaným dodávateľským spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť, nakoľko nebolo preukázané, že žalobcovi dodali služby, ktoré mu fakturovali. Túto pochybnosť, z dôvodu, že nebola spochybnená samotná existencia služieb, ale ich dodávateľ, nie je spôsobilá zvrátiť ani žalobcom tvrdená skutočnosť, že následne tieto plnenia použil na svoje zdaniteľné plnenia (fakturoval ich svojim odberateľom).

45.

S poukazom na už vyššie uvedené súd zastáva názor súladný s právnym názorom vo veci rozhodujúcich správnych orgánov, že len predložením účtovných dokladov bez ich náležitého verifikovania a preukázania, že k dodaniu služieb reálne došlo práve dodávateľmi deklarovanými na predložených faktúrach, ktorá skutočnosť by inak mala za následok vznik daňovej povinnosti týchto spoločností (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH).

46.

Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, v súlade so zákonom preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky a pokiaľ v tomto smere dospeli k negatívnym zisteniam, ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre žalobcom navrhované zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

47.

Súd preto žalobu podľa ( ) ako nedôvodnú zamietol.

48.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

49.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.