Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-40-2019.pdf
PDF · 160.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6T/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica dňa 09. septembra 2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný E. I., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q. XXXX/XX Q.
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 14.09.2017 v čase o 13:40 hod. v priestoroch areálu podniku Schaeffler Skalica spol. s r.o., ul. Dr. Schaefflera, Skalica, na účelovej neverejnej komunikácii nachádzajúcej sa za výrobnou halou G03, nákladným motorovým vozidlom - skriňovou dodávkou zn. Peugeot Boxer, pri cúvaní v smere od vrátnice k miestu určeného pre výklad tovaru, sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, ktorí sa v tom čase pohybovali po ceste a nezaistil bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, pričom narazil zadnou časťou vozidla do P. P. zamestnanca Schaeffler Skalica spol. s r.o., ktorý sa v danom čase pohyboval pešo po účelovej neverejnej komunikácii, a v dôsledku nárazu vozidla do tváre a tela poškodeného, tento spadol tvárou na zem, kde mu ešte kolesom zadnej nápravy vozidla prešiel po ľavej spodnej končatine, v reakcii na náraz zastavil vozidlo, zaradil prevodový stupeň a s nákladným vozidlom sa pohol smerom dopredu a tak opäť prešiel P. P. kolesom zadnej nápravy po tej istej ľavej spodnej končatine, v dôsledku čoho poškodenému P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E.. Z. XXXX/XX spôsobil zranenia, a to pomliaždenie hlavy a chrbta, ľavého bedra a oboch dolných končatín, početné odierky na tvári a oboch dolných končatín, kompletné prerušenie šľachového úponu musculus supraspinatus a infraspinatus, hematómy a odreniny na ľavej nohe, opuch a rozsiahly defekt na distálnej strane ľavého stehna mediálne s nekrózou, ktorá postihla kožu a podkožie a defekt menšieho rozsahu v oblasti mediálneho maleolu, ktoré si vyžiadali liečenie aj pracovnú neschopnosť po dobu od 14.09.2017 do 31.08.2018, počas ktorej závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodeného, čím E. I. ako vodič nákladného vozidla - skriňovej dodávky zn. Peugeot Boxer, VIN čísla V., evidenčného čísla Q.-XXXBM vo vlastníctve a držbe APROXIMA s.r.o., Nádražná 2534, 909 01 Skalica, IČO: 35702800, ktorej je vodič zamestnancom svojou jazdou porušil pravidlá cestnej premávky podľa ustanovení § 4 ods. 1 písm. c), e), a § 22 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á
podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa odkazujú poškodení P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.. Z. XXXX/XX, Q., Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, Hollého 1219, Senica, IČO: 30807484 a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35942436 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal dňa 02.04.2019 Okresnému súdu Skalica obžalobu č. Pv 225/18/2206-30 na obžalovaného E. I. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 14.09.2017 v čase o 13:40 hod v priestoroch areálu podniku Schaeffler Skalica spol. s r.o., ul. Dr. Schaefflera, Skalica, na účelovej neverejnej komunikácii nachádzajúcej sa za výrobnou halou G03, nákladným motorovým vozidlom - skriňovou dodávkou zn. Peugeot Boxer, pri cúvaní v smere od vrátnice k miestu určeného pre výklad tovaru, sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, ktorý sa v tom čase pohybovali po ceste, ani si za účelom bezpečného prejazdu nepribral potrebný počet spôsobilých osôb, pričom narazil zadnou časťou vozidla do zamestnanca podniku Schaeffler Skalica spol. s r.o. P. P., ktorý sa v danom čase pohyboval pešo po účelovej neverejnej komunikácii, a v dôsledku nárazu vozidla do tváre a tela spadol tvárou na zem, kde mu ešte kolesom zadnej nápravy vozidla prešiel po ľavej spodnej končatine, v reakcii na náraz zastavil vozidlo, zaradil prevodový stupeň a s nákladným vozidlom sa pohol smerom dopredu a tak opäť prešiel P. P. kolesom zadnej nápravy po tej istej ľavej spodnej končatine v dôsledku čoho poškodenému P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E.. Z. XXXX/XX spôsobil zranenia, pomliaždenie hlavy a chrbta, ľavého bedra a dolných končatín, početné odery tváre a oboch dolných končatín, kompletné prerušenie šľachového úponu musculus supraspinatus a infraspinatus, hematómy a odreniny na ľavej nohe, opuch a rozsiahly defekt na distálnej strane ľavého stehna mediálne s nekrózou, ktorá postihla kožu a podkožie a defekt menšieho rozsahu v oblasti mediálneho maleolu s dobou PN od 14.09.2017 do 31.08.2018, čím E. I., ako vodič nákladného vozidla - skriňovej dodávky zn. Peugeot Boxer, VIN čísla V., evidenčného čísla Q.-XXXBM svojou jazdou porušil pravidlá cestnej premávky podľa ustanovení § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g) Zákona č. 8/2009 Zb. zákonov o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného E. I., výsluchom svedka poškodeného P. P., so súhlasom procesných strán prečítaním výpovede svedkov poškodených Mgr. Ž., Mgr. B., so súhlasom procesných strán prečítaním znaleckého posudku znalca Ing. E., znaleckého posudku znalca Doc. MUDr. E. V. CSc., ako aj zápisnice o jeho výsluchu, odborným vyjadrením MUDr. F. X., MUDr. J. a listinnými dôkazmi zabezpečenými do konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaný E. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je mu ľúto, čo sa stalo, ale cíti sa nevinný. Uviedol, že v predmetný deň išiel vrátiť auto - dodávku Boxer na miesto do spol. INA Schaeffler. Do práce chodil na 5:30 hod. a jeho úlohy boli rôzne, napr. rozvod obedov, chystanie akcií. V ten deň išiel vrátiť dodávku kolegovi, bolo to v rámci plnenia pracovných úloh počas pracovnej doby. Vozidlo bolo a je vo vlastníctve a držbe jeho zamestnávateľa Aproxima s.r.o., pričom vozidlo viedol počas plnenia si pracovných úloh. Technický stav vozidla bol super, skoro ako nové vozidlo. Jedná sa o plnú dodávku, výhľad dozadu má cez spätné a bočné zrkadlá. Vozidlo nebolo vybavené signalizačným zariadením na
cúvanie vozidla, nebolo vybavené ani cúvacou kamerou ani senzormi. Vodičské oprávnenie má cca 10 rokov, najazdených pár tisíc km aj na dodávke. Počasie v ten deň bolo pekné, bolo slnečno. Ako cúval, tak videl po ľavej strane chodcov, ktorí sa držali na krajnici, bolo ich strašne veľa, tak sa snažil im dávať väčší priestor a preto cúval s vozidlom viacej popri pravej strane pri betónovom oplotení. Na pravej strane krajnice nikoho nevidel. Ako cúval, tak pocítil nejaký náraz, myslel si, že narazil do betónového oplotenia, tak zaradil prevodový stupeň a pohol sa vozidlom smerom dopredu a až potom prvýkrát zbadal v spätnom zrkadle poškodeného. Ostal v šoku, vyšiel von z auta, pomáhal mu postaviť sa, posadil ho na lavičku a zavolal záchranku. Než prišla záchranka, bol pri ňom a snažil sa ho nejako ošetriť. Snažil sa, aby sa také niečo nestalo. Pred ani počas cúvania v spätnom zrkadle poškodeného vôbec nevidel. Striedavo si kontroloval ľavú aj pravú stranu, po pravej strane nikoho nevidel, viac sa sústredil na ľavú stranu, kde boli ľudia. Ani od okoloidúcich nepočul žiadne reakcie. Než začal cúvať, na komunikácii bolo veľa ľudí odhadom 20 až 30 ľudí. Všetci títo ľudia boli na ceste, nikto z nich sa nenachádzal na chodníku, ale väčšinou prechádzali po ceste, po ľavej strane, teda bližšie k chodníku. Po tejto ceste jazdili aj iní vodiči aj s väčšími vozidlami a tiež vždy títo cúvali. Nevedel, ako dlho cúval, kým pocítil náraz, odhadom to mohlo byť 30 až 40 metrov. Cestu, po ktorej cúval poznal. Na tom mieste vždy cúval, každý deň, vždy rovnako, ľudia sa tam pohybovali. Okolo 13tej sa tam zhromažďovali ľudia, čo tam chodia do práce, tak tam vždy cúvali. Zákaz vjazdu do areálu spol. Schaeffler majú od 14:00 do 14:30 hod., kedy idú ľudia z práce. Najviac ľudí sa tam pohybuje cca od 13:30 hod., keď sa mení zmena v spol. Schaeffler.
Obžalovaný ďalej uviedol, že cesta po ktorej cúval je obojsmerná. Cúval na ceste z toho dôvodu, že vzadu je vykládka pre kuchyňu a je pre nich lepšie s daným vozidlom tam nacúvať, kvôli vykladaniu tovaru, majú to takto zaužívané. Ak by išiel s vozidlom dopredu, dalo by sa mu na konci vzadu otočiť. Boli však naučení tam nacúvať, preto cúval. S vozidlom išiel prázdny, tovar do kuchyne nešiel vykladať, vozidlo išiel len odparkovať pre kolegu. Nebránilo mu nič v tom, aby išiel s daným vozidlom smerom dopredu. Keď cúva, niektorí ľudia uhnú, niektorí neuhnú, je to tam nebezpečné. Ostatní ľudia pozerali, čo tam s vozidlom robí. Pri cúvaní netrúbil, pretože to mal zakázané. Obžalovaný nikoho neoslovil, či by mu ukazoval pri cúvaní. Nečakal, kým ľudia z komunikácie budú preč, nakoľko kolega už čakal na vozidlo. Je to ich komunikácia, po ktorej prechádzajú s vozidlom. Zamestnanci nemajú čo robiť na komunikácii, po ktorej idú vozidlá, majú sa pohybovať len po chodníkoch.
Svedok - poškodený P. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel do práce aj s ostatnými zamestnancami, on bol v dave posledný, išiel po ľavej strane, nakoľko tak stanovuje vyhláška. Celú cestu sa držal po ľavej strane, asi pol metra od betónového oplotenia s pletivom. Od vrátnice je vchod do haly cca 70 metrov. Vozidlo ho zrazilo asi 50 m od vrátnice. Keď bol asi 20 metrov pred vchodom, ktosi naňho zakričal pozor, tak sa otočil, videl ako sa na neho valí auto a dostal ranu do hlavy, ranu do ramena a krížov. Na chvíľu zamdlel, keď otvoril oči, ležal pod autom tvárou k zemi medzi nápravami. Potom počul zaškrípanie prevodovky, auto sa pohlo a prešlo po ňom druhýkrát. Z vozidla vystúpil vodič a niekomu hovoril, že toto bola len otázka času, že sa to tu stane. Vodič ho položil na lavičku, potom prišla sanitka, ktorá ho odviezla do nemocnice. V čase od 13:30 do 14:05 hod. sa tam vymení cca 2000 ľudí na tej komunikácii. Ľudia chodili po ceste, nakoľko ten 50cm chodník nemôže obslúžiť 2000 ľudí. Poškodený ďalej uviedol, že v spoločnosti Schaeffler pracoval cca 8 rokov. Videl na tej komunikácii autá, ale chodia smerom dopredu, necúva tam ani jeden. Mal vtedy oblečené biele rifle, tričko a šedú bundu. Reflexný prvok mal na batohu. Po chodníku nikto nechodil, všetci chodili po ceste. On ani nevedel o tom, že tam je chodník. V čase skutku sa tam nachádzalo cca 50 ľudí aj viac. Sanitka ho odviezla do nemocnice, ešte v sanitke mu dali infúzie proti bolesti. Potom ho prijali na príjme, bol na CT vyšetrení, na röntgene, dávali mu ďalšie infúzie, okolo 19tej prišli policajti a dali mu tel. kontakt na obžalovaného, keby potreboval odviesť domov. Keďže mal odvoz sanitkou, tak mu zavolal, že ho nemusí voziť. Obžalovaný sa ho pýtal na stav, povedal mu, že nemá nič zlomené, ale že sa cíti, ako by ho niekto prešiel v mlýnku na mäso, všetko ho bolelo. Potom v sobotu bol v Skalici na preväzoch a v pondelok išiel k ošetrujúcej lekárke a začali všetky tie procedúry. Mal rozbitú tvár, odreté ruky, lakte, kolená. Nohu mal prejdenú 2x, chodil 2 mesiace na preväzy. Potom sa sťažoval na bolesť ramena, dávali mu injekcie, potom išiel na magnetickú rezonanciu. Poslali ho do Trnavy, že má potrhané šľachy, nedalo sa to operovať, tak to bolo zdevastované. Potom si vybavil Malacky, tam mu to zoperovali. Mal aj posunutý krčný stavec, s tým má bolesti. Maródoval rok, chodil len po lekároch, nič nemal zo života, nič nemohol robiť. Potom bol na výpovedi v Skalici, 31.08.2018 ukončil PN a nastúpil do práce. Mesiac 9/2018 ešte čerpal dovolenku, aby sa dal dokopy. Stále má zdravotné problémy, má priznaný polovičný invalidný dôchodok.
Poškodený od nehody do marca 2018 poriadne nechodil, mal barly, potom ešte chodil asi mesiac s palicou. Má obmedzený pohyb s ľavou rukou, dvihne s ňou max 2 kg. Od nehody má pretrvávajúce problémy s ľavým ramenom, podľa MRI sú tam potrhané šľachy. Odo dňa, kedy sa stala nehoda, s obžalovaným v kontakte nebol.
Zo znaleckého posudku Ing. P. E., znalca z odboru cestná doprava č. 21/2018 (č.l. 147-165), ktorý bol oboznámený so súhlasom procesných strán, mal súd preukázané, že vozovka a chodník boli v čase vzniku dopravnej nehody vyznačené vodorovným dopravným značením. Pre vozidlá bola vyčlenená časť asfaltovej cesty v šírke 3,75m. Pre chodcov bol vyčlenený chodník o šírke 2,4 m. Komunikácia a chodník boli od seba oddelené vodorovným dopravným značením. Celý priestor je ohraničený múrom budovy a plotom, ktorý má betónový múrik a na múriku pletivo. Stĺpiky plota sú od seba vzdialené 2,5 m, čo bol dôležitý údaj pre výpočet rýchlosti vozidla. Vozidlo podľa záznamu z kamery cúvalo viac ako 50m. Pri cúvaní malo pustené výstražné blikanie smerovkami. Vozidlo sa pohybovalo ustálenou rýchlosťou cca 14km/hod až 15,01 km/hod. Takto cúvalo až do miesta zrážky s chodcom. V kamerovom zázname cca 5,6s až 6s. Rýchlosť chodca 4,2 km/hod, čo je cca 1,17 m/s. Vozidlo po náraze do chodca prešlo ešte určitú vzdialenosť a zastavilo. Na kamerovom zázname jasne vidieť začiatok brzdenia tým, že sa rozsvietili brzdové svetlá a po chvíľke zhasli spiatočné svetlá a vozidlo sa pohlo vpred. Pokiaľ ide o výhľadové pomery z miesta vozidla PEUGEOT BOXER Q. smerom vzad a smerom do priestoru pravej bočnej časti vozidla, so zameraním na priestor medzi predným a zadným kolesom, meraním bolo zistené, že vodič nemôže sledovať situáciu bezprostredne za vozidlom, pretože má zakrytý výhľad siluetou vozidla. K sledovaniu situácie za vozidlom má vodič k dispozícii dve vonkajšie spätné zrkadlá. Stredové zrkadlo nie je k dispozícii, keďže sa jedná o skriňovú dodávku. Výhľad vodiča cez zrkadlá je výrazne obmedzený.
Meraním znalec zistil, že postava stojaca za vozidlom na stredovej pozdĺžnej osi vozidla je v zornom poli vodiča až vo vzdialenosti 26,55m za vozidlom, teda vodič nemôže vidieť postavu za vozidlom vo vzdialenosti menšej ako 26,55 m, ak sa postava pohybuje na stredovej pozdĺžnej osi vozidla. V prípade, že postava stojí mimo os vozidla, teda postava vybočuje vľavo či vpravo od stredovej osi vozidla, potom sa táto vzdialenosť skracuje.
Podľa záberov z bezpečnostnej kamery sa chodec (poškodený) pohyboval cca v 1/3 šírky vozidla. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, vodič mohol vidieť chodca vo vzdialenosti 17,18 m a väčšej za predpokladu, že sa chodec pohyboval v 1/3 šírky vozidla, tak ako je to vidieť na zázname z bezpečnostnej kamery. Pri vzdialenosti menšej ako 17,18 m vodič chodca nemohol vidieť, lebo bol zakrytý profilom vozidla.
Po náraze vozidla do chodca, podľa záznamov bezpečnostnej kamery, bol chodec tlačený a zároveň padal na zem. Z merania vychádza dĺžka takéhoto pohybu cca 4,7m. Vozidlo prešlo od nárazu po zastavenie 8,24m. Na základe týchto údajov vyplýva, že chodec bol od zadnej časti vozidla pod vozidlom cca 3,54m. Od zadnej časti vozidla po predné koleso je 4,2m. Chodec teda ležal cca 0,66m od stredu predného kolesa. Z toho vyplýva, že chodec bol blízko predného kolesa, a teda bol mimo zorné pole vodiča, ktoré končí 1,81m pred zadnou časťou vozidla. Teda keď vodič zastavil vozidlo, chodca ležiaceho na zemi, s najvyššou mierou pravdepodobnosti nemohol vidieť.
Podľa záberov z bezpečnostnej kamery je chodník od vozovky oddelený bielou súvislou čiarou. Chodcovi (poškodenému) nič nebránilo, aby pre chôdzu použil chodník.
Z odborného vyjadrenia MUDr. F. X. č. 050/18 zo dňa 25.5.2018 (č.l. 178-189), ktorý bol oboznámený so súhlasom procesných strán, vyplýva, že poškodený utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s odreninami kože, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej dolnej končatiny, bez úrazových zmien na kostnom skelete s odreninami kože. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o zranenie ľahké. Zranenie hlavy a dolnej ľavej končatiny vzniklo pri nehode dňa 14.09.2017. Adekvátna doba trvania práceneschopnosti pre predmetné zranenie je doba do 6 týždňov, to znamená od 14.09.2017 do 26.10.2017. Ďalej trvajúca práceneschopnosť išla na vrub ťažkostí s driekovou chrbticou a s ľavým ramenom. Tieto ťažkosti šli na vrub degeneratívnych zmien pri ochorení driekovej chrbtice a ľavého ramena a nemali priamu súvislosť so zranením pri dopravnej nehode. Za adekvátnu dobu trvania obmedzenia v obvyklom spôsobe života pre dané zranenie považoval dobu do 6 týždňov, teda od 14.09.2017 do 26.10.2017. Bodové hodnotenie bolo stanovené na sumu 866,40 eur, pomliaždenie hlavy a tváre s odreninami kože 10 bodov,
pomliaždenie ľavej dolnej končatiny 15 bodov, otvorená rana dolnej končatiny 10 bodov, vzhľadom na bolestný spôsob a zdĺhavú dobu liečby zvýšený počet bodov o 1 12,5 bodov, spolu 47,5 bodov.
Z odborného vyjadrenia MUDr. J., všeobecný lekár, Provimed s.r.o. zo dňa 4.6.2018 (č.l. 191-192), ktorý bol oboznámený so súhlasom procesných strán, vyplýva, že poškodený bol 2x zrazený dodávkou na ceste v dôsledku, ktorého prišlo k pomliaždeniu hlavy a chrbtice, ľavého bedra a oboch dolných končatín, početným odierkam tváre a oboch dolných končatín. Poranenie sa spája s obmedzeným hybnosti najmä dolných končatín, sťaženej chôdze, ako aj obmedzeniu bežných úkonov, sebaopatery a dlhotrvajúcej bolesti. Podľa odborného vyjadrenie ide o stredne ťažké zranenie. Pacient je obmedzený v obvyklom spôsobe života pre nutný kľudový režim, pravidelné cvičenie doma aj ústavne, obmedzenie bežných činností pre bolesť, pričom s poukazom na čerstvú operáciu ľavého ramena predpoklad práceneschopnosti je ešte 2 až 3 mesiace. Či vzniknuté komplikácie priamo súvisia s úrazom, bude predmetom šetrenia odborným lekárom.
Vzhľadom na čiastočne rozporné odborné vyjadrenia týkajúce sa zranení v priamej súvislosti s dopravnou nehodou bol napokon vypracovaný znalecký posudok Doc. MUDr. E. V., CSc., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 1/2019.
Zo znaleckého posudku Doc. MUDr. E. V., CSc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 1/2019 zo dňa 28.1.2019 (č.l. 166-176), mal súd preukázané, že v dôsledku nárazu zadkom dodávky a prejdení ľavým kolesom 2x po postihnutom a následným pádom utrpel poškodený nasledovné zranenia: pomliaždenie hlavy a chrbta, ľavého bedra a oboch dolných končatín, početné odierky na tvári a oboch dolných končatín, kompletné prerušenie šľachového úponu musculus supraspinatus a infraspinatus, hematómy a odreniny na ľavej nohe, opuch a rozsiahly defekt na distálnej strane ľavého stehna mediálne, kde nekrózou je postihnutá koža a podkožie a defekt menšieho rozsahu v oblasti mediálneho maleolu. Zranenia, ktoré poškodený utrpel možno charakterizovať ako ťažké zranenie (PN viac ako 42 dní, dlhotrvajúca bolestivosť, obmedzenie funkčnosti ľavého ramena a ľavej nohy). Pokiaľ ide o mechanizmus zranení, ako najpravdepodobnejší je ten, že poškodený bol zrazený dodávkou, ktorá do neho narazila od chrbta, spadol na zem, prebral sa pod vozidlom medzi prednou a zadnou nápravou tvárou k zemi, vodič zaradil rýchlosť a prešiel mu po ľavej nohe zadným pravým kolesom v oblasti členka a kolena. Pri cúvaní ho vozidlo udrelo nárazníkom do tela, do chrbta a do ľavého pleca a čiastočne aj do hlavy, čoho následkom spadol na zem. Pacient po úraze chodil každý druhý deň na preväzy na chirurgickú ambulanciu t.j. od 14.09.2017 do 08.12.2017, kde stav bol záverovaný, že defekt na stehne je zhojený per secundam. Pacient mal od úrazu bolesti ľavého ramena, bol na vyšetrení magnetickej rezonancie, kde bola zistená ruptúra šľachy musculus infraspinatus a supraspinatus (svaly ľavého ramena). Dňa 28.05.2018 mu bola vykonaná artroskopická operácia ľavého ramena a nasadená ortéza na ľavú ruku. Pacient chodil na rehabilitáciu, ktorá bola ukončená 01.08.2018. Dĺžka PN bola od 14.09.2017 do 01.08.2018, čo sa zhoduje aj s dobou liečenia poškodeného. Poškodený bol obmedzený v chôdzi, šoférovaní, spaní pre bolestivosť a nemožnosti spať na ľavom boku pre bolesť, nosení ťažkých predmetov a vykonávaní práce. Pracovná neschopnosť bola podmienená rozsiahlym defektom na stehne ľavej nohy a v oblasti mediálneho maleolu ľavej nohy, ktorých liečba si vyžadovala dlhší čas. Pre zranenie ľavého ramena, kompletná ruptúra šliach, bola spočiatku liečená rehabilitáciou, ale pre neúspech rehabilitačnej liečby bolo potrebné vykonať artoskopickú operáciu. Pooperačne bola nutná rehabilitácia, nosenie ortézy, čo si vyžiadalo dlhšiu dobu liečby. Zranenia, ktoré utrpel P. P. zodpovedajú dobe liečenia. Pracovná neschopnosť bola od 14.09.2017 do 31.08.2018. Dĺžka PN bola adekvátna k charakteru a závažnosti úrazu.
Znalec doc. MUDr. E. V. CSc. v prípravnom konaní dňa 26.02.2019 (č.l. 139-140), ktorého výpoveď bola so súhlasom procesných strán na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že poškodenie ľavého ramena poškodeného nešlo na vrub degeneratívnych zmien v oblasti ľavého ramena (ako sa konštatovalo v odbornom vyjadrení MUDr. F. X.), ale ide o pretrhnutie väčšiny šliach, ktoré vznikli následkom úrazu. Znalec pri výsluchu vysvetlil, že dňa 04.10.2017 pri vyšetrení MUDr. P. A., chirurgom v Senici, poškodený udával subjektívne bolesť ľavého ramena. Bolestivosť ľavého ramena poškodeného bola zadokumentovaná aj dňa 21.09.2017, kde sa uvádzalo, že je obmedzená a bolestivá hybnosť ľavého ramena. Bolestivosť pretrvávala a bola indikovaná MR na zistenie príčiny bolestivosti, ktoré bolo vykonané dňa 24.01.2018, kde v závere aj v popise je uvedené, že sa nejdená o degeneratívne zmeny v oblasti ľavého ramena, ale ide o pretrhnutie väčšiny šliach, ktoré vznikli následkom úrazu. Je tam malá atrofia svalu supraspinátus a infraspinátus (svaly ľavého ramena). Zranenie ľavého ramena sa
neprejavilo až po čase, ale prejavilo sa hneď po nehode, ale v lekárskej správe nie je nález dostatočného vyšetrenia ľavého ramena a pretrvávala bolestivosť, ktorá bola indikovaná MR na zistenie príčiny bolesti. Pokiaľ ide o zranenie ľavej nohy doba liečenia defektov len samotnej ľavej nohy bola od 14.09.2017 do 08.12.2017, čo znamená, že presahuje dobu liečenia 42 dní. Po zranení ľavej nohy bol pacient obmedzený v chôdzi, pohybe, šoférovaní a taktiež aj pri spaní v dôsledku bolestivosti. Pacient musel chodiť každý deň na preväzy na chirurgickú ambulanciu.
Vzhľadom na vyššie uvedené, kedy znalec zrozumiteľne a jasne aj vysvetlil svoje prijaté závery, súd vychádzal pri spôsobených zraneniach v súvislosti s nehodou zo záverov znaleckého posudku a nie rozporných odborných vyjadrení, ktoré mu predchádzali.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy obsiahnuté v spise ich oboznámením a to náčrtom miesta nehody a fotodokumentáciou, zápisom o dychovej skúške, lekárskymi správami, evidenčnou kartou vozidla, záznamom o registrovanom pracovnom úraze, správami a vyjadrením Schaeffler Skalica, dopravno - prevádzkový poriadok ILS, kolaudačným rozhodnutím, organizáciu dopravy, záznamom o školení, oznamom o poistnej udalosti, záznam o pracovnom úraze.
Na hlavnom pojednávaní tiež prehral obrazový záznam zachytávajúci priebeh a miesto nehody v Schaeffler Skalica s.r.o. ako aj fotodokumentáciu z DVD nosiča na č.l. 266. Na zázname je zreteľne vidieť priebeh udalosti nehody, ktorá je predmetom skutku.
Z vyjadrenia spoločnosti Schaeffler Skalica s.r.o. (č.l. 214, 223) z pripojenej fotodokumentácie a kolaudačného rozhodnutia (č.l. 229) vyplýva, že komunikácia, na ktorej došlo k nehode je účelovou neverejnou komunikáciou s poukazom na § 22 ods. 3 zák.č. 135/1961 Zb. zákonov o pozemných komunikáciách, ktorá sa nachádza v uzavretom areáli výrobného závodu. V areáli výrobného závodu platí dopravno-prevádzkový poriadok ILS (č.l. 224-228), s ktorým sú všetci dodávatelia oboznámení, zároveň v areáli podniku je aj dopravné značenie, ktoré sú vodiči povinný rešpektovať. Dodávateľ Aproxima má povolenie na vjazd do areálu spoločnosti a jej vodič I. bol o poriadkoch, predpisoch a smerniciach poučený dňa 10.08.2017, čo potvrdil svojím podpisom. Komunikácia, na ktorej došlo k dopravnej nehode bola skolaudovaná, kolaudačné rozhodnutie bolo vydané Okresným úradom v Skalici A02/227 dňa 26.02.2001. V čase nehody bola komunikácia využívaná obojsmerne. Komunikácia, ktorou sa vodič pohyboval, je určená pre zásobovanie. Vodič viedol vozidlo po tejto komunikácii. Poškodený využil v čase udalosti na presun na pracovisko túto komunikáciu, aj keď mal k dispozícii chodník pre chodcov. Poškodený bol preškolený o organizácii dopravy (č.l. 230-233), kde sa okrem iného uvádza, že tam kde nie sú vybudované chodníky, musí sa využívať pri presune ľavý okraj komunikácie.
Z dopravno - prevádzkového poriadku ILS a organizácie dopravy (č.l. 224-228, 230-233) vyplývajú jednotlivé práva a povinnosti pracovníkov spoločnosti Schaeffler Skalica spol. s r.o. ako aj osôb, ktoré sa s ich súhlasom zdržujú v jeho priestoroch a objektoch (napr. pracovníkov dodávateľských firiem), tak ako je v nich uvedené, kde okrem iného sa aj uvádza, že vodič je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky a platné právne predpisy.
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
Obžalovaný sa cíti byť nevinný, no prokurátorovi sa podarilo preukázať pred súdom jeho vinu na základe priamych i nepriamych dôkazov.
Súd na základe vyššie popísaného vykonaného dokazovania, najmä výpoveďou samotného obžalovaného, výpoveďou svedka poškodeného P. P., ako aj s poukazom na závery znaleckého posudku Ing. P. E., znalca z odboru cestná doprava č. 21/2018 a znaleckého posudku Doc. MUDr. E. V.,
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 1/2019 mal preukázané, že obžalovaný poškodenému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a to tým, že na účelovej neverejnej komunikácii nachádzajúcej sa za výrobnou halou G03 v priestoroch areálu podniku Schaeffler Skalica spol. s r.o., nákladným motorovým vozidlom - skriňovou dodávkou zn. Peugeot Boxer, pri cúvaní v smere od vrátnice k miestu určeného pre výklad tovaru, sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, ktorí sa v tom čase pohybovali po ceste a nezaistil bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, pričom narazil zadnou časťou vozidla do poškodeného, ktorý sa v danom čase pohyboval pešo po tejto účelovej neverejnej komunikácii, a v dôsledku nárazu vozidla do tváre a tela poškodeného, tento spadol tvárou na zem, kde mu ešte kolesom zadnej nápravy vozidla prešiel po ľavej spodnej končatine, v reakcii na náraz zastavil vozidlo, zaradil prevodový stupeň a s nákladným vozidlom sa pohol smerom dopredu a tak opäť prešiel poškodenému kolesom zadnej nápravy po tej istej ľavej spodnej končatine, v dôsledku čoho poškodenému spôsobil zranenia tak, ako sú špecifikované v skutkovej vete a ktoré si vyžiadali liečenie aj pracovnú neschopnosť po dobu od 14.09.2017 do 31.08.2018, počas ktorej závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodeného. Týmto konaním obžalovaný ako vodič porušil pravidlá cestnej premávky podľa ustanovení § 4 ods. 1 písm. c), e), a § 22 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Zákona o cestnej premávke.
Obranu obžalovaného (uvedenú v odpore) spočívajúcu v tom, že obžalovaný neporušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, nakoľko účelové neverejné komunikácie v uzatvorených objektoch sú (predovšetkým, ak nie výlučne) v súkromnoprávnom režime, kde dominuje vnútropodniková regulácia vzťahov nad verejnoprávnou reguláciou, nemožno akceptovať, poukazujúc na nižšie citované ustanovenia cestného zákona a zákona o cestnej premávke.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. zákon o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.
Podľa § 22 ods. 1, ods. 3 Cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.
Podľa § 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o cestnej premávke“) tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona o cestnej premávke cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len "cesta") vodičmi vozidiel a chodcami.
Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že obranu obžalovaného nie je možné akceptovať. Zákon o cestnej premávke upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pričom cestnou premávkou sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami. Teda užívanie aj účelových komunikácii (všetkých) bez rozdielu, či sa jedná o verejné alebo neverejné účelové komunikácie. Ak by mal zákonodarca na mysli vylúčiť z pôsobnosti zákona o cestnej premávke neverejné účelové komunikácie, tak by explicitne uviedol, že cestnou premávkou sa rozumie užívanie len verejných účelových komunikácií. Treba prisvedčiť aj argumentácii obžaloby v tom, že ak by sme pristúpili na obranu obhajoby, znamenalo by to, že na tých neverejných účelových komunikáciách, kde by absentovala vnútropodniková regulácia, neplatili by žiadne pravidlá cestnej premávky, čo je nemysliteľné. Súd tiež poznamenáva, že ak by aj
akceptoval obranu obhajoby (čo rozhodne súd neakceptuje), v dopravno-prevádzkovom poriadku ILS a organizácii dopravy je uvedené, že vodič je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky a platné právne predpisy.
Ďalšia obrana obhajoby spočívala v tom, že obžalovaný neporušil pravidlá cestnej premávky, nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, počínal si obozretne, dostatočne sa venoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, dbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom tým, že pri cúvaní zvolil nižšiu rýchlosť a zapol výstražné blikanie smerovkami. Situáciu vyhodnotil ako bezpečnú pre cúvanie.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o cestnej premávke vodič je povinný c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám,
Podľa § 22 ods. 3 Zákona o cestnej premávke ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
Podľa § 52 ods. 1 Zákona o cestnej premávke chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Po chodníku sa chodí vpravo. Tam, kde chodník nie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici; tam, kde nie je krajnica alebo kde je krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky.
S vyššie uvedenou obranou obhajoby sa súd nestotožňuje z nasledovných dôvodov. Obžalovaný cúval s vozidlom na obojsmernej ceste najskôr stredom vozovky, neskôr popri betónovom múriku. Obžalovaný pritom sám uviedol, že mu nič nebránilo, aby išiel s vozidlom na ceste smerom dopredu. Obžalovaný svoje cúvanie dôvodil tým, že sú tak zvyknutí, že to tak majú zaužívané, nakoľko vzadu je vykládka pre kuchyňu a je im lepšie s vozidlom tam nacúvať kvôli vykladaniu tovaru. Avšak samotný obžalovaný sa priznal, že vozidlo, s ktorým cúval, bolo prázdne (teda nešiel žiadny tovar vykladať). Tiež uviedol, že ak by išiel vozidlom smerom dopredu, bolo možné sa na konci cesty s vozidlom otočiť. Je absolútne bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že obžalovaný nemal cúvať na danej komunikácii a už vôbec nie za danej situácie, ktorá tam v tom čase bola. Totižto obžalovaný sa rozhodol cúvať na komunikácii, pričom práve v tej dobe (13,40 hod.) sa menili zmeny v podniku a na komunikácii bola vysoká frekvencia chodcov. Dokonca samotný obžalovaný priznal, že tam bolo strašne veľa chodcov, odhadom 20 až 30 ľudí. Všetci boli na ceste, nikto z nich sa nenachádzal na chodníku, len väčšina z nich prechádzala bližšie k chodníku. Samotný obžalovaný uviedol, že je to tam nebezpečné, niektorí chodci uhnú a niektorí nie. Obžalovaný ani nepočkal, kým chodci (ktorí sa mimochodom už na komunikácii nachádzali, než tam prišiel s vozidlom) prejdú, nakoľko ho už čakal kolega. Obžalovaný teda nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, ktorí sa v tom čase už pohybovali po ceste. Absolútne nezrozumiteľný a neakceptovateľný dôvod, prečo sa rozhodol cúvať, namiesto toho aby počkal, kým chodci prejdú. Naviac obžalovaný uviedol, že je to ich komunikácia, po ktorej prechádzajú s vozidlom a chodci na nej nemajú čo robiť a majú sa pohybovať po chodníku. To je síce pravda, ale ak už sa na komunikácii chodec nachádza (pozn. poškodený bol na komunikácii oveľa skôr než obžalovaný s vozidlom), tak je povinnosťou vodiča dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom (§ 4 ods. 1 písm. e/ Zákona o cestnej premávke) a mal minimálne počkať kým poškodený prejde. Nebral na chodcov ohľad a spoliehal sa, že títo mu uhnú. Napriek uvedenej nebezpečnej situácii v cestnej premávke (v danom čase a priestore), ktorej si bol obžalovaný vedomý, tento cúval a to s vozidlom (skriňovou dodávkou), kde mal výrazne obmedzené výhľadové pomery. Vozidlo nebolo vybavené kamerou na cúvanie, ani zadnými senzormi na cúvanie, dokonca ani signalizačným zariadením pri cúvaní. Vozidlo bolo vybavené len ľavým a pravým spätným zrkadlom, nemal k dispozícii ani spätné stredové zrkadlo, keďže sa jednalo o skriňovú karosériu. Pri cúvaní mal pustené výstražné blikanie smerovkami, pohyboval sa ustálenou rýchlosťou 14 km/ hod. až 15,01 km/hod. Obžalovaný sa bránil tým, že poškodeného vôbec nevidel. Súd však uvádza, že poškodeného vidieť mal a mohol. Poškodený uviedol, že obžalovaný cúval 50 m, kým prišlo k zrážke, samotný obžalovaný priznal, že cúval asi 40 m. Zo znaleckého posudku znalca Ing. P. E. z odboru cestná doprava je zrejmé, že obžalovaný cúval viac ako 50 m. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný mohol vidieť poškodeného vo vzdialenosti 17,18 m a väčšej od zadnej časti vozidla, keďže poškodený sa pohyboval v 1/3 šírky vozidla. Poškodený sa celú dobu pohyboval po komunikácii pri ľavej strane (pri betónovom oplotení), pričom obžalovaný cúval 50 m, až kým prišlo k nárazu. Teda obžalovaný poškodeného mohol vidieť a na neho reagovať (vo vzdialenosti od začiatku cúvania 50 m až
po hraničných 17,18 m, kedy sa mu poškodený stratil v spätnom zrkadle), ak by sa plne venoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke (§ 4 ods. 1 písm. c/ Zákona o cestnej premávke). Ako sa obžalovaný priblížil pri cúvaní s vozidlom k poškodenému na menšiu vzdialenosť ako 17,18 m nemohol už poškodeného vidieť, nakoľko bol zakrytý profilom vozidla. Na túto skutočnosť poukazuje obhajoba, že obžalovaný nemohol vidieť poškodeného. Veď práve, obžalovaný mal nedostatočný rozhľad (vo vzdialenosti menšej ako 17,18 m už dokonca za svojím vozidlom nevidel nič), keďže cúval s dodávkou, na ktorej mal výrazne obmedzené výhľadové pomery (vozidlo nebolo vybavené kamerou na cúvanie, ani zadnými senzormi na cúvanie, dokonca ani signalizačným zariadením pri cúvaní) a o to viac je zvýraznené jeho pochybenie, keď si nepribral spôsobilú a poučenú osobu. Teda bolo povinnosťou obžalovaného (ak už sa rozhodol nepochopiteľne za danej situácie cúvať) zaistiť si bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, keďže to vyžadovali okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad (§ 22 ods. 3 Zákona o cestnej premávke). Obžalovaný tak neučil a porušil aj túto dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom.
Ďalej sa obžalovaný bránil tým, že nehodu zapríčinil poškodený, ktorý mal ísť po chodníku. Obžalovaný nemohol zrážke s chodcom zabrániť. Obhajoba v tejto súvislosti tiež poukázala na zásadu obmedzenej dôvery v doprave. Poškodený je ten, kto zapríčinil dopravnú nehodu a to tým, že sa pohyboval po ceste, na ktorej nemal čo robiť, vytvoril obžalovanému prekážku na ceste, ktorú obžalovaný ani pri najvyššej miere opatrnosti nemohol v danej situácii predvídať.
S uvedenou obranou sa súd nestotožňuje. Treba uviesť, že skutočne poškodený ako chodec mohol a mal využiť chodník, ktorý mal k dispozícii a to s poukazom na závery znaleckého posudku znalca Ing. P. E. z odboru cestná doprava, kde sa konštatuje, že chodcovi nič nebránilo, aby pre chôdzu použil chodník. Uvedené pochybenie chodca však nebolo príčinou nehody. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený ako aj ostatní chodci sa na komunikácii nachádzali, resp. sa po nej pohybovali oveľa skôr, než tam obžalovaný prišiel s vozidlom. Tu nejde o prípad, že by poškodený (chodec) vytvoril pre obžalovaného (vodiča) náhlu, neočakávanú, nepredvídateľnú prekážku (ako sa snaží navodiť obhajoba), na ktorú obžalovaný už nemohol nijako reagovať. Poškodený nevyvolal nebezpečnú situáciu v cestnej premávke. Práve naopak, už keď sa poškodený nachádzal na komunikácii (na ktorej bol oveľa skôr než obžalovaný), bolo povinnosťou obžalovaného dbať na zvýšenú opatrnosť voči nemu, pričom mal niekoľko možností, ako zrážke zabrániť tak, ako už súd vyššie odôvodnil (napr. stačilo počkať kým poškodený prejde, necúvať, ale ísť smerom dopredu alebo si zaistiť bezpečné cúvanie pomocou inej osoby). Dôvody, pre ktoré tak obžalovaný neučinil, sú nepochopiteľné (kolega už čakal na vozidlo, boli sme zvyknutí tam cúvať, je to naša komunikácia a chodci tam nemajú čo robiť, pritom sám obžalovaný vypovedal, ako je to tam nebezpečné).
Summa summarum obžalovaný sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, ani nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, ktorí sa v tom čase už pohybovali po ceste, ani si nezaistil bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, keďže si to vyžadovali okolnosti, čím ako vodič porušil pravidlá cestnej premávky podľa ustanovení § 4 ods. 1 písm. c), e), a § 22 ods. 3 Zákona o cestnej premávke. Súd v tomto smere aj precizoval a čiastočne modifikoval skutkovú vetu oproti obžalobe, kde bolo uvedené, že obžalovaný porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. g) Zákona o cestnej premávke. Vzhľadom k tomu, že vodič cúval, porušil ustanovenie § 22 ods. 3 Zákona o cestnej premávke.
Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 124 ods. 4 Trestného zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Obžalovaný narazil zadnou časťou vozidla do poškodeného, pričom v dôsledku nárazu poškodený spadol tvárou na zem, kde mu kolesom zadnej nápravy vozidla obžalovaný prešiel po ľavej spodnej končatine, v reakcii na náraz obžalovaný zastavil vozidlo, zaradil prevodový stupeň a s vozidlom sa pohol smerom dopredu a tak opäť prešiel poškodenému kolesom zadnej nápravy po tej istej ľavej spodnej končatine. Obžalovaný poškodenému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Súd mal na základe znaleckého posudku Doc. MUDr. E. V.Í., CSc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 1/2019 zo dňa 28.01.2019 preukázané, že v dôsledku nárazu zadkom dodávky a prejdení ľavým kolesom dvakrát po postihnutom a následným pádom utrpel poškodený nasledovné zranenia: pomliaždenie hlavy a chrbta, ľavého bedra a oboch dolných končatín, početné odierky na tvári a oboch dolných končatín, kompletné prerušenie šľachového úponu musculus supraspinatus a infraspinatus, hematómy a odreniny na ľavej nohe, opuch a rozsiahly defekt na distálnej strane ľavého stehna mediálne, kde nekrózou je postihnutá koža a podkožie a defekt menšieho rozsahu v oblasti mediálneho maleolu. Znalec ďalej uvádza, že zranenia, ktoré poškodený utrpel, možno charakterizovať ako ťažké zranenie (PN viac ako 42 dní, dlhotrvajúca bolestivosť, obmedzenie funkčnosti ľavého ramena a ľavej nohy). Zo znaleckého posudku, ale aj výpovede poškodeného mal súd preukázané, že poškodený po úraze chodil každý druhý deň na preväzy na chirurgickú ambulanciu od 14.09.2017 do 08.12.2017, kde stav bol záverovaný, že defekt na stehne je zhojený per secundam. Pracovná neschopnosť bola podmienená rozsiahlym defektom na stehne ľavej nohy a v oblasti mediálneho maleolu ľavej nohy, ktorých liečba si vyžadovala dlhší čas. Pokiaľ ide už len o samotné zranenie ľavej nohy, doba liečenia defektov ľavej nohy bola od 14.09.2017 do 08.12.2017, čo znamená, že už len samotné zranenie ľavej nohy presahovalo dobu liečenia 42 kalendárnych dní. Poškodený bol obmedzený v chôdzi, pohybe, šoférovaní a taktiež aj pri spaní v dôsledku bolestivosti, musel chodiť každý deň na preväzy na chirurgickú ambulanciu. Poškodený mal od úrazu bolesti ľavého ramena, bol na vyšetrení magnetickej rezonancie, kde bola zistená ruptúra šľachy musculus infraspinatus a supraspinatus (svaly ľavého ramena). Dňa 28.05.2018 mu bola vykonaná artroskopická operácia ľavého ramena a nasadená ortéza na ľavú ruku. Poškodený chodil na rehabilitáciu, ktorá bola ukončená 01.08.2018. Dĺžka PN bola od 14.09.2017 do 01.08.2018, čo sa zhoduje aj s dobou liečenia poškodeného. Poškodený bol obmedzený v chôdzi, šoférovaní, spaní pre bolestivosť a nemožnosti spať na ľavom boku pre bolesť, nosení ťažkých predmetov a vykonávaní práce. Pre zranenie ľavého ramena, kompletná ruptúra šliach, bola spočiatku liečená rehabilitáciou, ale pre neúspech rehabilitačnej liečby bolo potrebné vykonať artoskopickú operáciu. Pooperačne bola nutná rehabilitácia, nosenie ortézy, čo si vyžiadalo dlhšiu dobu liečby. Zranenia, ktoré utrpel poškodený, zodpovedajú dobe liečenia. Pracovná neschopnosť bola od 14.09.2017 do 31.08.2018, pričom dĺžka PN bola adekvátna k charakteru a závažnosti úrazu. Znalec tiež uviedol a vysvetlil, že poškodenie ľavého ramena nešlo na vrub degeneratívnych zmien v oblasti ľavého ramena, ale išlo o pretrhnutie väčšiny šliach, ktoré vznikli následkom úrazu. Bolestivosť ľavého ramena poškodeného bola zadokumentovaná aj dňa 21.09.2017, kde sa uvádzalo, že je obmedzená a bolestivá hybnosť ľavého ramena. Bolestivosť pretrvávala a bola indikovaná MR na zistenie príčiny bolestivosti, ktoré bolo vykonané dňa 24.01.2018, kde v závere aj v popise je uvedené, že sa nejdená o degeneratívne zmeny v oblasti ľavého ramena, ale ide o pretrhnutie väčšiny šliach, ktoré vznikli následkom úrazu. Je tam malá atrofia svalu supraspinátus a infraspinátus (svaly ľavého ramena). Zranenie ľavého ramena sa prejavilo hneď po nehode. Poškodený teda utrpel ťažkú ujmu na zdraví s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Trestného zákona, nakoľko zranenia, ktoré v dôsledku nehody utrpel si vyžiadali liečenie aj pracovnú neschopnosť po dobu od 14.09.2017 do 31.08.2018, počas ktorej závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodeného. Porucha zdravia poškodeného tak trvala dlhší čas.
Z hľadiska zavinenia obžalovaný konal formou vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Trestného zákona, pretože si bol vedomý svojich povinností, ktoré má ako vodič motorového vozidla a že ich porušením môže ohroziť zdravie či život účastníkov cestnej premávky, no bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie či ohrozenie nespôsobí. Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu (prečinu), ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív). Súd dospel k záveru, že s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, nie je jeho závažnosť len nepatrná. Súd dáva do pozornosti, že by museli byť splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona kumulatívne. V danom prípade obžalovaný pri cúvaní porušil hneď viacero povinností uložených mu zákonom tým,
že sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, ktorí sa v tom čase pohybovali po ceste a nezaistil bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, v dôsledku čoho zavinil nehodu a spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Poškodený sa síce pohyboval na komunikácii, pričom mal použiť chodník, avšak uvedené pochybenie poškodeného ako chodca nebolo príčinou nehody tak, ako už súd vyššie odôvodnil.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Podľa názoru súdu obžalovaný svojím konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd vychádzal z okolností spáchania skutku tak, ako sú vyššie popísané, poukazujúc jednak na to, že obžalovaný porušil viacero povinností uložených mu zákonom, no na druhej strane súd zohľadnil aj skutočnosť, že v prípade obžalovaného sa nejednalo o bezohľadnú jazdu, ihneď po nehode sa snažil pomôcť poškodenému, aj sa v ten deň zaujímal o jeho zdravotný stav a prejavil ochotu byť mu nápomocný. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho mrzí, čo sa stalo. Z hľadiska zavinenia obžalovaný konal formou vedomej nedbanlivosti. Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane zdravia.
Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, avšak hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Z evidenčnej karty vodiča ako aj výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil celkom 6 priestupkov na úseku cestnej dopravy, jedná sa o drobné priestupky riešené buď blokovými pokutami alebo napomenutím.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by obžalovanému poľahčila či naopak priťažila.
Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona (so sadzbou od 1 roka do 5 rokov) vo výmere 1 rok, teda na samej spodnej hranici trestnej sadzby, nezistiac dôvody pre jej zvyšovanie. Výkon trestu odňatia slobody vo výmere jedného roka bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok, pretože vzhľadom na povahu spáchaného prečinu, osobné pomery obžalovaného, možnosti jeho nápravy a okolnosti spáchania trestného činu možno u neho dôvodne očakávať, že účel trestu sa u neho dosiahne i bez jeho výkonu. Bude vecou obžalovaného, aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti.
Súd zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok (sadzba 1 až 10 rokov), teda na samej spodnej hranici, s poukazom na okolnosti prípadu, nejednalo sa o bezohľadnú jazdu, ihneď po nehode sa snažil pomôcť poškodenému, aj sa v predmetný deň zaujímal o zdravotný stav poškodeného a prejavil ochotu byť mu nápomocný, tiež súd zohľadnil, že obžalovaný je riadne zamestnaný a k výkonu svojej činnosti potrebuje vodičské oprávnenie.
Poškodený si uplatnil náhradu škody vo výške 1.660,- eur titulom bolestného a 600,- eur titulom náhrady liečebných nákladov. Poškodená Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. si uplatnila škodu vo výške 2.564,53 eur ako vynaložené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistenca P. P.. Poškodená Sociálna poisťovňa si uplatnila škodu vo výške 6.104,10 eur, titulom vyplatených nemocenských dávok počas práceneschopnosti poškodeného od 14.09.2017 do 31.08.2018. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti obžalovaného na náhradu škody a bolo by tiež treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania. Súd len poznamenáva, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, v čase tejto nehody viedol motorové vozidlo (skriňovú dodávku zn. Peugeot Boxer) vo vlastníctve a držbe APROXIMA s.r.o., ktorej je obžalovaný (vodič) zamestnancom, pričom k nehode a teda ku škode prišlo v rámci plnenia si pracovných úloh obžalovaného. Nebol zaznamenaný nejaký exces, že by zamestnanec (obžalovaný) použil napr. motorové vozidlo bez vedomia svojho zamestnávateľa alebo proti jeho vôli, či mimo plnenia si pracovných úloh a preto je na mieste, resp. prichádza do úvahy zodpovednosť zamestnávateľa ako prevádzateľa motorového vozidla za vzniknutú škodu. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že motorové vozidlo bolo riadne poistené, pričom poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví, ušlého zisku ako aj uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti a nemocenské dávky. S poukazom na vyššie uvedené súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.