Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5P-93-2020.pdf
PDF · 95.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/93/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y., V., nar. X.X.XXXX a N., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, deti rodičov otca a navrhovateľa R. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX V. a matky A. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.Q. XXX/X, XXX XX H., o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.4.2020 žiadal otec maloletých detí zrušiť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktorá bola určená rozhodnutím Okresného súdu Zvolen, v konaní vedenom pod sp. zn. XXP X/XXXX zo dňa 26.2.2019 s účinnosťou od 1.5.2020. Dôvody, pre ktoré žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť videl v zmene pomerov predovšetkým na jeho strane s tým, že z dôvodu celosvetovej pandémie COVID-19 došlo k poklesu finančných prostriedkov v pracovnej oblasti na jeho strane. Pracuje v pozícii obchodného zástupcu - predajca a mzda sa skladá zo základnej časti a provízie z predaja. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom malo dôjsť k podstatnej zmene pomerov na jeho strane a v dôsledku výrazného zníženia príjmu požiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti. Okrem tejto skutočnosti poukazoval aj na úhrady osobitných výdavkov v súvislosti so starostlivosťou maloletých dcér a to poistenie so sporením, mobilný paušál, zdravotná starostlivosť. Deti na základe rozhodnutia súdu sú v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V priebehu konania na pojednávaní uviedol, že ošetrovanie detí platí on, ale aj bývalá manželka - matka maloletých detí. Pľúcne a alergologickú ambulanciu s dcérou však navštevuje výlučne on, nakoľko sú tam nadštandardné platby. Zvýšené finančné výdavky sú aj v súvislosti so zvýšením nákladov na jeho život v dôsledku toho, že je diabetikom. Navyše zvýšené výdavky sú aj v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním, kde sa vyšetruje týranie. Už v súvislosti s obhajobou investoval nemalé finančné prostriedky a rovnako aj na znalecké dokazovanie. Do práce nechodieval práve v dôsledku prebiehajúceho trestného konania.
2. Matka maloletých detí sa k návrhu otca vyjadrila aj písomne a tiež na pojednávaní dňa 8.9.2020. S podaným návrhom nesúhlasila. Zdôrazňovala, že takýto návrh nie je v záujme maloletých detí. Na výdavkoch sa podieľajú obaja rodičia spoločne, keď sú dcéry u nej a ide s nimi k lekárovi, financuje návštevu lekára ona. Rovnako im zakupuje lieky, vitamíny, s maloletou dcérou navštevuje ortopedickú ambulanciu, zakupuje jej ortopedickú obuv. Všetky tieto výdavky hradí zo svojho príjmu. Dcéry majú dve domácnosti a tomu zodpovedá aj nákup ošatenia, technického vybavenia. Aj počas zatvorenia škôl v dôsledku koronakrízy mali dcéry vlastné počítače, prostredníctvom ktorých sa učili v domácnosti u matky a aj v domácnosti u otca. Rovnako je to aj s ošatením a ostatnými osobnými vecami maloletých dcér. Jediné čo si prenášajú z domácnosti otca do domácnosti matky sú kolieskové korčule. Striedavú osobnú starostlivosť dodržiavajú v zmysle rozhodnutia súdu a dcéry sú s tým stotožnené a zvyknuté.
Ďalej sa matka vyjadrovala aj k úhrade výdavkov v súvislosti s letnými prázdninami, denným táborom v anglickom jazyku pre maloletú N., stravu v školskej jedálni, zálohami na angličtinu v novom školskom roku, ktorú hradila matka. Potvrdila, že detský tábor pre obe maloleté dcéry na Donovaloch hradil otec. Počas pandémie a zatvorenia škôl neboli výdavky v súvislosti s platením školskej jedálne, avšak zvýšili sa aj jej výdavky v súvislosti so zavedením internetu, platbami za internet. Rovnako matka uviedla, že hradí maloletej dcére N. telefón, nakoľko jej sľúbila, že od začiatku školského roku bude mať telefón a SIM kartu. Od posledného rozhodovania súdu sa nezmenil na strane matky zamestnávateľ, ale ani výdavky v súvislosti s nájmom bytu 235,-- €, splácaním pôžičky na zariadenie bytu po odchode zo spoločnej domácnosti vo výške 65,-- €, životné poistenie v sume 60,-- €, strava a školský klub, ako aj cestovné náklady autom alebo autobusom z H. do V. a späť.
3. Kolízny opatrovník vykonal v rodine šetrenie pomerov dňa 5.8.2019. K návrhu otca uviedol, že tento nie je v záujme maloletých detí a doporučil návrh zamietnuť. Poukázal na to, že rodičia majú odlišný príjem a deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov.
4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXP X/XXXX bolo zistené, že naposledy súd rozhodoval o maloletých deťoch rozsudkom zo dňa 26.2.2019, právoplatným 6.3.2019 tak, že maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej V. a výživu maloletej N. po 100,-- € mesačne na každé dieťa zvlášť na účet matky. Súčasne sa otec zaviazal hradiť osobné výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dcéry a to výdavky na krúžky, mimoškolské a školské aktivity a zdravotnú starostlivosť maloletých detí. Uvedená dohoda bola súdom schválená a tak ako je vyššie uvedené nadobudla právoplatnosť 6.3.2019. Rodičia túto rodičovskú dohodu uzavreli potom čo vo veci prebehlo znalecké dokazovanie a následne sa dohodli na starostlivosti o maloleté deti. V čase rozhodovania súdu otec pracoval v spoločnosti STATECH SLOVAKIA, s.r.o. (v súčasnosti spoločnosť zmenila obchodné meno a ide o spoločnosť mateco Slovakia, s.r.o.) s priemernou čistou mzdou 2.282,-- €. V čase rozhodovania súdu otec poberal daňový bonus na maloleté deti. Matka maloletých detí pracovala v spoločnosti DATACAR, spol. s r.o. a priemerná čistá mzda, ktorú dosahovala bola 627,94 €.
5. Zo správ o príjme matky maloletých detí súd zistil, že táto aj naďalej pracuje v spoločnosti DATACAR, spol. s r.o. a priemerný čistý príjem za 12 mesiacov od júla 2019 do júna 2020 dosiahla vo výške 773,49 €.
6. Otec pracuje v spoločnosti mateco Slovakia, s.r.o. (rovnaká spoločnosť ako v čase posledného rozhodovania súdu) s priemerným čistým príjmom za posledných 12 mesiacov od júla 2019 do júna 2020 v sume 2.002,58 €. V uvedenom období otec maloletých detí daňový bonus na maloleté deti nepoberal. Súčasne súd žiadal aj správu a pracovný posudok na otca maloletých detí, kde zamestnávateľom navrhovateľa dňa 22.7.2020 bolo uvedené, že „pán Y. má premenlivú mzdu, nakoľko ako predajca má základný plat a k tomu pohyblivú zložku mzdy, ktorá závisí od predaja. Nakoľko sa už minimálne dva roky plne nevenuje svojej práci a aj pohovory na túto tému neboli veľmi účinné, jeho práca sa odzrkadlila na pohyblivej zložke mzdy. Ak by bol jeho pracovný výkon na úrovni rokov, keď si plnil pracovné povinnosti niekedy aj nad rámec svojich povinností, platovo by určite neklesol“. Na záver zamestnávateľ uviedol, že „navrhovateľ má veľmi vysoký pracovný potenciál, len je škoda, že ho momentálne využíva nesprávnym smerom“. Navrhovateľ v ich spoločnosti pracuje na pozícii predajca pracovných plošín a manipulátorov.
7. Súd si zároveň žiadal správu z geodetického a kartografického ústavu Bratislava, ktorý zaslal výpisy z katastra nehnuteľností pre kat. úz. T., obec T., okres H., kde z listu vlastníctva č. XXX a č. XXXX bolo zistené, že otec maloletých detí uzatvoril dňa 2.3.2020 kúpnu zmluvu odvkladovanú pod č. V XXX/ XXXX, predmetom ktorej bola kúpa rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele parc. č. XX vo výške spoluvlastníckeho podielu 4/5-iny a zároveň v polovici nehnuteľnosti - zastavané plochy a nádvoria, ako aj záhrady v uvedenom katastrálnom území tou istou kúpnou zmluvou.
8. Dopravný inšpektorát H. oznámil, že otec maloletých detí nie je vedený ako držiteľ motorového vozidla ku dňu podania správy. Matka maloletých detí je držiteľkou motorového vozidla Škoda Octavia, ev.č. DT XXX AG. Vozidlo je v prevádzke od 11.1.2006.
9. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podaným návrhom žiadal otec maloletých detí zrušiť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola určená na základe schválenej rodičovskej dohody rozhodnutím Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. XXP X/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 6.3.2019. V zmysle uvedeného rozhodnutia sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletých dcér pri striedavej osobnej starostlivosti čiastkou 100,- € na každé dieťa zvlášť vzhľadom na výšku príjmu, ktorý dosahoval v porovnaní s príjmom matky maloletých detí. Návrhom doručeným súdu 30.4.2020 dôvodil výraznú zmenu pomerov na svojej strane v dôsledku celosvetovej pandémie koronavírusu, v dôsledku ktorého došlo k podstatnému zníženiu jeho príjmu. V priebehu pojednávania dňa 8.9.2020 najmä s poukazom na správu zamestnávateľa uviedol, že v práci má napäté vzťahy s majiteľom a majiteľovou manželkou v dôsledku priateľských vzťahov s jeho bývalou partnerkou a matkou maloletých detí. Podľa jeho slov matka maloletých detí ho pred zamestnávateľom očiernila a tento kompenzuje svoj vzťah voči nemu tak, že mu nedáva príležitosti pracovné, neumožnil mu obchodovať v anglickom jazyku, účasť na jazykových kurzoch. Rovnako nemohol počas pandémie mať home office a preto v čase, keď mal maloleté dcéry musel s týmito byť na OČR. Aj keď mal OČR- ku chodil pracovne do firmy. Navyše klientov, ktorých mal mu zamestnávateľ odobral a spravil z neho zástupcu pre celé Slovensko na predaj, kde sa podľa jeho vlastných slov nedá splniť plán predaja. Okrem zníženia príjmu poukazoval aj na zvýšené náklady na život pre neho s tým, že je diabetik a tiež v súvislosti s trestným stíhaním, ktoré prebieha a nákladov na obhajobu.
13.1. Matka maloletých detí s podaným návrhom nesúhlasila. Poukázala na rozdielnosť príjmov, ktoré dosahuje v zamestnaní ona s príjmami, ktoré má bývalý manžel a otec maloletých detí. Rovnako uviedla, že sa v dôsledku trestných stíhaní musela podrobovať vyšetreniam a výsluchom, ale nebolo to na úkor jej práce. Doslova uviedla, že v zamestnaní si tieto skutočnosti ani nevšimli a svoju prácu si musela urobiť. Pokiaľ išlo o tvrdenia a vyjadrenia otca na adresu akéhosi osočovania pred majiteľmi spoločnosti, v ktorej otec maloletých detí pracuje tieto poprela a doslova uviedla, že je prekvapená tým čo otec maloletých detí uvádza pred súdom na pojednávaní. Rovnako ani kolízny opatrovník nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal aj napriek poklesu príjmu na rozdielnosť výšky príjmu u matky a u otca a tiež na to, že takéto zníženie, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti by nebolo v záujme maloletých detí.
13.2. Po oboznámení sa s listinami doloženými tak stranami, ako aj zabezpečenými prostredníctvom súdu a po vyjadreniach účastníkov konania súd dospel k záveru, že návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti voči maloletým dcéram nie je dôvodný. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine je možné zmeniť súdne rozhodnutie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti maloletých detí v prípade ak sa podstatným spôsobom zmenia pomery, či už na strane oprávneného alebo povinného. Návrh podával otec maloletých detí s tým, že došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane v dôsledku koronakrízy a tým zníženiu príjmu. Z predložených listín predovšetkým od zamestnávateľa otca maloletých detí však súd nezistil podstatné zníženie príjmu. Je pravda, že sa od posledného rozhodovania súdu v marci 2019 znížil príjem otca, ale nejedná sa o podstatné zníženie príjmu. Za posledných 12 mesiacov čistá mzda, ktorú otec u zamestnávateľa dosiahol bola vyčíslená v čiastke 2.002,58 €. Čistá mzda bola uvádzaná bez daňového bonusu a zamestnaneckej prémie. Rovnako tak súd vychádzal aj v prípade rozhodovania o určení výživného v konaní vedenom pod sp. zn. 15P X/XXXX, kde tento príjem bol vo výške 2.282,-- €. Ďalej súd zobral do úvahy pri rozhodovaní o zrušení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom aj správu zamestnávateľa, ktorý jednoznačne uviedol, že dôvodom zníženia príjmu v poslednom období nebola koronakríza, ale pracovný výkon otca maloletých detí, ktorý sa podľa slov zamestnávateľa už minimálne dva roky plne nevenuje svojej práci a aj pohovory na túto tému neboli veľmi účinné. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na základné zásady zákona o rodine, kde podľa článku 5 je prvoradý záujem maloletého dieťaťa pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. S poukazom aj na základné zásady, ktorými sa riadi zákon o rodine súd mal za to, že zrušenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom nie je v záujme maloletých detí.
13.3. Matka v čase rozhodovania súdu o výživnom v konaní vedenom pod sp. zn. XXP X/XXXX dosahovala priemerný čistý príjem vo výške 627,94 €. V tom čase pracovala v spoločnosti DATACAR, spol. s r.o.. Aj v súčasnosti pracuje v uvedenej spoločnosti a jej príjem predstavuje čiastku 773,49 €. Rovnako ani u otca nedošlo k zmene zamestnávateľa. Navyše otec vo februári tohto roku zakúpil nehnuteľnosti v kat. úz. T. a to rodinný dom, ktorý podľa vlastných slov využíva na rekreačné účely, ako aj pozemky priľahlé, na ktorých stojí rodinný dom a sú v okolí rodinného domu. Naopak na strane matky nedošlo k žiadnej výraznej zmene pomerov spočívajúcej v nadobudnutí nehnuteľností od posledného rozhodovania súdu. Pokiaľ otec maloletých detí poukazuje aj na výdavky v súvislosti s trestným konaním nedá sa konštatovať nič iné len to, že toto trestné konanie prebiehalo už v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pre čas po rozvode a celé trestné konanie je dôsledkom správania sa otca maloletých detí voči matke maloletých detí v čase, keď ešte žili v spoločnej domácnosti ako manželia. Aj túto situáciu a výdavky v súvislosti s trestným konaním, na ktoré v priebehu pojednávania poukazoval si zapríčinil otec sám a nemôžu byť vnímané na ťarchu maloletých detí. V neposlednej miere súd prihliadol aj na nepomer a to aj napriek zníženiu príjmu otca maloletých detí v príjme matky a otca. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov. Súd preto prihliadol aj na tvrdenia zamestnávateľa otca maloletých detí, ktorý ozrejmil dôvod zníženia príjmu na strane otca maloletých detí a dospel k záveru, že k zmene príjmu došlo z dôvodov, ktoré si zapríčinil otec sám. Rovnako súd zobral do úvahy aj samotnú skutočnosť, že nielen otec, ale aj matka sa podieľa na znášaní nákladov v súvislosti so záľubami, mimoškolskými aktivitami, ako aj školskými aktivitami a zdravotnou starostlivosťou maloletých detí. Ak majú maloleté deti výdavky v súvislosti s prípravou na štúdium vyznieva potom nelogicky potreba zakúpenia ďalších počítačov, resp. zariadení tak ako na to poukazoval otec vo svojej výpovedi, pokiaľ deti na Vianoce dostali počítač od matky a tento mohli využívať aj v prostredí otca, keď boli u neho v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Vyznieva totiž nelogicky, ak deti majú osobné veci v dvoch domácnostiach u matky aj u otca, hoci nie je problém tieto veci prenášať z jednej domácnosti do druhej. Pokiaľ otec nemá dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie ošatenia alebo technického zabezpečenia a vybavenia pre deti potrebného na vyučovanie, nič mu nebráni obrátiť sa na matku ak deti majú toto vybavenie v jej domácnosti. Pri notebookoch, resp. tabletoch nie je problém tieto prenášať z jednej domácnosti do druhej tak, aby boli k dispozícii maloletým deťom a tieto ich mohli využívať. Zo všetkých týchto dôvodov súd potom návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom zamietol.
14. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko sa jedná o návrhové konanie v zmysle ustanovenia § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s tým, že žiaden z účastníkov konania nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).