Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Sf-11-2023.pdf
PDF · 78.17 KB
Case nature
Subarea
5Sf/11/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Varadex holding s.r.o., so sídlom Agátová 3406/7A, 841 01 Bratislava, IČO: 47 243 309, právne zastúpeného: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, za ktorú koná JUDr. Ing. Peter Slávik, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100983697/2023 zo dňa 06.04.2023 a Protokolu č. 102697099/2022 zo dňa 03.10.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.06.2023 zamieta.
odôvodnenie:
1. Všeobecnou správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 21.06.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100983697/2023 zo dňa 06.04.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a Protokolu č. 102697099/2022 zo dňa 03.10.2022. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 103371555/2022 zo dňa 15.12.2022, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5 000 Eur za zdaňovacie obdobie december 2019 s tým, že daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 27.01.2020 predstavovala sumu X XXX,XX Eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola určená na sumu X XXX,XX Eur. Protokol č. 102697099/2022 zo dňa 03.10.2022 bol výsledkom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty vykonanej u žalobcu správcom dane za obdobie február 2019 až júl 2019 a október 2019 – december 2019, a predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.
2. Súčasne so žalobou žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ktorý odôvodnil tým, že je riadne podnikajúci subjekt, riadne si plní svoje povinnosti, je zamestnávateľom, platí mzdy, odvody i dane, vrátane každomesačného platenia dane z pridanej hodnoty. Poukázal na to, že chce naďalej podnikať, avšak v prípade, ak by došlo k vykonaniu napadnutého rozhodnutia, všetky jeho činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. Žiadal, aby naďalej mohol podnikať, čo by podľa neho v prípade nepriznania odkladného účinku žaloby nebolo možné. Konštatoval, že medzi výkonom činnosti žalobcu a dôsledkami napadnutého rozhodnutia, ako aj úkonov, na ktorých žalovaný stavia svoj názor, je v zjavnom nepomere a vytvára neprimeraný negatívny následok. Okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda ako nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku podľa neho nie je v rozpore s verejným záujmom, nedôjde ním k zásahu do práv tretích osôb, a nejde len o dôvody všeobecnej povahy. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 19.02.2024, v ktorom poukázal na to, že žalobca svoje tvrdenie o negatívnych následkoch napadnutého rozhodnutia nepodoprel žiadnymi dôkazmi, neuviedol a dôkazmi nepreukázal, aká je jeho súčasná finančná situácia, a nepreukázal ani to, že platí mzdy a odvody za zamestnancov. Upriamil pozornosť na to, že podľa podaného hlásenia k dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2020 nemal žalobca žiadnych zamestnancov. Žalovaný uzavrel, že s návrhom žalobcu nemá dôvod sa stotožniť.
4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 20.02.2024.
5. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
6. Podľa § 185 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
7. Podľa § 188 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.
9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022 (ďalej len „ústavný súd“), podľa ktorého by okrem všeobecných náležitostí podania mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku a pri dôvode podľa § 185 písm. a) SSP by mal navrhovateľ dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia podľa ústavného súdu vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
10. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo
vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
11. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku, podaný ako súčasť správnej žaloby, odôvodňoval s poukazom na riadne plnenie si povinností vo vzťahu k zamestnancom i vo vzťahu k plateniu daní, a na neprimeranosť následku výkonu rozhodnutia. Tvrdil, že právnymi následkami rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda i nenapraviteľný následok, a zároveň že priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom.
12. Správny súd konštatuje, že dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, sú všeobecné, nekonkrétne až vágne, a žalobca ich neodôvodnil a ani nepodložil žiadnymi relevantnými a konkrétnymi skutočnosťami či dôkazmi, preto súd v takto formulovaných všeobecných tvrdeniach nevzhliadol skutočnú obavu z následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej finančnej škody, hospodárskej škody, ani iných vážnych nenapraviteľných následkov. Ak žalobca zakladá svoj návrh na skutočnostiach, ktoré len eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, pričom jeho finančná situácia či iné skutočnosti nesvedčia v prospech jeho tvrdení, nemôže z týchto dôvodov návrh obstáť ako dôvodný. Žalobca na preukázanie svojej finančnej situácie nepredložil absolútne žiadne doklady a jeho aktuálne majetkové pomery sa nepodarilo zistiť ani z verejne dostupných zdrojov (www.finstat.sk, www.registeruz.sk). V tejto súvislosti však treba upozorniť, že súd nie je povinný iniciatívne zisťovať majetkové pomery žalobcu, ale tento je v zmysle svojich tvrdení a v súlade s dispozičnou zásadou, ktorou je správne súdne konanie ovládané, povinný svoje tvrdenia preukázať dostatočným a hodnoverným spôsobom.
13. Ak žalobca vo svojom návrhu žiada, aby mohol ďalej podnikať, pričom svoju ďalšiu podnikateľskú činnosť viaže na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo strany súdu, k tomu je potrebné uviesť, že žalobcovi v jeho podnikaní nič nebráni, a to aj s poukazom na výšku vyrubeného rozdielu dane X XXX Eur, ktorá z objektívneho hľadiska nemôže byť považovaná za likvidačnú.
14. V súvislosti s ďalšou argumentáciou žalobcu správny súd podotýka, že každá podnikajúca právnická osoba je povinná plniť zákonom stanovené povinnosti, vrátane platenia miezd, odvodov a daní, a musí počítať s tým, že produkovanie zisku so sebou prináša aj náklady. Plnenie povinností v súlade so zákonom, či už vo vzťahu k zamestnancom alebo k plateniu daní či odvodov, je právnou povinnosťou každej fyzickej i právnickej osoby, ktorej boli konkrétne povinnosti zákonom uložené. V tejto súvislosti nemožno hovoriť o nadštandarde, ale o základnej požiadavke, kladenej na konanie každého subjektu v právnom štáte. Správanie zahŕňajúce opak je porušením práva, je sankcionovateľné a neakceptovateľné. Tento argument preto nie je zo strany žalobcu relevantný.
15. Správny súd v neposlednom rade podotýka, že žalobca v rámci svojho návrhu neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka včasného a riadneho výberu daní, čo je účelom napadnutého rozhodnutia.
16. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok, ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].