Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3To-55-2020.pdf
PDF · 84.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/55/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému F. Q. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 09. septembra 2020 odvolanie obžalovaného F. Q. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02.06.2020, sp.zn.1T/36/2020, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného F. Q. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 02.06.2020, sp.zn.1T/36/2020 bol obžalovaný F. Q. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
sa dňa 18. decembra 2019 v čase okolo 14.00 hodiny v spoločnej domácnosti v X. na ulici A. V. číslo XXX/X vyhrážal svojej matke poškodenej F. V. tak, že ju bezdôvodne chytil oboma rukami za krk stlačil, začal ju škrtiť a trmať, pričom jej uvádzal, že ju bude celý život týrať, lebo mu ničí život, následne ju začal opakovane biť päsťou do tváre a hlavy vo vlasovej časti tak, že sa poškodená musela rukami brániť a keď chcela utiecť a privolať si pomoc, tak jej vzal peňaženku, kľúče od auta a mobil, ktorý následne vyhodil z 8. poschodia a sácal ju smerom na balkón a po tom, ako poškodenej pomohol jej druhý syn X. Q., ktorého požiadala o privolanie pomoci, následne na to ju obvinený udrel fackou po ľavom uchu, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie a spôsobil drobné zranenia: tržne zmliaždenú ranu tváre v oblasti pod ľavým okom, pomliaždenie a podkožné krvné výrony krku, pomliaždenie vlasatej časti hlavy s dobou narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní päť dní.
Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote ho napadol odvolaním obžalovaný pre nesprávnosť výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že s týmto rozsudkom sa v celom rozsahu nestotožňuje, všetky výroky tohto rozsudku považuje za nesprávne. Proti rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to proti všetkým výrokom rozsudku čo do viny a trestu a výrokov s nimi súvisiacimi. Úvodom poukazuje na záverečnú reč obhajcu a týmto navrhuje odvolaciemu súdu, aby sa s ňou oboznámil. Má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by spáchal skutok, z ktorého je obžalovaný a pred spáchanie, ktorého ho I. stupňový súd odsúdil. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Podľa§ 2 ods. 12 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd I. stupňa však pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s kritériami vyplývajúcimi zo základnej zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, s prihliadnutím k ďalším základným zásadám trestného konania najmä v zásade prezumpcie neviny v zmysle § 2 ods. 4 Tr. poriadku. Tento jeho nesprávny postup pri hodnotení dôkazov viedol k nesprávnemu záveru o vine obžalovaného. Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva najmä to, že: obvinenému musí byť vina dokázaná, v prípade pochybností o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie súd musí rozhodnúť v prospech obvineného. Použitie uvedeného princípu „ in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), prichádza do úvahy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní v dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne zistenie stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že v konaní nebolo preukázané, že spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa§ 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza vyhlásený v trestnom konaní sp.zn.: lT/36/2020-198 dňa 02.06.2020 a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci a oslobodil ho spod obžaloby v celom rozsahu. Ďalej uvádza, že ak by odvolací súd napriek všetkému vyššie uvedenému dospel k záveru, že spáchal trestný čin, z ktorého spáchania bol uznaný za vinného v zmysle napadnutého rozsudku, navrhuje, aby mu odvolací súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 16 (slovom: šestnásť) mesiacov tak, ako mu ho uložil Okresný súd Prievidza trestným rozkazom v tomto konaní zo dňa 06.04.2020. Má za to, že oproti skutkovému stavu a záverom súdu za akých súd vydával tento trestný rozkaz, ktorým mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 16 (slovom: šestnásť) mesiacov, nedošlo na hlavnom pojednávaní po vykonanom, dokazovaní ku zmenám skutkového stavu a ku zmene záverov súdu, ktoré by odôvodňovali uložiť mu napadnutým rozsudkom prísnejší trest odňatia slobody vyšší o dva mesiace ako v predmetnom trestnom rozkaze.
K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza písomne bližšie nevyjadril.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, nakoľko považuje napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch za zákonný.
Obhajca obžalovaného a obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom uvedenom v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku, podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 09. septembra 2020 na podklade podaného odvolania obžalovaného, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, t.j. obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o vine, výroku o uloženom treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpoveď obžalovaného F. Q., o prehratí videozáznam z výsluchu poškodenej F. V., o výpoveď
znalca F.. E. B., o znalecký posudok F.. E. G., ako aj o relevantné listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o uznaní obžalovaného za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.
Pokiaľ obžalovaný namieta, že okresný súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s kritériami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a s prihliadnutím na zásadu prezumpcie neviny v zmysle § 2 ods. 4 Tr. por., tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o uznaní viny obžalovaného za predmetný skutok dostatočne zdôvodnil. Hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním záverov okresného súdu. Odvolací súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu stotožnil, správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.
K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska jeho príčetnosti.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe napadnutého rozsudku, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. V podrobnostiach preto len poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.
Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o určení druhu trestu a jeho výmery. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému takmer na samej dolnej zákonom upravenej trestnej hranici vo výmere 18 mesiacov (po úprave trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami a zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu zo 6 mesiacov na 16 mesiacov; zákonom upravená sadzba podľa ktorej okresný súd ukladal obžalovanému trest predstavuje výmeru 16 mesiacov až 3 roky), pri správnom nezistení ani
jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák. a správnom zistení jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., zodpovedá zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, preto ani odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.
K námietke obžalovaného, že v trestnom rozkaze okresného súdu v predmetnej trestnej veci mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, odvolací súd uvádza, že súd pri ukladaní druhu a výmery trestu nie je viazaný druhom a výmerou trestu, ktorý súd obžalovanému uložil v skoršom období v trestnom rozkaze (predmetný trestný rozkaz bol na podklade včas podaného odporu zrušený). Napokon vzhľadom na skutkové okolnosti a závažnosť predmetného prípadu sa odvolaciemu súdu trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 18 mesiacov javil ako mierny, a nie prísny, avšak z dôvodu absencie odvolania prokurátora pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného nebolo možné obžalovanému v odvolacom konaní uložený trest sprísniť.
Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a o treste v prospech obžalovaného na podklade jeho odvolania, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.