Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60C-92-2020.pdf
PDF · 160.21 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/92/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v spore žalobcu: R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Č. XXXX/ XX, XXX XX O. E., proti stranám, proti ktorým smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia - žalovaným v 1. rade: Prima Banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, a v 2. rade: U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd stranám, proti ktorým smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (žalovaným) náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a .
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 33 eur na účet Okresného súdu Bratislava III za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.09.2020, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 07.09.2020 sa žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha voči stranám, proti ktorým smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nariadenia neodkladného opatrenia (označeným ako žalovaní) v nasledovnom znení: „Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, vedených Okresným úradom Y., katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v katastrálnom území: O. E., obec: O. E., okres: Y., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to konkrétne:
- stavba - garáž, so súpisným č. XXXX, postavená na parcele registra „C", parcela č. XXXX/XXX
- stavba - rodinný dom, so súpisným č. XXXX, postavená na parcele registra „C'', parcela č. XXXX/XXX
- pozemok parcela registra „C", parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, vo výmere XXX m2
- pozemok parcela registra „C", parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere XXX m2
- pozemok parcela registra „C", parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere XX m2 a to do času právoplatného skončenia konania vo veci o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebnom úvere a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vedenom na Okresnom súde Bratislava III.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v odseku 1 vyššie (ďalej spolu aj len ako „Nehnuteľnosti“ alebo „Záloh“). Žalobca ako dlžník a právny predchodca žalovaného v 1. rade - spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s., uzavreli dňa 05.01.2015 Zmluvu o spotrebnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru v celkovej výške 330.000 eur na nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu ako dlžníka k Nehnuteľnostiam
(ďalej aj len ako „Zmluva o spotrebnom úvere“) a za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1. rade uzavreli žalobca ako záložca a žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ Záložnú zmluvu č. XXXXXX, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k Nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 1. rade (ďalej aj len ako „Záložná zmluva“). Žalobcovi ako dlžníkovi bola žalovaným v 1. rade doručená Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 30.12.2019, v zmysle ktorej žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi predčasnú splatnosť celého úveru a súčasne vyzval žalobcu na úhradu dlžnej sumy v celej výške, následne žalovaný v 1. rade inicioval návrhom výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby Nehnuteľností, o ktorej skutočnosti sa dozvedel zo strany dražobnej spoločnosti (žalovaného v 2. rade) na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ocenenia Nehnuteľností. Z obsahu webovej stránky žalovaného v 2. rade sa žalobca dozvedel, že žalovaný v 2. rade ako dražobník na účely realizácie dražby dal vyhotoviť aj znalecký posudok, ktorého predmetom bolo stanovenie odhadu všeobecnej hodnoty Nehnuteľností (http://www.drazobnaspolocnost.sk/drazba/ detail/12818/drazba-rodinneho-domu-vchorvatskom-grobe), teda dražobník realizuje právne kroky k výkonu záložného práva k Zálohu v zmysle Záložnej zmluvy; táto skutočnosť vyplýva aj z LV č. XXXX, k.ú. O. E., na ktorom je poznačená poznámka týkajúca sa Oznámenia o začatí výkonu záložného práva k Zálohu.
3. Žalobca ďalej uviedol, že sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 07.09.2020 domáha určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebnom úvere a určenia, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebnom úvere je bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že Zmluva o spotrebnom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, na daný záväzkovo právny vzťah je potrebné aplikovať okrem iného aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských úveroch, ide formulárovú typovú zmluva, ktorej obsah žalobca nemal možnosť meniť ani žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom táto obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, ktoré nepochybne spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, a preto tieto považuje žalobca v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka za neplatné. Za neprijateľné podmienky žalobca považuje, že:
- Zmluva o spotrebnom úvere neobsahuje presné pravidlá pre platenie splátok poskytnutého úveru, čím je žalobca ako dlžník vystavený svojvoľnému konaniu zo strany žalovaného ako veriteľa,
- v Zmluve o spotrebnom úvere sú dohodnuté neprimerane vysoké poplatky za upomienky o nezaplatenie dlžnej sumy, ako aj poplatky za výzvu na plnenie záväzkov, keďže uvedené poplatky presahujú náklady, ktoré veriteľ môže mať so zaslaním upomienok či výzvy, a preto uvedené poplatky vo vzťahu k poplatkovému úkonu žalobca považuje za neprimerané, čím sú nedôvodne zaťažovaní klienti veriteľa vysokými poplatkami za úkony, s ktorými nie sú spojené také náklady, aké sú dojednané v Zmluve o spotrebnom úvere, poplatok z hľadiska výšky je spôsobilý privodiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. S odkazom na ust. § 5 písm. ah) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o bankách“) a ust. § 15 ods. 1, § 1 ods. 3, § 8 ods. 1 zákona č. 90/ 2016 Z. z. o úveroch na bývanie o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o úveroch na bývanie“) uviedol žalobca, že Zmluva o spotrebnom úvere neobsahuje zákonné náležitosti ustanovené v § 13 ods. 4 Zákona o úveroch na bývanie, a to konkrétne:
- dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie,
- odplatu veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcovi ako spotrebiteľovi,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, či predpoklady, ktoré boli použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, či spôsob zúčtovania jednotlivých položiek splátky, pričom tieto údaje v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť obsiahnuté v zmluve o úvere na bývanie a ich absencia spôsobuje, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má ďalej za to, že veriteľ si pred uzatvorením Zmluvy o spotrebnom úvere nesplnil ani povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 8 Zákona o úveroch na bývanie, keď pri uzatváraní Zmluvy o spotrebnom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou ohľadom posudzovania schopnosti žalobcu splácať poskytovaný úver a dôsledkom nesplnenia si tejto povinnosti zo strany žalovaného ako veriteľa je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.
4. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa žalobou domáha ochrany svojich práv, ktoré majú podstatný význam pre samotný výkon záložného práva, je v danom prípade nepochybne daná odôvodnená potreba bezodkladne upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko výkonom záložného práva môže dôjsť k porušeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu ako
vlastníka predmetu dražby a prípadným výkonom nezákonnej dražby by došlo k nenávratnej ujme na jeho právach a oprávnených záujmoch, ako aj oprávnených záujmoch tretích osôb. V prípade, ak by súd neposkytol ochranu žalobcovi formou neodkladného opatrenia, samotnou realizáciou dobrovoľnej dražby by mohol byť zbavený súdnej kontroly, čo by bolo v rozpore s právom Európskej únie. Ďalším nakladaním s predmetom dražby by mohlo dôjsť nielen k poškodeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu, ale aj k vzniku ďalších škôd tretím osobám, ktoré by v rámci dražby mohli kúpiť spornú nehnuteľnosť. So zreteľom na uvedené, žalobca má za to, že v danej veci existuje skutkový a právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalovaným nevznikne žiadna ujma, pretože súčasný právny stav k predmetu dražby sa nemení a žalovanému v 1. rade zostáva záložné právo zachované, len sa dočasne odloží jeho výkon.
5. V žalobe vo veci samej o určenie určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebnom úvere a určenie, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebnom úvere je bezúročný a bezpoplatkový (vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 60Csp/60/2020) žalobca odkázal na ust. § 15 ods. 4 Zákona o úveroch na bývanie a doplnil, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobcu na tomto určení, tento je daný tým, že bez tohto určenia môže žalovaný od veriteľa požadovať zaplatenia (vrátenia) nielen poskytnutej istiny, ale aj zmluvných úrokov či rôznych poplatkov. Rovnako v tejto súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný začal výkon záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam, na dobrovoľnej dražbe predajom Nehnuteľností. Záložné právo bolo pritom zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného ako záložného veriteľa v celej výške vrátane jej príslušenstva, pričom uvedené nároky je žalovaný oprávnený uspokojiť z predaja predmetu záložného práva.
6. K žalobe žalobca pripojili nasledovné listinné dôkazy: výpis z LV č. XXXX pre k.ú. O. E., Zmluva o spotrebnom úvere, výzva na predčasné splatenie úveru, odkaz na web stránku žalovaného v 2. rade, kópia podanej žaloby vo veci samej.
7. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami a má na základe predložených listín a z verejných registrov - z verejne prístupného katastrálneho portálu za osvedčené, že žalovaný je vlastníkom Nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. O. E.. Titul nadobudnutia Nehnuteľností je Kúpna zmluva podľa T.-XXX/XXXX zo dňa 06.02.2015. V časti „B“ sú zapísané poznámky: (i) Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva v prospech J. S. nar. dňa XX.XX.XXXX, na nehnuteľnosti, pozemky parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, na garáž s. č. XXXX na p. č. XXXX/XXX a na rodinný dom s. č. XXXX na p. č. XXXX/XXX, podľa 261 EX 168/2018 zo dňa 28.06.2018, (súdny exekútor Mgr. Anna Michnicová), R.-XXX/XXXX. (ii) Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka na nehnuteľnosti, pozemky parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a stavby rodinný dom s.č.XXXX na parc.č.XXXX/XXX a garáž s. č. XXXX na parc. č. XXXX/XXX, evidované pod č. T.-XX/ XXXX zo dňa 08.01.2015, formou dražby, podľa R.-XXX/XXXX.
V časti „C“ sú zapísané ťarchy: (i) Záložné právo v prospech Sberbank Slovensko, a.s. , Vysoká 9, Bratislava IČO XXXXXXXX, na p. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, na garáž súpisné číslo XXXX na p. č. XXXX/XXX a na rodinný dom súpisné číslo XXXX na p. č. XXXX/XXX, na zabezpečenie úveru podľa zmluvy č. T.-XX/XXXX zo dňa 8.1.2015 (ii) Exekučné záložné právo v prospech J. W., nar. dňa XX.X.XXXX, na nehnuteľnosti, pozemky parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, na garáž s. č. XXXX na p.č. XXXX/XXX a na rodinný dom s. č. XXXX na p. č. XXXX/XXX, podľa 261 EX 151/2018 zo dňa 10.07.2018, (súdny exekútor Mgr. Anna Michnicová), M.-XXXX/XXXX. (iii) Exekučné záložné právo v prospech J. S. nar. dňa XX.XX.XXXX, na nehnuteľnosti, pozemky parc č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, na garáž s. č. XXXX na p. č. XXXX/XXX a na rodinný dom s. č. XXXX na p .č. XXXX/XXX, podľa Ex 261 EX 168/2018 zo dňa 20.07.2018, (súdny exekútor Mgr. Anna Michnicová), M.-XXXX/XXXX. (iv) Exekučné záložné právo v prospech J. F., nar. dňa 12.09.1977, na nehnuteľnosti, pozemky parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, na garáž s. č. XXXX na p. č. XXXX/XXX a na rodinný dom s. č. XXXX na p. č. XXXX/XXX, podľa 261 EX 171/2018 zo dňa 18.09.2018, (súdny exekútor Mgr. Anna Michnicová), M.-XXXX/XXXX.
(v) Exekučné záložné právo v prospech Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. IČO 31341438, na nehnuteľnosti, pozemky parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, na garáž s. č. XXXX na p. č. XXXX/XXX a na rodinný dom s. č. XXXX na p. č. XXXX/XXX, podľa 261 EX 193/2019 zo dňa 20.08.2019, (súdny exekútor Mgr. Anna Michnicová), M.-XXXX/XXXX. (vi) Exekučné záložné právo v prospech Z.. N. R., U. XX, XXX XX U., na nehnuteľnosti, pozemky parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, na garáž s. č. XXXX na p. č. XXXX/XXX a na rodinný dom s. č. XXXX na p. č. XXXX/XXX, podľa 261 EX 200/2019 zo dňa 20.08.2019, (súdny exekútor Mgr. Anna Michnicová), M.-XXXX/XXXX.
8. Súd mal ďalej na základe predložených listín za osvedčené, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli Zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXX zo dňa 05.01.2015, predmetom ktorej je poskytnutie úveru vo výške 330.000 eur, pohľadávka z ktorej bola zabezpečená záložným právom k Nehnuteľnostiam na základe Záložnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený v katastri nehnuteľností pod č. T.-XX/XXXX zo dňa 08.01.2015. Podľa Zmluvy o spotrebnom úvere:
- celková výška úveru bola 330.000 eur, účelom bolo nadobudnutie Nehnuteľností vo výške 100% z poskytnutého úveru
- Nehnuteľnosti predstavovali zároveň Záloh
- lehota splatnosti veru: 30 rokov, spôsob čerpania jednorazovo, spôsob splácania mesačne započítaním pohľadávky z účtu dlžníka k 20. dňu príslušného mesiaca, úroková sadzba 2,49 % p.a. (fix 3 roky), úrok z omeškania 5,05%, lehota na čerpanie úveru do 6 mesiacov odo dňa účinnosti Zmluvy o spotrebnom úvere
- článok II Zmluvy o spotrebnom úvere obsahov ďalej podmienky čerpania úveru, podmienky po vyčerpaní úveru a výšku poplatkov. Podľa čl. X Zmluvy o spotrebnom úvere sa právne vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom zo Zmluvy o spotrebnom úvere spravujú právnym poriadkom SR, najmä § 479 a nasl. Obchodného zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 75 ods. 4, 6 a 9 Zákona o bankách. Podľa čl. XII Zmluvy o spotrebnom úvere je táto uzavretá na dobu určitú do vysporiadania všetkých záväzkov dlžníka. Podľa čl. VIII ods. 3 Zmluvy o spotrebnom úvere je veriteľ oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoje záväzky a povinnosti podľa Zmluvy o spotrebnom úvere uskutočniť o.i. opatrenie spočívajúce v zaslaní výzvy na zaplatenie pohľadávky veriteľovi a požiadať dlžníka o predčasnú splatnosť úveru alebo mu oznámiť, že nastala predčasná splatnosť úveru.
9. Listom zo dňa 30.12.2019 žalovaný v 1. rade ako banka rozhodla uvedeným dňom o predčasnej splatnosti úveru z dôvodu, že žalobca ako dlžník neobnovil plnenie svojich povinností podľa Zmluvy o spotrebnom úvere a vyzval žalobcu na zaplatenie zostávajúcej sumy úveru vo výške 298.757,61 eur v lehote do 21.02.2020 s upozornením, že v prípade neuhradenia celého dlhu začne banka dňa 22.01.2020 s procesom predaja Nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby.
10. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 10.07.2020, vyhotoveného znalcom Ing. Jurajom Talianom, PhD., vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty Nehnuteľností pre účel vykonania dobrovoľnej dražby ku dňu 10.07.2020, zabezpečeného súdom zo webovej stránky žalovaného v 2. rade ako dražobníka http://www.drazobnaspolocnost.sk/drazba/detail/12818/drazba-rodinneho-domu-- chorvatskom-grobe) súd zistil, že hodnota Nehnuteľností bola stanovená na sumu 383.000 eur. Podľa informácii zverejnených na webovej stránke žalovaného v 2. rade dátum dražby Nehnuteľností nebol ku dňu vydania tohto uznesenia stanovený.
11. Zo zápisu na LV č. XXXX pre k.ú. O. E. je zrejmé, že žalovaný v 1. rade pristúpil k uspokojeniu jeho pohľadávky výkonom záložného práva na základe záložného práva dobrovoľnou dražbou vedenou na Nehnuteľnosti a oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dražby bolo zaregistrované v katastri nehnuteľností v r. 2020 (výkon záložného práva povoleného podľa T.-XX/XXXX zo dňa 08.01.2015, položka výkazu zmien R.-XXX/XXXX).
12. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa ust. 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa ust. § 325 ods. 1 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa ust. § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
20. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
21. Podľa ust. § 151d ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
22. Podľa ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
23. Podľa ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva.
24. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené.
25. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
26. Podľa ust. § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
27. Podľa ust. § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
28. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
29. Podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona o úveroch na bývanie (účinného dňom 21.03.2016), ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na žiadosti o úver na bývanie podané po 20. marci 2016.
30. Podľa ust. § 28 ods. 2 Zákona o úveroch na bývanie, ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté pred 21. marcom 2016, ak odseky 3 až 5 neustanovujú inak.
31. Podľa ust. § 28 ods. 3 Zákona o úveroch na bývanie, ustanovenia § 13 ods. 16 a 17 sa vzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie z dôvodu doplnenia záväzku veriteľa podľa § 13 ods. 16 uskutočneného po 20. marci 2016.
32. Podľa ust. § 28 ods. 4 Zákona o úveroch na bývanie, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli po 20. marci 2016; vznik právnych vzťahov, ako aj právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 21. marcom 2016, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 20. marca 2016.
33. Podľa ust. § 28 ods. 4 Zákona o úveroch na bývanie, ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 sa prvýkrát použijú pri predčasnom splatení úveru na bývanie alebo jeho časti po 20. marci 2016.
34. Podľa ust. § 8 ods. 1 Zákona o úveroch na bývanie, veriteľ je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie alebo pred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného navýšenia celkovej výšky úveru na bývanie.
35. Podľa ust. § 13 ods. 2 Zákona o úveroch na bývanie, zmluva o úvere na bývanie musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
36. Podľa ust. § 13 ods. 4 Zákona o úveroch na bývanie, zmluva o úvere na bývanie okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh úveru na bývanie, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je úver na bývanie ponúkaný alebo zmluva o úvere na bývanie uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o úvere na bývanie obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu, alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie, f) celkovú výšku a konkrétnu menu úveru na bývanie a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) určenie, či ide o zmluvu o úvere na bývanie v cudzej mene podľa § 16, h) informáciu o možnosti zmeny meny v zmluve o úvere na bývanie, i) presné označenie nehnuteľnosti určenej na bývanie, na ktorú sa poskytuje úver na bývanie; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto nehnuteľnosti určenej na bývanie v dodatku k zmluve o úvere na bývanie uzavretom najneskôr pred poskytnutím, čo len časti peňažných prostriedkov z úveru na bývanie, j) úrokovú sadzbu úveru na bývanie, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby úveru na bývanie naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru na bývanie, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru na bývanie, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách úveru na bývanie, k) odplatu podľa osobitných predpisov, l) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, m) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na bývanie na účely jeho splatenia, spôsob zúčtovania jednotlivých položiek splátky, n) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 8, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o úvere na bývanie na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie, o) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, p) poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie a čerpania, ak sa taký účet zriadi, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpania s inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere na bývanie a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, q) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije pri omeškaní spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a poplatky pri neplnení zmluvy o úvere na bývanie, r) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania úveru na bývanie, s) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere na bývanie alebo poistenie, t) cenu nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva, u) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, v) právo na splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení úveru na bývanie a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti podľa § 18, w) zmeny okolností na strane spotrebiteľa, za ktorých je veriteľ oprávnený požadovať predčasné splatenie úveru na bývanie, x) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o úvere na bývanie, y) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o úvere na bývanie, z) právo na premyslenie pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie a odstúpenie od zmluvy o úvere na bývanie podľa § 14 ods. 2 a 3, aa) spôsoby vypovedania zmluvy o úvere na bývanie, ab) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, ac) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová úver na bývanie v príslušnom gramatickom tvare.
37. Podľa ust. § 13 ods. 16 Zákona o úveroch na bývanie, ak je spotrebiteľom osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie dovŕšila 18 rokov a neprekročila 35 rokov veku, zmluva o úvere na bývanie musí obsahovať aj záväzok veriteľa, že jej umožní odložiť splátky istiny úveru na bývanie alebo znížiť mesačnú splátku úveru na bývanie až na polovicu jej výšky počas 36 mesiacov, ak sa tejto osobe narodí dieťa alebo táto osoba si osvojí maloleté dieťa a táto osoba o to veriteľa písomne požiada v lehote do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa alebo osvojenia si maloletého dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa. Veriteľovi sa umožňuje určiť v zmluve o úvere na bývanie aj iné okolnosti a dôvody, pri ktorých umožní odloženie splátok istiny úveru na bývanie alebo zníženie mesačnej splátky úveru na bývanie podľa prvej vety.
38. Podľa ust. § 13 ods. 17 Zákona o úveroch na bývanie, odloženie splátok istiny úveru na bývanie alebo zníženie mesačnej splátky úveru na bývanie podľa odseku 16, a to na základe výberu z týchto možností osobou podľa odseku 16, začne plynúť dňom účinnosti zmeny zmluvy o úvere na bývanie, ktorej predmetom je odloženie splátok istiny úveru na bývanie alebo zníženie mesačnej splátky úveru na bývanie.
39. Podľa ust. § 15 ods. 1 Zákona o úveroch na bývanie, poskytnutý úver na bývanie sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o úvere na bývanie nemá písomnú formu podľa § 13 ods. 2, b) zmluva o úvere na bývanie neobsahuje náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm. a) až l), s) a ab), c) v zmluve o úvere na bývanie je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
40. Podľa ust. § 15 ods. 2 Zákona o úveroch na bývanie, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.
41. Podľa ust. § 75 ods. 4 Zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o spotrebnom úvere (t.j. do 20.03.2016, keď dňa 21.03.2016 nadobudol účinnosť Zákon o úveroch na bývanie), zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere musí byť písomná a musí obsahovať a) identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v rozsahu 1. meno, priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, 2. názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa sídla alebo miesta podnikania, ak ide o právnickú osobu, b) sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti, pravidlá splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, výšku ročnej percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, ktorá sa pri hypotekárnom úvere skladá z platnej základnej úrokovej sadzby hypotekárnej banky a hrubej marže hypotekárnej banky a podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere; na účely tohto zákona sa platnou základnou úrokovou sadzbou hypotekárnej banky rozumie základná úroková sadzba hypotekárnej banky stanovená hypotekárnou bankou vyjadrená v percentách a zverejnená podľa odseku 9 ku dňu uzavretia zmluvy o hypotekárnom úvere a hrubou maržou hypotekárnej banky sa rozumie úroková marža stanovená hypotekárnou bankou vyjadrená v percentách, c) presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver alebo komunálny úver; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto tuzemskej nehnuteľnosti v dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere alebo k zmluve o komunálnom úvere uzavretom najneskôr pred poskytnutím čo len časti peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, d) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená výška ročnej percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady vyžadované od klienta, e) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere, f) ostatné podmienky poskytnutia a splácania hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru vyžadované podľa všeobecných podmienok hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, g) podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru na podnet klienta, h) záväzok hypotekárnej banky, ak je klientom fyzická osoba podľa § 85a ods. 1, že jej umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru alebo znížiť mesačnú splátku hypotekárneho úveru až na polovicu jej výšky na dobu 24 mesiacov, ak sa tomuto klientovi narodí dieťa a tento klient o to hypotekárnu banku písomne požiada v lehote do troch mesiacov po narodení dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa.
42. Podľa ust. § 75 ods. 6 Zákona o bankách, hypotekárna banka nemôže od klienta požadovať úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov, ktoré nie sú určené v zmluve o hypotekárnom úvere alebo zmluve o komunálnom úvere. Hypotekárnej banke sa zakazuje požadovať od klienta úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením hypotekárneho úveru alebo jeho časti na podnet klienta, ak k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru alebo jeho časti dôjde v súvislosti s uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo v súvislosti so zmenou úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, ak ide o variabilnú úrokovú sadzbu; hypotekárna banka je povinná bezodplatne oznámiť klientovi termín a) uplynutia doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, a to najneskôr dva mesiace pred uplynutím tejto doby, ak v odseku 11 nie je ustanovené inak, b) vykonania zmeny úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, úrokovú sadzbu na nasledujúce úrokové obdobie, aktuálnu výšku základnej úrokovej sadzby zverejnenú podľa odseku 9 ku dňu vyhotovenia oznámenia a výšku hrubej marže na nasledujúce úrokové obdobie, a to najneskôr dva mesiace pred jej vykonaním a začatím uplatňovania tejto zmeny, ak v odseku 11 nie je ustanovené inak.
43. Podľa ust. § 75 ods. 9 Zákona o bankách, hypotekárna banka je povinná zverejňovať výšku jej základnej úrokovej sadzby na svojom webovom sídle.
44. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje.
45. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
46. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, je porušená zásada rovnosti strán. Žiadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené, a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
47. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok
navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom neodkladného opatrenia, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia s tým, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom navrhovateľovi neodkladného opatrenia poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ neodkladného opatrenia splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou, pričom by súd však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.
48. Spoločným znakom neodkladných opatrení vydaných pred začatím konania vo veci samej a rovnako aj v priebehu takéhoto konania je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi upravujú právne (nielen faktické) pomery strán sporu alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, a neodkladné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe. Z procesného hľadiska je pritom zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia.
49. Súd oboznámením sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami, listinnými dôkazmi, a ostatným obsahom spisu a posúdil opodstatnenosť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
50. Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že sa žalobou v konaní vo veci samej (vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 60Csp/4/2017) domáha určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebnom úvere a určenia, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebnom úvere je bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že Zmluva o spotrebnom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré považuje žalobca za neplatné, Zmluva o spotrebnom úvere neobsahuje presné pravidlá pre platenie splátok poskytnutého úveru, v Zmluve o spotrebnom úvere sú dohodnuté neprimerane vysoké poplatky za upomienky ako aj poplatky za výzvu na plnenie záväzkov, Zmluva o spotrebnom úvere neobsahuje ním uvádzané zákonné náležitosti ustanovené v ust. § 13 ods. 4 Zákona o úveroch na bývanie a žalovaný v 1. rade si pred uzatvorením Zmluvy o spotrebnom úvere nesplnil ani povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 8 Zákona o úveroch na bývanie, dôsledkom čoho poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový.
51. Vo vzťahu k bezodkladnej potrebe úpravy pomerov žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že sa žalobou domáha ochrany svojich práv, ktoré majú podstatný význam pre samotný výkon záložného práva, je daná odôvodnená potreba bezodkladne upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením, keď výkonom záložného práva môže dôjsť k porušeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu ako vlastníka Nehnuteľností a prípadným výkonom nezákonnej dražby by došlo k nenávratnej ujme na jeho právach a oprávnených záujmoch, ako aj oprávnených záujmoch tretích osôb a v prípade, ak by súd neposkytol ochranu žalobcovi formou neodkladného opatrenia, realizáciou dobrovoľnej dražby by mohol byť zbavený súdnej kontroly, čo by bolo v rozpore s právom Európskej únie a nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému v 1. rade žiadna ujma, pretože súčasný právny stav k predmetu dražby sa nemení a žalovanému v 1. rade zostáva záložné právo zachované, len sa dočasne odloží jeho výkon.
52. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017). Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/698/2013).
53. V prejednávanej veci má súd za to, že žalobca opísanými skutkovými tvrdeniami neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ktorej sa domáha v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 60Csp/60/2020. Žalobca neosvedčil svoj nárok, ktorý opiera o namietanú absencia náležitostí Zmluvy o spotrebnom úvere (zo dňa 05.01.2015) v rozpore so Zákonom o úveroch na bývanie a porušenie Zákona o úveroch na bývanie žalovaným v 1. rade, ktorý zákon však nadobudol účinnosť až po uzavretí Zmluvy o spotrebnom úvere dňa 21.03.2016, s odkazom na ust. § 28 ods. 4 Zákona o úveroch na bývanie. Podľa citovaného ustanovenia sa žalobcom namietané ustanovenia Zákona o úveroch na bývanie na posúdenie obsahu Zmluvy o spotrebnom úvere nepoužijú, keď ustanoveniami Zákona o úveroch na bývanie sa spravujú právne vzťahy (zmluvy), ktoré vznikli po 20.03.2016, pričom vznik právnych vzťahov, ako aj právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 21.03.2016, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 20.03.2016. Týmto predpisom je Zákon o bankách v znení účinnom do 20.03.2016, konkrétne ust. § 75 Zákona o bankách, na ktorú právnu úpravu Zmluva o spotrebnom úvere výslovne aj odkazovala v čl. X Zmluvy o spotrebnom úvere (podľa ktorej sa právne vzťahy zo Zmluvy o spotrebnom úvere medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom spravujú najmä ust. § 479 a nasl. Obchodného zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 75 ods. 4, 6 a 9 Zákona o bankách).
54. Súd na tomto mieste uvádza, že v kontexte predložených listinných dôkazov je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebnom úvere. Žalobcovi ako spotrebiteľovi je v zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna ochrana, a to z dôvodu vyrovnania jeho postavenia voči veriteľovi, ako zmluvne nepochybne silnejšej strane, ktorá v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv mu predkladá vopred predpripravené (tzv. formulárové zmluvy), čím nepochybne určuje obsah záväzkovo právneho vzťahu. Preto zákonná úprava v slovenských právnych predpisoch, reflektujúca úpravu spotrebiteľského práva únijnom meradle, je po obsahovej stránke pomerne striktná a zabezpečuje ochranu spotrebiteľa v širokom kontexte. Rozsah tejto právnej úpravy musí následne rešpektovať aj súd. Hoci je nepochybné, že spotrebiteľské zmluvy za žiadnych okolností nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neznamená to, že výklad ustanovení upravujúcich práva spotrebiteľa by mal byť tak reštriktívny, že by úplne negoval vznik akejkoľvek povinnosti spotrebiteľa. Aj spotrebiteľská zmluva totiž predstavuje základ vzniku dvojstranného záväzkovo-právneho vzťahu, z ktorého plynú práva a povinnosti oboch zmluvných strán, a teda nepochybne aj spotrebiteľovi. Podstatou zákonnej ochrany spotrebiteľa teda nie je zabezpečenie úplného oslobodenia spotrebiteľa od akýchkoľvek povinností, na ktorých plnenie sa v zmluve svojím podpisom zaviazal, ale zabezpečenie primeraných mantinelov postupu veriteľov (v tomto prípade pri poskytovaní úveru) pri kreovaní zmluvných dojednaní, zakladajúcich povinnosti spotrebiteľov. V prípade, ak veriteľ pri poskytovaní úveru, dodrží ustanovenia zákonov upravujúcich obsahové náležitosti zmluvy a so spotrebiteľom uzavrie zmluvu, ktorá neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, dlžník (v tomto prípade spotrebiteľ), je povinný plniť si zmluvné povinnosti, ako aj rešpektovať ustanovenia o prípadnom zabezpečení pohľadávky. Je potrebné zdôrazniť, že výkon záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa alebo dražobníka (t.j. žalovaných ako povinných z návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia), toto vykonávajú na základe právneho titulu, ktorým je Záložná zmluva.
55. Žalobca podľa názoru súdu v návrhu neuviedol žiadne dôvody, ktorými by hodnoverne osvedčil dôvodnosť svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko neuviedol, okrem všeobecne konštatovaného rozporu Zmluvy o spotrebnom úvere s ustanoveniami v čase uzavretia Zmluvy o
spotrebnom úvere neúčinného Zákona o úveroch na bývanie a s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, neuviedol a neosvedčil žiadne také konkrétne skutočnosti a tvrdenia vzťahujúce sa na právny režim Zmluvy o spotrebných úveroch, z ktorých by vyplývalo, že zosplatnenie úveru podľa Zmluvy o spotrebnom úvere (ktorú pohľadávku je veriteľ oprávnený uspokojiť spôsobom predaja Nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v zmysle Záložnej zmluvy) odôvodňuje jeho tvrdenie o neplatnosti Zmluvy o spotrebnom úvere ako celku. Vo vzťahu k poplatkom žalobca neuviedol, ktoré poplatky a v akej výške považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku (a teda za neplatné), pričom z návrhu nie je ani zrejmé, že tieto boli žalovaným v 1. rade voči žalobcovi uplatnené, príp. v akej výške. V danom prípade žalobca síce rozporuje platnosť Zmluvy o spotrebnom úvere ako obsahujúcej neprijateľné podmienky, avšak okrem tohto tvrdenia, s odkazom na neprijateľnosť zmluvných podmienok podľa Občianskeho zákonníka a že spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia túto nijako nepreukázal vo vzťahu k jeho osobe. Žalobca rovnako nijak účinne neosvedčil a nerozporoval ani (úplne alebo čiastočne) výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade, neosvedčené ostali aj tvrdenie žalobcu o zanedbaní povinnosti žalovaného v 1. rade preveriť si bonitu klienta pri uzatváraní Zmluvy o spotrebnom úvere, keď žalobca sa v zásade vo všetkých tvrdeniach obmedzil na paušálne dôvody a vyjadrenia ohľadne porušenia povinností žalovaných.
56. Podstatné náležitosti, ktoré mala Zmluva o spotrebnom úvere mať v čase jej uzavretia dňa 05.01.2015, vyplývajú z ust. § 75 ods. 4 Zákona o bankách v znení účinnom do 20.03.2016, ktorých absenciu žalobca jednak nijak nenamietal a súd ex offo ich absenciu v tomto štádiu, bez konkretizácie žalobcom, nevzhliadol. Všeobecná argumentácia žalobcu až neskôr účinným predpisom nevzťahujúcim sa na právny vzťah žalobcu a žalovaného v 1. rade (Zmluvu o spotrebnom úvere) sa javí súdu ako špekulatívna. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp. zn. 6Co/148/2016, podľa ktorého: „Elementárnej logike potom zodpovedá, že ak sa človek mieni k niečomu zaviazať, tak minimálne z pohľadu pudu sebazáchovy bude a musí aspoň minimálne venovať pozornosť svojmu konaniu, najmä za situácie, ak chce na seba preberať záväzky do budúcna. Žalobca v konaní nevedel definovať čo vlastne podpisoval, koľko dokumentov mal k dispozícii. Nemožno nad rámec zákona poskytnúť ochranu konaniu spotrebiteľa, ktoré možno hodnotiť ako nezodpovedné a ľahkovážne, len preto, že žalobca, resp. strana sporu má postavenie „spotrebiteľa“. Úlohou súdov v spotrebiteľských sporoch je poskytnúť spravodlivú ochranu priemernému spotrebiteľovi a nie definovať spotrebiteľa ako jedinca bez rozumu. Priemerný jedinec nepozbavený spôsobilosti na právne úkony musí a má byť obozretný vo svojom konaní, pretože jeho primárnym pudom je ochrana seba samého.“
57. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade ako zadávateľ nechal za účelom ohodnotenia Nehnuteľností vypracovať znalecký posudok, nemá na rozhodovanie súdu o tomto návrhu vplyv, keď zákon o dobrovoľných dražbách zakotvuje striktne formalizovaný postup realizácie predaja Nehnuteľností dražbou, v rámci ktorého záložnému veriteľovi ako aj dražobníkovi ukladá široké povinnosti, ktorých účelom je práve ochrana dlžníka (vrátene zaistenia ohodnotenie predmetu dražby a jeho zaslanie dlžníkovi).
58. Vychádzajúc zo záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, z obsahu spisu a z tvrdených a osvedčovaných skutočností zo strany žalobcu nie je možné dovodiť dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana tak, aby súd mohol jeho návrhu vyhovieť a dočasne v požadovanom rozsahu uložil žalovaným povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby Nehnuteľností.
59. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok č. I uznesenia).
60. Naviac súd uvádza, že slovenský právny poriadok poskytuje žalobcovi ako záložcovi prostriedok na ochranu jeho práv, ktorým je podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.
61. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
62. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia boli v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu neúspešní, keďže súd ich návrh zamietol, odporcovia by mali v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Nakoľko im však žiadne trovy nevznikli, súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že odporcom náhradu trov konania nepriznáva (výrok č. II uznesenia).
65. Podľa ust. § 5 ods. 1, písm. a) zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len „ZSP“), poplatková povinnosť vzniká: (a) podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.
66. Podľa Položky 1, písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou ZSP, poplatok vyberaný v civilnom procese zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba (c) z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia je v sume 33 eur.
67. Žalobcovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vznikla ako poplatníkovi podľa ust. § 5 ods. 1, písm. a) ZSP v spojitosti s Položkou 1, písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou ZSP, poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku v sume 33 eur za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.09.2020, preto súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 33 eur na účet Okresného súdu Bratislava III, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne, v troch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 355 ods. 2 CSP a § 357 písm. d) CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.