Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10T/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. septembra 2020 takto

rozhodol:

Obžalovaný I. K. Z. W. W. B., nar. XX. XX. XXXX D. R., trvale bytom D. Y., T.Á. XXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

-- dňa 27. 05. 2019 v čase o 21.55 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi, EC: VK742BU po ulici J. Kráľa vo Veľkom Krtíši, kde pri autobusovej stanici SAD bol hliadkou OO PZ Veľký Krtíš predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný, kde sa v čase 0 22.00 h dobrovoľne podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom, nakoľko však javil známky požitia návykových látok, bol následne vyzvaný, aby sa podrobil odberu biologického materiálu, s ktorým najprv súhlasil, pričom prvotným skríningom moču mu bola zistená prítomnosť Amfetamínu, Metamfetamínu, Extázy a Cannabinoidov v organizme, preto bol hliadkou opakovane vyzvaný, aby sa podrobil odberu biologického materiálu (krvi), čo však bezdôvodne odmietol,

t e d a

- pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobil značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t ý m s p á c h a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

a o d s u d z u j e s a

podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4, § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 800,- (osemsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu súd ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Dňa 05. 02. 2020 podala na Okresnom súde Veľký Krtíš prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíš obžalobu na obžalovaného I. K. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. Policajti ho nezastavili pri bežnej kontrole, išli proti nemu, otočili sa, nezaujímali ich doklady o STK. Je toho názoru, že zastavenie bolo účelové, nebol riadne poučený, fúkal do prístroja, odovzdal moč, len odmietol odovzdať krv. Žiadne omamné látky nepožil, mohlo ísť o stopy po liekoch. Koncentrácia týchto látok v tele by mala byť zistená aj z moču. Má strach z ihiel, vždy mal s tým problém. Pri odobratí krvi sa stalo, že odpadol.

Svedok I.. Z. Z. uviedol, že auto, ktoré riadil obžalovaný, zastavili predpísaným spôsobom, vyzvali ho na skúšku prítomnosti alkoholu, tá bola negatívna, vyzvali ho aj na odber biologického materiálu, pretože javil známky požitia omamných látok. V nemocnici mu bol odobratý moč, vyšlo tam viac pozitívnych látok, preto bol vyzvaný na odber krvi, čo odmietol. Opakovane bol vyzývaný, vždy odmietol. Tlačivo Správa o výsledku objasňovania priestupku je predtlačené a používa sa na všetky prípady. Obžalovaný bol vyzvaný, aby sa podrobil odberu, on nemal čo žiadať, alebo nežiadať lekárske vyšetrenia, mohol odmietnuť. O tom, že obžalovaný bol poučený, je spísaný záznam a je obžalovaným podpísaný.

Svedok I. Š. uviedol, že prítomnosť alkoholu sa vyšetruje prístrojom, prítomnosť návykových látok sa vyšetruje odberom. Ide o dve rôzne veci. Veta v tlačive - „vodič po odmietnutí vyšetrenia prístrojom nežiada lekárske vyšetrenie“ - sa vzťahuje na vyšetrenie prítomnosti alkoholu a obžalovaný sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu. Bol poučený ešte pri aute. Po odovzdaní moču odmietol odovzdať krv. Opakovane bol vyzývaný, ale stále odmietol. Uviedol, že už biologický materiál odovzdal a krv odmietol dať. Na odber biologického materiálu ho vyzvali preto, že javil príznaky požitia psychotropných látok.

Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním písomných dôkazov tak, ako je uvedené v zápisniciach v hlavných pojednávaniach.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené v obžalobe, čiže odmietol sa podrobiť odberu biologického materiálu, čím platí zákonná fikcia, že riadil motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť. Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že šikanózne a účelové konanie polície sa nepreukázalo. Obžalovaný bol zastavený riadne predpísaným spôsobom, pretože ako uviedli policajti, jazdil po strede cesty. Nič na tom nemení skutočnosť, že policajti sa za ním otočili a až potom ho zastavili. V rámci výkonu služby vykonávali aj dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a pokiaľ vodič viedol vozidlo neštandardným spôsobom, bolo ich povinnosťou zakročiť. Zakladať svoju nevinu na jednej vete vytrhnutej z kontextu zo Správy o výsledku objasňovania priestupku, konkrétne, že „vodič po odmietnutí vyšetrenia prístrojom nežiada lekárske vyšetrenie“, je podľa súdu len účelovou obranou. Táto veta z predpísaného tlačiva sa vzťahuje výlučne na zisťovanie prítomnosti alkoholu v krvi a bolo chybou zo strany policajtov vôbec niečo v tejto vete zaškrtnúť. To však nič nemení na skutočnosti, že obžalovaný sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu. Pokiaľ obžalovaný udáva, že on biologický materiál odovzdal, toto tvrdenie je pravdivé len čiastočne. Odovzdal vzorku moču, ale neodovzdal vzorku krvi. Ako vyplýva z usmernení policajného prezídia, policajti sú povinní poučiť obžalovaného o tom, že presná koncentrácia v krvi je možná len na základe vyšetrenia krvi. Vzorka z moču je len orientačná. Preto neobstojí tvrdenie obžalovaného, že aj zo vzorky moču je možné zistiť koncentráciu jednotlivých látok. Súd podotýka, že stopy v moči zostávajú v krvi niekoľko mesiacov a závisia aj od pitného režimu. To znamená, že v moči môžu existovať stopové prvky zakázaných látok, ale koncentráciou v krvi sa môže zistiť, že ide o tak nízku koncentráciu, že nemajú žiaden vplyv na vedenie vozidla. Súd v tomto prípade neskúmal, či koncentrácia zakázaných psychotropných látok u obžalovaného bola vysoká, alebo nízka, ani to s odstupom času nebolo možné. Za podstatné považoval to, že obžalovaný sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu predpísaným spôsobom, ktorý by jednoznačne určil koncentráciu týchto látok a v konečnom dôsledku posúdil aj jeho schopnosť vedenia vozidla v danom čase. Nepreukázalo sa ani tvrdenie obžalovaného, že odberom krvi by bolo ohrozené jeho zdravie. Uviedol síce, že s tým mal v

minulosti problém a po nehode, keď mu bola odoberaná krv, odpadol, to sa však nepotvrdilo. Z výsledkov analýzy krvi, ktoré ukazujú negatívne výsledky na psychotropné látky (z októbra 2019), vyplýva, že odber sa uskutočnil bez zdravotných následkov a pravdepodobne sa odberu podrobil dobrovoľne.

Pokiaľ obhajoba spochybňuje, či obžalovaný bol poučený, z výsluchu svedkov má súd preukázané, že poučený bol. Ako zhodne uviedli obaja policajti, ide o zohratú dvojicu, kde každý vie, čo má robiť a dokonca obžalovaný bol poučený opakovane. Poučený bol pri vozidle, ako to býva vždy a poučený bol aj v nemocnici, navyše opakovane vyzývaný k odberu. V konečnom dôsledku je táto účelová obrana vyvrátená aj podpisom obžalovaného v tlačive Správa o objasňovaní priestupku. Súd má tak bez najmenších pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené v obžalobe.

Pokiaľ ide o druh a výšku trestu, súd postupoval v súlade s ustanovením § 34 Tr. zák. s prihliadnutím na zásady individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadol najmä na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Obžalovaný sa nepriznal a v minulosti bol štyrikrát súdne trestaný, z toho u dvoch trestoch platí fikcia neodsúdenia a spáchal 27 priestupkov, takmer výlučne na úseku dopravy. Súd mu preto nemohol priznať žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Naopak, priznal mu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.. Základná trestná sadzba prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. je v rozmedzí 0 - 1 rok. Pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností dochádza k modifikácii trestnej sadzby takým spôsobom, že dolná hranica trestnej sadzby sa zvyšuje o 1/3 (12 mesiacov/3=4 mesiace). Súd tak mohol ukladať trest v rozmedzí 4 mesiace až 1 rok. Do úvahy však prichádzalo aj uloženie alternatívneho trestu. Pravdou je, že obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej dobe uloženého iného trestu. Súd sa však nestotožnil s tvrdením prokurátorky, že obžalovanému by nemal byť ukladaný alternatívny trest. Pokiaľ by zákonodarca mal prejaviť svoju vôľu v tom zmysle, že pokiaľ obžalovaný spácha trestný čin v skúšobnej dobe iného odsúdenia, nie je možné uložiť alternatívny trest, bol by ju vyjadril v paragrafovom znení zákona. K tomu však nedošlo. Nepodmienečný trest odňatia slobody je nutné ukladať pri spáchaní skutku v skúšobnej dobe, ale to nevylučuje možnosť uloženia alternatívneho trestu. Súd v prvom rade vychádzal zo spoločenskej nebezpečnosti trestného činu, ktorú síce nespochybňuje, ani nebagatelizuje, avšak je toho názoru, že nie je tá nebezpečnosť tak vysoká, aby bolo nutné obžalovaného trestať nepodmienečným trestom odňatia slobody. Pri ukladaní trestu je súd povinný prihliadnuť aj na všetky okolnosti prípadu a to najmä na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný má v striedavej starostlivosti maloletú dcéru, o ktorú sa stará, pracuje, dochádza za prácou a trest by mal postihovať predovšetkým obžalovaného a nie jeho rodinu, resp. len v nevyhnutnej miere. V tomto prípade by tomu tak nebolo a bola by ohrozená starostlivosť o maloletú dcéru, či už v rámci celkovej starostlivosti, ako aj v rámci vyživovacích povinností. Súd ďalej poukazuje aj na predloženú správu zo strany obžalovaného z októbra 2019, z ktorej vyplýva, že nebola u neho zistená prítomnosť žiadnych psychotropných látok. Súdu sa tak javí, že išlo o jednorazové vybočenie v užívaní psychotropných látok, v ktorej už obžalovaný nepokračuje a zo svojho konania sa poučil. Uložený peňažný trest považuje súd za dostatočný tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Pre prípad úmyselného zmarenia mu súd vymeral aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Súd zároveň uložil obžalovanému aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).