Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cb-63-2017.pdf
PDF · 123.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1Cb/63/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Ivanom Štepitom v obchodnoprávnej veci žalobkyne: T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom K. I., L. I. XXX, právne zast. JUDr. Eva Dorociaková, advokátka, so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: GLOBAL MAX, s. r. o., IČO: 47062827, Michalská 9, 811 03 Bratislava, právne zast. Mgr. Juraj Frič, advokát, so sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok, v konaní o zaplatenie sumy 36.645,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 17.643,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% od 27.06.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie o zaplatenie sumy 19.001,67 euro, ako aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 3% ročne od 27.06.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2017 si žalobkyňa uplatnila právo na zaplatenie sumy 36.645,50 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% z dlžnej sumy od 27.07.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Žalobkyňa uviedla, že prijala cenovú ponuku S 2016/18 od žalovanej obchodnej spoločnosti GLOBAL MAX. následne došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo č. S 01/2016, ktorá o. i. odkazovala aj na cenovú ponuku, ktorá tvorila prílohu zmluvy o dielo. Cena diela bola stanovená na sumu 57.855,- euro, pričom termín plnenia a zhotovenia diela bol zmluvnými stranami dohodnutý na obdobie september až december 2016 s tým, že dielo malo byť zhotovené najneskôr do 31.12.2016.
3.Do dňa podania žaloby (11.10.2017) dielo nebolo zhotovené, čím došlo k podstatnému porušeniu zmluvy. Dňa 03.06.2017 žalobkyňa upozornila žalovaného na podstatné porušenie zmluvy a zároveň mu poskytla dodatočnú lehotu na vykonanie diela, a to do 30.04.2017. Žalovaný bol upozornený na to, že v prípade, ak nebude dielo dokončené v dodatočne poskytnutej lehote, žalobkyňa v zmysle § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy o dielo odstúpi. Žalovaný dielo nevykonal ani v dodatočne poskytnutej lehote.
4. Listom zo dňa 14.06.2017 žalobkyňa oznámila žalovanému, že odstupuje od zmluvy o dielo, a to aj vzhľadom na márne uplynutie dodatočnej lehoty na dokončenie diela. Dôvodom odstúpenia od zmluvy o dielo bolo podstatné porušenie zmluvných podmienok spočívajúce v omeškaní zhotoviteľa a nedokončení diela ani v dodatočnej lehote. Súčasne žalovaný bol vyzvaný, aby bezodkladne vydal stavebný denník, ako aj ďalšie doklady súvisiace so zakúpením materiálu použitého na vykonanie diela. Odstúpenie od zmluvy, ako aj výzva bola žalovanému doručená dňa 20.06.2017, ako to vyplynulo aj
z doručenky. Súčasťou oznámenia od odstúpení od zmluvy o dielo bola aj výzva na vrátenie sumy 36.645,50 euro.
5. Následne právny zástupca žalovanej obchodnej spoločnosti prestal komunikovať, do podania žaloby nedošlo zo strany žalovaného, ani zo strany právneho zástupcu k prevzatiu doporučených zásielok, pričom aj z obsahu elektronickej komunikácie medzi právnymi zástupcami jasne vyplynulo, že žalobkyňa sa domáha riadneho ukončenia diela, ako aj na odovzdanie nevyhnutne potrebných dokladov. Ako zdôraznila žalobkyňa uvedené doklady potrebovala pre verifikovanie nákladov v banke, ktorá jej na prestavbu a rekonštrukciu rodinného domu poskytla finančné prostriedky.
6. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že žalobkyňa ku dňu podania žaloby uhradila žalovanej obchodnej spoločnosti celkovo sumu 56.300,- euro, a to napriek tomu, že jej žalovaný k dnešnému dňu nevystavil žiadnu faktúru. Platby žalobkyňa vykonala z dôvodu, že verila v čo najskoršie dokončenie a odovzdanie diela vo vymenenej obvyklej kvalite. Žalobkyňa si dala vypracovať ohodnotenie prác, ktoré je potrebné ešte vykonať, aby stavba spĺňala vlastnosti vymedzené v zmluve o dielo, pričom stavebnou cenárkou D. Z. bolo zistené, že na dokončenie stavby diela v zmysle špecifikácie prác dohodnutých v ZOD je nevyhnutné vynaložiť finančné prostriedky 36.645,50 euro. Keďže žalobkyňa poukázala žalovanému celkovú sumu 56.300,- euro a na dokončenie diela je potrebná investícia v hodnote 36.645,50 euro, z uvedeného vyplýva, že žalovaný celkovo zaobstaral materiál a vykonal práce v rozsahu 19.654,50 euro. V oznámení o odstúpení od zmluvy žalobkyňa požiadala o vrátenie, resp. vydanie sumy 36.645,50 euro. Držbu týchto finančných prostriedkov považovala žalobkyňa za bezdôvodné obohatenie, nakoľko na držbu týchto finančných prostriedkov nemal žalovaný nárok a keďže ide o nároky zo zmluvy o dielo, ktorá bola zrušená, teda o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, žiadala vydať žalovanú sumu.
7. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu po vyjadrení k žalobe zo dňa 24.09.2018 v zásade potvrdil odstúpenie od zmluvy o dielo s tým, že poštová zásielka obsahujúca listinu žalobkyne s odstúpením od zmluvy bola žalovanému doručená dňa 26.06.2017 a právnemu zástupcovi dňa 07.07.2017. Podľa žalovaného táto skutočnosť je v rozpore s tvrdením žalobkyne, podľa ktorej ku dňu podania žaloby tieto zásielky neboli uvedeným subjektom doručené. Žalovaný nespochybnil, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo, pričom v štádiu rozostavanosti stavby žalobkyňa odstúpila od zmluvy z dôvodu na strane žalovaného. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, 542 ods. 1 a 544 Obchodného zákonníka.
8. Vzhľadom k tomu, že v zmluve o dielo nebola dohodnutá odchylná úprava vzťahov k dielu oproti zákonu a dôvod k odstúpeniu od zmluvy boli dôvody na strane žalovaného, je žalobkyňa v zmysle § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka povinná vrátiť žalovanému to, o čo sa zhotovovaním diela obohatila. Z vyjadrenia ďalej vyplynulo, že oproti nároku žalobkyne na vrátenie peňažného plnenia podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné pre vysporiadanie strán sporu určiť rozsah nároku žalovaného podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého má právo na uhradenie toho, o čo sa žalobkyňa ako objednávateľka obohatila. Pre určenie nároku žalovaného totiž nie je rozhodujúce, o čo tento prišiel, ale to, čo žalobkyňa ako povinná nadobudla. So žalobkyňou k žalobe pripojeného výpisu z listu vlastníctva o. i. vyplynulo, že za účelom zápisu rozostavanej stavby bol vypracovaný znalecký posudok č. 63/2016. Nakoľko dôvodom znaleckého posudku podľa žalovaného bolo pravdepodobne určenie hodnoty stavby rodinného domu, žalovaný žiadal, aby súd vyzval žalobkyňu na jeho predloženie, ktorý znalecký posudok bude v konečnom dôsledku slúžiť ako dôkaz preukazujúci skutkový stav vo veci samej.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 06.02.2019 poukázala na úhradu sumy 56.300,- euro, a to napriek tomu, že žalovaná obchodná spoločnosť jej k dnešnému dňu nevystavila žiadnu faktúru. Platby v prospech žalovaného žalobkyňa uskutočňovala z dôvodu, že verila v čo najskoršie dokončenie a odovzdanie diela vo vymenenej, obvyklej kvalite. Žalobkyňa teda vypracovať ohodnotenie prác, ktoré je potrebné ešte vykonať, aby stavba spĺňala vlastnosti vymienené v zmluve o dielo. Stavebnou cenárkou D. Z. bolo zistené, že na dokončenie stavby v zmysle špecifikácie prác dohodnutých v zmluve o dielo a príslušnej cenovej ponuke, ktorá tvorila súčasť zmluvy o dielo, je nevyhnutné vynaložiť finančné prostriedky v hodnote 36.645,50 euro. Podľa žalobkyne rozdielom týchto súm vyplýva, že žalovaný celkovo zaobstaral materiál a vykonal práce v hodnote cca. 19.654,50 euro.
10.Vzhľadom k tomu, že žalovaný celkovo zaobstaral materiál a vykonal práce v hodnote 19.654,50 euro a takto dodaný materiál a vykonané práce nie je možné žalobkyňou žalovanému vrátiť, žalobkyňa od svojho nároku, ktorého sa podanou žalobou domáha, odpočítala práce a dodaný materiál žalovanému, a preto žiadala v žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
11. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v replike doručenej súdu dňa 27.03.2019 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
12. V priebehu konania pred súdom došlo k zmene právneho zastúpenia na strane žalobkyne, pričom dňa 13.06.2019 žalobkyňa podala návrh na zmenu žaloby s tým, že navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 17.643,83 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% zo žalovanej sumy od 27.06.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. V uvedenom podaní žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy prechádzala písomná výzva jej vtedajšieho právneho zástupcu, ktorý žalovaného upozornil na skutočnosť, že jeho konaním došlo k podstatnému porušeniu zmluvy o dielo a poskytol mu ďalšiu primeranú lehotu na dokončenie diela v termíne do 30.04.2017.
13. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval tak, že práce, ktoré mal v prospech žalobkyne vykonať, bolo možné vykonať až po vybudovaní krbu a jeho pripojenie na ústredné kúrenie. Týmto mal žalovaný reagovať na oznámenie o odstúpení od zmluvy. Podľa žalovaného nebolo možné vykonať iné práce, ktorá skutočnosť sa však nezakladala na pravde.
14. „Postavenie krbu“ mal pôvodne realizovať iný subjekt, a to na základe prípravy zo strany žalovaného, ktorý však následne navrhol, že krb postaví priamo on. Žalovaný následne komunikoval so spoločnosťou Karol Rozmuš-Cate zo Spišskej Starej Vsi, a to konkrétne so T. Q. z Popradu, pričom na nákup materiálu na krb poskytla žalobkyňa sumu 1.500,- euro, avšak jednalo sa o sumu, ktorú žalobkyňa priamo odovzdala B. Q. za prítomnosti svojej matky. Faktúru na materiál si dal Q. vystaviť na vlastné meno, pričom k realizácii krbu bolo potrebné zhotoviť komíny, na zhotovenie ktorých sa žalovaný zaviazal už v cenovej ponuke. Ani v marci 2017 komíny neboli dokončené, boli pod strechou zakryté škridľou, malo byť zrealizované uzatvorené kúrenie, namontovaný kotol, čo však žalovaný nevykonal. Navyše v marci 2017 na diele nebola vyhotovená strecha, čo spôsobilo zatekanie do nehnuteľnosti a vznik ďalších škôd na majetku žalobkyne. Neodborným postupom zo strany žalovaného začali pukať komíny počas výstavby, ktorého dôsledkom bolo urobenie dilatačných spár, ktoré žalovaný neurobil a bez ich vykonania by hrozilo zrútenie sa komína. Za vykurovacími telesami sa museli vymieňať plastové rúrky za medené, nakoľko plast by sa počas krátkeho používania rozpustil.
15. Žalovaný v rozpore so zmluvou pri realizácii diela použil materiály v rozpore s projektovou dokumentáciou, keď na miesto murovaných stien zhotovil sadrokartónové steny, čím výrazne znížil obytnú plochu. Namiesto zateplenia strechy sklenenými vláknami s interiérovým použitím protipožiarnych a sadrokartónových vlákien použil žalovaný pri realizácii diela polystyrén.
16. Dňa 07.03.2017 žalovaný predložil žalobkyni výkaz výmer č. 1, ktorým od žalobkyne požadoval doplatok vo výške 15.777,45 eur s DPH, ktorý výkaz výmer nazval ako práce naviac. Podľa žalobkyne tento výkaz výmer obsahoval položky, ktoré boli buď predmetom pôvodnej zmluvy na základe cenovej ponuky, resp. obsahovali konanie prác, ktoré žalobkyňa nepožadovala vykonať. Teda napriek skutočnosti, že v uvedenom období už žalobkyňa poskytla v prospech žalovaného sumu 56.300,- euro, žalovaný od nej požadoval ďalšiu úhradu. Po vzájomnom rokovaní dal žalovaný vypracovať výkaz výmer č. 2, ktorý už však bol vystavený na sumu 16.840,45 eur s DPH. Pri osobnom stretnutí sa žalovaný k jednotlivým položkám, hoci ich mal nacenené, nevedel vyjadriť. Väčšina uvedených prác nebola vôbec začatá, nieto dokončená, pričom z tohto rokovania existuje aj písomný záznam. Žalobkyňa zdôraznila, že zmluva o dielo, ktorá bola uzavretá v júli 2016 obsahovala ustanovenie, kde cena za 1 m2 bola vo výške 321,41 euro (pri výmere domu 180 m2), vo výkaze výmer č. 1 bola cena za 1 m2 už vo výške 608,- euro za 1 m2 a vo výkaze č. 2 to už bola cena 985,- euro za 1 m2. Na základe vyššie uvedených špecifických skutočností žalobkyňa vyslovila presvedčenie, že platne odstúpila od zmluvy, nakoľko i keď poskytla žalovanému primeranú dodatočnú lehotu na dokončenie diela, svoju povinnosť vyplývajúcu si zo zmluvy neurobil a dielo v dodatočnej poskytnutej lehote nedokončil. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 26.06.2017.
17. Následne si žalobkyňa nechala vypracovať znalecký posudok znalcom Ing. Ivanom Čiernym. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že ukončenosť stavby, rozsah zhotoviteľom realizovaných stavebných prác ku dňu odstúpenia od zmluvy bolo 63,93%. Podľa znaleckého posudku žalovaný vykonal v predmete diela búracie práce v hodnote 4.628,40 euro, ako aj stavebné práce, zisteným pomerom medzi cenou žalovaného a uvedenou cenou v ponuke a pred termínom dokončenosti stavby v celkovej sume odhadom 38.656,17 euro. Žalovaný teda na predmetom diele nezrealizoval z cenovej ponuky č. S 2016/18 práce v hodnote 19.198,83 euro.
18. Svoje stanovisko znalkyňa potvrdila listinnými dôkazmi.
19. V konaní pred súdom strany zotrvali na svojich vyjadreniach tak, ako ich predkladali v písomnej podobe. Žalobkyňa vzala späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 19.001,67 euro, ako aj v časti príslušenstva - zaplatenia úroku z omeškania vo výške 3% ročne od 20.07.2016 do zaplatenia späť. Na proti tomu žalovaný uviedol, že z jeho strany došlo k zhodnoteniu rodinného domu žalobkyne vo výške 74.295,91 euro, na ktoré má nárok a v takomto prípade by mala vyplatiť žalobkyňa žalovanému záporný rozdiel vo výške 17.995,91 euro.
20. V konaní pred súdom bol vypočutý znalec Ing. Ivan Čierny, ktorý sa pri svojej výpovedi odvolal na písomne vypracovaný znalecký posudok č. 154/2017. Znalec uviedol, že mu nebola predložená štandardná zmluva o dielo, ktorá by tým pádom bola spojená aj s podrobným súpisom vykonaných prác, prípadne prác, ktoré mali byť vykonané do budúcna. Východiskovou hodnotou stavby určil podľa vykonávacieho predpisu, čo podľa znalca jednoducho povedané predstavuje náklady, ktoré sú potrebné na vyhotovenie stavby na danom mieste, v danom čase a za daných platobných podmienok. Znalec mohol vychádzať len zo stupňa rozostavanosti stavby a jeho percentuálneho vyčíslenia, na základe ktorej skutočnosti potom mohol následne vyčísliť percentuálnu dokončenosť stavby a zároveň určiť aj hodnotu dokončených stavebných prác. Znalec vykonal ohliadku stavby, pričom postupoval z rozpočtových ukazovateľov a koeficientu cenovej úrovne, na základe ktorých okolností dospel k záveru východiskovej cene. Znalec výslovne uviedol, že nevychádzal z hodnoty stavby pred začatím prác, ani z následnej hodnoty stavby po ukončení prác zo strany žalovaného. Navyše ohliadka stavby bola uskutočnená až po vykonaní prác zo strany žalovaného. Podľa znalca je však potrebné rozlišovať, že všeobecná hodnota stavby nie je ekvivalentná k východiskovej hodnote prác, ktoré boli na danej nehnuteľnosti vykonané, ani ich hodnota. Do všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vstupujú ďalšie rôzne faktory, ktoré v konečnom dôsledku majú vplyv na určenie výšky ceny nehnuteľnosti.
21. Žalovaný reagoval na výsluch znalca, pričom poukázal na skutočnosť, že hodnota stavebných prác bola znalcom zisťovaná až po dni odstúpenia od zmluvy zo strany žalobkyne. Podľa žalovaného prípadný nárok, ktorý si žalobkyňa uplatňuje, musí byť posudzovaný ako rozdiel všeobecných hodnôt nehnuteľnosti pred začatím realizácie stavebných prác zo strany žalovaného, ako aj z hodnoty nehnuteľnosti, ktorú táto nehnuteľnosť mala ku dňu, keď žalobkyňa odstúpila od zmluvy. Z tohto dôvodu znalecký posudok Ing. Čierneho nie je použiteľný na určenie nároku žalobkyne a v tomto smere ponechal na úvahe súdu možnosť vykonať nové znalecké dokazovanie.
22.Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
23.Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
24.Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
25.Podľa § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.
26.Podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá.
27.Podľa § 545 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 544 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20201001> platia obdobne v prípadoch, keď predmetom diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci.
28.Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20201001>), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
29.Podľa § 547 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy. Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.
30.Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
31.Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
32.Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
33.Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>) alebo veriteľa (§ 370 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. 34.Podľa ods. 2 a 3 citovaného ustanovenia, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.
35.Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
36.Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
37.Podľa § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20201001>. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
38.Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
40. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
41.Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
42. Podľa § 458 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. 43.Podľa § 635 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.
44.Podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
45. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
46. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
47. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
48. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
49. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
50. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
51. Podľa § 212 ods. 1 CSP, rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.
52. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
53. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť GLOBAL MAX predložila objednávateľovi cenovú ponuku, predmetom ktorej boli stavebné úpravy, prístavba a nadstavba rodinného domu na adrese objednávateľa. Na základe cenovej ponuky bola vystavená objednávka č. S01/2016, s termínom plnenia v mesiacoch september až december 2016, v dohodnutej cene 57.855,- euro. Bolo nepochybne preukázané, že zhotoviteľ v dohodnutom termíne práce nevykonal, a to napriek poskytnutej primeranej lehote na splnenie pred odstúpením od zmluvy, ktorá bola datovaná dňom 03.04.2017. Bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa žalovanému uhradila sumu 56.300,- euro, a to napriek tomu, že ku dňu 03.04.2017 žalovaný nevystavil žiadnu faktúru. V dobe poskytnutej primeranej lehoty žalovaný stavbu nedokončil (do 30.04.2017). Zároveň žalovaná upozornila žalobcu, že nemá záujem o vystavenú ponuku prác naviac a trvá na splnení zmluvy v pôvodnom rozsahu. Následne 14.06.2017 žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo a vyzvala žalovaného na vrátenie poskytnutej sumy (po zohľadnení ním vykonaných práce v hodnote 19.654,50 euro) a teda žiadala vydať sumu 36.645,50 euro.
54. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné. Spornou otázkou bolo vyriešenie postavenia oboch subjektov právneho vzťahu, ako aj otázka prípadnej výšky nároku v podobe peňažného plnenia.
55. Vo všeobecnosti právny vzťah medzi účastníkmi sa riadil ustanoveniami zmluvy o dielo v zmysle § 536 Obchodného zákonníka tak, ako to vyplynulo z objednávky č. S01/2016. V súdenej veci je však potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).
56. Žalobkyňa v konaní predložila dôkazy najmä v listinnej podobe, ktorými dôkazmi preukazovala opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Predložila znalecký posudok, ktorý si dala na vlastné náklady vypracovať znalcom Ing. Ivanom Čiernym, na základe ktorého potom vzala sčasti späť návrh na začatie konania.
57. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
58. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
59. Vzhľadom k tomu, že žalovaný so späťvzatím v časti návrhu na začatie konania nevyjadril nesúhlas, súd potom konanie o zaplatenie sumy 19.001,67 euro, ako aj úroku z omeškania vo výške 3% ročne od 27.06.2017 do zaplatenia zastavil.
60. Žalovaný oproti tomu nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil nárok uplatnený žalobou (resp. jeho zostávajúcu časť) a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
61. Žalovaný akceptoval platné odstúpenie od zmluvy o dielo a teda bol povinný vrátiť plnenie, ktoré prijal od žalobkyne.
62. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd nemal pochybnosti o záveroch znaleckého posudku najmä v smere, čo do rozsahu vykonaných prác zo strany žalovaného, ako aj vo vzťahu k výške plnenia (cena o dielo).
63. Hoci to nebolo predmetom skúmania, ale činnosť žalovaného nemôžu ovplyvňovať jeho prípadné iné aktivity, a to aj v mediálnom priestore, navyšovanie pôvodne dohodnutej ceny a rozsahu vykonávaných prác, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť zo strany žalobkyne k ďalšiemu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy.
64. Žalobkyňa má v súdenej veci postavenie spotrebiteľa a z tohto dôvodu jej zákonodarca priznáva „silnejšie postavenie“, väčšiu ochranu pred správaním sa druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý v tomto prípade je stavebno-obchodná spoločnosť.
65. K námietkam žalovaného týkajúcich sa znaleckého posudku znalkyne Žakarovskej je potrebné uviesť, že podľa vyjadrenia žalobkyne tento znalecký posudok zabezpečoval prostredníctvom tretej osoby žalobca a tento znalecký posudok slúžil na zabezpečenie finančného krytia na realizáciu stavebných prác rodinného domu patriaceho žalobkyni. Je potrebné uviesť, že tento posudok bol vyhotovený za odlišných podmienok než tých, ktoré vznikli následne a vyústili až do súdneho sporu.
66. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje právny predpis.
67. Súd popri povinnosti zaplatiť zostatok istiny uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania o výške 5%, a to odo dňa 27.06.2017 až do jeho zaplatenia.
68. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo stráne nemá na náhradu trov konania právo.
69. Podľa § 261 ods. 1, 2 CSP, o nároku o náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
70. O trovách konania rozhodol súd teda podľa § 255 ods. 2 CSP.
71. Pôvodne sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 36.645,50 euro. V priebehu konania vzala späť sčasti svoj návrh na začatie konania vo výške 19.001,67 euro, keď v tejto časti bolo konanie zastavené. Súd podotýka, že žalobkyňa už v priebehu konania (v čase podania žaloby) vedela o existencii znaleckého posudku Ing. Ivana Čierneho. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 17.643,83 euro. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 48,15% a žalovaný v rozsahu 51,85%. Rozdiel medzi vyššie uvedenými sumami potom predstavuje úspech žalovaného vo veci.
72. S prihliadnutím na charakter prejednávaného sporu, dôvody, ktoré viedli žalobkyňu k odstúpeniu od zmluvy, je toho názoru, že je spravodlivým rozhodnutím ani jednému z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.