Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/113/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., IČO: 44414315, Mostová 2, 811 02 Bratislava, zast. advokátska kancelária Geško s. r. o., IČO: 36740101, Velehradská 33, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31813861, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 19.331.054,19 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.331.054,19 € spolu s úrokom z omeškania:

- vo výške 5.659.135,70 €,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 12.121.005,36 € od 1.7.2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,05 % ročne zo sumy 6.834.565,28 € od 1.7.2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,15 % ročne zo sumy 225.511,37 € od 1.7.2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 826,03 € od 1.7.2019 do zaplatenia,

- vo výške 10,95 % ročne zo sumy 140.095,88 € od 1.7.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 40,- € a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku časti nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobu zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.07.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 19.331.054,19 eur s prísl. a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 571.840,- eur (14296 pohľadávok x 40,- eur). V žalobe uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 30.1.2017 nadobudol žalobca voči žalovanému pohľadávky z obchodného styku od obchodných partnerov žalovaného, špecifikované v zmluve. Dňa 21.8.2018 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Dohodu o uznaní záväzku č. S.. Žalovaný v dohode v súlade s uznal peňažné záväzky voči žalobcovi, ktoré žalobca nadobudol postúpením čo do právneho dôvodu a výšky a vyhlásil, že jeho záväzok voči žalobcovi je pravý a splatný. Žalovaný v dohode uznal záväzok:

- v celkovej výške istiny 4 281 728,70 EUR

- príslušenstvo tvorené úrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do 31.7.2018 a zo zaplatenej istiny faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti do dňa zaplatenia vo výške 780 124,68 EUR

- príslušenstvo tvorené nevyčíslenými úrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny od 1.8.2018 do zaplatenia. Žalovaný v dohode uznal, že postúpenie pohľadávok, ktoré sú predmetom uznania záväzku,

mu bolo riadne oznámené, čo zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie uznaných pohľadávok. Prílohou dohody je špecifikácia jednotlivých pohľadávok spolu so špecifikáciou úroku z omeškania ku dňu 31.7.2018. Podľa špecifikácie, ktorá tvorí Prílohu č. 1 k Dohode o uznaní záväzku č. S., evidoval žalobca ako veriteľ voči žalovanému v čase postúpenia celkom 2735 jednotlivých pohľadávok, pričom pri každej jednotlivej pohľadávke si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s ich uplatnením vo výške 40,00 EUR. Celkovo za všetky uplatnené jednotlivé pohľadávky predstavuje paušálna náhrada sumu 109 400,00 EUR (2 735 x 40,00 EUR). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 14.5.2018 a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 1.6.2018 nadobudol žalobca voči žalovanému pohľadávky z obchodného styku od obchodných partnerov žalovaného, špecifikované v zmluve. Dňa 6.6.2018 došlo z strany žalovaného k úhrade pohľadávky vo výške 3 057,51 EUR. Dňa 30.8.2018 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Dohodu o uznaní záväzku č. S.. Žalovaný v dohode v súlade s uznal peňažné záväzky voči žalobcovi, ktoré žalobca nadobudol postúpením čo do právneho dôvodu a výšky a vyhlásil, že jeho záväzok voči žalobcovi je pravý a splatný. Žalovaný v dohode uznal záväzok:

- v celkovej výške istiny 3 625 150,44 EUR

- príslušenstvo tvorené úrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do 31.7.2018 a zo zaplatenej istiny faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti do dňa zaplatenia vo výške 516 214,03 EUR

- príslušenstvo tvorené nevyčíslenými úrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny od 1.8.2018 do zaplatenia. Žalovaný v článku 2.3 dohody uznal, že postúpenie pohľadávok, ktoré sú predmetom uznania záväzku, mu bolo riadne oznámené, čo zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie uznaných pohľadávok. Prílohou dohody je špecifikácia jednotlivých pohľadávok spolu so špecifikáciou úroku z omeškania ku dňu 31.7.2018. Podľa špecifikácie, ktorá tvorí Prílohu č. 1 k Dohode o uznaní záväzku č. S., evidoval žalobca ako veriteľ voči žalovanému v čase postúpenia celkom 3429 jednotlivých pohľadávok, pričom pri každej jednotlivej pohľadávke si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s ich uplatnením vo výške 40,00 EUR. Celkovo za všetky uplatnené jednotlivé pohľadávky predstavuje paušálna náhrada sumu 137 160,00 EUR (3429 x 40,00 EUR). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XXX zo dňa 19.6.2017, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 30.3.2017 a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XXX zo dňa 25.9.2017 nadobudol žalobca voči žalovanému pohľadávky z obchodného styku od obchodných partnerov žalovaného, špecifikované v zmluve. Dňa 20.12.2018 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Dohodu o uznaní záväzku č. S.. Žalovaný v dohode v súlade s uznal peňažné záväzky voči žalobcovi, ktoré žalobca nadobudol postúpením čo do právneho dôvodu a výšky a vyhlásil, že jeho záväzok voči žalobcovi je pravý a splatný. Žalovaný v dohode uznal záväzok v celkovej výške istiny 3 701 852,24 EUR. Žalovaný v článku 2.3 dohody uznal, že postúpenie pohľadávok, ktoré sú predmetom uznania záväzku, mu bolo riadne oznámené, čo zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie uznaných pohľadávok. Prílohou dohody je špecifikácia jednotlivých pohľadávok. Podľa špecifikácie, ktorá tvorí Prílohu č. 1 k Dohode o uznaní záväzku č. S., evidoval žalobca ako veriteľ voči žalovanému v čase postúpenia celkom 3504 jednotlivých pohľadávok, pričom pri každej jednotlivej pohľadávke si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s ich uplatnením vo výške 40,00 EUR. Celkovo za všetky uplatnené jednotlivé pohľadávky predstavuje paušálna náhrada sumu 140 160,00 EUR (3504 x 40,00 EUR). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 13.2.2017, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 9.2.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 8.4.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 6.5.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XXX zo dňa 17.8.2015 a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 8.4.2016 nadobudol žalobca voči žalovanému pohľadávky z obchodného styku od obchodných partnerov žalovaného, špecifikované v zmluve. Dňa 20.12.2018 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Dohodu o uznaní záväzku č. S.. Žalovaný v dohode v súlade s uznal peňažné záväzky voči žalobcovi, ktoré žalobca nadobudol postúpením čo do právneho dôvodu a výšky a vyhlásil, že jeho záväzok voči žalobcovi je pravý a splatný. Žalovaný v dohode uznal záväzok v celkovej výške istiny 3 885 738,35 EUR. Žalovaný v článku 2.3 dohody uznal, že postúpenie pohľadávok, ktoré sú predmetom uznania záväzku, mu bolo riadne oznámené, čo zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie uznaných pohľadávok. Prílohou dohody je špecifikácia jednotlivých pohľadávok. Podľa špecifikácie, ktorá tvorí Prílohu č. 1 k Dohode o uznaní záväzku č. S., evidoval žalobca ako veriteľ voči žalovanému v čase postúpenia celkom 2906 jednotlivých pohľadávok, pričom pri každej jednotlivej pohľadávke si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s ich uplatnením vo výške 40,00 EUR.

Celkovo za všetky uplatnené jednotlivé pohľadávky predstavuje paušálna náhrada sumu 116 240,00 EUR (2906 x 40,00 EUR). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XXX zo dňa 2.12.2015 a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 27.5.2016 nadobudol žalobca voči žalovanému pohľadávky z obchodného styku, špecifikované v zmluve. Dňa 1.3.2019 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Dohodu o uznaní záväzku č. S.. Žalovaný v dohode v súlade s uznal peňažné záväzky voči žalobcovi, ktoré žalobca nadobudol postúpením, čo do právneho dôvodu a výšky a vyhlásil, že jeho záväzok voči žalobcovi je pravý a splatný. Žalovaný v dohode uznal záväzok:

- v celkovej výške istiny 809 703,98 EUR

- príslušenstvo tvorené úrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny faktúr podľa predchádzajúceho bodu odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto postupovaných faktúr do 31.1.2019 vo výške 258 281,35 EUR

- príslušenstvo tvorené nevyčíslenými úrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny faktúr od 1.2.2019 do zaplatenia. Žalovaný v článku 2.3 dohody uznal, že postúpenie pohľadávok, ktoré sú predmetom uznania záväzku, mu bolo riadne oznámené, čo zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie uznaných pohľadávok. Prílohou dohody je špecifikácia jednotlivých pohľadávok spolu so špecifikáciou úroku z omeškania ku dňu 31.1.2019. Podľa špecifikácie, ktorá tvorí Prílohu č. 1 k Dohode o uznaní záväzku č. S., evidoval žalobca ako veriteľ voči žalovanému v čase postúpenia celkom 145 jednotlivých pohľadávok, pričom pri každej jednotlivej pohľadávke si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s ich uplatnením vo výške 40,00 EUR. Celkovo za všetky uplatnené jednotlivé pohľadávky predstavuje paušálna náhrada sumu 5 800,00 EUR (145 x 40,00 EUR). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XXX zo dňa 11.11.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 16.2.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 13.5.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XXX zo dňa 23.12.2015, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 8.4.2016, Faktoringovej zmluvy č. XXXX/XX/XX/ XX/XX zo dňa 19.1.2015 a Faktoringovej zmluvy č. XXXX/XX/XX/XX/XX zo dňa 11.12.2014 nadobudol žalobca voči žalovanému pohľadávky z obchodného styku, špecifikované v zmluve. Dňa 21.8.2018 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Dohodu o uznaní záväzku č. S.. Žalovaný v dohode v súlade s uznal peňažné záväzky voči žalobcovi, ktoré žalobca nadobudol postúpením, čo do právneho dôvodu a výšky a vyhlásil, že jeho záväzok voči žalobcovi je pravý a splatný. Žalovaný v dohode uznal záväzok:

- v celkovej výške istiny 1 857 385,52 EUR

- príslušenstvo tvorené úrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny faktúr podľa predchádzajúceho bodu odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto postupovaných faktúr do 30.06.2018 vo výške 565 894,88 EUR

- príslušenstvo tvorené nevyčíslenými úrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny faktúr od 1.7.2019 do zaplatenia. Žalovaný v článku 2.3 dohody uznal, že postúpenie pohľadávok, ktoré sú predmetom uznania záväzku, mu bolo riadne oznámené, čo zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie uznaných pohľadávok. Prílohou dohody je špecifikácia jednotlivých pohľadávok spolu so špecifikáciou úroku z omeškania ku dňu 30.6.2018. Podľa špecifikácie, ktorá tvorí Prílohu č. 1 k Dohode o uznaní záväzku č. S., evidoval žalobca ako veriteľ voči žalovanému v čase postúpenia celkom 678 jednotlivých pohľadávok, pričom pri každej jednotlivej pohľadávke si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s ich uplatnením vo výške 40,00 EUR. Celkovo za všetky uplatnené jednotlivé pohľadávky predstavuje paušálna náhrada sumu 27 120,00 EUR (678 x 40,00 EUR). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XXX zo dňa 24.10.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XXX zo dňa 25.10.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XX zo dňa 14.6.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XX/XXX zo dňa 2.11.2016 nadobudol žalobca voči žalobcovi pohľadávky z obchodného styku, špecifikované v zmluve. Žalovaný časť svojich záväzkov voči žalobcovi v celkovej výške istiny 86.566,57 EUR uhradil, avšak po lehote ich splatnosti. Špecifikácia uhradených záväzkov je viditeľná v tabuľke S.. Dňa 29.4.2019 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Dohodu o uznaní záväzku č. S.. Žalovaný v dohode v súlade s uznal peňažné záväzky voči žalobcovi, ktoré žalobca nadobudol postúpením, čo do právneho dôvodu a výšky a vyhlásil, že jeho záväzok voči žalobcovi je pravý a splatný. Žalovaný v dohode uznal záväzok:

- v celkovej výške istiny 1 169 494,96 EUR

- príslušenstvo tvorené nevyčíslenými úrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny faktúr podľa predchádzajúceho bodu, nárok na zaplatenie ktorých vznikol odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto faktúr do ich zaplatenia

- paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle . Žalovaný v článku 2.3 dohody uznal, že postúpenie pohľadávok, ktoré sú predmetom uznania záväzku, mu bolo riadne oznámené, čo zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie uznaných pohľadávok. Prílohou dohody je špecifikácia jednotlivých pohľadávok - zoznam neuhradených, ako aj uhradených faktúr zodpovedajúcich záväzku žalovaného. Podľa špecifikácie, ktorá tvorí Prílohu č. 1 k Dohode o uznaní záväzku č. S., evidoval žalobca ako veriteľ voči žalovanému v čase postúpenia celkom 899 jednotlivých pohľadávok, pričom pri každej jednotlivej pohľadávke si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s ich uplatnením vo výške 40,00 EUR. Celkovo za všetky uplatnené jednotlivé pohľadávky predstavuje paušálna náhrada sumu 35 960,00 EUR (899 x 40,00 EUR). Žalobca tak žiadal od žalovaného zaplatenie celkovej sumy 19.331.054,19 € spolu s úrokom z omeškania:

- vo výške 5.659.135,70 €,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 12.121.005,36 € od 1.7.2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,05 % ročne zo sumy 6.834.565,28 € od 1.7.2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,15 % ročne zo sumy 225.511,37 € od 1.7.2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 826,03 € od 1.7.2019 do zaplatenia,

- vo výške 10,95 % ročne zo sumy 140.095,88 € od 1.7.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 571.840,- eur (14296 pohľadávok x 40,- eur).

2. Žalovaný uznal nárok uplatnený žalobou čo do istiny a úrokov, avšak nesúhlasil so zaplatením sumy 571.840,- eur (14296 pohľadávok x 40,- eur) ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok. Uviedol, že žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov v sume 571 840,00 € v rozpore so zákonom, a to aj v prípade, že si uplatnil pohľadávku z viacerých titulov (faktúr). Takáto paušálna náhrada nákladov sa totiž nepriznáva samostatne ku každej pohľadávke, ako si to vyložil žalobca, keď každú faktúru vynásobil sumou 40,- EUR, ale ide o nárok na úhradu sumy len vo výške 40,- EUR v zmysle nariadenia č. , ktorá predstavuje náklady pri vedení evidencie zmluvných záväzkov. Z dôvodovej správy k nariadenia vlády č. vyplýva, že Slovenská republika ako členský štát EÚ si v rámci transpozície smernice 2011/7/EU v súlade s jej ČI. 12 ods. 3 mohla ustanoviť paušálnu náhradu vo vyššej sume ako 40 €. Uvedené však predkladateľ vyhodnotil v podmienkach Slovenskej republiky a najmä vzhľadom na skutočnosť, že nárok na paušálnu náhradu vzniká bez ohľadu na sumu nezaplatenej (splatnej) pohľadávky veriteľa a dobu dlžníkovho omeškania (jeden deň alebo jeden rok), za nevhodné a hlavne neprimerané a neproporcionálne opatrenie. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). V danom prípade bola pohľadávka pozostávajúca z tisícov neuhradených faktúr postúpených žalobcovi od pôvodných veriteľov uplatnená jednou žalobou, pričom súdy sú toho názoru, že paušálna náhrada vo výške 40,- eur sa viaže k uplatneniu pohľadávky, t.j. procesnému úkonu podania žaloby a nie ku každej neuhradenej faktúre.

3. Podľa ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania

zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

4. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými listinnými dôkazmi a citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený v rozsahu zaplatenia sumy 19.331.054,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5.659.135,70 €, vo výške 9 % ročne zo sumy 12.121.005,36 € od 1.7.2019 do zaplatenia, vo výške 9,05 % ročne zo sumy 6.834.565,28 € od 1.7.2019 do zaplatenia, vo výške 9,15 % ročne zo sumy 225.511,37 € od 1.7.2019 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 826,03 € od 1.7.2019 do zaplatenia, vo výške 10,95 % ročne zo sumy 140.095,88 € od 1.7.2019 do zaplatenia a v rozsahu zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 40,-€, keďže uvedený nárok žalovaný uznal a v konaní nerozporoval. Vo zvyšnej časti nároku týkajúceho sa paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 571.800,- eur súd žalobu zamietol, nakoľko je v tejto časti nedôvodná. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného v súvislosti s otázkou priznania paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 40,- eur jednorazovo na podanú žalobu, nakoľko je uvedený postup v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ako aj z jej transpozície do slovenského právneho poriadku prostredníctvom jednoznačne vyplýva, že ide o náhradu nákladov na vymáhanie, resp. o náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Smernica 2011/7/EÚ v článku 6 označeného ako Náhrada nákladov na vymáhanie uvádza v odseku 1, že členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa úrok z omeškania stane splatným v rámci obchodných transakcií v súlade s článkom 3 alebo 4, bol veriteľ oprávnený získať od dlžníka minimálne paušálnu sumu vo výške 40 EUR. V odseku 2 uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby paušálna suma uvedená v odseku 1 bola splatná bez potreby upozornenia a bola náhradou za vlastné náklady veriteľa na vymáhanie. Z citovaného znenia príslušných odsekov je zrejmé, že (minimálna) suma 40,- eur má predstavovať náklady veriteľa na vymáhanie (jeho pohľadávky). Zo znenia smernice nijak nevyplýva, že ak veriteľ vymáha viaceré svoje pohľadávky v jednom konaní, vznikne mu automaticky nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov vo výške súčinu sumy 40,- eur a počtu pohľadávok vymáhaných jedným konaním. Práve naopak, logicky zo znenia smernice vyplýva, že paušálna suma (40,- eur) má byť náhradou za vlastné náklady veriteľa na vymáhanie pohľadávky, t.j. ak veriteľ vymáha viaceré pohľadávky prostredníctvom jedného konania, nie je na mieste, aby dlžník znášal náhradu nákladov násobených počtom pohľadávok, keď veriteľovi nevznikli náklady navyše tým, že naraz uplatnil v jednom konaní viac pohľadávok. Práve naopak, týmto spôsobom veriteľ minimalizoval náklady na vymáhanie svojich pohľadávok, v porovnaní s tým, keby každú jednu pohľadávku vymáhal v samostatnom konaní. Veriteľovi však právny poriadok nezakazuje uplatniť si každú svoju pohľadávku osobitne, ak takýto postup považuje za výhodnejší; v takom prípade by mu vznikol nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov za uplatnenie každej jednotlivej pohľadávky minimálne v sume 40,- eur, keďže mu aj reálne vznikli náklady na ich vymáhanie v každom jednotlivom konaní. Rovnako aj ustanovenie uvádza, že omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to vo výške 40,- eur jednorazovo v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. Z citovaného znenia opäť nijak súdu nevyplýva, že by sa suma 40,- eur mala násobiť počtom pohľadávok / nezaplatených faktúr, ak si ich veriteľ uplatnil voči svojmu dlžníkovi jedným konaním. Veriteľ by tak získal neprimeranú výhodu voči dlžníkovi, keďže by jeho náklady na uplatnenie viacerých pohľadávok v jednom konaní nezodpovedali súčinu počtu pohľadávok a sumy 40,- eur. Tak ako aj v tomto konaní, žalobca uplatňuje voči žalovanému 14296 pohľadávok, ktoré pri zachovaní zásady hospodárnosti konania vymáha logicky jednou žalobou. Vo svojom vyjadrení žalobca síce tvrdil, že vedie vnútornú evidenciu a monitoring pohľadávok voči žalovanému individuálne ku každej jednotlivej pohľadávke, reálne náklady na ich uplatnenie jednou

žalobou však neprestavujú a ani nemôžu predstavovať sumu 571.840,- eur (14296 x 40,- eur). Žalobca k žalobe pripojil zoznam neuhradených faktúr (spolu s údajmi ako dátum vystavenia, číslo, dátum splatnosti, istina, úhrada istiny, dátum úhrady, saldo istiny, úroková sadzba a úrok z omeškania), tento zoznam je však vedený a generovaný prostredníctvom počítačového programu, čiže predmetné súdne uplatnenie každej jednotlivej faktúry / pohľadávky nepredstavovalo pre žalobcu v žiadnom prípade administratívny náklad v sume 40,- eur. Keďže ide o paušálnu náhradu nákladov, žalobca nie je povinný preukazovať vznik konkrétnych nákladov, ktoré mu vznikli pre uplatnenie pohľadávok. Súd však týmto poukázal na skutočnosť, že žalovaná suma paušálnych nákladov na uplatnenie pohľadávky je neprimeraná aj z toho dôvodu, že administratívne interné monitorovacie náklady, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka) nedosiahli a ani nemohli dosiahnuť sumu 571.840,- eur, ktorú žalobca touto žalobou uplatňuje ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Ako súd už uviedol, zo žiadneho ustanovenia smernice, ani zákona nevyplýva, že by výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením viacerých pohľadávok jednou žalobou mala predstavovať súčin sumy 40,- eur a počtu pohľadávok / faktúr napriek tomu, že judikatúra súdov sa v tejto otázke líši. Súd poukazuje aj na dôvodovú správu k nariadenia vlády č. , z ktorej vyplýva, že Slovenská republika ako členský štát Európskej únie si v rámci transpozície smernice 2011/7/EU v súlade s jej čl. 12 ods. 3 mohla ustanoviť paušálnu náhradu vo vyššej sume ako 40,- eur. Uvedené však predkladateľ nariadenia vyhodnotil v podmienkach Slovenskej republiky za nevhodné a hlavne neprimerané a neproporcionálne opatrenie, predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že nárok na paušálnu náhradu vzniká bez ohľadu na sumu nezaplatenej (splatnej) pohľadávky veriteľa a dobu dlžníkovho omeškania (jeden deň alebo jeden rok). Teda aj v zmysle uvedenej dôvodovej správy k nariadenia vlády č. je podľa zákonodarcu primeraná suma na vymáhanie pohľadávky 40,- eur a nie viac. Logicky z uvedených dôvodov nemožno podľa názoru súdu zneužívať inštitút zavedený predmetnou smernicou a jej transpozíciou do slovenského právneho poriadku spôsobom, ktorý neprimerane zvýhodňuje veriteľa oproti dlžníkovi, čo je presne daný prípad, preto súd zaviazal žalovaného, aby nahradil žalobcovi len sumu 40,- eur jednorazovo na podanú žalobu ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok a zvyšnú časť uplatneného nároku žalobcu na tieto náklady (v sume 517.800,- eur) zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech (v časti istiny a úrokov z omeškania) vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.