Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-144-2019.pdf
PDF · 134.64 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/144/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
D. súd B. sudcom L.. L. W. v spore žalobcu: U.. U. G., nar. X.X.J., bytom O. F. XX/XX, J. XX B., zast. L.. X. X., advokátom, U. XX/X, XXX XX B. proti žalovaným: 1/ I. obchodná banka, a.s., K. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, 2/ R. F. s.r.o., M. XX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, zast. R. kanceláriou U. P. s.r.o., M. XX, XXX XX V., 3/ U.. M. Š., nar. X.X.J., bytom Y. J./XX, J. XX F., zast. L.. P. T., advokátom, M. XXX, XXX XX B., X/. U.. U. G., nar. XX.XX.J., bytom O. F. XX/XX, J. XX B., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. F. u r č u j e, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený O. zápisnicou O. J./XX, O. J./ XX, O. J./XX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotovenou notárom L.. Z. Z., notárom, so sídlom U. X, J. XX V., vykonaná dňa XX.XX.XXXX v konferenčnej miestnosti v suteréne B. V. O. L. X X. P., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na G. Č.. J. vedené D. úradom B., katastrálny odbor, okres B., obec B., katastrálne územie B. ako V. Č.. XX na X. poschodí, vchod XX, nachádzajúci sa na parcele „C“ Č.. J. o výmere XXX m2, Č.. J. o výmere XXX m2, Č.. J. o výmere XXX m2, Č.. J. o výmere XXX m2, Č.. J. o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti J./J., je n e p l a t n á.
II. F. konanie voči žalovanej v 4. rade z a s t a v u j e.
C.. F. p r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v X.a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu XXX % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. F. žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
V. F. žalovaným v 3. a 4. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
X. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený O. zápisnicou O. J./XX, O. J./XX, O. J./XX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotovenou notárom L.. Z. Z., notárom, so sídlom U. X, J. XX V., vykonaná dňa XX.XX.XXXX v konferenčnej miestnosti v suteréne B. V.E. O. L. X X. P., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na G. Č.. J. vedené D. úradom B., katastrálny odbor, okres B., obec B., katastrálne územie B. ako byt Č.. XX na X. poschodí, vchod XX, nachádzajúci sa na parcele „C“ Č.. J. o výmere XXX m2, Č.. J. o výmere XXX m2, Č.. J. o výmere XXX m2, Č.. J. o výmere XXX m2, Č.. J. o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti J./J..
X. Žalobu odôvodnil tým, že na základe návrhu žalovaného v 1. rade vykonal žalovaný v 2. rade ako dražobník dražbu nehnuteľností zapísaných na G. Č.. J. vedených D. úradom B., katastrálny odbor, okres B., obec B., katastrálne územie B. ako byt Č.. XX na X. poschodí, vchod XX, nachádzajúci sa na parcele „C“ Č.. J. o výmere XXX m2, Č.. J. o výmere XXX m2, Č.. J. o výmere XXX m2, Č.. J. o výmere XXX m2, Č.. J. o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti J./J.. Y. týchto nehnuteľností sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod v P.. L. priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou vyhotovenou L.. Z.Š. Z., so sídlom U. X, J. XX V., č. O. J./XX, O. J./XX, O. J./XX zo dňa XX.XX.XXXX.
X. právo bolo na vydražiteľa, t. j. žalovanú v 3. rade zapísané D. úradom B., katastrálnym odborom v konaní o zázname Č.. K. J./XX a vydražiteľ je už ako vlastník tejto nehnuteľnosti zapísaný na G. Č.. J. pre kat. úz. B..
K. ďalej v žalobe uviedol, že dňa XX.XX.J. uzavrel so žalovanou v 4. rade manželstvo. F. list je zapísaný v knihe manželstiev U. úradu v B., zv. XX, roč. J., str. J., por. č. J., pričom ich manželstvo do dnešného dňa trvá. Aj keď na G. Č.. J. pre kat. úz. B. bola k predmetu dražby nadobudnutého M. zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX ako výlučná vlastníčka zapísaná len žalovaná v 4. rade, je nesporné, že k nadobudnutiu predmetu dražby došlo počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej v 4. rade, a preto podľa ust. § 143 D. zákonníka predmet dražby patrí do ich V.. H. K. o zriadení záložného práva Č.. J./K./X zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalovanou v 4. rade a navrhovateľom dražby účastníci tejto zmluvy postupovali v rozpore s ust. § X45 ods. 1 D. zákonníka, keď táto záložná zmluva k majetku patriacemu do V. bola uzatvorená bez súhlasu žalobcu. X. na túto skutočnosť žalobca považoval K. o zriadení záložného práva č. J./K./X zo dňa XX.XX.XXXX za neplatný právny úkon. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na ust. § X1 ods. 2 K..
R. ďalšie dôvody neplatnosti dražby žalobca uviedol skutočnosť, že navrhovateľ dražby ako aj prípadný záložný veriteľ porušil svoju povinnosť stanovenú príslušným ust. D. zákonníka a žalobcovi ako bezpodielovému spoluvlastníkovi založených nehnuteľností (predmetu dražby) neoznámil začatie výkonu záložného práva. X. na skutočnosť, že samotné oznámenie začatia výkonu záložného práva vlastníkom zálohu je predpokladom toho, aby sa vôbec mohlo pristúpiť k začatiu dobrovoľnej dražby, táto skutočnosť zakladá ďalší dôvod na určenie neplatnosti dražby konanej dňa XX.XX.XXXX podľa ust. § X1 ods. 2 K..
K. v žalobe tvrdil, že dražobník porušil svoje povinnosti stanovené mu ust. § 1X ods. 2 K. a žalobcovi nedoručil výzvu na vykonanie ohodnotenia a ohliadky predmetu dražby. V tejto súvislosti nebola preto ani dodržaná lehota stanovená v druhej vete ust. § 1X ods. 2 K..
U. žalobca uviedol, že žalobcovi a žalovanej v 4. rade nebolo zákonom predpokladaným spôsobom doručené oznámenie o dražbe podľa ust. § 17 K.. E. žalobcovi a žalovanej v 4. rade dražobník nedoručil zápisnicu o vykonanej dražbe tak, ako to upravuje ust. § 24 ods. X K.
3. K. v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že žalobca v žalobe napáda predmetnú dražbu ním tvrdenou relatívnou neplatnosťou právneho úkonu
- záložnou zmluvou. K. v 1. rade poukazoval na márne uplynutie trojročnej premlčacej doby, v ktorej sa prípadnej neplatnosti právneho úkonu mohol žalobca dovolať. K. v 1. rade mal za to, že pri napadnutej dobrovoľnej dražbe nedošlo k pochybeniu zo strany žalovaných a ani k porušeniu ustanovení K. o dobrovoľných dražbách. O., boli splnené všetky náležitosti, ktoré zákonná úprava stanovuje. D. nebol v konaní žalobcom, na ktorom leží dôkazné bremeno, preukázaný (čl. XX).
4. K. v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalobu zamietnuť pričom poukazoval na ust. XXX N., § X01, § 151m ods.1 D. zákonníka, § 70 ods.X zákona č. XXX/XXXX Z.z., § 12 ods. 2, § 1X ods. 5, § 24 ods. 7 K. o dobrovoľných dražbách, § XXXi ods.X, § 167k ods.1 zákona č. X/XXXX Z.z. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalobca bol v čase podpisu záložnej zmluvy ženatý so žalovanou v 4. rade a tejto žalobca neudelil súhlas na uzavretie záložnej zmluvy, a preto je potrebné záložnú zmluvu považovať za neplatnú , žalovaný v 2. rade uviedol, že právne úkony postihnuté relatívnou neplatnosťou spôsobujú právne následky, pokiaľ sa osoba dotknutá ich neplatnosťou úspešne nedovolá
ich neplatnosti. N. súhlas manžela v nie bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí sankcionuje D. zákonník relatívnou neplatnosťou, na ktorú súd neprihliada z úradnej povinnosti, ale musí sa jej domáhať dotknutá osoba. P. dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od momentu uskutočnenia právneho úkonu.
F. skutočnosť, že žalobca nie je účastníkom zmluvy neznamená, že s jej uzatvorením neudelil súhlas. F. jedného z manželov s právnym úkonom v inej, než bežnej veci môže byť vyjadrený písomne, ústne alebo aj konkludentne. K. preň nepredpisuje žiadnu formu. I. súhlasu nemusí zodpovedať forme právneho úkonu, vo vzťahu ku ktorému sa takýto súhlas udeľuje. J. právneho úkonu nemusia byť obaja manželia, stačí ak právny úkon uskutoční iba jeden z nich, podstatné je len to, aby druhý manžel vyslovil s takýmto právnym úkonom súhlas. P. relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a D. zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, v prípade ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. E. neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Y. sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno iba v rámci trojročnej premlčacej doby (§ 101 D. zákonníka).
Aj v prípade, ak by súhlas s uzatvorením záložnej zmluvy v tomto prípade nebol daný, nemožno v tomto konaní skúmať relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu, nakoľko sa jej K. domáha po uplynutí X- ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX.
K. v 2. rade ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade neporušil svoju povinnosť doručiť oznámenie o začatí výkonu záložného práva vlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko v čase jeho doručovania vychádzal z aktuálneho právneho stavu uvedeného na príslušnom liste vlastníctva. P. ust. § 70 ods. X katastrálneho zákona sú údaje katastra v časti údajov o právach k nehnuteľnosti záväzné, kým sa nepreukáže opak. K. záväznosti údajov uvedených na príslušnom liste vlastníctva treba vnímať v súvislosti s tým, že tretie osoby častokrát nemajú vedomosť o spornosti vlastníckeho alebo iného práva, čo platí aj v prípade žalovaného v 1. rade, ktorý vychádzal z údajov, ktoré boli platné tak v čase uzatvorenia záložnej zmluvy ako aj v čase doručovania oznámení o začatí výkonu záložného práva. K. v 1. rade doručil oznámenie o začatí výkonu záložného práva v súlade s ust. § X51m ods. 1 D. zákonníka dlžníkovi a záložcovi, t.j. osobe s ktorou bola uzatvorená záložná zmluva a ktorá bola zároveň vlastníkom. K. nebol účastníkom záložnej zmluvy a to ani v prípade, ak by na uzatvorenie zmluvy udelil súhlas, preto nie je dôvod pre doručovanie oznámenia o začatí výkonu záložného práva aj tomuto subjektu.
K. v 2. rade nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o nezákonnom doručovaní zásielok žalovaným v 2. rade. K. v 2. rade rovnako ako aj žalovaný v 1. rade postupoval pri doručovaní výzvy podľa ust. § 1X ods. 2 K. tak, že doručoval túto výzvu vlastníkovi nehnuteľnosti v zmysle aktuálneho listu vlastníctva a nad rámec zákona aj dlžníkovi. X. na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom znaleckého ohodnotenia zasielal žalovaný v 2. rade dňa XX.XX.XXXX vtedajšiemu vlastníkovi nehnuteľnosti - žalovanej v 4. rade ako aj dlžníkovi, ktorí si túto výzvu prevzali. D. nehnuteľnosti sa konala dňa XX.XX.XXXX, čo znamená, že žalovaný v 2. rade zaslal túto výzvu v súlade s ust. § 1X ods. 2 K. (nad jeho rámec), a to XX dní pred konanou obhliadkou. O. v tom čase žalobca nebol vlastníkom nehnuteľnosti, žalovaný v 2. rade nemal dôvod pre doručovanie zásielok žalobcovi.
V súvislosti s porušením ust. § 17 K., žalovaný v 2. rade uviedol, že postupoval plne súladne so K., keď doručoval oznámenie v zákonnej lehote ako aj subjektom, ktoré ustanovuje zákon v ust. § 17 ods. X K., čo vyplýva z listinných dôkazov. D. o dražbe bolo (už aj žalobcovi, nakoľko došlo k jeho zápisu na príslušný list vlastníctva) zasielané všetkým subjektom dňa XX.XX.XXXX, zatiaľ čo sa samotná dražba konala dňa XX.XX.XXXX, z čoho je zrejmé dodržanie XX-dňovej lehoty zasielania oznámení pred konanou dražbou. K. v podanej žalobe hovorí síce o doručení zásielok, avšak zákon predpokladá len ich odoslanie, nie doručenie. K. bolo oznámenie doručované na adresu trvalého pobytu - adresu, kde si však zásielku neprevzal v odbernej lehote.
V súvislosti s tvrdením žalobcu o porušení porušenie ust. § 24 ods. X K., žalovaný v 2. rade mal za to, že postupoval správne a zasielal notársku zápisnicu o vykonanej dražby najneskôr X dní po konaní dražby. K. v 2. rade zaslal žalobcovi ako aj všetkým ostatným zákonným subjektom notársku zápisnicu o vykonanej dražbe dňa XX.XX.XXXX, t.j. X dní po konaní dražby. K. si ju opäť neprevzal v odbernej lehote.
K. v 2. rade ďalej uviedol, že na návrh samotnej žalovanej v 4. rade bol na jej majetok vyhlásený konkurz, konanie vedené pred D. súdom P. so sp. zn. J./J./J.. O. v zmysle ust. § X67i ods. 1 K., patrí do konkurznej podstaty aj majetok, ktorý spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je zrejmé, že nehnuteľnosť by v prípade splnenia zákonných podmienok, podliehala konkurzu, a teda by došlo k jej speňaženiu. K. podmienkou pre speňaženie nehnuteľnosti v konkurze je podľa ust. § X67k ods. 1 K., prihlásenie pohľadávky záložným veriteľom. K. v 4. rade si teda podaním návrhu na vyhlásenie konkurzného konania musela byť vedomá toho, že k speňaženiu nehnuteľnosti v konečnom dôsledku dôjde, či už v rámci konkurzného konania alebo výkonu záložného práva žalovaným v 1. rade. K. v 1. rade má ako záložný veriteľ možnosť výberu, či dôjde k speňaženiu zálohu v dražbe na základe jeho návrhu ako záložného veriteľa, alebo či si prihlási pohľadávku a nehnuteľnosť speňaží správca v rámci konkurzu. K. v 1. rade v tomto prípade postupoval hospodárne, keď podaním návrhu na vykonanie dražby v rámci výkonu záložného práva odbremenil žalovanú v 4. rade ako aj ďalších veriteľov od vyšších nákladov spojených s predajom nehnuteľnosti, ako je napr. odmena správcu, ktorá je v praxi mnohonásobne vyššia ako odmena dražobníka. V toho dôsledku boli zvyšné finančné prostriedky z výťažku dražby (po odpočítaní pohľadávky žalovaného v 1. rade a odmeny a nákladov dražby) vo výške viac ako XX.XXX W. poukázané do konkurznej podstaty pre uspokojenie ďalších nezabezpečených veriteľov. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná v 4. rade ako aj jej manžel - žalobca si museli byť vedomí toho, že k speňaženiu nehnuteľnosti dôjde, nakoľko sama žalovaná v 4. rade vykonala úkon, ktorým by docielila jej speňaženie
- podala návrh na vyhlásenie konkurzu. K. v 2. rade ďalej namietal, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní žaloby (čl. XX).
5. K. žalovanej v 3. rade v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalobu zamietnuť.
V súvislosti s tvrdením žalobcu v žalobe, že predmet dražby patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 4. rade, zástupca žalovanej v 3. rade poukazoval na ust. §70 ods.1, X zákona č. XXX/J. Z.z., z dôvodu, že na G. Č.. XXXX, kat. úz. B., bola ako výlučná vlastníčka dražených nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaná len U.. U. G., teda žalovaná v 4. rade. F. skutočnosť, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva nepreukazuje bez ďalšieho tvrdenie, že nesporne patria do V. žalobcu a žalovanej v 4. rade. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca neoznačil ani nepredložil žiadne skutočnosti ani dôkazy, a preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
V súvislosti s tvrdením žalobcu týkajúceho sa neplatnosti záložnej zmluvy, zástupca žalovanej v 3. rade poukazoval na to, že v čase uzavretia záložnej zmluvy bola v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka zapísaná len žalovaná v 4. rade U.. U. G. a preto je logické, že predmetnú záložnú zmluvu uzavrela iba ona. O. je preukázané tvrdenie žalobcu, že záložná zmluva bola uzavretá bez súhlasu a vedomia žalobcu. Zo záložnej zmluvy vyplýva, že záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej v 4. rade zabezpečovalo pohľadávku záložného veriteľa voči dlžníkovi Z. X., nar.XX.XX.J., trvale V. J. XX Š.E. Č.. J. vyplývajúcu zo K. o poskytnutí úveru č. J. uzavretej dňa XX.XX.XXXX vo výške XX.XXX,- eur.
K. žalovanej v 3. rade v ďalšej časti písomného vyjadrenie uviedol, že bolo preukázateľne oznámené výlučnej vlastníčke predmetu dražby, a to žalovanej v 4. rade U.. U. G., a tak navrhovateľ dražby konal v súlade so zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o dobrovoľných dražbách a táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti dražby.
K. žalovanej v 3. rade uviedol, že žalovaná v 3. rade má vedomosť, že tak žalobca ako aj žalovaná v 4. rade bezdôvodne a bez vysvetlenia odmietli podpísať zápisnicu o priebehu dražby. P. zástupcu žalovanej v 3. rade žalobca o zmluve o zriadení záložného práva vedel, a taktiež mal vedomosť o výkone záložného práva a vykonanej dražbe z dôvodu, že všetky oznámenia, výzvy či zápisnica boli doručované žalovanej v 4. rade, ktorá je manželkou žalobcu a táto bola výlučnou vlastníčkou predmetu dražby (čl. XX).
6. K. v 4. rade sa písomne k žalobe nevyjadrila.
7. X. dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, prednesom zástupcu žalobcu, oboznámením sa s obsahom písomných vyjadrení žalovaných v X., 2. a 3. rade, prednesom zástupcov žalovaných v 2. a 3. rade, prednesom žalovanej v 4. rade, súd zistil tento skutkový stav:
8. K. žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom poukazoval na skutočnosť, že v danom prípade sú splnené dôvody, ktoré preukazujú neplatnosť dobrovoľnej dražby, a to predovšetkým zástupca žalobcu poukazoval na neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX ako aj ďalšie dôvody spočívajúce v porušení K. o dobrovoľných dražbách zo strany navrhovateľa dražby a dražobníka. K. žalobcu nesúhlasil s tým, že v danom prípade domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy je premlčané, pretože žalovaní, ktorí vzniesli námietku premlčania neboli ani účastníkmi právneho vzťahu, a preto toto premlčanie sa nemôže ani týkať žalovaných, a títo nie sú ani oprávnení namietať premlčanie práva z vzťahu, ktorého nie sú účastníkmi konania.
K. žalobcu poukazoval na porušenia K. o dobrovoľných dražbách, a to predovšetkým na porušení ustanovenia § 12 ods. 1, pretože žalobcovi a žalovanej v 4. rade nebola doručená výzva na vykonanie ohodnotenia a prehliadky predmetu dražby, oznámenie o dražbe podľa § 17, a taktiež žalobcovi a žalovanej v 4. rade dražobník nedoručil zápisnicou o vykonanej dražbe tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 24 ods. X K. o dobrovoľných dražbách. K. žalobcu ďalej namietal skutočnosť, že Y. č. X zo dňa X.X.XXXX nebol podpísaný navrhovateľom dražby, pričom v zmysle K. o dobrovoľných dražbách podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený a takýto podpis na tomto dodatku navrhovateľa chýba. K. žalobcu ďalej namietal aj skutočnosť, že Y. č. X zo dňa X.X.XXXX nebol zverejnený ani v D. vestníku.
V súvislosti s vyjadrením zástupkyne žalovaného, ktorá vo svojom prednese poukazovala na to, že zástupca žalobcu vo svojich vyjadreniach dodatočne označil nové dôvody, ktoré by mali zakladať neplatnosť dobrovoľnej dražby, a preto podľa jej názoru by súd na toto nemal prihliadať, pretože v zmysle K. o dobrovoľných dražbách mali tieto dôvody byť uvedené v žalobe, ktorá mala byť podaná v zákonom stanovenej lehote.
K. žalobcu uviedol, že nesúhlasí s takýmto vyjadrením zástupkyne žalovaného, pretože žiadna lehota, ktorá by konzumovala aj dôvody, pre ktoré je možno určiť neplatnosť dražby nie je stanovená, to znamená, že nie je vylúčené, aby sa nejaký ďalší konkrétny dôvod doplnil aj v priebehu konania a podstatné je to, aby bola žaloba podaná v zákonom stanovenej lehote. K. žalobcu ďalej uviedol, že postačí akékoľvek pochybenie, resp. nepatrné porušenie, ktoré by mohlo spôsobiť neplatnosť dražby a zotrval na tom, že v danom prípade existujú jednoznačné dôvody pre vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
9. K. v 1. rade sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, a preto súd pojednával aj bez účasti žalovaného v 1. rade
XX. Zástupkyňa žalovaného v 2. rade na pojednávaní poukazovala na to, že záložná zmluva, ktorú uzavrela žalovaná v 4. rade so žalovaným v 1. rade je platná, a to aj s poukázaním na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade ako účastník zmluvy vzniesol námietku premlčania neplatnosti zmluvy, ktorej sa dovolával žalobca až v podanej žalobe. K. žalovaného v 2. rade ďalej poukazovala na to, že zástupca žalobcu v žalobe nepreukázal žiadne porušenie ustanovení K. o dobrovoľných dražbách s tým, že dôvody, ktoré žalobca uviedol neskôr po podaní žaloby podľa jej názoru neboli podané v trojmesačnej prekluzívnej lehote tak, ako to ukladá K. o dobrovoľných dražbách, a preto by sa na tieto dôvody nemalo prihliadať. K. žalovaného v 2. rade poukazovala ďalej na to, že Y. č. X k dobrovoľnej dražbe bol zverejnený v D. vestníku Č.. J./J. zo dňa X.X.XXXX, a teda v tomto smere nedošlo k porušeniu zákona. V súvislosti s námietkami zástupcu žalobcu týkajúcich sa podpisu navrhovateľa dražby, zástupkyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že v prípade, že by zástupca žalobcu nahliadol do dražobného spisu, tieto skutočnosti by zo spisu zistil, že dodatok je úradne osvedčený aj navrhovateľom dražby. K. žalovaného v 2. rade teda zotrvala na tom, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom porušenie ustanovení K. o dobrovoľných dražbách, pretože o priebehu dražby sa žalobca dozvedel a nakoniec zástupkyňa žalovaného v 2. rade poukazovala aj na účinky vyhlásenia konkurzu na majetok žalovanej v 4. rade.
XX. Zástupca žalovaného v 3. rade zotrval na pojednávaní na svojich vyjadreniach v celom rozsahu s tým, že aj podľa jeho názoru zástupca žalobcu v danom prípade nepreukázal porušenia konkrétnych ustanovení K. o dobrovoľných dražbách, ktoré by mali spôsobiť neplatnosť dobrovoľnej dražby.
XX. Z prednesu žalovanej v 4. rade vyplýva, že žalovaná v 4. rade kupovala byt, ktorý bol predmetom dražby v čase, keď žalobca bol X. R., kde pracoval a v podstate na XX % tento byt kúpili za peniaze, ktoré žalobca zarobil X. R.. V. kupovala žalovaná a žalobca sa v podstate o kúpe nemohol dozvedieť, resp.
sa nemohol dozvedieť o tom, že uzatvorila záložnú zmluvu na byt s tým, že až neskôr, pár mesiacov pred vykonaním dražby sa žalobca dozvedel o záložnej zmluve, a to v čase, keď im domov začali chodiť papiere týkajúce sa dražby.
XX. Z obsahu sobášneho listu žalobcu a žalovanej v 4. rade vyplýva, že títo uzavreli manželstvo dňa XX.X.J. X. B. a ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev U. Ú. B. vo zväzku XX, ročník J., na strane J., pod poradovým číslom J. (čl. XX).
XX. Z obsahu K. o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti Č.. J./K./X zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že predmetnou zmluvou žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ a žalovaná v 4. rade ako záložca uzavreli záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi Z. X., pričom predmetom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa bol byt č. XX na X. poschodí, vo vchode XX, na O. F. X. B. (čl. XX).
XX. Z obsahu výpisu z G. Č.. J., kat územie B., vyhotoveného dňa X.X.XXXX vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva je zapísaný byt č. XX, vo vchode XX, na X. poschodí vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 4. rade (čl. XX).
XX. Z obsahu výpisu z G. Č.. J., kat. územie B., vyhotoveného dňa X.XX.XXXX vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva je zapísaný byt Č.. XX, vo vchode XX, na X. poschodí vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 3. rade s tým, že titulom nadobudnutia je osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby č. O. J./XX, O. J./XX, O. J./XX zo dňa X.X.J. (čl. XX).
XX. Z obsahu O. zápisnice Č.. O. XXXX/XX, O. J./XX, O. J./XX napísanej dňa X.X.XXXX X. P., na L. X notárskym kandidátom L.. P.. E. B. vyplýva, že predmetnou notárskou zápisnicou bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby, a to bytu Č.. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytovky Č.. XX, vo vchode XX na ulici O. F. X. B. a prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu k pozemkom (čl. J.).
XX. Z obsahu D. o dražbe Č.. XXX/J. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný v 2. rade ako dražobník na základe návrhu navrhovateľa dražby žalovaného v 4. rade oznámil vykonanie dražby dňa X.X.J. o X:XX hod. v P. s tým, že predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na G. Č.. J.X, kat. územie B. ( čl. XXX).
XX. Z obsahu Y. č. X k zverejneniu oznámenia o dražbe Č.. J./J. zo dňa X.X.J. vyplýva, že v tento deň bol vyhotovený Y. č. X k zverejneniu oznámenia o dražbe č. J./J. (čl. XXX).
XX. Z obsahu uznesenia D. súdu P. sp. zn. J./XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že predmetným uznesením bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, a to žalovanej v 4. rade a zároveň oddlženie. F. konkurznej podstaty bol ustanovený U.. F. M..
XX. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.
XX. P. § 137 písm. d) N., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
XX. Podľa § 40a D. zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a,§ X40, § 145 ods.1, § 479, § 589, §701 ods.1 a § 741 ods.X považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. O. sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
P. § 143 D. zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
P. § X45 ods.1 D. zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
P. § X51l ods.1 D. zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
P. § X51m ods.1 D. zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí XX dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, XX- dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
XX. Podľa § X1 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. (o dobrovoľných dražbách), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. P. domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§X3).
P. § 12 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. (o dobrovoľných dražbách) vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Y. obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.
P. § 12 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. (o dobrovoľných dražbách), ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr XX dní pred dňom konania dražby.
P. § 17 zákona č. XXX/XXXX Z.z. (o dobrovoľných dražbách): (1) Y. vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky,
i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ X0 ods.XX), l) poučenie podľa § 231 ods.2 až 6. (2) D. o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej XX dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne XX XXX eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej XX dní pred začatím dražby. D. o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v D. vestníku. (X) P. predmety dražby podliehajúce skaze je dražobník oprávnený lehotu na uverejnenie oznámenia o dražbe primerane skrátiť. (5) V lehotách ustanovených v odsekoch X až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a)navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa,
XX. P. § X67a ods. X zák. č. X/XXXX Z.z., vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. M. sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v D. vestníku.
Podľa § 167e ods. 1 zák. č. X/XXXX Z.z., ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze ( § 166a ) alebo sa považuje za nevymáhateľnú ( § 166b).
XX. Počas konania súd zistil, že uznesením D. súdu P. sp. zn. J./J./J.-XX zo dňa XX.X.XXXX bol na majetok žalovanej v 4. rade vyhlásený konkurz a zároveň bolo vyhlásené oddlženie dlžníka, a z tohto dôvodu súd v z mysle § 167e konanie vo vzťahu k žalovanej v 4. rade zastavil.
XX. V prejednávanej veci je nespornou skutočnosťou, že dňa X.X.J. žalovaný v 2. rade ako dražobník vykonal dražbu nehnuteľností zapísaných na G. Č.. XXXX, kat. územie B., a to bytu Č.. XX na X. poschodí, vo vchode XX X. B. O. O. F. v bytovom dome s. č. XX a to na základe návrhu navrhovateľa dražby žalovaného v X. rade. K. v zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 21 ods. 2 zákona č. XXX/ XXXX Z. z. podal na súd žalobu o neplatnosť určenia dobrovoľnej dražby s tým, že žalovaní namietali skutočnosť, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. Z. žalobu súd posudzuje v zmysle §137 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z. z. ako žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorú je možno podať ak to vyplýva z osobitného predpisu. P. žaloby o určenie neplatnosti dražby vyplýva z ust. XX ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., a preto sa v danom prípade nevyžaduje naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby.
XX. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaná v 4. rade počas existencie manželstva so žalobcom uzavrela dňa XX.X.XXXX ako záložca so žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom K. o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti Č.. J./K./X s tým, že predmetom zabezpečenia bolo záložné právo k nehnuteľnostiam, a to bytu Č.. XX na X. podlaží, vo vchode XX, na O. F. B., v bytovom dome súpisné Č.. XX. P. uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva záložný veriteľ I. obchodná banka a.s., teda žalovaný v 1. rade, vychádzal z G. Č.. J., kat. územie B., na ktorom v tom čase ako vlastníčka týchto nehnuteľností bola zapísaná iba žalovaná v 4. rade. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že byt, ktorý bol predmetom záložnej zmluvy, žalovaná v 4. rade ako manželka žalobcu nadobudla na základe kúpnej zmluvy počas trvania manželstva so žalobcom zo spoločných prostriedkov, a preto predmetný byt patrí v zmysle § 143 D. zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej v 4. rade a žalobcu. P. názoru súdu záložný veriteľ, teda žalovaný v 1. rade, mal pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva so žalovanou v 4. rade postupovať s odbornou starostlivosťou a neuspokojiť sa iba so skutočnosťou uvedenou na výpise z G. Č.. J., kat. územie B..
XX. M. žalovaná v 4. rade uzavrela zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bez súhlasu a vedomia svojho manžela a nejde o bežný úkon, ktorý jeden z manželov môže urobiť aj bez súhlasu druhého manžela v zmysle § X45 ods. 1 D. zákonníka, súd má za to, že v danom prípadne ide o tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a D. zákonníka, ktorej neplatnosti sa môže dovolať druhý manžel v lehote troch rokov odo dňa, keď bol uzavretý právny úkon. V danej veci sa teda
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva mohol dovolať žalobca, ktorý tvrdil, že o tejto zmluve nevedel, že žalovaná v 4. rade ju urobila bez jeho vedomia a to v lehote X rokov odo dňa uzavretia zmluvy. P. dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje v X-ročnej premlčacej lehote s tým, že je nesporné, žalobca tak učinil až v žalobe, ktorú podal súd dňa X.XX.XXXX. K. v 1. rade ako účastník zmluvného vzťahu vzniesol námietku premlčania domáhania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo strany žalobcu, pričom je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že žalobca sa domáhal neplatnosti zmluvy po uplynutí X-ročnej premlčacej lehoty, pretože k uzavretiu zmluvy došlo dňa XX.X.XXXX a žaloba bola podaná na súd až dňa X.XX.XXXX, teda po uplynutí X- ročnej premlčacej lehoty.
XX. Z tohto dôvodu je preto potrebné považovať K. o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX za platnú.
XX. Na základe uvedeného teda žalovaný v X. rade ako záložný veriteľ mohol podať návrh na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
XX. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrení strán sporu súd však dospel k záveru, že v predmetnom prípade nebol dodržaný postup v zmysle § 151 l ods. 1 D. zákonníka, v zmysle ktorého začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi. V tomto konaní je zrejmé, že záložný veriteľ, teda žalovaný v 1. rade, neoznámil žalobcovi ako spoluvlastníkovi zálohy začatie výkonu záložného práva a taktiež je zrejmé, že žalobcovi bolo doručené až oznámenie o vykonaní dražby, z čoho vyplýva, že nebol dodržaný postup uvedený v ust. § 151 l D. zákonníka.
XX. F. zistil, že v danej veci nebol dodržaný ani postup v zmysle § 1X ods. 2 a ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dobrovoľných dražbách, keď dražobník, teda žalovaný v 2. rade, nezaslal žalobcovi ako spoluvlastníkovi výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia a nezaslal žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby ani znalecký posudok.
XX. Súd má teda za to, že v danom prípade nebol dodržaný postup pri výkone záložného práva zo strany záložného veriteľa, teda žalovaného v 1. rade, ako aj dražobníka, teda žalovaného v 2. rade, upraveného v D. zákonníku a v zákone č. XXX/XXXX Z z. o dobrovoľných dražbách. O. stanoveného postupu má podľa súdu za následok neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa X.X.J.X.
XX. Ďalšie tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v súvislosti s tým, že Y. č. X k oznámeniu o dražbe nebol zverejnený v D. vestníku boli vyvrátené vyjadrením zástupcu žalovaného v 2. rade, ktorý preukázal skutočnosť, že Y. č. X k oznámeniu bol zverejnený v D. vestníku Č.. XXX/J. zo dňa X.X.XXXX.
XX. P. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. /N./, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
P. § 257 N., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
P. § 262 ods.X zákona č. XXX/XXXX Z.z., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. O trovách konania žalobcu vo vzťahu k žalovaným v X. a 2. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 N. a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu XXX%, pretože žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu.
XX. O trovách konania žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 3. súd rozhodol podľa § 257 N. z dôvodu, že žalobe bolo síce vyhovené a žalobcovi by patrila náhrada trov konania aj vo vzťahu k žalovanej v 3. rade, avšak podľa názoru súdu žalovaná v 3. rade sa zúčastnila dražby a žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť to, čo predchádzalo dražbe, a teda spôsobiť neplatnosť dražby. Z tohto dôvodu súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 3. rade náhradu trov konania nepriznal.
XX. Obdobne o trovách konania žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 4. rade súd rozhodol podľa § 257 CSP z dôvodu, že ide o konanie medzi manželmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.