Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1827-2013.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Subarea
17Er/1827/2013
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: PRIVATdebt, s.r.o., Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, proti povinnému v rade 1/: U. D., O.. XX.XX.XXXX, X. Č. XX, XXX XX U. Č. R. povinnému v rade 2/: Y. P., O.. XX.XX.XXXX, Š. XXXXX/X, XXX XX U., o vymoženie uloženej povinnosti spoločne a nerozdielne povinní v rade 1) a 2) zaplatiť 16.068,74 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená na úrade JUDr. Mária Mičáka, pod sp. zn. EX 46/2013 p o k r a č u j e proti povinnému v rade 1).
II. Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, pod sp. zn. EX 46/2013 proti povinnému v rade 2) z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Na úrade súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka sa pod spis. zn. EX 46/2013 vedie exekúcia na návrh pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie doručený na úrad súdneho exekútora dňa 02.04.2013 na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/773/2009-16 zo dňa 15.03.2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 3 CbZm 46/2010-58 zo dňa 01.02.2011.
2. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 * 101327 zo dňa 17.04.2013.
3. Dňa 21.01.2016 oprávnený súdu doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a predložil súdu Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 05.06.2006 a Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky č. 2720699 7 01/20060519. V doplnení návrhu oprávnený uviedol, že uvádza opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a priložil dôkazy, ktoré osvedčujú tieto skutočnosti. Oprávnený resp. jeho právny predchodca spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a.s. na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky. Na základe zmluvy o úvere boli povinnému ako stavebnému sporiteľovi poskytnuté finančné prostriedky výlučne na stavebný účel uvedený v čl. I ods. 2 zmluvy. Podmienky poskytnutia úveru, platobné podmienky, podmienky odstúpenia od zmluvy ako aj sankcie spojené s odstúpením sú uvedené v Zmluve o úvere. Na zabezpečenie úveru uzavreli zmluvné strany Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, pričom pri podpise tejto Dohody došlo aj k vystaveniu bianko zmenky povinným. V zmysle Dohody mala banka právo vyplniť v zmenke dohodnuté údaje, ak povinný nebude riadne a včas splácať úver. Ostatné podmienky vyplnenia biankozmenky bankou sú uvedené v zmluve o úvere. Keďže povinný nedodržal podmienky Zmluvy o úvere, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa Dohody. Banka oznámila vyplnenie zmenky povinnému a vyzvala ho na úhradu zmenkovej sumy v oznámení o vyplnení zmenky, povinný zmenkovú sumu neuhradil.
4. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, nakoľko exekučné konanie sa začalo pred 01. 04. 2017.
6. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
8. Podľa ust. §243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
9. Podľa ust. § 1 ods 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy 05.06.2006 (ďalej len “zákon o spotrebiteľských úveroch“) „tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.“
10. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch „zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.“
11. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá dňa 05.06.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným v prvom a v druhom rade nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože z použitia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ju vylučuje znenie ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) predmetného zákona, čo súd konštatuje po zohľadnení posudzovanej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 05.06.2006. Predmetná zmluva totižto uvádza účel tohto mimoriadneho medziúveru ako aj stavebného úveru totožný s ustanovením § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.
12. V zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy 05.06.2006 (ďalej len „ Občiansky zákonník“) „spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.“
13. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka „spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").“
14. Súd pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadnil Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/1/2017 zo dňa 28.09.2017 a s poukazom na prechodné ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 1. januára 2008 sa ustanoveniami účinnými od 1. januára 2008 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 31.decembra 2007 s výnimkou, že vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2007 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. V
rozhodovanej veci nárok oprávneného (resp. jeho právneho predchodcu) vznikol do 31. decembra 2007, na základe čoho súd konštatuje, že na posúdenie Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere použil ustanovenia účinné v čase podpísania predmetnej zmluvy.
15. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení súd konštatuje, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom spotrebiteľovi, pričom spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Po zohľadnení uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že predmetná zmluva v zmysle úpravy Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neobsahuje neprijateľné podmienky, resp. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
16. Súd sa ďalej v predmetnej veci zaoberal vymedzením pojmu „dobré mravy„ a následným zohľadnením predmetného pojmu v intenciách posudzovanej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.
17. V zmysle spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 R 93/2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie (konanie o veci samej), ale aj na exekučné konanie a podľa ktorého: Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
18. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o všeobecný pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a podobne. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“
19. V zmysle vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že výška úrokovej sadzby stavebného úveru vo výške 4,70 % p.a., tzn. za rok a výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru 7,49% p.a, tzn. za rok po zohľadnení historických tendencií nepredstavuje rozpor s dobrými mravmi. Súd zároveň konštatuje, že poplatky za vedenie úverového účtu, za vydanie biankozmenky a spracovanie medziúveru po zohľadnení historických tendencií nepovažuje za rozporuplné s dobrými mravmi. Súd pre posúdenie rozporu s dobrými mravmi zohľadnil okolnosti konkrétnej posudzovanej veci, predovšetkým výšku poskytnutého mimoriadneho medziúveru vo výške 16596,95 €.
20. Súd posudzoval, či dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 05.06.2006 je uzatvorená platne a dospel k záveru, že v čase jej uzavretia neodporovala žiadnemu právnemu predpisu. Ide o jeden z možných zabezpečovacích prostriedkov podľa Obchodného zákonníka a zákona č. 191/1950 Z. z. zmenkového a šekového. Použitie zmenky vyplnenej na základe predmetnej dohody síce povinná v druhom rade (odporkyňa) po doručení zmenkového platobného rozkazu namietala, ale následne svoje námietky vzala späť, na základe čoho Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 3CbZm 46/2010 - 58 konanie o námietkach zastavil. Ako vyplýva aj zo Spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia
a obchodnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015, právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch v určitom časovom úseku umožňovala v stanovenom rozsahu používanie zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch, pričom je potrebné vždy aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Samotné vystavenie zmenky v zásade do 31.12.2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu ich vystavenia ako protiprávne.
21. Vzhľadom na uvedené exekučný súd po oboznámení sa so spotrebiteľskou zmluvou a zároveň aj s dohodou o vydaní a vyplnení biankozmenky dospel k záveru, že tieto neodporujú žiadnemu hmotnoprávnemu ustanoveniu, preto nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 písm. m) Exekučného poriadku v dôsledku čoho v zmysle ust. §243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, rozhodol o pokračovaní exekúcie.
22. Dňa 09.08.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania, nakoľko na majetok povinného v rade 2) bol v priebehu exekúcie vyhlásený konkurz.
23. Súd šetrením v rámci exekučného konania zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2OdK/51/2017 bol dňa 05.08.2017 vyhlásený konkurz na majetok povinného v rade 2). Konkurz bol zrušený dňa 17.10.2017 pre nedostatok majetku povinného v rade 2).
24. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
25. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
26. Podľa ust. § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZKR“) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
27. Podľa ust. § 167f ods. 2 ZKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
28. Podľa ust. § 166a ods. 1ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
29. Podľa ust. § 166a ods. 2ZKR pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
30. Podľa ust. § 166b ods. 1ZKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
31. Podľa ust. § 166b ods. 2ZKR nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
32. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci tejto exekúcie sa vymáha pohľadávka, ktorú je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 167f ods. 2 ZKR proti povinnému v rade 2) zastavil.
33. O trovách exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, pod sp. zn. EX 46/2013 pokračuje proti povinnému v rade 1). Trovy exekúcie budú vymáhané od povinného v rade 1).
34. V závere súd v zmysle podania súdneho exekútora zo dňa 26.05.2020 konštatuje, že ku dňu 01.01.2020 nedošlo k zastaveniu predmetnej exekúcie ex lege, nakoľko nie je splnená žiadna z podmienok na zastavenie exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, v dôsledku čoho bol súd oprávnený v predmetnej veci konať a rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.