Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3Cpr/9/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: Jozef Škadra - LIMEX, IČO: 34 961 364, s miestom podnikania v Novákoch, M. Bela č. 962/3, zast.: JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná č. 90/12, proti žalovanému:N.G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., č. XXX, zast. JUDr. Petrom Dolným, advokátom so sídlom v Prievidzi, ul. Matice slovenskej 8, o zaplatenie 44.873 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2014 sa žalobca domáha zaplatenia sumy 44.873 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu od 09.08.2008. Jeho pracovnou náplňou bola činnosť spočívajúca v zabezpečovaní ambulantného predaja tabakových a iných výrobkov, ktorými disponoval žalobca a to spôsobom, že žalovaný prevzal určité množstvo tovaru a toto predal koncovým odberateľom a tržbu získanú predajom, respektíve nepredaný tovar vrátil žalobcovi. Dňa 25.08.2008 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o hmotnej zodpovednosti. Dňa 26.11.2012 a 30.11.2012 bola v priestoroch žalobcu vykonaná fyzická inventúra stavu tabakových výrobkov, pri ktorej bol zistený schodok na zverených hodnotách. V rámci pohovoru žalovaný priznal, že schodok bol spôsobený jeho konaním. Schodok vznikol za obdobie od januára 2012 do novembra 2012 v celkovej výške 44.873 €. Žalovaný dlh čo do dôvodu a výšky dňa 01.12.2012 uznal a zaviazal sa žalobcovi schodok vrátiť do 10.12.2012. Žalovaný dlh do dňa podania žaloby nevrátil a to ani v časti. Zároveň voči nemu v tejto veci prebieha trestné stíhanie.

3. Ako dôkazy žalobca navrhol vykonať: výpis zo živnostenského registra; zápis fyzickej inventúry zo dňa 01.12.2012.

4. Dňa 02.05.2016 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnenie dôkazov a to dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 25.08.20008; pracovnú zmluvu zo dňa 08.03.2009 a dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2010.

5. Dňa 16.05.2016 vydal súd platobný rozkaz č.k. -45, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať odpor proti platobnému rozkazu.

6. Dňa 03.06.2016 podal žalovaný proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor. Uviedol, že bol zamestnancom žalobcu od 09.03.2009 do 30.11.2012 v pozícii obchodného zástupcu. Jeho pracovná činnosť spočívala v zabezpečovaní ambulantného predaja tabakových a iných výrobkov žalobcu. Tovar, ktorý predával mal evidovaný v počítačovom programe na sklade 05. Do programu sa prihlásil pomocou hesla, ktoré bolo rovnaké pre všetkých zamestnancov. Do evidencie skladu 05 sa následne dostal bez zadania ďalšieho hesla. Do evidencie jeho skladu sa mohol dostať ktorýkoľvek zo zamestnancov. Tovar preberal z hlavného skladu na základe objednávky, ktorú si zadal v počítači. Zadal objednávku a tovar bol počítačom automaticky prevedený na jeho sklad 05. Následne objednávku v dvoch vyhotoveniach vytlačil a išiel si fyzicky tovar prevziať. Skladník mu na základe objednávky tovar vydal, on si ho prekontroloval a jeho prevzatie podpísal na jednej z objednávok, ktorá zostala skladníkovi. V prípade ak tovar zahrnutý v objednávke nebol, skladník si na objednávku poznačil mínusovú položku. Tovar naložil do motorového vozidla, ktoré mu bolo pridelené a na druhý deň rozviezol odberateľom. O predaji vystavil pokladničný doklad z registračnej pokladne, ktorá mu bola pridelená a ktorú používal výlučne on. Po ukončení rozvozu sa vrátil do prevádzky, pokladňu pripojil k počítaču a počítačový program si automaticky stiahol predaný tovar zo skladových zásob jeho skladu. Vedúcej prevádzky denne odovzdával tržby. Viackrát sa mu stalo, že omylom pri predaji tovaru nablokoval inú značku cigariet, napríklad namiesto ľahkých ťažké. Jednalo sa vždy o cigarety v rovnakej hodnote, preto sa iba na sklade vyrovnal stav tovaru. Toto vždy nahlásil vedúcej prevádzky, ktorá uviedla, že to dá v počítačovom programe do poriadku. Z uvedeného je zjavné, že s jeho záznamami mohol ktokoľvek manipulovať. Tržby s predaným množstvom tovaru mu vždy sedeli. V priebehu roku 2012 si viackrát všimol, že mu stav tovaru v programe nesedí so stavom tovaru vo vozidle. Na túto skutočnosť upozornil vedúcu, ktorá uviedla že sa na to pozrie v rámci inventúry. Inventúra bola vykonaná dňa 26.11.2012, pričom fyzická inventúra vychádzala z údajov v počítači. Tieto údaje boli porovnávané so stavom tovaru vo vozidle a vzhľadom na uvedené nemohla viesť k relevantným záverom. Pri tejto inventúre mu bol vyčíslený rozdiel vo výške 12.645,82 € s DPH. Dňa 01.12.2012 s ním zamestnávateľ robil pohovor kde mu oznámil, že na základe záznamov v počítači mal od januára 2012 do 30.11.2012 odcudziť tovar v hodnote 44.873 €. Podľa počítačového programu urobil v niektorých dňoch dvojitý odpis denného predaja a cigarety si zobral a predal pre svoju potrebu, čo však nebola pravda. Žalobca ho nechcel pustiť z kancelárie, pokiaľ nepodpísal zápis z kontroly. Preto zápis podpísal, napriek tomu, že si nie je vedomí, že nejakým spôsobom urobil dvojitý odpis v počítači a odmieta tvrdenie, že by tovar predal pre svoju potrebu. Zápis podpísal pod nátlakom, o čom svedčí aj to, že sa v zápise zaviazal škodu v plnej výške uhradiť do 10.12.2012, hoci nedisponoval majetkom, ktorý by mu umožnil čo i len čiastočne takýto záväzok splniť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že mu spôsobil škodu.

7. Dňa 22.12.2016 doručil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k žalobe. Opätovne uviedol skutočnosti uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, teda priebeh výkonu práce, inventarizáciu, podpísanie zápisu o fyzickej inventarizácií. Dňa 30.11.2012 s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer a to okamžitým skončením pracovného pomeru. Dňa 01.12.2012 bol podpis zápisu o inventarizácií vykonaný za prítomnosti manželky žalobcu p. I. D. a zamestnankyne p. V.. I. S.. Má za to, že nezodpovedá za vzniknutý schodok a vzniknutú škodu, nakoľko žalobca nevytvoril primerané pracovné podmienky, keďže s jeho údajmi mohol ktokoľvek manipulovať. Má za to, že zápis zo dňa 01.12.2012 nie je písomným uznaním dlhu z dôvodu absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu (absencia slobodnej vôle a vážnosti, nespĺňa zákonné podmienky uznania dlhu). Žalobca podal na žalovaného dve trestné oznámenia, pričom oba prípady boli prerušené z titulu nepreukázania zavinenia skutku. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu zamietnuť.

8. Ako dôkazy žalovaný navrhol vykonať: výsluch účastníkov; výsluch XXXX; D.; výsluch V.. I. S.; objednávky žalovaného z roku 2012; doklady o odovzdaní a prevzatí konkrétneho tovaru za celý rok 2012; uznesenia o prerušení trestných konaní.

9. Dňa 06.02.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za účelové, pričom žalovaný uznal uplatnený nárok a doznal sa k nezákonnému konaniu. Dňa 26.11.2012 ke´d žalovaný podpísal prvý zápis tvrdil, že peniaze potreboval pretože bol vydieraný. Dňa 01.12.2012 po podpísaní druhého zápisu povedal, že časť peňazí použil na vyplatenie hypotekárneho úveru a časť peňazí minul, ale zaviazal sa všetko vrátiť. Žalobca odmieta tvrdenia o nátlakovom konaní, čo je preukázané aj z výpovede žalovaného v rámci trestných konaní, kde nátlakové konanie žalobcu nespomína. Okrem žalovaného krátili tržby aj

zamestnanci F. U. a N. Y.. Zároveň navrhol vykonať dôkazy: výsluch svedkov XX. U., I. D., N. Y., partnerky žalovaného aj s predložením listín ohľadom úveru.

10. Na pojednávaní dňa 24.10.2017 žalobca uviedol, že poukazuje na to, že nech žalovaný preukáže, či podpísal uznanie dlhu pod nejakým nátlakom zo strany žalobcu a žiada rozhodnúť v zmysle petitu žaloby. Trvá na výsluchu svedkov, zamestnancov jeho firmy - I. D., I. D., V.. I. S., títo svedkovia by sa mali vyjadriť ku spôsobu ambulantného predaja a k činnosti obchodných zástupcov, ktorým bol aj žalovaný. Tiež trvá na výsluchu svedkov I. U. a N. Y., ktorí tiež boli obchodní zástupcovia, krátili tržby a po dohode so žalobcom svoj dlh voči nemu uhradili. Nežiada pripojiť spis OR PZ Prievidza ČVS: ORP-15/ OEK-PD-2013. Tiež by žiadal vypočuť partnerku žalovaného ohľadom toho, či v čase, keď bolo zistené manko, či mala uzavretú úverovú zmluvu, aby ju predložila a či vyplatila predčasný úver a či následne uzatvárala nový úverový vzťah. 11. Na pojednávaní dňa 24.10.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na stanovisku k žalobe, čo bolo vyjadrené aj v odpore a žiada žalobu zamietnuť. Vznáša námietku premlčania, nakoľko existuje zápis z fyzickej inventúry zo dňa 26.11.2012. Z tohto zápisu jednoznačne vyplýva, že žalobca už vedel o osobe, ktorá mu mala spôsobiť schodok - škodu a už k tomu dátumu si aj vyčíslil výšku schodku - škody na výšku 12.645,82 €. Nakoľko teda žalobca vedel už 26.11.2012 o osobe, ktorá mu mala spôsobiť škodu, vedel aj o výške škody a teda už nárok bol žalovateľný dňa 27.11.2012. Nakoľko však žalobca si uplatnil nárok až 01.12.2014, má za to, že tento nárok si uplatnil po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty, nič na veci nemení ani to, že existuje zápis z fyzickej inventúry, ktorá sa vykonala 30.11.2012 a zápis bol vyhotovený dodatočne až 01.12.2012. Žalovaný popiera, že by spôsobil škodu, ako si ju vyčíslil žalobca a má za to, že žalobca nepreukázal vznik škody, ani požadovanú výšku škody. Má za to, že v súdnom spise sa nenachádza súpis, prípadne listiny, ktoré by preukazovali odovzdávanie a preberanie tovaru žalovaným od hlavného skladníka žalobcu. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom dospel k rozdielu a k výške škody 44.873 €.

12. Na pojednávaní dňa 15.05.2018 žalovaný uviedol, že každý deň, keď prišiel do práce, prevzal si vozidlo, išiel po zákazníkoch popredať tovar, od zákazníkov si zobral objednávku, na základe objednávky vo vozidle nachystal tovar, nablokoval ho cez registračnú pokladňu a s tým lístkom im odovzdal tovar, za ktorý mu zákazníci dali peniaze. Po skončení predaja sa dostavil na firmu, celodenný predaj stiahol z registračnej pokladne do počítača a následne si v počítači robil objednávku tovaru na ďalší deň. Vytlačil si z registračnej pokladne výšku celodenného predaja a sumu peňazí za predaný tovar v daný deň odovzdal pani T.j. Následne si spravil objednávku tovaru v počítači na ďalší deň, objednávku si vytlačil v dvoch vyhotoveniach a odovzdal ju skladníkovi, ktorý mu na základe objednávky vydal tovar ešte v ten deň. Na základe objednávky si vydanie tovaru skontroloval a podpísal skladníkovi prevzatie tovaru a tovar si uložil do vozidla, následne zamkol vozidlo a zaparkoval ho na firme, kde si ho na druhý deň vyzdvihol a išiel rozvážať tovar. Mal podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, ale podľa neho sa musela stať nejaká chyba v počítači. Sťahoval si tržby na počítač vo firme, ale mal tam pridelený sklad č. 05. Tým, že na objednávke tovar podpísal, tak zaň prevzal hmotnú zodpovednosť.

13. Na pojednávaní dňa 13.03.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že uplatnený nárok bol uplatnený súdnou žalobou riadne a včas a nie je premlčaný. Vychádza z , najmä konkrétne z okolností a to, že dňa 26.11.2012 bol spísaný prvotný záznam z fyzickej inventúry, na základe ktorého boli zistené nezrovnalosti a chýbajúci tovar, alebo finančné prostriedky zaň, čo bolo prejednávané so žalovaným, ale sám žalovaný a žalobca sa dohodli, že vykonajú podrobnú inventarizáciu, ktorú aj vykonali dňa 30.11.2012, čo bola nedeľa a 01.12.2012 spísali následne zápis, kde žalovaný uznal dlh, čo do základu, teda „boli odcudzené tabakové výrobky v hodnote 44.873 € s DPH“ a žalovaný v uvedenej listine túto skutočnosť priznal a zaviazal sa vzniknutú škodu nahradiť v plnej výške do 10.12.2012. Nakoľko neuhradil predmetný dlh, dňa 13.12.2012 podal trestné oznámenie žalobca na žalovaného a toto trestné oznámenie bolo doplnené 15.01.2013. S poukazom na spomínaný , veriteľ v premlčacej dobe uplatnil právo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračoval, preto premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynula. Doba konania pred orgánmi polície na základe podaného trestného oznámenia plynula najmenej do 16.02.2015, kedy vyšetrovateľ OR PZ Prievidza rozhodol o prerušení trestného stíhania a bola podaná voči tomuto uzneseniu sťažnosť žalobcom, ktorú následne potom zamietol uznesením okresný prokurátor v Prievidzi. Žaloba na uplatnenie nároku proti žalovanému bola doručená súdu 01.12.2014 a z tohto dôvodu sa domnieva, že nedošlo k premlčaniu tak, ako namieta žalovaný. V neposlednom rade sa domnieva, že aj uznaním dlhu zo dňa 01.12.2012,

ktoré podpísal XX G. a je súčasťou písomného zápisu z fyzickej inventúry, začala plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10 rokov, takže aj v tomto smere je žaloba podaná zákonne a nie je nárok premlčaný.

14. Na pojednávaní dňa 13.03.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný začal u žalobcu pracovať na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 08.09.2008. Žalobca súdu predložil ako titul nárokovania si škody Dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 25.08.2008, čiže táto dohoda mala byť uzatvorená medzi účastníkmi, keď ešte medzi nimi nevznikol žiadny pracovnoprávny vzťah a nie pravdou ani to, ako sa tvrdí v predmetnej dohode o hmotnej zodpovednosti, že žalobca uzatvára túto dohodu so zamestnancom C. G., pretože v čase jej uzatvorenia ešte žalovaný zamestnancom žalobcu nebol. Pracovná zmluva z 08.09.2008 medzi účastníkmi bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2008. Keby aj uznali platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 25.08.2008, táto dohoda o hmotnej zodpovednosti skončila ukončením pracovného pomeru dňa 31.12.2008. Až následne žalobca 08.03.2009 uzatvoril pracovnú zmluvu so žalovaným na dobu neurčitú. Má ten názor, že po 08.03.2009 nebola medzi účastníkmi uzatvorená riadna písomná platná dohoda o hmotnej zodpovednosti v zmysle ust. a nasl. . Má ten názor, že vymáhanie zodpovednosti za tzv. schodok od žalovaného odvolávajúc sa pritom na dohodu o hmotnej zodpovednosti z 25.08.2008 je právne nedôvodné a neopodstatnené. Zápis z fyzickej inventúry zo dňa 26.11.2012, ako aj zápis z fyzickej inventúry zo dňa 01.12.2012, považuje za právne úkony žalovaného ako neplatné, pretože neboli vykonané a učinené slobodne a vážne, podpísal ich pod nátlakom a vyhrážaním. O veľkých pochybnostiach v zápisoch z inventúr svedčí aj vyčíslenie tzv. rozdielu, keď najskôr žalobca v zápise z 26.11.2012 vyčíslil rozdiel na sumu 12.645 € s DPH a na základe zápisu z 01.12.2012 vyčíslil rozdiel na sumu 44.873 € s DPH. Má za to, že aj znalecké posudky vo vyšetrovacom spise OR PZ Prievidza, ČVS: ORP-15/OEK-PD-2013, preukazujú veľké pochybenia a nedostatky vo vykonanej inventúre z novembra 2012 s tovarom, s ktorým mal disponovať žalovaný. Z týchto posudkov je zrejmé, že žalobca nemohol vykonať objektívnu a správnu inventarizáciu v súlade s právnymi predpismi, nakoľko ani vyšetrovateľovi, ani súdu nepredložil všetky významné a relevantné finančné doklady, aby mohol opodstatnene uplatňovať sumu 44.873 € s DPH voči žalovanému. Z predloženej dokumentácie o inventarizácii je zrejmé, že absencia takých dokladov, ako je podpísané objednávky žalovaným, podpísané doklady o prevzatí tovaru a ďalšie relevantné doklady, svedčia o tom, že žalobca nedôvodne sa domáha voči žalovanému zaplatenia 44.873 € s DPH.

K uvedenému právny zástupca žalobcu uviedol, že nie je zásadné, či žalovaný a žalobca mali uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, nakoľko je nepochybné, že žalovaný a žalobca boli v postavení zamestnávateľ a zamestnanec. I bez absentujúcej Dohody o hmotnej zodpovednosti z iných inštitútov práva vyplýva, najmä zo , tiež Tr. zákona, že zamestnanec nemôže bezdôvodne kradnúť v spoločnosti, kde je zamestnaný, čo naopak podpísal v listine z 01.12.2012, že boli odcudzené tabakové výrobky v hodnote 44.873 €. Túto skutočnosť žalovaný priznal a zaviazal sa túto sumu uhradiť. Nie je zákonnou povinnosťou súdu rešpektovať, že žalovaný uplatnený nárok žalobcom považuje za schodok. Môže ísť aj o bezdôvodné obohatenie, prípadne časť môže byť označená ako škoda a časť ako bezdôvodné obohatenie. Žalobca však zásadne namieta, že listinu označenú ako Zápis z fyzickej inventúry po oba dni a to 26.11.2012 a 01.12.2012 žalovaný podpísal pod nátlakom, teda, že právny úkon bol vykonaný nie slobodne a vážne. Túto okolnosť musí preukázať žalovaný, naopak žalobca navrhuje vypočuť účastníkov tohto zápisu z fyzickej inventúry na vyvrátenie tvrdenia žalovaného a to sú uvedené dva subjekty a to H.D., ktorá sa mala dostaviť aj na toto pojednávanie a V.. I. S. a na prvom zápise z XX.XX.XXXX bol prítomný aj I. D., ktorý je aj ako svedok na tomto pojednávaní.

Na to právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca sa svojho nároku domáhal na základe . Bolo by dobré k zadefinovaniu právneho titulu, na základe akého si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie 44.873 €. Má ten názor, že uzatvorená riadna písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti je relevantnou skutočnosťou pre tento súdny spor a nie, ako bolo vyjadrené, že nie je dôležité, či bola alebo nebola medzi účastníkmi uzavretá. Pokiaľ došlo k zmene právneho titulu na strane žalobcu, požaduje, aby tento právny titul bol nanovo špecifikovaný. Požaduje taktiež, aby žalobca predložil expertízy a posudky, ktoré do dnešného dňa neboli predložené ani vyšetrovateľovi, ani súdu.

15. Na pojednávaní dňa 13.03.2018 svedok I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. M., B. XXX/X uviedol, že je zamestnancom žalobcu a žalobca je zároveň jeho bratom a žalovaného pozná z jeho pracovného pôsobenia vo firme žalobcu. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol, že nie je momentálne zamestnancom žalobcu ale v roku 2012 bol. Žalovaný bol v tom čase tiež zamestnancom žalobcu.

Žalovaný pracoval ako obchodný zástupca - predajca cigariet. Boli celkovo 4 predajcovia a to on, žalovaný, F. U. a N. Y.. Na Zápise z inventúry dňa 26.11.2012 bol prítomný a je na ňom jeho podpis. Na inventúre bol prítomný ako svedok, pretože prišli na dvojité odpisy tovarov. Žalovaný poprel dvojitý odpis. Každý mal v aute svoju registračnú pokladňu. Údaje sťahovali z počítača, aby vedeli doplniť stav cigariet na ďalší deň. Pri určení výšky zásob na každý deň bola určitá tolerancia. Na žalovaného nebol pri podpise zápisu vyvíjaný žiadny nátlak. Nepamätá si ako zdôvodňoval na čo žalovaný finančné prostriedky použil. Na otázky právneho zástupcu žalovaného odpovedal, že nevidí podpis na zápise zo dňa 26.11.2012. Nepamätá si kto bol skladníkom v roku 2012, bolo ich viac. Skladníkom bol p. Y., ktorý robil skladníka v roku 2012. Postup pri objednaní tovaru bol taký, že do počítača si nahodil objednávku, vytlačil ju dvakrát, jeden exemplár si nechal a jeden dal skladníkovi, ten mu doniesol tovar a keď si ho preberal do auta, tak si tie položky podpísal na výdajku. Tovar mu skladník doniesol na perón. Bol dolu a na perón prístup nemal. Ale tovar si odkontroloval kartón po kartóne, položku po položke. Jedna výdajka zostala v sklade jedna zostala jemu. Nestalo sa, že by nepodpísal výdajku. Proces dvojitého odpisu tovaru bol taký, že z registračnej pokladne jedným kliknutím sa do hlavného počítača dostal predaný tovar a keď sa ešte raz kliklo, tak dvakrát odpísalo denný predaj z auta, zo stavu zásob v aute, ale fyzicky tam tovar zostal. Keď potom si predajca doplnil tovar do auta, tak ten tovar, ktorý druhý raz klikol, mal v aute navyše a mohol s ním naložiť ako chcel. Mal heslo k prístupu k skladu. Vedel aj heslo iných kolegov, lebo tam sa ťukali len čísla skladov, ale na sklad iného kolegu sa nedalo dostať cez počítač. Ak by mu niekto objednal tovar prišiel by na to. Je možné, aby niekto objednával na jeho sklad, ale nevie aký by to malo zmysel. Aby urobil dvojitý odpis na iný sklad, pokladňa by ho nepustila. Na jeho pokladni by to nemohol nikto urobiť. Po uzávierke na konci dňa aj keby má prístup k pokladni iného predajcu, tak by sa nedostal do programu.

16. Dňa 21.05.2018 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil oznámenie v ktorom uviedol, že družka žalovaného uzatvorila dňa 03.07.2007 spolu so žalovaným ako spoludlžníkom Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 2007041430 s Tatra banka, a.s. na sumu 575.000 Sk. I. I. uzatvorila dňa 27.05.2008 spolu s žalovaným ako spoludlžníkom Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 2008035890 s Tatra banka, a.s. na sumu 400.000 Sk. Dňa 12.06.2014 žalovaný so svojou družkou uzatvoril s VÚB Banka zmluvu o poskytnutí Flexihypotéky na refinancovanie bývalých úverov reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX na sumu 28.825,66 €. Výška mesačnej splátky bola 200 €. Dňa 08.04.2016 žalovaný so svojou družkou uzatvoril s VÚB Banka zmluvu o poskytnutí Flexihypotéky na refinancovanie bývalých úverov reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na sumu 30.240 €. Výška mesačnej splátky bola 274,07 €. Družka žalovaného nevykonala žiadnu mimoriadnu splátku uvedených úverov.

17. Na pojednávaní dňa 23.08.2018 svedkyňa I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. D. XXX uviedla, že žalobca N. D. je jej bývalý manžel, v apríli 2018 nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok, ktorým sa rozviedla so žalobcom a pozná aj žalovaného, ako bývalého zamestnanca žalobcu. Na otázky právneho zástupcu žalobcu odpovedala, že u žalobcu pracovala na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú od roku 1999 do začiatku roku 2016 v pozícii asistentky. Prijímala tovar, objednávala tovar, preberala tržby a mala na starosti skladníkov a obchodných zástupcov. Bola vo firme žalobcu v čase, keď sa prišlo na schodok, na tú krádež a bola tam až do začiatku roku 2016, vie teda, že žalovaný bol prepustený a odišiel preč. Ďalej by chcela uviesť, že žalovaný vie veľmi dobre, čo urobil, on to priznal. Podpísal ten dlh, niekoľkokrát sa rozprávali a uznanie dlhu podpísal dobrovoľne a nikto ho k tomu nenútil. Finta žalovaného spočívala v tom, že mal spárovanú kasu s počítačom a keď prišiel z rozvozu, tak sa podpisoval s tým, že tam bol program a on prišiel na to, že keď dvakrát stlačí ENTER, tak mu to odpíše dvakrát tovar a on si pamätal, ktorý tovar mu dvakrát odišiel zo skladu a tieto cigarety sa mu dvakrát odpísali z jeho auta a on toto presne vedel a približne v tej sume si cigarety pre vlastnú potrebu predal. Spolupôsobila pri vyčíslení škody, zobrali si tam odborníka na kasy a odborníka, ktorý im spravoval programy a oni videli, že dvojitých odpisov tam bolo v priebehu určitého obdobia viac, ale na to nemohla prísť. Tá prvá nižšia suma cca 12.645,82 € s DPH, to bola suma, ku ktorej prišli oni, pracovníci, inventúrou a následne tá vyššia suma 44.873 €, to bola suma škody po tom, čo počítačový program a odpisy pozeral jeden expert a druhý expert. Žalovaný uznanie dlhu podpísal dobrovoľne, vedel, čo podpisuje. Nátlak žiadny nebol na žalovaného, lebo pamätá si, ako on sedel na stoličke a plakal, že to podpíše a on sám povedal, teda žalovaný, že mal s dcérou nejaké problémy a že sa mu niekto vyhrážal a peniaze, o ktoré sa obohatil, že potrebuje. Žalovaný sám vtedy povedal, že to urobil. Oba zápisy z inventúry písala účtovníčka I. S.. Pamätá si ako žalovaný povedal, že cigarety si bral pre ženu a švagra, pretože sú fajčiari, čo je uvedené aj v zápise zo dňa 26.11.2012. Vo firme bol jeden zamestnanec, ktorý urobil niečo podobné ako žalovaný. Bol to I. U.. Nevie povedať či zo žalovaného nároku bola odvedená DPH. Vie,

že žalovaný plakal keď ho žalobca so zistením konfrontoval. Na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedla, že boli vykonávané inventúry vždy na konci mesiaca. Ona inventúru nerobila, respektíve nie vždy, pretože to mohla robiť aj iná zamestnankyňa. Najčastejšie robila inventúru ona, pretože žalovaný mal v aute veľký chaos. Inventúra bola poznačená v počítači, ale či ten doklad bol aj vytlačený nevie, pretože predtým to nerobili a doklad o inventúre zostával v počítači. Nebazírovalo sa na podpisovaní inventúr, lebo nemali skúsenosť s tým, že by im niekto zobral tovar. Pod pojmom veľký chaos myslí to, že žalovaný mal robené veľké zámeny. To znamená, že žalovaný si nepamätal, ktorý tovar dal preč a keď sa robila inventúra, tak mal 10 - 15 kartónov navyše a z niektorých druhov mu 10 - 15 kartónov chýbalo. Keď sa to urobilo plusom, mínusom, nebol tam taký strašne veľký rozdiel, že by sa po tom pátralo. Pod pojmom rozdiel myslí, nejaký schodok, alebo škoda. Pokiaľ to bolo do 50 €, tak to nechali tak a obchodný zástupca - predajca, to nemusel platiť. Žalovaný jej každý deň odovzdával tržbu, musel evidovať predaný tovar a odovzdať evidenciu, ale nevie či si tržbu evidoval aj pre seba. Vedela zo žurnálu za aký tovar bola odovzdaná tržba, podnetom na inventúru bola skutočnosť, že v pokladni chýbali peniaze, nemala na tovar a preto začali pátrať z akého dôvodu, V novembri urobili nárazovú inventúru a zistili, že žalovanému cigarety chýbajú. V počítači jej stav sedel, ale to nemá nič spoločné so stavom cigariet, ten sedel, ale chýbali jej peniaze síce nie z ich tržieb, ale z toho čo obchodní zástupcovia predali pomimo z toho, čo mali na aute a na druhý deň nafasovali. Nepamätá si, že by ju žalovaný v lete 2012 žiadal o vykonanie inventúry lebo mu nepasoval stav v počítači so stavom v aute. Fyzická inventúra prebiehala tak, že žalovaný tovar z auta vyložil na zem a ten stav, ktorý vyložil, sa porovnával so zostatkom, ktorý sa vytlačil z počítača. Na konci urobila zápis, čo mu chýbalo a čo mal navyše a informovala ho o tom, že má napr. 5 € do plusu alebo 7 € do mínusu. Žalovaný tam mal veľké zámeny, ale nikdy tam nebol mínus nad 50 €, alebo nijaká vyššia suma. Bola prítomná pri oboch zápisoch. Žalovaný plakal pri prvom 26.11.2012. Prítomní boli účtovníčka, ona, žalobca a asi aj I. D.. Žalovaný plakal a povedal: „áno, urobil som to, lebo som potreboval peniaze, vyhrážali sa mi, že niečo urobia mojej dcére“. Nevie, prečo to nie je v zápise, ten robila účtovníčka. Nikto sa na zápisoch nevyhrážal žalovanému. Na otázku žalovaného odpovedala, že urobil dvakrát odpis zo svojho auta, ale tovar nafasoval len raz.

Na to právny zástupca žalobcu uviedol, že zo skladu si v skutočnosti zobral žalovaný dvojnásobné množstvo tovaru, ale dokladovo mal uvedené len polovičné množstvo tovaru a takto si potom polovicu mohol predať.

Na to žalovaný uviedol, že na polícii v Prievidzi vyšetrovateľka ukázala, v ktorých mesiacoch a dňoch boli robené tzv. dvojité odpisy. Bol tam aj jeden taký odpis, že predal za cca 10.500 € a na základe toho z dvojitého odpisu si odpísal cca 20.000 €. V dňoch ani pred odpisom a ani po odpise nefasoval extra veľké množstvo cigariet a tiež sú tam objednávky bez jeho podpisu. Keďže inventúra sa robila námatkovo, nemohol vedieť, kedy bude inventúra robená a nemohol by si dofasovať to množstvo cigariet, aby to pri inventúre sedelo.

Na otázku právneho zástupcu žalobcu svedkyňa odpovedala, že dátum vrátenia peňazí si určil sám žalovaný.

Na to žalovaný uviedol, že to nie je pravda, pokiaľ ide o rozplakanie toto sa stalo až 01.12.2012 keď sa mu vyhrážali políciou a basou.

18. Dňa 13.09.2018 doručil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu listiny: zmluva o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie; zmluva o poskytnutí úveru na bývanie zo dňa 08.04.2016; zmluva o hypotekárnom úvere zo dňa 27.05.2008; zmluva o hypotekárnom úvere zo dňa 03.07.2007; európsky štandardizovaný formulár zo dňa 08.04.2016; požiadavka na čerpanie úveru zo dňa 13.06.2014; požiadavka na čerpanie úveru zo dňa 10.07.2014; požiadavka na čerpanie úveru zo dňa 21.04.2016.

19. Na pojednávaní dňa 23.10.2018 navrhol právny zástupca žalovaného vypočuť svedkyňu V.. K. D. - znalkyňu, ktorá vykonala znalecký posudok v rámci trestného konania ku škode.

20. Dňa 17.01.2019 doručil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu listiny: uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Prievidza zo dňa 16.02.2015 ČVS: ORP-15/OEK-PD-2013; uznesenie OP Prievidza zo dňa 08.04.2015 č.k. -47; znalecký posudok č. 9/2013 vypracovaný znalkyňou V.. K. D.; doplnok k znaleckému posudku.

21. Na pojednávaní dňa 17.01.2019 svedkyňa V.. K. D., nar. XX.XX.XXXX´, bytom T. R., H. XXX/XX uviedla, že voči účastníkom je bez pomeru. Chcela by uviesť, že v roku 2014 robila posudky v rámci trestného konania vo veci ČVS: ORP-15/OEK-PD-2013 a robila ich ako člen Znaleckej organizácie s tým, že teraz už táto znalecká organizácia zanikla, ale ona stále pracuje naďalej ako znalec fyzická osoba a to z toho odboru, z ktorého robila znalecké posudky v uvedenom trestnom spise. Na otázky právneho zástupcu žalovaného odpovedala, že s vyšetrovateľkou osobne prekonzultovala otázky, na ktoré má odpovedať v posudku a potom požiadala žalobcu o poskytnutie účtovných dokladov. Išlo o základné účtovné doklady, ako bola skladová evidencia, faktúry, pokladničná kniha ERP, išlo o vydanie inventúrnych súpisov a inventarizačných zápisov k 31.12.2011, tiež išlo o vydanie inventarizačných zápisov 31.12.2012. Vyšetrovateľka jej dala kontakt na žalobcu, od žalobcu dostali k dispozícii podklady od účtovníčky žalobcu, ktoré boli potrebné k spracovaniu znaleckých posudkov. Išlo o 9 skladov, jeden bol centrálny, z ktorého čerpali predajcovia na jednotlivé sklady tovar tabakových výrobkov. Pri spracovaní im dosť absentovali inventarizačné zápisy a k ním aj príslušné inventarizačné súpisy, bolo náročné spracovávať túto skladovú evidenciu, aby bol relevantne vyčíslený účtovný zostatok skladových zásob k dátumom, ktoré uviedla. Inventarizačné zápisy a súpisy konzultovala s vyšetrovateľkou, lebo tieto považovala za veľmi relevantný dôkaz, aby sa správne vyčíslil stav všetkých tovarov na jednotlivých skladoch. Išlo o výdaj tovaru z centrálneho skladu na sklad 05 ako príjem tovaru - na sklad žalovaného. Manko na sklade žalovaného bolo najmenej v hodnote 12.754,35 €, zvyšok manka alebo rozdielu, napísala, že nie je presvedčená o objektívnosti o účtovných a inventúrnych údajoch, čo malo vplyv na záver znaleckého posudku. Z hľadiska stanovenia manka, resp. výšky škody nebola schopná v doplnení k sa dopracovať k výške žalovanej sumy, teda k sume 44.873 € z dôvodu, že neboli predložené inventarizačné zápisy skladovej evidencie, ktoré preukazujú pravdivosť, že účtovný stav tovaru na jednotlivých skladoch je totožný aj s fyzickým stavom na jednotlivých skladoch. Ďalej tam bol dosť závažný problém a to ten, že tam boli mínusové položky na sklade, k čomu aj žiadala vyšetrovateľku, aby to bolo objasnené, pretože pokiaľ nebude mať informáciu, z akého dôvodu vznikajú záporné - mínusové položky, je ťažko stanoviť objektívne škodu pripadajúcu na jednotlivé sklady. Mínusové položky boli vykazované na všetkých skladoch predajcov, teda aj na sklade žalovaného č. 05. Na základe tohto vyšetrovateľka požiadala žalobcu, aby sa vyjadril čo sa týka záporných položiek na sklade, tento podal vysvetlenie, že ide vlastne o zámenu kódu tovaru, keď odpíše predajca zámenu tovaru. Skonštatovala v , že prvoradé je manko vo výške 44.873 € na základe zápisu z fyzickej inventúry z 01.12.2012, nakoľko tento zápis z fyzickej inventúry je podľa a 30 zák. o účtovníctve, je relevantný doklad. To znamená, že tento zápis z fyzickej inventúry je podkladom pre účtovníctvo, kde sa má zohľadniť a upraviť účtovný zostatok ku dňu 01.12.2012 na sklade 05. Pri vypracovaní dodatku k , kde bolo stanovené manko 12.754,35 €, bolo vychádzané iba z účtovnej evidencie bez zápisu z fyzickej inventúry. Podľa nej vznikla škoda žalobcovi, ktorá vyplýva zo zápisu z fyzickej inventúry, teda vo výške 44.873 €, nakoľko tento zápis je po formálnej a obsahovej stránke správny ako účtovný záznam, je v ňom uvedený deň uskutočnenia fyzickej inventúry, zásob tovaru, je v ňom uvedená komisia, ktorá je objektívna, sú tam podpisy majiteľa a podpis hmotne zodpovednej osoby za sklad. Skutočná škoda je podľa nej podľa zo zápisu z fyzickej inventúry, t.j. 44.873 € a 12.754,35 € predstavuje iba účtovnú škodu. Bola oboznámená aj so zápisom zo dňa 26.11.2012, upozornila vyšetrovateľku, že sa jej zdá rozdiel medzi škodami uvedenými v zápisoch veľký, ale vychádzala zo zápisu zo dňa 01.12.2012, keďže tento bol neskorší. Vyššiu váhu kládla na zápis zo dňa 01.12.2012 z časového hľadiska, ohľadom rozdielu by za 5 dní musel byť príjem tovaru na sklad 05 v pomerne vysokej hodnote tovaru, aby tam mohol vzniknúť taký rozdiel. Z účtovného hľadiska sa berie vždy posledný dátum fyzickej inventúry. Vedela by vypočítať rozdiel za tých 5 dní, ale museli by byť predložené relevantné doklady.

22. Dňa 03.05.2019 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súd návrh na doplnenie dokazovania a to vypracovaním znaleckého posudku za účelom určenia skutočnej škody, vyjadrením sa k účtovníctvu žalobcu vyjadrením sa k vykonaným inventúram.

23. Súd uznesením č.k. -242 zo dňa 15.08.2019 nariadil znalecké dokazovanie a vykonaním znaleckej úlohy poveril Ing. Igora Vojtka - znalca z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling s miestom výkonu činnosti Prievidza, Hodžu 3. Znalec dňa 27.01.2020 doručil súdu vypracovaný znalecký posudok č. 3/2019.

24. Dňa 21.02.2020 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu vyjadrenie k znaleckému posudku v ktorom uviedol, že súhlasí so závermi znaleckého posudku a podrobným zdôvodnením.

25. Na pojednávaní dňa 10.09.2020 žalobca uviedol, že postavili žalobu na uznaní dlhu, ktoré považuje za platné. Toto uznanie dlhu spĺňa všetky zákonné náležitosti a spĺňa právnu domnienku existencie dlhu.

26. Na pojednávaní dňa 10.09.2020 právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na písomných aj ústnych prednesoch. Navrhuje žalobu zamietnuť, pretože ju považuje za nedôvodnú. Považuje zápisy z tzv. fyzickej inventúry z 26.11.2012, 01.12.2012 za zápisy, ktoré sú v rozpore so , k čomu sa vyjadril aj znalec Ing. Vojtko vo svojom znaleckom posudku. Tieto zápisy, v ktorých je tzv. uznanie dlhu, uznanie dlhu nie je platné a účinné, nakoľko v zmysle právnej normy zák. 431/2002 takýto zápis inventúry, ktorý konštatuje škodu, resp. schodok, musí byť hodnoverne, preukázateľne vydokladovaný účtovnou evidenciou, evidenciou zásob, materiálu, evidenciou tržieb a evidenciou pohybu zásob. Keďže toto žalobca nepredložil ako neoddeliteľnú súčasť tzv. zápisov z inventúry 26.11.2012, 01.12.2012, považuje aj prehlásenie žalovaného o jeho záväzku, že nahradí škodu do 10.12.2012, za právne nedôvodné a neúčinné. Žalobca výšku škody nepreukázal vo výške 44.873 € a z toho dôvodu považuje uplatňovaný nárok za nedôvodný.

Na to žalobca uviedol, že boli predložené zápisy z inventúry, ktoré preukazujú túto skutočnosť. Žalovaný bol s nimi riadne oboznámený a on sám stanovil termín, dokedy výšku škody nahradí.

Na to žalovaný uviedol, že tzv. uznanie dlhu mu bolo predložené v uzavretom priestore, v malej kancelárii, nebolo mu umožnené zavolať si, ani sa s nikým poradiť a bol na neho vyvíjaný nátlak. Bolo mu povedané, keď to nepodpíše, že na neho budú zavolaní policajti a že to je na 10 rokov odňatia slobody. Neboli mu predložené žiadne doklady ohľadom inventúry iba ten zápis z 01.12.2012, ktorý považuje žalobca za uznanie dlhu.

Na to žalobca uviedol, že celý ten proces bol od 26.11.2012, postupne tie veci boli prejednávané aj za prítomnosti správcu softvéru, aj správcu registračných pokladní a boli tam prítomní všetci traja dealeri, ktorí takúto škodu spôsobili, čiže z ich strany nebol vyvíjaný nátlak na žalovaného a nebola tam ani časová tieseň. Dokonca mu umožnili, aby žalovaný ešte s jedným zamestnancom mohli chodiť po prevádzkach a sťahovať cigarety, ktoré žalovaný nechal zákazníkom. Čiže uznanie dlhu, zápis z 01.12.2012, podpísal žalovaný dobrovoľne bez nátlaku.

27. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 10.09.2020 žalobca uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších písomných aj ústnych prednesov a aj toho, čo v priebehu konania písomne aj ústne uviedol jeho právny zástupca. Žiada žalobe vyhovieť a uplatňuje si náhradu trov konania v rozsahu 100%.

28. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 10.09.2020 právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších písomných aj ústnych prednesov. Okresný súd vykonal v predmetnej veci veľmi podrobné dokazovanie, oboznámil sa s veľkým počtom listín, vykonal výsluchy svedkov a nakoniec aj znalecké dokazovanie. Po tomto podrobnom vykonanom dokazovaní má za to, že súd má všetky dôvody pre to, aby bola žaloba zamietnutá, nakoľko ju považuje za právne nedôvodnú a neopodstatnenú. Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázať skutočnú škodu vo výške 44.873 €, ktorá mu mala byť spôsobená žalovaným. Vychádzajúc najmä zo Ing. Vojtka, žalobca viedol evidenciu svojho majetku, svojich zásob, príjmov, tržieb, aj ich pohybu nezodpovedne a nedôsledne v rozpore so o účtovníctve. Zápis z fyzických inventúr z 26.11.2012 a 01.12.2012 nepovažuje za uznanie dlhu, pretože samotný žalobca ich jednak nazval ako zápisy z fyzických inventúr, ktoré v skutočnosti neboli vykonané, neboli súdu vydokladované a preukázané. To konštatuje sa spomínaný súdny znalec. Inventúrne zápisy 26.11.2012 a 01.12.2012 sú nehodnoverné a neobjektívne, čo konštatuje aj súdny znalec. O veľkých chybách v účtovníctve žalobcu, o nesprávnostiach, o chaose a neporiadku a zmätočnosti evidencie svedčí aj to, že v zápise z 26.11.2012 si žalobca vyčíslil škodu 12.645,82 € a v zápise z 01.12.2012 si vyčíslil škodu vo hodnote 44.873 €. V plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdneho znalca Ing. Vojtka. Z predloženej evidencie a účtovníctva žalobcu sa nedá absolútne vyčísliť spôsobená škoda, tobôž uplatňovaná škoda žalobcom vo výške 44.873 €. Z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie výšky spôsobnej škody, navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uplatňuje si náhradu trov konania v rozsahu 100%.

29. Súd nevykonal výsluch ostatných navrhovaných svedkov I. U., N. Y. a V.. I. S. a to z dôvodu, že skutkový stav mal dostatočne preukázaný a strany sporu na vypočutí zvyšných svedkov netrvali.

30. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby; zápisom z inventúry zo dňa 01.12.2012 na č.l. 6; dohodou o zmene pracovnej zmluvy na č.l. 41; pracovnou zmluvou na č.l. 42; dohodou o hmotnej zodpovednosti na č.l. 43; zápisom z inventúry zo dňa 26.11.2012 na č.l. 87; zmluvou o poskytnutí flexihypotéky na č.l. 143; zmluvou o úvere na č.l. 146; všeobecnými obchodnými podmienkami na č.l. 148; zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie na č.l. 151; zmluvou o hypotekárnom úvere na č.l. 161; zmluvou o hypotekárnom úvere na č.l. 164; formulárom ESIS na č.l. 167; požiadavkou na čerpanie úveru na č.l. 171; požiadavkou na čerpanie úveru na č.l. 172; požiadavkou na čerpanie úveru na č.l. 173; uznesením OR PZ Prievidza na č.l. 199; uznesením OP Prievidza na č.l. 203; znaleckým posudkom na č.l. 251 a pripojeným vyšetrovacím spisom č. ORP-15/OEK-PD 2013 a zistil, že dňa 25.08.2008 uzatvorili strany sporu medzi sebou dohodu o hmotnej zodpovednosti, predmetom ktorej bola zodpovednosť žalovaného za prípadný schodok vzniknutý v dôsledku výkonu funkcie obchodného zástupcu. Dňa 08.03.2009 žalobca so žalovaným uzatvorili pracovnú zmluvu na základe ktorej sa žalovaný stal zamestnancom žalobcu. Žalovaný vykonával pozíciu obchodného zástupcu. Dňa 01.01.2010 strany sporu uzatvorili dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Dňa 26.11.2012 bol vyhotovený zápis z fyzickej inventúry zo dňa 26.11.2012 z ktorého vyplýva, že u žalovaného sa zistil rozdiel vo výške 12.645,82 € s DPH oproti stavu, ktorý bol evidovaný v skladovej evidencii. V zápise je uvedené, že žalovaný nevedel odpovedať kde je tovar uvedenej hodnoty a priznal, že nejaký tovar si bral pre vlastnú potrebu. Presná výška rozdielu mala byť stanovená po prizvaní odborníka. Svojím podpisom potvrdili zápis žalobca, žalovaný, S.D. a I. S.. Dňa 01.12.2012 bol vyhotovený zápis z fyzickej inventúry zo dňa 30.11.2012 z ktorého vyplýva, že na základe dôkladnej analýzy odberu tovaru a následného prejavu tovaru bolo zistené, že za obdobie od 01.01.2012 do 30.11.2012 boli odcudzené tabakové výrobky v hodnote 44.873 €. V zápise je ďalej uvedené, že žalovaný sa zaväzuje škodu nahradiť v plnej výške do 10.12.2012. Svojím podpisom potvrdili zápis žalobca, žalovaný, I. D. a I. S.. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že uznesením č. ČVS: ORP-15/OEK-PD-2013 zo dňa 01.02.2013 bolo začaté trestné stíhanie za pokračovací zločin sprenevery podľa , Znaleckou organizáciou, s.r.o., so sídlom Hurbanovo, Javorová 753/2. Uznesením č. ČVS: ORP-15/OEK-PD-2013 zo dňa 16.02.2015 bolo trestné stíhanie prerušené, pretože neboli zistené skutočnosti, ktoré by oprávňovali vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Sťažnosť žalobcu proti uvedenému uzneseniu bola uznesením Okresnej prokuratúry Prievidza č. -47 zo dňa 08.04.2015 ako nedôvodná zamietnutá. Zo záveru znaleckého posudku č. 3/2019 vypracovaného Ing. Igorom Vojtkom vyplýva, že skutočná škoda sa z doložených podkladov zistiť nedá. Doložené doklady žalobcom nie sú hodnovernými listinami, ktoré by preukazovali vykonanie inventarizácie stavu tovarových zásob podľa a . Účtovné a inventúrne údaje žalobcu doložené k inventúram zásoby tovaru na sklade č. 05 zo dňa 26.11.2012 a zo dňa 01.12.2012 nie sú objektívne. Stav účtovnej evidencie sa nedá porovnať so zápismi z fyzickej inventúry. Žalobca nevykonával v roku 2012 mesačné inventúry v zmysle zákona o účtovníctve. Zistené schodky žalobca nepreukázal v zmysle zákona o účtovníctve.

31. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

32. Podľa (ďalej len ako „“), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

33. Podľa , ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody za schodok spôsobenej bývalým zamestnancom žalobcu vo výške 44.873 €. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca vznik, výšku ani zavinenie škody nepreukázal a zároveň namietal platnosť uznania dlhu vyplývajúci zo zápisu zo dňa 01.12.2014.

37. Žalovaný v priebehu konania namietal aj premlčanie nároku žalobcu. Súd teda v prvom rade konštatuje, že nárok žalobcu premlčaný nie je a to z dôvodu uplatnenia nároku aj v rámci trestného konania, trestným oznámením zo dňa 13.12.2012, čím došlo k spočívaniu premlčacej doby podľa .

38. Následne sa súd zaoberal zápisom z fyzickej inventúry zo dňa 01.12.2012 a či týmto úkonom došlo zo strany žalovaného k uznaniu dlhu.

Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom, ktorým dlžník voči veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.

Súd po posúdení zápisu z fyzickej inventúry zo dňa 01.12.2012 dospel k záveru, že týmto úkonom nedošlo k platnému uznaniu dlhu zo strany žalovaného. Tento v uvedenom písomnom úkone vyslovene neuviedol, že uznáva dlh vzniknutý ním spôsobeným schodkom na majetku žalobcu, že uznáva, že dlh je vo výške 44.873 €. Preto nie sú splnené zákonné formálne náležitosti uznania dlhu a súd nepovažoval úkon - zápis z fyzickej inventúry zo dňa 01.12.2012 za platné uznanie dlhu žalovaným.

39. Následne súd musel posúdiť, či žalobca v konaní dokázal dostatočne preukázať vznik škody a zodpovednosť žalovaného za túto škodu. Podľa ustanovenia zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zamestnávateľovi v súvislosti s porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh. Zodpovednosť zamestnanca za schodok upravuje ustanovenie .

Súd nemá preukázaný prípadný nárok žalobcu za spôsobený schodok podľa ustanovenia a to z dôvodu, že zamestnanec za schodok zodpovedá na základe dohody o hmotnej zodpovednosti. Táto síce bola súdu predložená, avšak mala byť uzatvorená dňa 25.08.2008 ešte pred začiatkom pracovného pomeru. V prípade, že žalovaný bol u žalobcu v zamestnaneckom pomere aj skôr na základe inej pracovnej zmluvy, alebo dohody, ako to vyplýva ja z tvrdení strán sporu, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu od 09.08.2008 zanikla dohoda o hmotnej zodpovednosti spolu s ukončením pracovného pomeru podľa skoršej zmluvy/dohody. Žalovaný sa stal zamestnancom žalobcu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.03.2009, pričom túto skutočnosť žiadna zo strán v konaní nesporovala. Súd preto konštatuje, že buď dohoda o hmotnej zodpovednosti zanikla ukončením pracovného pomeru uzatvoreného na základe skoršej zmluvy/dohody, alebo bude neplatným právnym úkonom, keďže takúto dohodu môže uzatvoriť len zamestnávateľ so svojím zamestnancom a v čase uzatvorenia tejto dohody by strany sporu v pracovnoprávnom vzťahu neboli.

Súd sa následne zaoberal predpokladmi vzniku škody. Jedným z predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu je zavinené porušenie povinnosti spojené s plnením pracovnej úlohy. Vo vedenom trestnom stíhaní sa nepodarilo preukázať, ktorá osoba je za schodok vzniknutý žalobcovi zodpovedná. Z tohto dôvodu bolo trestné stíhanie prerušené. Zároveň za účelom preukázania zodpovednosti žalovaného za škodu a výšky škody bolo v konaní vykonané znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že skutočná škoda sa nedá z dokladov žalobcu určiť, a zároveň vznik schodku a jeho výšku žalovanej sumy žalobca nepreukázal podľa platného zákona o účtovníctve. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že schodok bol spôsobený žalovaným, že nejaký schodok žalobcovi vôbec vznikol a zároveň ani nebola

preukázaná výška žalovaného nároku a z týchto dôvodov musel súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

39. O náhrade trov konania žalovaného súd rozhodol v zmysle tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a žalovaný tak mal úplný úspech v tomto spore.