Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-30-2019.pdf
PDF · 87.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Csp/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému U. Č., H.. XX.X.XXXX, C. M. XXX, XXX XX M., v konaní o zaplatenie istiny 95,48 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 89,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 89,- € od 1.12.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 86,42 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ako právny nástupca veriteľa - obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding sa na základe skutočností uvedených v žalobe, doručenej súdu elektronicky dňa 24.5.2019, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 95,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.8.2016 do zaplatenia, a to z titulu neuhradenej časti pôžičky poskytnutej predchodcom žalobcu žalovanému vo výške 384,- € na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2014. Uplatnil aj náhradu trov uvedeného sporového konania.
2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 5.8.2019, sa k žalobe nevyjadril, v spore zostal nečinný.
3. Vo veci v súlade s § 297 CSP súd na prejednanie sporu pojednávanie nenariaďoval. Podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Urobil tak vyhláškou, ktorá bola vyvesená dňa 3.6.2020 a zvesená dňa 8.9.2020.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s listinnými dôkazmi produkovanými stranou žalobcu, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery.
5. Consumer Finance Holding, a.s. (právny predchodca pôvodného žalobcu VÚB a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 10.10.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému schválená celková suma pôžičky 384 eur (kúpna cena tovaru 629 eur, akontácia 245 eur), ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť formou 24 mesačných splátok označených ako poplatok za
O2 mobil po 16 eur. Žalovaný na základe uvedenej zmluvy uhradil podľa prehľadu splátok a úhradu 295 eur, spolu s akontáciou 540 €. Keďže porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, listom zo dňa 20.5.2016 - predžalobnou upomienkou vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného k úhrade nedoplatku vo výške 123 eur v lehote do 5.7.2016 a upozornil ho na možnosť úver zosplatniť. Upomienku žalovaný prevzal do vlastných rúk dňa 27.5.2016. Následne právny predchodca žalobcu úver zosplatnil, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 27.7.2016 na čl. 12. Lehotu na dodatočné plnenie určil do 15.8.2016. K uvedenému listu doručenku nepripojil.
6. Dňa 30.11.2017 uzatvoril ešte právny predchodca pôvodného žalobcu ako postupca a žalobca ako postupník rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto spore na žalobcu, a to na základe žiadosti o postúpení a prevod zo dňa 9.8.2019. Touto skutočnosťou sa súd zaoberal už v uznesení č. k. 8Csp 30/2019-56- zo dňa 19.3.2020, ktorým rozhodol o pripustení zmeny žalobcu.
7. Vzhľadom k dátumu uzavretia zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným (10.10.2014) súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.
8. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na predmet podnikania, a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
10. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čo do požadovanej istiny v celom rozsahu dôvodná. Zo skutkových zistení podporených listinnými dôkazmi mal súd jednoznačne preukázané, že na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 348 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť formou 24 mesačných splátok po 16 eur (24x16=384). Žalovaný uhradil 295 eur (popri akontácii vo výške 245 eur, keď uhradil spolu 540 eur, pri kúpnej cene tovaru 629 eur). Vzhľadom k tomu, že úver bol poskytnutý už ako bezúročný a bez poplatkov, súd sa bližšie náležitosťami zmluvy v zmysle § 9 a následkami ich absencie podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch nezaoberal, zmluvu súdnemu prieskumu z tohto pohľadu nepodroboval. Žalobe ako dôvodnej čo do istiny úveru v celom rozsahu vyhovel, pretože sumu 89 € žalovaný skutočne vyčerpal a nevrátil. Napokon, tvrdenia a dôkazy produkované stranou žalobcu žalovaný nesporoval, nespochybnil.
11. Súd však zamietol žalobu v časti, v ktorej žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie nákladov na vymáhanie vo výške 6,48 €, ktoré bližšie nešpecifikoval. Dokonca neodkázal ani na titul, z ktorého tento nárok odvodzuje, v zmysle ktorého ho uplatňuje. Nebolo povinnosťou súdu zostavovať skutkové tvrdenia k tejto časti nároku namiesto žalobcu, a to ani z pripojených listín. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, ktoré sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Uvedené náklady si uplatnil žalobca vo výške 6,48 €, ktorú ničím neodôvodnil a nepreukázal jej vznik. Súdu je z úradnej činnosti známe, že v iných sporoch žalobca dokladá uvedený nárok len prehľadom nákladov predstavujúcich paušálnu výšku na jedného klienta vypočítanú z celkových vstupných nákladov. Paušálne náklady však nie je možné považovať za konkrétne náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s uplatnením konkrétnej, a to žalovanej pohľadávky, nakoľko žalobca nešpecifikoval, ktoré konkrétne výdavky a kedy mu v súvislosti s uplatnením žalovanej pohľadávky voči žalovanému vznikli. Súd žalobe v tejto časti vyhovieť nemohol. Navyše, žalobca vynaloženie uvedených nákladov žiadnym spôsobom ani nepreukázal, keďže nepreukázal, aké konkrétne úkony súvisiace s uplatnením žalovanej pohľadávky vykonal.
12. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania. Žalobca uplatnil zákonný úrok vo výške 5 %. K vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami došlo dňa 10.10.2014, teda po 1.2.2013, odkedy bola sadzba úroku z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch vyššia len o 5 percentuálnych bodov ako základná úroková sadzba stanovená Národnou bankou Slovenska. Žalobca však uplatnil úrok už od 2.8.2016. Keďže k okamihu vzniku omeškania neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia a doručenku k zosplatneniu úveru nedoručil, nebolo možné jednoznačne ustáliť vznik omeškania, teda skutočnosť, kedy sa oznámenie o okamžitom zosplatnení úveru skutočne dostalo do dispozície žalovaného, kedy sa žalovaný dozvedel o tom, že jeho úver bol nielen zosplatnený, ale s akou sumou a odkedy je v omeškaní. Preto súd za preukázateľný
okamih vzniku omeškania určil deň nasledujúci termíne konečnej splatnosti uvedenom v zmluve ako „11/2016“, ktorým mohol byť aj posledný deň mesiaca november 2016, teda určil nasledujúci deň 1.12.2016. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 2.8.2016 do 30.11.2016 zamietol.
13. O náhrade trov tohto sporového konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď najskôr rozhodol o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 95,48 € (100%), pričom úspešný bol v rozsahu zaplatenia istiny 89,- € (93,21 % = úspech žalobcu a na strane druhej neúspech žalovaného). Žalovaný bol teda úspešný v rozsahu 6,79 % ( = neúspech žalobcu). Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 86,42 %. V tomto rozsahu má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto sporu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.