Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. septembra 2020 v Košiciach takto

rozhodol:

Súd podľa

oslobodzuje

obžalovaného P.. F. Q., nar. XX. februára XXXX v M., trvale bytom M., D. XXXX/XX,

spod obžaloby

Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. zo dňa 18. apríla 2019, podľa ktorej mal spáchať prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona tým, že na doposiaľ nezistenom mieste, v mesiaci júl 2017 vystupujúc pod menom Y. O., prostredníctvom sociálnej siete Facebook a jej stránky „Cestovanie bez cestoviek“ ponúkol dovolenku na Mallorcu v hoteli Condesa de la Bahia bez leteniek pre dve osoby, kde po telefonickej a emailovej dohode mu F. P. uhradil na číslo účtu XXXXXXXXXXX/XXXX dňa 7. júla 2017 sumu 300,- Eur a dňa 11. júla sumu 204,- Eur, pričom dovolenku nezabezpečil a peniaze nevrátil, čím takto poškodenému F. P., narodenému XX. decembra XXXX, trvale bytom ulica U. číslo 5, spôsobil škodu v celkovej výške 504,- Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný P.. F. Q. poprel spáchanie trestného činu a uviedol, že poškodenému riadne vybavil pobyt a to tak, že ho zarezervoval v ubytovacom zariadení, ktoré si poškodený vybral a na účet príslušného hotela poukázal aj finančnú čiastku, ktorú mu zaslal poškodený.

Súdu sa nepodarilo opätovne vypočuť obžalovaného a to s poukazom na skutočnosť, že tento sa dlhodobo zdržiava v zahraničí - vo Francúzskej republike a pre opatrenia súvisiace so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby sa nemohol dostaviť na územie Slovenskej republiky bez toho, aby nemusel podstúpiť karanténu a to ako pri vstupe na územie Slovenskej republiky a to aj pri návrate na

územie Francúzskej republiky (čl. 237, 256, 283 a295) . Odhliadnuc od uvedeného, súd po doplnenom dokazovaní výsluchom poškodeného dospel k záveru, ž e týmto boli odstránené všetky rozpory a nezrovnalosti v skutkových zisteniach aj bez doplňujúceho výsluchu obžalovaného.

Svedok poškodený F. P. vo svojej výpovedi uviedol, že na obžalovaného, ktorého poznal pod menom Y. O., sa nakontaktoval prostredníctvom svojho švagra cez facebookovú stránku s názvom Cestovanie bez dovoleniek, pričom sa dohodli na objednaní hotela na Malorke vo výške zhruba 504,- Eur. Po informácii, že hotel bol zarezervovaný, poškodený obžalovanému na dvakrát zaslal sumu, spolu 504,- Eur. Poškodený si overoval priamo v hoteli, či bola urobená rezervácia, čo mu potvrdili, avšak zároveň mu uviedli, že je potrebné uhradiť sumu 1500,- Eur. Z uvedeného dôvodu kontaktoval obžalovaného, aby mu finančné prostriedky vrátil, čo sa stalo v novembri 2018. Poškodený ešte predtým, ako sa nakontaktoval na obžalovaného, si zisťoval cenu za ubytovanie v predmetnom hoteli a to na stránke booking.com., ktorá sa pohybovala v sume okolo 1500,- Eur. Uviedol, že sám má vysokoškolské ekonomické vzdelanie, ale napriek tomu uveril, že obžalovaný je schopný mu zabezpečiť ubytovanie za podstatne nižšiu, tretinovú cenu.

Vo svojom doplňujúcom výsluchu svedok uviedol, že obsahom záväzku obžalovaného vo vzťahu k jeho osobe bolo zabezpečenie ubytovania, dovolenky, mal mu rezervovať ubytovanie, aj stravu, avšak nevedel sa vyjadriť, či polpenziu alebo plnú penziu, sumu, ktorú zaplatil, mala byť plná suma, nie záloha a obžalovaný sa zaviazal, že zabezpečí ubytovanie a stravu v danej cene, ktorú on zaplatil. Telefonicky si overoval u obžalovaného, ktorý v tom čase vystupoval ako O. ako funguje systém zliav a tento ho ubezpečoval viackrát, že systém funguje na základe získavania vernostných zliav cez portál, cez ktorý dovolenku objednal. Nebol však ochotný pristúpiť na videokonferenčný hovor, kde by mu ukázal prostredie systému ako funguje s tým, že je to jeho know how. Neskôr po zaplatení volal do hotela, na rezervačné oddelenie, kde mu povedali, že bude potrebné zaplatiť 1500,- Eur. Svedok potvrdil, že má vysokoškolské vzdelanie ekonomického zamerania.

Z fotokópie vkladu hotovosti na čl. 68 je zrejmé, že P. Q. dňa 12.11.2018 vložila na účet poškodeného sumu 504,- Eur.

Z detailov pohybu na čl. 81-82 je zrejmé, že účet obžalovaného v Tatra banke bola dňa 7.7.2017 vložená suma 300,- Eur a dňa 11.7.2017 vložená suma 204,- Eur.

K oslobodzujúcemu výroku:

Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa . V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanému P.. F. Q..

Pokiaľ ide o oslobodzujúci dôvod podľa súd uvedené ustanovenie aplikoval, pretože po vykonanom a doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný skutok sa síce stal, vychádzajúc zo zásady zachovania totožnosti skutku upravenej v ustanovení , ktorá je zachovaná vtedy, ak je zachovaná aspoň časť totožnosti konania alebo totožnosti následku, kedy súd konštatuje, že došlo ku komunikácii medzi poškodeným a obžalovaným, na základe ktorej poškodený zaslal obžalovanému sumu celkom 504,- Eur, avšak tento skutok nie je trestným činom a to z dôvodu absencie objektívnej stránky, konkrétne uvedenia do omylu.

Pokiaľ ide o spomínaný zákonný znak objektívnej stránky, uvedenia do omylu, hoci absentujúci v skutku v obžalobe, ktorý obsahuje len popis konania napĺňajúceho občianskoprávny vzťah vyplývajúci zo zmluvy

o obstaraní zájazdu (§ 741a a nasl.), naviac obsahujúci nepravdivý údaj o nevrátení peňazí, súd dospel k záveru, po vyhodnotení vykonaného dokazovania, že k uvedeniu do omylu zo strany obžalovaného vôbec nedošlo. Výsluchom obžalovaného, ako aj poškodeného bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že obžalovaný zarezervoval ubytovanie v predmetnom hoteli. Z výpovede poškodeného naviac vyplýva, že túto informáciu si zistil, keď telefonoval na recepciu predmetného hotela, kde mu bola rezervácia potvrdená. Súd za spornú, po doplnenom dokazovaní, už nepovažoval skutočnosť, či obžalovaný použil sumu, ktorú prevzal od poškodeného na dohodnutý účel, pretože z výpovede poškodeného vyplynulo, že po telefonickom rozhovore s rezervačným oddelením príslušného hotela, bolo zistené, že žiadna suma im poukázaná nebola, predmetná suma podľa tvrdenia obžalovaného bola zaslaná na účet vedený v slovenskej banke a naviac obžalovaný predmetnú sumu poškodenému dodatočne vrátil. Súd teda ustálil, že obžalovaný nepoužil prevzaté finančné prostriedky na dohodnutý účel-obstaranie zájazdu. Z uvedeného zároveň vyplýva ďalší záver a to, že obžalovaný poškodenému uviedol nepravdivé tvrdenie o jeho schopnosti obstarať predmetný zájazd na ponúkanú cenu. Tu je však potrebné zdôrazniť, že len uvedenie určitých nepravdivých skutočností nie je možné samo osebe považovať za uvedenie do omylu v zmysle základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu, pretože uvádzanie, či deklarovanie nepravdy nič nepreukazuje, že tieto nepravdivé skutočnosti boli alebo mohli byť aj objektívne spôsobilé oklamať poškodenú osobu. Omyl v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Obyčajné klamstvo nie je uvádzaním do omylu vtedy, keď tvrdenie podlieha preskúmavaniu a keď okrem klamlivého konania nebolo urobené nič, čím by sa preskúmavanie sťažilo. Skutočnosť, že klamaný musel svoj omyl poznať, nie je rozhodujúca len vtedy, ak by musel nato vynaložiť viac pozornosti, ako sa za daných okolností všeobecne predpokladá. Ak má teda osoba vykonávajúca v omyle majetkovú dispozíciu povinnosť preskúmavať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými, alebo bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho, považovať za uvádzanie do omylu. Podľa okolností prípadu však môže len stačiť iba uvedenie nepravdy, a to najmä v prípadoch, v ktorých preskúmavanie tvrdení nie je bežné, resp. omyl nie je možné rozpoznať, príp. osoba vykonávajúca majetkovú dispozíciu nie je objektívne schopná prípadný omyl eliminovať dostupnými prostriedkami, (napr. uvádzanie nepravdy starším osobám v pokročilom veku, alebo osobám s výraznými zdravotnými prostriedkami). Z uvedeného vyplýva záver, že poškodený je povinný dodržať obvyklú mieru opatrnosti, pretože za jej bežného dodržania by bolo vylúčené oklamanie osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu. Z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že tento má vysokoškolské vzdelanie ekonomického charakteru, pričom dopredu si overoval na stránke booking.com cenu za ubytovanie v predmetnom hoteli. Podľa názoru súdu poškodený nepreukázal dostatočnú mieru opatrnosti v tomto smere, keď napriek informáciám, ktoré mal, uzavrel s obžalovaným faktickú zmluvu o sprostredkovaní ubytovania za podstatne výhodnejších finančných podmienok, ktoré sa mu mohli a mali javiť ako nereálne. Poškodený potrebnú mieru opatrnosti bol schopný vyvinúť, o čom svedčí aj fakt vyplývajúci z jeho výpovede, že potom, čo poukázal peňažnú čiastku obžalovanému, si overoval telefonicky priamo na rezervačnom oddelení obstaranie zájazdu v predmetnom hoteli. Ak by poškodený vyvinul takúto primeranú iniciatívu pred poukázaním finančných prostriedkov obžalovanému, bolo možné dočasnému úbytku jeho finančných prostriedkov zamedziť. Potrebnú mieru opatrnosti však poškodený preukázal z časového hľadiska oneskorene. Uvedené úvahy sú v súlade s princípom ultima ratio, zásady subsidiarity trestnoprávnej represie, keďže ide o prípad, ktorý má súkromnoprávny základ.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje dôkaznú núdzu v predmetnej veci a s poukazom na zásadu prezumpcie neviny v zmysle dospel k záveru, že je potrebné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.