Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10Cpr-1-2016.pdf
PDF · 142.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cpr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: Z. L., X.. XX.XX.XXXX, Š. Č.. XXXX, zastúpená: PAČINDA AK s.r.o., IČO: 50 063 995, Lesná 12, Tomášov, proti žalovanému: Obec Šoporňa, IČO: 00 306 207, Šoporňa č. 1179, zastúpená: Advokátka kancelária Mgr. Slavomír Trnkócy, IČO: 30 868 831, Záhradnícka 71, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o určení neplatnosti výpovede zamieta.
II. Súd žalobu o náhradu mzdy zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajší súd 20. januára 2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala súd, aby rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou z 29. septembra 2015 a uplatnila si náhradu mzdy vo výške 598,96,-Eur mesačne od 1. decembra 2015 až do umožnenia žalovaného žalobkyni pokračovať v práci alebo ak súd právoplatne rozhodne o skončení pracovného pomeru s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 598,96,-Eur odo dňa splatnosti náhrady mzdy za príslušný mesiac až do zaplatenia. Uplatnila si náhradu trov konania. 2. Žalobkyňa skutkovo žalobu vymedzila tak, že u žalovaného jej vznikol pracovný pomer 12. júla 1982. Listom z 24. marca 2015 žalovaný žalobkyňu upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že v predmetný deň nedodržala prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút, ktorú prekročila o 10 minút. Listom z 11. septembra 2015 žalovaný žalobkyňu upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že nezistila stav vodomerov v osade Š., nevyčíslila a nezaslala výšky poplatkov pre jednotlivé domácnosti v osade, v dôsledku ktorej skutočnosti žalovanému vznikla škoda. Listom z 29. septembra 2015 č. XXXX/XXXX dal žalovaný žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 12 písm. e/ Zákonníka práce / ďalej len ZP /. Žalobkyňa žalovanému listom oznámila 30. septembra 2015, že s výpoveďou nesúhlasí. Právny zástupca žalobkyne listom zo 16. novembra 2015 oznámil žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnaní. 3. Tunajší súd na základe zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol rozsudkom 14. mája 2018 č. k. 10Cpr/1/2016-82 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Trnave uznesením z 25. septembra 2018 č. k. 24CoPr/4/2018-112 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že prvostupňový súd nevenoval pozornosť a neustálil čo konkrétne žalobkyňa porušila, tzn. v čom spočíva porušenie pracovnej disciplíny, o aké porušenie pracovnej disciplíny ide, keď žalobkyňa namietala, že by odpočítanie stavu vodomerov
patrilo medzi jej pracovné povinnosti a neposúdil ani otázku zavinenia pracovníka. Okrem toho niektoré dôkazy súd nevyhodnotil, napr. obranu žalovanej, že v snahe splniť pokyn zabezpečenia stavov vodomerov, žiadala o pomoc prednostu úradu, aby požiadal pána Vozára o odpočty vodomerov, pričom tento pracovník odpočty robil aj predtým. Súd sa nezaoberal, či vôbec v druhom prípade došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, keď si neujasnil, čo malo znamenať zabezpečenie stavov vodomerov. Druhostupňový súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď v každom prípade porušenia pracovnej disciplíny je potrebné skúmať konkrétne okolnosti a hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny ovplyvňuje aj osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, situácia, v ktorej porušenie došlo a dokonca aj dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, napríklad, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu. 4. Právny zástupca žalobkyne žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Poukázal na pracovný poriadok žalovaného, v ktorom sú taxatívne vymedzené menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, avšak dôvody pre ktoré bol rozviazaný pracovný pomer žalobkyni sa v pracovnom poriadku nenachádzajú a žalovaný nebol oprávnený svojvoľne určiť, že za porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom bude žalovaný považovať aj takéto konanie, pretože čl. 9 predpisu taxatívnym spôsobom určoval, ktoré konanie zamestnanca sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom a len pokiaľ by žalovaný vo svojom predpise urobil demonštratívny výpočet, potom by bola možná interpretácia pracovného poriadku, podľa ktorej by mohol zamestnávateľ aj svojvoľne určiť, že takéto konanie zamestnanca bude považovať za menej závažný spôsob porušenia pracovnej disciplíny. Ak teda u žalovaného absentuje právny základ pre porušenie pracovnej disciplíny, nemôže ho súd vykonštruovať len na základe svojej úvahy. Konanie žalobkyne nebolo protiprávne z dôvodu porušenia žiadneho ustanovenia Zákonníka práce, pracovného poriadku žalovaného a ani iného interného predpisu žalovaného. V prípade druhého porušenia pracovnej disciplíny, takáto aktivita žalobkyne nevyplývala z jej pracovnej náplne a ani z dodatočne účelovo vyhotovených zápisníc. Odpočet vodomerov mal vykonávať pracovník pán Y., ktorý je údržbár, a to vzhľadom na jeho charakter práce, miesto jeho výkonu práce a používané pracovné oblečenie. Zo zápisnice z porád nie je jasné, čo mala žalobkyňa urobiť pri zabezpečení stavov vodomerov, teda či ich mala urobiť sama, alebo požiadať iného zamestnanca, aby zistil stavy vodomerov a následne nahlásil žalobkyni stav vodomerov. Žalobkyňa sa spoliehala, že stav vodomerov odčíta pán Y. a nahlási jej ich z dôvodu, že údržbár sa nachádzal dennodenne na úpravovni vody v osade Š. a následne žalobkyňa by vystavila jednotlivé faktúry. Žalovaný nepreukázal existenciu vôľovej ani vedomostnej zložky zavinenia na strane žalobkyne. Žalobkyňa počas svojej 32-ročnej praxe u žalovaného nikdy nevykonávala odpočty vodomerov a vždy robila len administratívnu agendu súvisiacu s úhradami za vodu. Robiť odpočty bol výmysel starostu, ktorý si zaumienil, že bude od žalobkyne požadovať splnenie tejto pracovnej povinnosti, ktorá sa nenachádzala v jej pracovnej náplni, aby následne umelo vykonštruoval dôvody pre ukončenie pracovného pomeru. Nesplnenie pokynu na vykonanie pracovnej úlohy nie je porušením pracovnej disciplíny, ale neuspokojivým plnením pracovných úloh. Podľa jeho názoru pracovný pomer bol skončený v rozpore so zákonom a z tohto dôvodu bol neplatný.
5. Žalobkyňa sa vyjadrila tak, že čo sa týka prvého menej závažného porušenia pracovnej disciplíny v predmetný deň aj s kolegyňou pani L. išli na obednú prestávku, pričom pred odchodom z pracoviska zapísali odchod na obedňajšiu prestávku do knihy príchodov a odchodov o 12,05 hod. Pre nejakú stránku sa vrátili kvôli, ktorej už nevedela povedať a po odchode z pracoviska nemohli napraviť odchod z pracoviska o 12,15 hod. pretože kniha príchodov a odchodov sa na mieste nenachádzala. Na obedňajšiu prestávku odišla o 12,15 hod. a čas príchodu z obedu do knihy príchodov a odchodov napísala o 12,30 hod., pričom v skutočnosti sa z obeda vrátili o 12,45 hod. V každom prípade 30-minútová obedňajšia prestávka bola zachovaná. Čo sa týka druhého menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, uviedla, že mala na starosti vyúčtovanie stavov vodomerov, ale nikdy nevykonávala odpisy vodomerov, ktoré zisťoval pán F.. Pán Y. mal na starosti odpis vodomerov a keďže jej nedal podklady stavov vodomerov, upozornila na túto skutočnosť mailom aj prednostu úradu za účelom zabezpečenia stavu vodomerov. Firmy sídliace v obci dali jej stavy vodomerov. Odpisy vodomerov neboli zabezpečené asi v štyroch domácnostiach. Osada Š. sa od obecného úradu nachádza asi 6-7 km. Nie je držiteľkou vodičského preukazu. Do práca chodila vždy slušne oblečená v sukni alebo šatách. Žalovaný ako zamestnávateľ jej nikdy nepridelil pracovný odev za účelom vstupu do šachty. V jej pracovnej náplni bola stavebná agenda, kontrola vzoriek na čističke, polročné hlásenia, zabezpečovanie odpisu stavu vodomeru cez vodárenskú spoločnosť, zúčastňovanie sa v rôznych komisiách, spoločenských podujatí a atď. V rámci stavebnej činnosti sa v R. zúčastňovala kolaudačných a búracích konaní. Jednotlivým domácnostiam sa nevystavovali faktúry, ale domácnostiam zasielala šeky, pričom vychádzala z údajov
uvedených v zošite, v ktorom boli uvádzané stavy vodomerov. Zošity sa nachádzajú u nej v kancelárii. Žalobkyňa na pojednávaní konanom 30. septembra 2019 potvrdila ústretový krok z jej strany, že na bicykli pôjde odpísať vodomery, lebo už pol roka sa dohadovala s pánom D. C. Y. ohľadne odpisu vodomerov. Žalobkyňa po skončení pracovného pomeru bola evidovaná na úrade práce, potom desať mesiacov pracovala a v súčasnej dobe je na úrade práce a opatruje otca. Poberá opatrovateľský príspevok. 6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny D. potvrdil, že žalobkyňa bola v ich evidencii od 1. júla 2018 do 28. októbra 2018 a od 1. decembra 2015 do 25. septembra 2017 a t. č. nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, štátne sociálne dávky. Žalobkyňa je poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie v období od 1. mája 2017 do 31. augusta 2017 vo výške 141,01,- Eur mesačne a od 1. septembra 2017 do 25. septembra 2017 vo výške 117,51,-Eur a od 1. septembra 2018 do 30. júna 2019 vo výške 323,65,-Eur mesačne a od 1. júla 2019 vo výške 386,49,-Eur. Spoločnosť C. O. R. R..K..S.. potvrdila, že žalobkyňa bola ich zamestnankyňou od 26. septembra 2017 do 30. júna 2018 s priemerným mesačným zárobkom vo výške 462,04,-Eur. 7. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalovaný rozviazal pracovný pomer so žalobkyňou na základe výpovede, pre opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa svojim konaním, za ktoré dostala dve napomenutia, porušila ustanovenia čl. 9 od. 1, 2 pracovného poriadku. Posúdiť a vyhodnotiť plnenie pracovných povinností zamestnanca môže len zamestnávateľ a jeho rozhodnutie môže preskúmať len súd. Žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu 24. marca 2015,spočívajúcu v nedodržaní prestávky na odpočinok a jedenie. Právny zástupca žalovaného spochybnil tvrdenie žalobkyne, že dodržala 30 minútovú prestávku na odpočinok a jedenie, ale v skutočnosti na prestávku odišla neskôr o 10 minút, ako bola zapísaná v knihe príchodov a odchodov z dôvodu vybavenia stránky, ktorú skutočnosť žalovaná v konaní nepreukazovala a ani vypočutá svedkyňa U. L. tvrdenie žalobkyne nepreukázala. Žalobkyňa porušila aj druhú pracovnú disciplínu tým, že nesplnila pracovnú úlohu, a to zistiť stav vodomerov v osade Š., vyčísliť a zaslať výšky poplatkov pre domácnosti, ktorá povinnosť žalovanej vyplýva zo zápisnice z porady zamestnancov žalovaného č. 3 a č. 5, kde bol stanovený termín do konca augusta 2015, pričom poukázal na list žalobkyne zo 14. septembra 2015, v ktorom potvrdila, že odpísanie stavu vodomerov a následné úlohy bola jej úloha a túto si nesplanila. 8. Starosta obce uviedol, že pri prvom porušení pracovnej disciplíny, u nich je taká prax že obedňajšia prestávka je v rozpätí od 12,00 hod. do 12,30 hod. a pracovníci odchod zo zamestnania a príchod do zamestnania, musia napísať do predmetnej knihy , ktorá sa nachádza u prednostu. V predmetný deň počas celej obedňajšej prestávky kniha príchodov a odchodov sa nachádzala na medziposchodí a nie je pravdou, že by po 12,00 hod. knihu niekto zobral. V predmetný deň prišiel na pracovisko o 12,40 hod., sedel v kancelárii u prednostu a kontroloval príchod pracovníkov z obedňajšej prestávky. O 12,45 hod. žalobkyňa nebola podpísaná v knihe, teda že by sa vrátila z obedňajšej prestávky. Čo sa týka druhého výpovedného dôvodu na porade v mesiaci marec 2015 upozornil, že v osade Š. nebola voda účtovaná už 11 rokov, ktorú agendu má na starosti žalobkyňa s tým, aby si túto svoju povinnosť splnila. Pán Y. má povinnosť denno-denne kontrolovať vodu, aby bola pitná, pričom stavy vodomerov nepatria do pracovnej činnosti pána Vozára. Stavy vodomerov mala zistiť žalobkyňa cez vodárne v obci podľa stočného. Dokonca žalobkyňa napísala, že osobne pôjde zistiť stavy vodomerov na bicykli. Nejedná sa len o štyri bytovky ako to tvrdí žalobkyňa, ale v obci Š. žije 14 obyvateľov a nachádzajúci sa tam dva podnikateľské subjekty, ktoré majú plantáže. V roku 2014 bolo na prechodný pobyt nahlásených 40 obyvateľov. Celá situácia ohľadne žalobkyne sa riešila 4 mesiace na každej jednej porade, nielen tretej a piatej, ako to uvádza žalobkyňa, na túto skutočnosť bola upozorňovaná. Zabezpečenie stavu vodomera znamená zistiť stav meradla, ktorý sa nachádza na vodomery, ktorý je namontovaný v odbernom mieste, ktorého stav sa nahlasuje aj dodávateľskej spoločnosti a na základe týchto údajov sa vydávajú platobné výmery. Žalobkyňa si mala plniť svoje povinnosti v zmysle pokynov štatutárneho zástupcu, ktorý je jednostranným právnym pokynom. Škoda pre žalovaného na základe nesplnenia si pracovnej povinnosti pre žalovaného spočíva v nemožnosti vystavenia platobných výmerov odberateľom vody v osade Š. a jej neskoršie zaplatenie z dôvodu omeškania s vydaním platobných výmerov, čo spôsobuje škodu v nenaplnení plánovaných položiek obecného rozpočtu. Pán Y. nevykonával odpočty a ak ich vykonával tak len bez pokynu nadriadeného a bez toho , aby mu táto povinnosť vyplývala z pracovnej náplne. V minulosti stavy vodomerov odpisoval pán F., pričom šachty do roku 2016 boli nefunkčné a po ich sfunkčnení sa príjem obce zvýšil o 1 000,-Eur. Obyvatelia domácností v osade Š. tvrdili, že za vodu do roku 2016 neplatili. Povinnosťou žalobkyne vyplývajúcej z porád bolo zistiť stav vodomeru, opísať stav vodomerov, ktorú úlohu nedostal ani pán Y.r a ani pán L.. Stavy vodomerov mala zisťovať žalobkyňa na základe pracovnej náplne a jeho pokynov uvedených na poradách. Po skončení pracovného pomeru
so žalobkyňou tieto práce vykonávajú jej nástupcovia, ktorí osobne zisťujú stavy vodomerov. Predtým stavy vodomerov nezisťoval nikto. 9. Za účelom zistenia skutkového stavu vo veci súd vypočul strany, svedkov, oboznámil sa s obsahom spisu. 10. Pracovný pomer žalobkyni u žalovaného vznikol 12. júla 1982 uzavretím pracovnej zmluvy, ako samostatný administratívny pracovník s miestom výkonu práce Miestny národný výbor v Š. so skúšobnou dobou v trvaní jedného mesiaca na neurčitý čas. Žalovaný vydal 16. februára 2012 pracovnú náplň pri výkone funkcie žalobkyne, v ktorej okrem iného je uvedené vykonávanie správy miestneho poplatku za vodu a kanalizáciu / poplatky od občanov, faktúry od odberateľov /, evidencia úhrady platieb, vymáhanie nedoplatkov a vykonávanie ďalších práv na príkaz starostu obce. 11. Listom z 24. marca 2015 žalovaný žalobkyňu upozornil na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že 24. marca 2015 nedodržala prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút s tým, že pracovisko opustila o 12.05 hod. a vrátila sa o 12.45 hod., kedy ju videl prichádzať starosta a zamestnanec obce pán H. L.. Porušenie pracovnej disciplíny malo byť zapísané v knihe príchodov a odchodov z pracoviska o 12.05 hod., avšak po príchode na pracovisko svoj príchod nebol zapísaný do uvedenej knihy, čím porušila príkaz starostu. Zároveň bola žalobkyňa vyzvaná od upustenia od ďalšieho porušovania podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP. s tým, že ak sa uvedené nedostatky neodstránia alebo sa objavia iné, budú nútení s ňou rozviazať pracovný pomer. 12. Žalovaná na základe upozornenia sa vyjadrila listom z 27. marca 2015, v ktorom uviedla, že v predmetný deň v skutočnosti sa odpísala o 12.05 hod., ale z budovy odišla o 12.15 hod. z dôvodu, že za ňou prišla stránka, ktorú musela vybaviť. Do knihy dochádzky chcela opraviť odchod z pracoviska, ale kniha už nebola voľne prístupná na poličke v chodbe, ale bola zamknutá v kancelárii, tak tento údaj nemohla opraviť. Dobu na obedňajšiu prestávku však dodržala. Pri návrate z obeda o 12.45 hod. tento údaj neopravila a neprepísala v knihe dochádzok. 13. Žalovaný listom z 11. septembra 2015 doručil žalobkyni druhé upozornenie z dôvodu, že nezistila stav vodomerov v osade Š., nevyčíslila a nezaslala výšku poplatkov pre jednotlivé domácnosti, čo jej vyplýva z pracovnej náplne zo 16. februára 2012. Jej konaním bola spôsobená obci škoda tým, že sa neplnili príjmy do rozpočtu z miestnych poplatkov za vodu. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o opakované porušenie pracovnej disciplíny v priebehu 6 mesiacov, bude zamestnávateľ postupovať v súlade s pracovným poriadkom a ZP. 14. Žalobkyňa sa vyjadrila k upozorneniu tak, že požiadala v roku 2015 nového pracovníka, ktorý má na starosti verejný vodovod, aby jej opísal stavy vodomerov od maloodberateľov. Písomné podklady dala aj starostovi obce, pričom ho požiadala o spoluprácu. Po návrate z dovolenky sa opätovne pýtala pracovníka, či odpísal stavy vodomerov, na čo povedal, že nemal čas. Preto opätovne poprosila o spoluprácu starostu. V prípade potreby, ak nebude mať kto odpísať vodu, pôjde tam aj na bicykli. 15. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP. Vo výpovedi žalovaný uviedol porušenie pracovnej disciplíny v dvoch prípadoch podľa upozornení, keď v obidvoch prípadoch opísal skutkový stav zhodne s upozorneniami. 16. Žalobkyňa 30. septembra 2015 oznámila žalovanému nesúhlas s výpoveďou a trvala na výpovedi dohodou. 17. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu 16. novembra 2015 oznámila žalovanému neplatnosť výpovede a trvanie na ďalšom zamestnávaní. 18. Obec Š. vydala interný predpis, a to pracovný poriadok zamestnancov obce Š., v ktorom okrem iného pojednáva o pracovnej disciplíne. V čl. 9 bodu 4 hovorí o porušení zamestnancov a vedúcich zamestnancov uvedených v čl. IV. tohto pracovného poriadku zamestnávateľ považuje za porušenie pracovnej disciplíny, a to : za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje porušenia vymedzené v písm. a/ až písm. c/. 19. Žalovaný súdu predložil Zápisnicu z 5. porady zamestnancov z 23. júla 2015, z ktorej vyplýva, že v rámci programu rôzne a diskusia, žalovaná uviedla, že mala dovolenku, ale nájde si čas a vyrieši vodu v Š.. V rámci uloženia úloh, úlohou žalobkyne bolo nachystať výmery, zoznam neplatičov za vodné v osade Š., výzvy na nedoplatky a nevymožiteľné pohľadávky za vodné občanov žijúcich v osade Štrkovec s termínom ihneď, najneskôr do 25. augusta 2015 a zodpovedná osoba za úlohu bola stanovená žalobkyňa. Zo Zápisnice z 3. porady z 30. apríla 2015, v rámci rôzneho žalobkyňa uviedla, že požiada pána Y. C. L., aby ju zaviezli do osady a dá to do poriadku. V rámci uloženia úloh, úlohou žalobkyne bolo ihneď zabezpečiť stavy vodomerov v osade, rozposlať výmery za vodu a predložiť vyčíslené nedoplatky za obdobie neposielania výmerov.
20. Spoločnosť O2 vo svojej správe z 15. júla 2016 súdu oznámila, že všetky telefónne čísla boli aktivované 29. mája 2015 a dodávka mobilných telefónov v počte 15 ks bola realizovaná 12., 15. a 19. júna 2015. 21. Svedkyňa U. L. uviedla, že u žalovaného pracovala od roku 2012 do roku 2015. 23. apríla 2015 odišla na obed so žalobkyňou. Uviedla, že v predmetný deň išli neskôr na obed, pretože žalobkyňa jej telefonovala, že má nejakú stránku alebo telefón a neskôr sa vrátili aj z obeda. Nevedela uviesť, či v predmetný deň chcela so žalobkyňou opraviť dátum odchodu v knihe dochádzok. Tiež nepotvrdila, že by knihu dochádzky v ten deň zobral prednosta a zamkol ju do kancelárie. Potvrdila, že porady sa uskutočňovali spravidla vo štvrtok a zápisnice z porád nevidela. Odpisy vodomerov robili pracovníčky vodární. 22. Svedkyňa E. F. potvrdila prax pri odpisovaní odchodov do knihy dochádzok, ktorá bola taká, že asi mesiac sa kniha nachádzala na medziposchodí a potom u prednostu. Keď prednosta išiel na obed, kniha bola vyložená, ale niekedy ju zabudol vyložiť, takže zamestnanci sa nemali kde odpísať. Potvrdila, že porady si zapisovala do diára, takže vedela povedať kedy sa porady uskutočnili, a to v dňoch 5. januára 2015 / podľa zistenia súdu predmetný deň bol pondelok /, následne bola práceneschopnou od 9. januára 2015 do 20. januára 2015. Ďalšia porada sa konala 14. januára 2015 / streda /, 9. februára 2015 / pondelok / a 26. marca 2015 / štvrtok /, následne na to čerpala dovolenku a pracovný pomer jej bol ukončený 30. apríla 2015. Podľa jej názoru odpočty vodomerov mal na starosti pán K. F. a vyúčtovanie kanalizácie mala na starosti žalobkyňa. Zápisnicu z porád vypracovával prednosta. 23. Svedkyňa B. L. pracuje u žalovaného a má na starosti správu dane nehnuteľností, vydávanie osvedčenia samostatne hospodáriacich roľníkov a zastupuje matrikárku počas jej neprítomnosti. Potvrdila, že zápisnice písal prednosta. Ďalej uviedla, že žalobkyňa mala na starosti odpis kanalizácie a vody a na jednej z porád bol jej daný termín zabezpečenia odpočtu vodomerov v osade Š.. Podľa jej názoru kniha dochádzok bola prístupná pracovníkom. 24. Svedkyňa H. Y. je hlavnou kontrolórkou obce. Mala vedomosť a potvrdila, že porady bývali spravidla vo štvrtok. Z porád sa vyhotovovali zápisnice, ktoré sa ukladali na sekretariáte alebo v kancelárii prednostu. 25. Svedok H. D. pôsobí u žalovaného vo funkcii prednostu. Potvrdil, že z každej porady vypracoval zápisnicu. Uviedol, že žalobkyňa mailom aj ústne mu povedala, že pán Y. si neplní svoje úlohy. Pán Y. mal odviezť žalobkyňu do osady k jednotlivým vodomerom a nie, aby on robil odpočty. Vedela o tom aj žalobkyňa, lebo raz prišla za ním a chcela, aby jej bolo poskytnuté auto za účelom vykonania odpisov vodomerov. Odpisovať stavy vodomerov patrí žalobkyni podľa pracovnej náplne zo 16. februára 2012 a spadá pod „ vykonáva správu miestneho poplatku za vodu a kanalizáciu / poplatky od občanov, faktúry od odberateľov /, evidencia úhrady platieb, vymáhanie poplatkov ... „ a „ vykonáva ďalšie práce na príkaz starostu obce „, čo bolo žalobkyni prikázané na pracovnej porade. Ohľadne zakúpenia mobilných telefónov svedok uviedol, že tieto boli zakupované postupne, lebo telefónne číslo bolo vypovedané v inej lehote a preto telefónny nemohli byť zavedené naraz. 26. Svedok H. F.Ľ. pracoval u žalovaného v rokoch 2014 až 2018 na stavebnom úrade a v súčasnej dobe je poslancom obecného zastupiteľstva. Práce na stavebnom úrade prevzal po žalobkyni. Skúmal vodomery a mal dojem, že za vodu je málo fakturované a zistil, že niektorí občania v obci nemajú vodomery a niektoré nie sú funkčné. V obci mali desať vodomerov, ktoré vymenil a na základe tejto výmeny začali odpočítavať stav vodomerov podľa skutočnej spotreby vody. Problematiku stavu vodomerov riešil na základe pokynu starostu a prednostu úradu. Potvrdil, že, pracovné porady sa konali a vyhotovovali zápisnice z porád a že žalovaný mal náklady s vodomermi v obci, lebo sa tam nachádzalo staré potrubie a neboli vyberané peniaze za spotrebu vody, napr. jedna firma platila 10,-Eur ročne a niektorí obyvatelia neplatili vôbec za spotrebu vody. Na základe pracovnej náplni začal zisťovať stavy vodomerov, aj keď presne v pracovnej náplni tento výkon nie je uvedený, ale ak by neurobil odpočet vodomerov, nemohol by vystaviť faktúry za spotrebu vody. Zisťoval v akom stave je vodomer, šachta a či sa jedná o čierny odber vody. V osade sa muselo ísť do dvoch šácht, do ostatných nebolo potrebné ísť. 27. Svedok Š. Y. uviedol, že na starosti má verejnú zeleň a úpravovňu vody v osade. Z predloženej pracovnej zmluvy uzavretej 31. januára 2015 a Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve z 11. februára 2015 medzi žalovaným a pánom Š. Y. vyplýva, že miestom jeho výkonu práce je Obecný úrad Š. a priľahlé objekty s druhom práce: koordinácia a kontrola zamestnancov vykonávajúcich práce v intraviláne obce, údržba a kontrola miestneho vodovodu v časti Š.. Každý deň meria, či je dostatok chémie vo vode a či na to pridelené stroje správne dávkujú chémiu do vody. Potvrdil, že nemé na starosti odpisy stavov vodomerov a túto prácu v živote nerobil. Pán D. v auguste 2015 ho nežiadal, aby urobil odpočty stavu vodomerov a ani prednosta. Mal sa dohodnúť so žalobkyňou, aby išli do osady a žalobkyňa odpočítala
stavy vodomerov. Potvrdil, že žalobkyňa sa ho pýtala, či ju zoberie do osady s čím súhlasil a aby sa ohlásila. Žalobkyňa sa však neohlásila. 28. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a H. F. 29. mája 2015 vyplýva druh práce: personalista. Z jeho pracovnej náplne okrem iného vyplýva úloha vykonávať správu miestneho poplatku za vodu a kanalizáciu / poplatky občanov, faktúry od odberateľov /, evidenciu úhrady platieb, vymáhanie nedoplatkov. 29. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd vec právne uzatvára: 30. Podľa § 42 os. 1 ZP pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 31. Podľa § 61 ods. 1, 2 ZP výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 32. Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. 33. Pracovnou disciplínou sa rozumie dodržiavanie pracovných povinností zamestnanca, ktoré sú obsiahnuté v pracovnej zmluve, interných predpisov zamestnávateľa, ZP a ostatných pracovnoprávnych predpisov. 34. Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny nemusí mať charakter sústavnosti. Podmienkou je, aby zamestnanec menej závažne porušil pracovnú disciplínu, len ak bol v posledných šiestich mesiacov písomne upozornený zo strany zamestnávateľa v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny ohľadne možnosti výpovede. Zamestnávateľ musí preukázať, že zamestnanec skutočne porušil pracovnú povinnosť. Okrem toho musí zamestnávateľ zamestnanca oboznámiť s dôvodom výpovede a umožniť mu, aby sa k tomuto dôvodu vyjadril, čo sa v danom prípade uskutočnilo podľa vyjadrenia žalobkyne. 35. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúceho z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie pracovnej povinnosti zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zamestnávateľ môže pristúpiť, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, pre ktoré by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo ak sa dopustil jej porušenia menej závažným spôsobom. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k práci a k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobila zamestnávateľovi škodu alebo nie. Napriek tomu, že slovné spojenie „pracovná disciplína“ je bežne používaným, nie je ako pojem definovaná v ZP a ani v inom právnom predpise. ZP však ustanovuje generálnu povinnosť zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu, a to odo dňa vzniku pracovného pomeru. Vo všeobecnosti ju možno charakterizovať ako súhrn rôznorodých povinností, ktoré musí zamestnanec riadne dodržiavať na pracovisku, ale aj mimo neho (napr. na pracovnej ceste). Obsah pracovnej disciplíny tvoria povinnosti zamestnanca vyplývajúce najmä z: právnych predpisov (napr. ZP, zákona o BOZP), pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku (ak s ním bol zamestnanec oboznámený). Žiadny právny predpis neupravuje aké konanie zamestnanca možno považovať za závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to najmä vzhľadom na rozmanitosť situácií, ktoré môžu vzniknúť počas trvania pracovného pomeru. Všeobecne ale platí, že ak nejde o závažné porušenie pracovnej disciplíny, vždy ide o menej závažné porušenie. Keď zamestnanec poruší svoju pracovnú povinnosť, t. j. pracovnú disciplínu, je úlohou zamestnávateľa posúdiť intenzitu tohto porušenia. Stupeň závažnosti porušenia treba vždy posudzovať individuálne, v závislosti od konkrétneho prípadu. 36. V danom prípade na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne. Súd mal za jednoznačne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah uzavretím pracovnej zmluvy 15. januára 1991. Žalovaný ako zamestnávateľ vydal pracovný poriadok 16. februára 2012, v ktorom sú vymedzené pracovné povinnosti zamestnancov. V pracovnej náplni okrem iných povinností žalobkyňa mala vymedzené vykonávať správu miestneho poplatku za vodu a kanalizáciu / poplatky od občanov, faktúry od odberateľov /, evidencia úhrady platieb,
vymáhanie nedoplatkov a vykonávať ďalšie práce na príkaz starostu obce. Žalovaný žalobkyni doručil výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ ZP 29. septembra 2015, ktorú si žalobkyňa osobne prevzala v predmetný deň. Výpoveď žalobkyni bola daná z dôvodu, že prvýkrát na porušenie pracovnej disciplíny bola upozornená žalovaným 24. marca 2015, keď nedodržala prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút s tým, že pracovisko opustila o 12.05 hod. a vrátila sa až o 12.45 hod., kedy ju videl prichádzať starosta obce a zamestnanec obce pán H. L.. Prerušenie pracovnej doby mala zapísané v knihe príchodov a odchodov z pracoviska o 12.05 hod., avšak po príchode na pracovisko nezapísala svoj príchod z obeda do uvedenej knihy, čím porušila príkaz starostu. Toto upozornenie zobrala na vedomie 26. marca 2015. Druhýkrát bola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny 11. septembra 2015 z dôvodu nezistenia stavu vodomerov v osade Štrkovec, nevyčíslila a nezaslala výšku poplatkov pre jednotlivé domácnosti v osade a bola upozornená, že sa jedná o opakované porušenie pracovnej disciplíny a zamestnávateľ bude postupovať v zmysle ZP. Žalovaný doručil žalobkyni výpoveď 29. septembra 2015 podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP, ktorú žalobkyňa osobne prevzala v predmetný deň s tým, že s výpoveďou nesúhlasí. Súd podrobil výpoveď prieskumu po formálnej stránke a má za to, že táto je platná, pretože obsahuje všetky náležitosti a obidva menej závažné porušenia pracovnej disciplíny sú skutkovo vymedzené tak, že nie je možné ich zameniť iným skutkovým stavom. Otázka neplatnosti výpovede po formálnej stránke nebola medzi stranami sporná. Sporná zostala skutková podstata porušení, keď žalobkyňa tvrdila, že sa nedopustila žiadneho porušenia pracovnej disciplíny a umelo boli dôvody rozviazania pracovného pomeru vykonštruované, pretože je rodinne prepojená s bývalým starostom obce a terajší predseda má obavy z úniku informácií v prospech bývalého starostu. 37. Podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že na obed odišla neskôr, ako je uvedené v pracovnom poriadku a že kniha odchodov a príchodov sa nenachádzala na svojom mieste a teda, že nemohla opraviť údaje o príchode a odchode na pracovisko. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa 24. marca 2015 nedodržala prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Súd mal za jednoznačne preukázané, že v predmetný deň žalobkyňa so svedkyňou L. išla na obedňajšiu prestávku s tým, že do knihy odchodov a príchodov sa zapísali o 12.05 hod. Po vrátení do kancelárie pre osobné veci žalobkyňu zastavila nejaká stránka, ktorú vybavila. Do knihy dochádzky chcela opraviť skutočný odchod o 12.15 hod., ale kniha dochádzky už nebola voľne prístupná, ale bola uzamknutá v kancelárii. Pri návrate z obeda o 12.45 hod. tento údaj neopravila a neprepísala ho v knihe dochádzky. Žalobkyňa sa týmto spôsobom vyjadrila k porušeniu pracovnej disciplíny 27. marca 2015. Na prvom pojednávaní žalobkyňa bola vypočutá a tvrdila, že v predmetný deň spolu s kolegyňou L. išli na obed, pričom pred odchodom z pracoviska zapísali odchod z pracoviska do knihy odchodov a príchodov o 12.05 hod., pre nejakú stránku sa obidve vrátili do kancelárie a odišli z pracoviska o 12.15 hod., pričom pri odchode z pracoviska nemohli napraviť odchod z pracoviska o 12.15 hod., pretože kniha sa už nenachádzala na mieste. Aká stránka ju v predmetný deň zastavila, nevedela sa vyjadriť. Na obedňajšiu prestávku odišli teda o 12.15 hod. a čas príchodu z obeda do knihy napísala o 12.30 hod., pričom v skutočnosti sa vrátili o 12.45 hod. Medzi písomným vyjadrením a výpoveďou sú rozpory v tom, či žalobkyňa so svedkyňou L. A.šli spolu zapísať odchod z pracoviska a ohľadne zápisu do knihy. Svedkyňa L. nevedela potvrdiť, že so žalobkyňou išli na obed neskôr kvôli nejakej stránke, pretože túto nevidela a ani nepočula žalobkyňu telefonovať so stránkou, lebo túto skutočnosť jej žalobkyňa oznámila, len telefonicky. Svedkyňa si nepamätala, že by chcela opraviť dátum odchodu v knihe, tiež nepotvrdila, že by prednosta zobral knihu, z ktorého dôvodu, sa nemohla odpísať. Potvrdila, že porady sa konali spravidla vo štvrtok a zápisnice písal prednosta. Žalobkyňa jednoznačne porušila pracovnú disciplínu tým, že nedodržala obedňajšiu prestávku v trvaní 30 minút, keď žalobkyňa pracovisko opustila o 12.05 hod. a do práce sa vrátila o 12.45 hod., kedy ju videl prichádzať na pracovisko starosta obce a zamestnanec obce pán H. L. a po príchode na pracovisko nezapísala svoj príchod do uvedenej knihy. Svedkyni L. žalovaný 24. marca 2015 doručil upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z takých istých dôvodov, ako v prípade žalobkyne pre nedodržanie prestávky na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút a z dôvodu nezapísania svojho príchodu do knihy. Svedkyňa E. F. všeobecne uviedla, že niekedy prednosta zabudol vyložiť knihu, takže zamestnanci sa nemali kde odpísať, ale či kniha nebola vyložená aj v predmetný deň, svedkyňa nepotvrdila. 38. V prípade druhého porušenia pracovnej disciplíny súd má za to, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu tým, že nezistila stav vodomerov v osade, nevyčíslila a nezaslala výšku poplatkov pre jednotlivé domácnosti. Povinnosť žalobkyne nachystať výmery, zoznam neplatičov za vodné v osade, výzvy na nedoplatky a nevymožiteľné pohľadávky za vodné vyplýva zo zápisnice z porady konanej 23. júla 2015 a zabezpečiť stavy vodomerov v osade z porady konanej 30. apríla 2015. Žalobkyňa na tejto porade sa vyjadrila tak, že požiada pána L. C. Y., aby ju tam zaviezli a veci dá do poriadku, ktorú povinnosť si nesplnila, pričom úlohu mala ihneď vykonať. Tvrdenie žalobkyne, že nemala fyzicky
odpisovať stavy vodomerov v osade sú týmto vyjadrením vyvrátené. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že má odpísať stavy vodomerov a následne vystaviť faktúry pre domácnosti. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia žalobkyne k upozorneniu porušenia pracovnej disciplíny z 11. septembra 2015, v ktorom uviedla, že požiadala nového pracovníka, ktorý má na starosti verejný vodovod na Š., aby odpísal stavy vodomerov od maloodberateľov a o spoluprácu požiadala aj prednostu úradu a v prípade, ak nebude mať kto odpísať vodu, pôjde tam aj bicyklom. Svedkyňa L. potvrdila, že žalobkyňa mala v určenom termíne zabezpečiť odpočet vodomerov v osade. Žalobkyňa mailom požiadala svedka D., aby poprosil pána Y. o odpočty, na základe ktorej skutočnosti upozornil pána Y., aby sa spojil so žalobkyňou a dohodli sa na odvoze žalobkyne do osady za účelom odpisu stavu vodomerov. Dokonca v jednom prípade prišla žalobkyňa za ním za účelom poskytnutia auta, aby mohla vykonať odpisy stavy vodomerov. Svedok Y. potvrdil, že žalobkyňa sa obrátila na ňho s tým, či ju autom zoberie do osady, ale viac žalobkyňa za ním neprišla. Svedok potvrdil, že nikdy nevykonával odpočty stavov vodomerov. Nakoniec aj právny zástupca žalobkyne potvrdil, že žalobkyňa mala robiť odpočty, ktorá povinnosť bola výmyslom starostu. Starosta jednoznačne potvrdil, že zabezpečiť stavy vodomerov znamená zistiť stav meradla, ktorý sa nachádza na vodomery. Žalobkyňa uviedla, že pri vystavovaní šekov vychádzala z údajov uvedených v zošite, ktorý sa má nachádzať v jej kancelárii. Toto tvrdenie poprel žalovaný a žalobkyňa za účelom preukázania svojho tvrdenia, súdu nepredložila žiadny dôkaz. 39. Z pracovného poriadku zamestnancov obce Š. z 27. februára 2015 článku 11 v časti III. je vymedzený pracovný čas spolu aj s prestávkou na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút od pondelka do piatka / okrem štvrtka, ktorý je nestránkovým dňom / od 12.00 hod. do 12.30 hod. Deň 24. marca 2015 pripadol na utorok. Podľa článku 9 ods. 1/ prvá veta odo dňa vzniku pracovného pomeru je zamestnanec povinný dodržiavať pracovnoprávne predpisy a vnútorné predpisy zamestnávateľa a v súlade s nimi podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce v určenom pracovnom čase osobne podľa pracovnej zmluvy a dodržiavať pracovnú disciplínu. 40. Na margo vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, že prekročenie obedňajšej prestávky nie je v pracovnom poriadku zamestnancov žalovaného medzi prípadmi porušenia pracovnej disciplíny, súd uvádza, že sa jedná o interný predpis žalovaného, ktorým súd nie je nijakým spôsobom viazaný, jedná sa len o pomôcku zamestnancov žalovaného. 41. Na základe hore uvedeného súd uvádza, že žalobkyňa v obidvoch prípadoch porušila menej závažným spôsobom pracovnú disciplínu, čím v prvom prípade porušenia pracovnej disciplíny porušila ZP podľa § 91 ods. 1, ktorý stanovuje 30-minútovú prestávku na odpočinok a obed a pracovný poriadok zamestnancov žalovaného, ktorý v časti III. článku 11 vymedzil pracovný čas s prestávkou na odpočinok a obed od pondelka do piatka v čase od 12.00 hod. do 12.30 hod. okrem štvrtka, ktorý deň je nestránkovým dňom. Okrem toho žalobkyňa neodpísala svoj príchod na pracovisko do knihy, hoci na pojednávaní tvrdila, že do knihy zaznamenala príchod a zapísala ho o 12.30 hod., ktorú skutočnosť nepotvrdila ani svedkyňa L.. V druhom prípade žalobkyňa menej závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu neodpísaním stavov vodomerov, čím porušila príkaz starostu na porade konanej 30. apríla 2015. Za porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne možno považovať zavinené porušenie povinnosti, pričom zavinené konanie môže dosahovať rôznu intenzitu. V obidvoch prípadoch porušenia pracovnej disciplíny na základe vykonaného dokazovania súd uvádza, že pri určení neplatnosti výpovede a intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa súd riadil závažnosťou týchto porušení, ktoré podľa názoru súdu dosahujú intenzitu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, pretože žalobkyňa porušila ZP a vnútorný pracovný predpis a dodržiavať pokyny svojho zamestnávateľa. Pri prvom porušení pracovnej disciplíny žalobkyňa nevedela uviesť akú stránku vybavovala. Je ťažké uveriť tomuto tvrdeniu, keď v dôsledku jeho vybavenia nakoniec došlo k výpovedi žalobkyne. Zamestnávateľ má povinnosť sledovať dodržiavanie pracovnej doby a plnenie jeho pokynov. Pokiaľ by tak nerobil sám by nedodržiaval ZP a riadne by si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Pokiaľ zamestnávateľ zistí nedodržanie pracovnej disciplíny je povinný voči zamestnancovi vyvodiť dôsledky a či ide o závažné alebo menej závažné porušenie musí vždy posúdiť zamestnávateľ, a to v závislosti od každého prípadu a správnosť tohto posúdenia musí určiť súd. Za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať aj nesprávne zapisovanie do evidencie dochádzky. Súd zistil, že žalobkyňa si inak vykonávala svoju prácu k spokojnosti zamestnávateľa. Na základe nesplnenia pokynu zamestnávateľa podľa potvrdenia starostu žalovanému vznikla škoda vo výške okolo 1 000 Eur, ktorá suma pre obec nie je bezvýznamná. Na margo veci súd uvádza, že je ťažko pochopiteľné správanie žalobkyne, keď na jednej strane tvrdí, že žalovaný si vykonštruoval dôvody výpovede z dôvodu, že žalobkyňa je rodinne prepojená s bývalým starostom a existujúci starosta má obavy z úniku informácii v prospech bývalého starostu a na druhej strane neuposlúchla pokyn starostu a nedodržala prestávku na odpočinok a obed. Súd uznáva, že v praxi sa môžu vyskytnúť situácie, za ktorých zamestnanec nemôže splniť pokyn zamestnávateľa alebo nedodrží
dobu prestávky na odpočinok a obed, ale v takom prípade zamestnanec svojmu zamestnávateľovi by mal osobne vysvetliť dôvod nesplnenia jeho pokynu za účelom zamedzenia možnosti výpovede. Žalobkyňa sa ani nesnažila napriek hrozbe výpovede nesplnenie svojich povinností vysvetliť starostovi, napriek jej tvrdeniu ohľadne vykonštruovaniu dôvodov výpovede. 42. Súd nesúhlasí s názorom žalobkyne, že v danom prípade sa mohla dopustiť len neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Podstata neuspokojivého plnenia pracovných úloh spočíva v tom, že pracovné úlohy sú zamestnancom plnené, ale nie uspokojivo. V danom prípade ani o jednom porušení pracovnej disciplíny sa nedá hovoriť o o menej uspokojivom plnení pracovných úloh, lebo v prvom prípade žalobkyňa prekročila prestávku na odpočinok a obed a nesnažila sa starostovi vysvetliť situáciu ohľadne tohto prekročenia a v druhom prípade si svoju povinnosť ohľadne zistenia stavu vodomerov nezačala ani plniť. 43. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 44. Vzhľadom na hore uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku. 45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej strane, ktorá bola úspešná v konaní, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.