Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14C-12-2020.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného: AK Herzeg, s.r.o., si sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35890240, konajúc Ivanou Vidovencovou, proti žalovanému: Z. B., O.. XX. XX. XXXX, V. XXX XX V. O. D. Č.. XXX, o zaplatenie 387,86 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 387,86 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu, č. IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX.
II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to vo výške 160,85 eur, z toho 137,85 eur na trovách právneho zastúpenia a 23,00 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, ktorú má žalovaný povinnosť zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu, č. IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.04.2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 387,86 eur s príslušenstvom titulom pohľadávky pozostávajúcej z neuhradených služieb. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.12.2017 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že bola odoberaná elektrina bez platnej zmluvy. Žalobca poukázal na ust. § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, v zmysle ktorého sa odber bez uzavretej zmluvy považuje za neoprávnený odber elektriny a v zmysle ktorého je ten, kto neoprávnene odoberal elektrinu, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Následne vyčíslil škodu vo výške 387,86 eur a vyzval 09.01.2018 žalovaného na zaplatenie. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil dňa 01.06.2020 vo výške 23 eur (čl. 27).
3. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 24.11.2017 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. Taktiež súdna zásielka bola doručovaná aj prostredníctvom obce Kostolné Kračany v zmysle § 5 zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá zverejnila od 15.07.2020 na svojej úradnej tabuli oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur. Pričom vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, Protokolom o zistení neoprávneného odberu (čl. 7), výzvou na úhradu z 10.02.2018 (čl. 8), Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a jej prílohou (čl. 9, 10). Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. XXXXXX súd zistil, že žalovaný neoprávnene odoberal energiu, keď na odbernom mieste: č. XXXXXXXXX, kontrolou dňa 19.12.2017 bolo zistené, že podnikové plomby chýbajú, odber bez platnej zmluvy, svojvoľne pripojené. Uvedený protokol nepodpísal žalovaný pre neprítomnosť. V dôsledku uvedeného neoprávneného odberu bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 387,86 eur. Žalobca si na túto sumu vystavil riadne vyúčtovanie náhrady škody (čl. 9) dňa 09.01.2018, ktorú však žalovaný neuhradil. Následne dňa 10.02.2018 bol žalovaný vyzvaný na úhradu škody.
6. Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
7. Podľa ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
8. Podľa ust. § 1 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
9. Podľa ust. § 2 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy d) cenovým rozhodnutím platných počas trvania.
10. Podľa ust. § 3 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin
výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
11. Podľa ust. § 4 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
12. Podľa ust. § 5 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
12. Podľa ust. § 6 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
13. Podľa ust. § 7 Vyhlášky ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
14. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. S poukazom na vyššie zistené skutočnosti ako aj vyššie citované zákonné
ustanovenia, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca v priebehu konania jednoznačne preukázal, že žalovaný mu spôsobil škodu v dôsledku neoprávneného odberu elektriny. Žalovaný nemal so žalobcom v rozpore s ustanovením § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, uzavretú zmluvu, pričom bol nameraný odber elektriny. Žalobca následne vyúčtoval vzniknutú škodu vyúčtovaním náhrady škody, žalovaný však svoj dlh doposiaľ nesplnil.
17. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil skutočnú škodu zistenú na základe spoľahlivých podkladov, pričom pri výpočte výšky škody vychádzal zo stavov elektromera žalovaného nainštalovaného na odbernom mieste v technicky zodpovedajúcom stave. Žalobca celkový objem neoprávnene spotrebovanej elektriny v období od 05.11.2017 do 19.12.2017 vo výške 3149 kWh vynásobil cenou platnou v rozhodnom období rokov 2017 podľa cenníkov pre domácnosti schválených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví s celkovou spotrebou elektriny počas trvania neoprávneného odberu v sume 296,09 eur a náklady žalobcu v zmysle § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, č. 292/2012 Z.z. za vykonanú kontrolu v sume 36,64 eur, kedy bol zistený neoprávnený odber, ktorý potom vyčíslili podľa vnútropodnikovej kalkulácie a súčasne k výške škody pripočítal DPH. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd dospel k záveru že žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie dlžnej sumy 387,86 eur. Žalobca sa svojho práva domáhal podaním žaloby na súd dôvodne a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy vyčíslenej v žalobe.
18. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O ich výške súd rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP s prihliadnutím na čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania vo výške 160,85 eur, a to na trovách právneho zastúpenia vo výške 137,85 eur (za 3 úkony právnej služby x 28,22 eur a 2 krát paušálnu náhradu výdavkov á 9,80 eur a 1 krát paušálnu náhradu výdavkov á 10,62 eur; k tomu 20% DPH) a na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu, a to vo výške 23 eur. A keďže bol žalobca úspešný v rozsahu 100%, súd uložil povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 160,85 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám žalobcu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).