Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-108-2019.pdf
PDF · 104.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2Csp/108/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
8619202124
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v spore žalobcu S.k, zastúpený advokátom JUDr. Ivom Babjakom, AK so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubányho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- Eu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 120,- Eur na účet Slovenskej pošty a.s. so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124 v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10.483,91 Eur.
-2- 2Csp/108/2019
2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5C/129/2016 v spojení s konaním na Krajskom súde Prešov sp.zn. 22Co/101/2018 zo dňa 31.01.2019 bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. V tomto konaní sa domáhal neplatnosti revolvingovej zmluvy č. 8000036679, pričom prvostupňový súd určil, že revolvingová zmluva uzatvorená medzi ním a žalovaným je neplatná. Žalovaný sa neustále domáhal predkladaním dohody o zrážkach zo mzdy jeho zamestnávateľovi, aby mu zamestnávateľ vykonával zrážky z jeho mzdy vo výške 10 844,74 Eur. Neustálym predkladaním dohody o zrážkach zo mzdy jeho zamestnávateľom mal veľké problémy v
zamestnaní, bol neustále od roku 2008 v strese, že príde o zamestnanie alebo že mu zamestnávateľ bude vykonávať zrážky z jeho mzdy. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.2.2020 uviedol, že popiera tvrdenie žalobcu o tom, že vedel o falšovaní podpisu žalobcu na zmluvnej dokumentácii a že chcel získať bezdôvodné obohatenie na jeho úkor neustálym predkladaním dohody o zrážkach zo mzdy, a že tak konal od roku 2008. Tvrdenie žalobcu, že od roku 2008 bol v strese, že príde o zamestnanie, a že mu zamestnávateľ bude vykonávať zrážky zo mzdy nemá oporu ani v žiadnej skutočnosti. Žalobca pripojil k žalobe žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy z roku 2016, čiže listinu ktorá obsahom rozhodne nepreukazuje tvrdenie žalobcu o stave z roku 2008. Ak by tvrdenie žalobcu o tom, že od roku 2008 sa obával, že mu budú vykonávané zrážky z jeho mzdy a toto tvrdenie by malo byť skutočné, potom je zvláštne a nevierohodné, že čakal 8 rokov na podanie žaloby. Žalobca nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, že by jeho zamestnávateľ zrážku zo mzdy vykonával. Žalobca ani netvrdí a nepreukazuje, že by kedykoľvek počas spomínaných 8 rokov jeho kontaktoval. V skutočnosti sa javí ako reálny skôr ten stav, že k žalobe, o ktorej konanie bolo vedené pod sp. zn. 5C/127/2016, pristúpil na základe žiadosti o vykonanie zrážok v roku 2016. Do daného času žiadne zrážky zo mzdy žalobcu neboli požadované. Poukázal na to, že akonáhle sa dozvedel o konaní vedenom pod sp. zn. 5C/129/2016, odoslal zamestnávateľovi žalobcu oznámenie o ukončení žiadosti o vykonávanie zrážok. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere a nárokmi z nej plynúcimi bolo vykonané konanie o nárokoch z uvedenej zmluvy a dňa 14.11. 2007 bol vydaný rozhodcovský rozsudok č.k. RK 1080/07-EK. Žalobca ani v danom konaní alebo v súvislosti s ním nepodal žiadnu námietku voči tam uplatnenému nároku, ani nepodal žalobu o jeho zrušenie a ani nevykonal žiadny iný úkon, ktorým by nárok tam priznávaný v prospech žalovaného spochybňoval. Preto popiera tvrdenia žalobcu, že požiadavka na vykonanie zrážok zo mzdy bola z jeho strany vykonaná s vedomím, že pohľadávka voči žalobcovi nejestvuje. Rozhodcovský rozsudok bol doručovaný a doručený žalobcovi na adresu Nábrežná 498/13, 089 01 Svidník, teda tú istú, ktorú teraz žalobca aj uvádza v ním podanej žalobe. Aj v kontexte tohto sú tvrdenia žalobcu o zámere žalovaného sa obohatiť, o údajnom strese žalobcu od roku 2008 nevierohodné a pochybné. 4. Žalovaný ďalej rozporuje aj právnu stránku veci. Žalobca sa v podanej žalobe domáha priznania nároku, ktoré odvodzuje zo znenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pričom žalobca tvrdí, že je spotrebiteľom. Bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť podpisu úverovej zmluvy žalobcom je dôležité, že žalobca nevystupoval (resp. nemal vystupovať, ak vychádzame z rozsudku vo veci sp. -3- 2Csp/108/2019 zn. 5C/129/2016 ako spotrebiteľ). Rozsah jeho účasti spočíval v pristúpení k záväzku, čiže v postavení spoludlžníka. Ten však svojím prejavom vôle nekoná ako spotrebiteľ, ale poskytuje len zabezpečenie pre prípad nesplácania ako spoludlžník . Pristúpenie k záväzku ale nemá za následok, aby bola osobe pristupujúcej k záväzku poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a to z dôvodu, že len prísľub úveru a samotná úverové zmluva sú zmluvami o dodávke služby, avšak pristúpenie k záväzku je iba prostriedkom, ktorého realizácia je závislá na samotnom poskytnutí úveru. V súvislosti s uplatňovaním nároku na finančné zadosťučinenie je podľa neho ďalej dôležité, že ak ku skutku kvalifikovaného ako trestný čin (a ktorý by mal podľa tvrdenia žalobcu zahrňovať aj to, že žalobca zmluvu o úvere nepodpísal, čo ale zo skutkovej vety trestného rozkazu citovaného v rozsudku sp. zn. 5C/129/2016 nevyplýva) došlo v roku 2006, potom nie je dôvod na aplikovanie zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť až od 01.07. 2006. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 5. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8000036679 zo dňa 12.06.2006 je formulárová zmluva, ktorú vypĺňal zástupca žalovaného p. Mária Vovková. Prax pri vypĺňaní úverových zmlúv je taká, že nielen nebankové subjekty, ale aj banky trvajú na tom, aby zmluva o úvere bola podpísaná pred ich zástupcom. V prípade, ak by zmluva nebola podpísaná pred ich zástupcom, tak sa vyžaduje osvedčenie podpisu dlžníka alebo spoludlžníka na zmluve o úvere. V tomto prípade, keďže jeho podpis nie je osvedčený, tak ho musel pred p. Máriou Vovkovou podpísať niekto iný. V danom prípade zmluvu pred ňou podpísala jeho exmanželka, ktorá za tento podvod bola právoplatné odsúdená. Výhovorka žalovaného že nevedel, že jeho podpis na zmluve je falošný je nepravdivá. Škoda, že vo veci podvodného konania jeho exmanželky bolo rozhodnuté trestným rozkazom a vec nebola prejednaná pred súdom. Možno by pred súdom vyšlo najavo, ako jeho exmanželka podpísala revolvingovú zmluvu a kto jej poradil zmluvu podpísať a ako zástupkyňa žalovaného overila toho, kto podpisoval revolvingovú zmluvu, keďže sú tam aj jeho osobné údaje, ako je rodné číslo. 6. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že nepredložil žiadny dôkaz o tom, že od roku 2008 bol v strese uviedol, že až do roku 2016 pracoval ako živnostník. Mzdu nepoberal. V tom čase do roku 2016 mu žalovaný telefonický vyvolával, aby dlh vyrovnal, lebo ho dajú do súdu. Keďže nemal žiadne písomné
doklady o tom, že žalovaný od neho žiada vyplatiť úver, ktorý nikdy nezobral, nemohol požiadať o právnu pomoc, lebo advokát žiadal, aby mu dal dôkaz o tom, že ho žalovaný žiada o zaplatenie. V roku 2016 sa zamestnal ako zamestnanec v spoločnosti GEBAU, s.r.o a hneď bol jeho zamestnávateľ kontaktovaný žalovaným a to minimálne 2x, aby mu vykonával zrážky z jeho mzdy. Aj to svedčí o tom, že ho žalovaný mal pod kontrolu, a len čakal, kedy na neho vytiahne dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný, ako spoločnosť zaoberajúca sa poskytovaním úverov dobre vedel, že revolvingová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ako sú: dohoda o zrážkach zo mzdy, v zmluve nie je uvedená správna RPMN, výška úveru bola dohodnutá na sumu 120 024,- SK ( 3.984.- Eur ) ale poskytnutá bola len suma 60.012,- SK (1.992.- Eur ) , t.j 50% z dohodnutej sumy v úvere. V zmluve nie je uvedený dátum začiatku prvej a poslednej splátky úveru. -4- 2Csp/108/2019 To všetko robí zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Naviac, žalovaný požadoval v roku 2016 uhradiť splátky úveru od roku 2006. Tieto splátky ako aj celý úver, už bol dávno premlčaný. Aj napriek tomu žalovaný neváhal a žiadal ho v roku 2016 vyplatiť sumu 10.483, 91 Eur, čo je celý úver, ktorý je pravdepodobne navýšený o úroky a poplatky. Podľa neho medzi dlžníkom a spoludlžníkom nie je žiaden rozdiel. 7. Žalovaný k vydareniu žalobcu uviedol, že tvrdenie žalobcu sa neopiera žiadny skutkový základ. Ani prípadné preukázanie účasti, či dokonca podielu zástupcu žalovaného na uvedenom konaní neznamená právnu zodpovednosť žalovaného. Tvrdenia žalobcu v žalobe a v podanej replike si nezlučiteľným spôsobom odporujú. Žalobca svoj záväzok nenamietal, teda neuvádzal skutočnosti tvrdené teraz, ani počas obdobia údajného stresu vyvolaného v rokoch 2008 - 2016. Tvrdenie žalobcu, že spoludlžník je vlastne rovnakým dlžníkom ako dlžník podľa zmluvy, je v príkrom rozpore s § 533 Občianskeho zákonníka. Len prísľub úveru a samotná úverová zmluva sú zmluvami o dodávke služby, avšak pristúpenie k záväzku je iba prostriedkom, ktorého realizácia je závislá na samotnom poskytnutí úveru. Žalobca nespochybnil vedomosť o rozhodcovskom rozsudku. Nie je sporné, že o ňom vedel. Ak žalobca uplatňuje žalobou nárok ako zadosťučinenie, zdôrazňuje, že situáciou a konaním (bývalej) manželky žalobcu je poškodený práve žalovaný, nakoľko mu bola spôsobená priama škoda 1.350,19 Eur z dôvodu neuhradenej sumy. 8. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: 9. Profireal Slovakia spol s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava ako veriteľ a Adelia Leshanych ako dlžník a žalobca ako spoludlžník uzavreli dňa 12.6.2006 zmluvu o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 120.024,- Sk (3.984,- Eur), z ktorej bola poskytnutá čiastka vo výške 60.012,- Sk (1.992,- Eur). Bola dohodnutá mesačná splátka vo výške 3.334,- Sk (110,68 Eur). 10. Zo spisu 5C/129/2016 Okresného súdu Svidník je zrejmé, že žalobca sa v tomto konaní domáhal proti žalovanému zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov obsiahnutých v revolvingovej zmluve č. 8000036679 zo dňa 12.6.2006. Uznesením Okresného súdu Svidník č.k. 5C/129/2016 - 31 zo dňa 29.1.2008 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa domáhal určenia, že revolvingová zmluva č. 8000036679 zo dňa 12.6.2006 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Okresný súd Svidník rozsudkom 5C/129/2016 - 41 zo dňa 21.3.2018 určil, že revolvingová zmluva č. 8000036679 zo dňa 12.6.2006 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Rozsudok v tomto výroku nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2018. V odôvodnení svojho rozsudku súd uviedol, že žalobca nepodpísal predmetnú revolvingovú zmluvu. Ide o absolútnu neplatnosť takého právneho úkonu. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy tým, že môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy.
-5- 2Csp/108/2019
11. Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 1C/108/2008 je zrejmé, že trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 1T/108/2008 - 121 zo dňa 12.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2008 bola uznaná za vinnú obžalovaná Jana Haňáková, nar. 17.3.1972, bývala manželka žalobcu, že dňa 12.6.2006 v bližšie nezistenom čase a na bližšie nezistenom mieste vo Svidníku ako živnostníčka prevádzkujúca živnosť pod obchodným menom Haňáková Jana - JANY, vyhotovila potvrdenie o príjme pre zamestnancov obsahujúce nepravdivé údaje o priemernom čistom mesačnom príjme za posledné tri mesiace pre Adeliu Leshanych - žiadateľku o revolvingový úver od spoločnosti Profireal Slovakia spol. s.r.o. Bratislava, č. 8000036679 na sumu 120.024,- SK a následne presne nezisteného dňa najneskôr do 28.6.2006 doložila k žiadosti Adelie Leshanych o poskytnutie predmetného úveru bez vedomia svojho manžela Michala Haňáka v jeho mene doklady ručiteľa a zároveň za neho podpísala všetky písomnosti potrebné k ručeniu za úver, na základe čoho bol dňa 28.6.2006 Adelii Leshanych
schválený spoločnosťou Profireal Slovakia spol. s.r.o. Bratislava revolvingový úver č. 8000036679 vo výške 120.024,- Sk a vyplatená suma vo výške 58.512,- Sk, teda poskytla inému pomoc na spáchanie trestného činu zadovážením prostriedkov s cieľom vylákať od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru, čím spáchala prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. 12. Žalobca na pojednávaní uviedol, že si nepamätá, aby prebral rozhodcovský rozsudok, ktorý bol v predmetnej veci vydaný. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v roku 2007 a on o tom, že mal uzavrieť nejakú revolvingovú zmluvu sa dozvedel až v roku 2008. Rozhodcovský rozsudok mu doručený nebol, lebo v tom čase pracoval mimo svojho trvalého bydliska v Českej republike. Bývala manželka mu o revolvingovom úvere povedala až po tom, keď prevzal oznámenie, v ktorom od neho požadovali úver splácať. Za obdobie od roku 2008 - 2016 mu sporadicky volali z firmy Anaco a chceli po ňom, aby úver splácal. Vždy im oznámil, že to bolo podvodné konanie, že úver nezobral a že jeho bývalá manželka bola za to aj odsúdená. On mal príjem z podnikateľskej činnosti a pracoval ako živnostník a zamestnal sa 17.2.2016 vo firme Gemat. Hneď na začiatku jeho zamestnávateľ obdržal návrh na vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť súčasťou revolviongovej zmluvy. Keď sa dozvedel o tom, že opätovne po ňom chcú splácanie úveru, tak požiadal Centrum právnej pomoci a bola daná žaloba o neplatnosť revolvingového úveru. 13. Z listu zo dňa 7.7.2008 adresovaným žalobcovi vyplýva, že Profi Credit Slovakia a.s. ho vyzýva na mimoexekučné vysporiadanie záväzku ručiteľom a v záujme vyhnúť sa exekúcii má ich kontaktovať na jedno z vyššie uvedených čísel do 5 pracovných dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade bude dlh vymáhaný cestou exekúcie. 14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti
-6- 2Csp/108/2019
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
15...Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný uzavrel s Adeliou Leshanych revolvingový úver dňa 12.6.2006, kde ako spoludlžník je podpísaný žalobca. Z rozsudku OS Svidník sp. zn. 5C/129/2016 - 41 zo dňa 21.3.2018, ktorého prvý výrok nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2018 bolo určené, že revolvingová zmluva č. 8000036679 zo dňa 12.6.2006 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a to z toho dôvodu, že žalobca nepodpísal predmetnú revolvingovú zmluvu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj trestný rozkaz OS Svidník, sp. zn. 1T/108/2008 - 121 zo dňa 12.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2008, ktorým sa uznáva za vinnú Jana Haňáková, rod. Kandráčová, nar. 17.3.1972, ktorá bez vedomia svojho manžela (žalobcu) v jeho mene poskytla k úveru doklady ručiteľa a zároveň za neho podpísala všetky písomnosti potrebné k ručeniu za úver, na základe čoho bol dňa 28.6.2006 Adelii Leshanych schválený spoločnosťou Profireal Slovakia spol. s.r.o., Bratislava revolvingový úver. Súčasťou úverovej zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu Gebau s.r.o., Rakovčík 46, 089 01 Svidník o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov na uspokojenie splatnej pohľadávky vo výške 10.844,74 Eur k 22.2.2016 a to listom zo dňa 23.2.2016.
16. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú
(možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy a žiadal vykonať zrážky vo výške 10.483,91 Eur. Na súde si žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva. Žalobca bol ako dlžník vystavený nároku zo strany veriteľa na zaplatenie toho, čo podľa zákona by žalovanému ako veriteľovi neprislúchalo.
17. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nevystupoval v zmluve ako spotrebiteľ, ale jeho účasť spočívala v jeho pristúpení k záväzku v postavení spoludlžníka, čo nemá za následok, aby -7- 2Csp/108/2019 osobe pristupujúcej k záväzku bola poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi, tak súd poukazuje na § 290 CSP, podľa ktorého je spotrebiteľským sporom spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade je ručiteľom fyzická osoba v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto možno aj ručiteľa považovať za spotrebiteľa a spor o nároku ručiteľa a dodávateľa považovať za súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Preto má žalobca aj právo ako spotrebiteľ, dožadovať sa pri splnení podmienok, primeraného finančného zadosťučinenia.
18. Súd teda dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tak sa zaoberal jeho výškou. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok KS v Bratislave zo dňa 25.11.2010, č.k. 10Cbs/70/2003 -196). 19. Súd je toho názoru, že čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- Eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ako poškodený už v čase vydania trestného rozkazu č.k. 1T/108/2008 - 121 zo dňa 12.9.2008 vedel, že žalobca ako ručiteľ v skutočnosti neuzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000036679 a aj napriek tomu žiadal od zamestnávateľa žalobcu vykonanie zrážok zo mzdy v jeho prospech. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.
20. Výška finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa určuje voľnou úvahou. Určitým kritériom môže byť aj výška ujmy, ktorá mohla byť spôsobená spotrebiteľovi v dôsledku porušenia jeho práv, čo v danom prípade by na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sa mali vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, by mohla byť zrazená suma vo výške 10.844,74 Eur.
21. Inštitút požadovaného finančného zadosťučinenia má nepochybne aj sankčnú povahu a jeho účelom je pôsobiť do budúcna vo vzťahu k dodávateľom tak, aby sa nedopúšťali porušenia práv spotrebiteľov. Priznaná výška finančného zadosťučinenia tak vyplýva z voľnej úvahy súdu a -8- 2Csp/108/2019
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd bol toho názoru, že žalobcovi postačí primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- Eur, a preto bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá.
22. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. u/ tohto zákona od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť poplatok v sume 120,- Eur na účet Slovenskej pošty a.s. - prevádzkovateľ systému z priznanej sumy 2.000,- Eur ( položka I./1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov).
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom prihliadol na skutočnosť, že výška finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu a preto žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že bolo jeho žalobe vyhovené, je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku, a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu.
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
-9- 2Csp/108/2019
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 9. septembra 2020
JUDr. Mária Tvrdíková
sudca