Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2P-179-2023.pdf
PDF · 83.73 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/179/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci maloletých detí - A. A., nar. XX.X.XXXX, B. A., nar.XX.X.XXXX, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, bytom u starej matky- A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, deti rodičov: matky - D. A., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, B. F., G. XX/X, XXXX H., I. a otca - neuvedený, o návrhu starej matky na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
I.Súd zveruje maloleté deti A. A., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky – starej matky A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok má iba v bežných veciach.
II.Matka je povinná prispievať na výživu maloletých detí A. A. a B. A. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa určeného podľa osobitného zákona mesačne, na každé dieťa zvlášť, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
III.Súd styk matky s maloletými deťmi A. a B. A. neupravuje.
IV.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1Stará matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka detí dlhodobo žije v Rakúsku so svojim partnerom a ich spoločnými maloletými deťmi, pričom maloletá A. ako aj B. vyjadrili želanie zostať v starostlivosti starej matky.
2.Na pojednávanie sa nedostavila matka detí, doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť vopred neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania, súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti matky.
3.Stará matka na pojednávaní trvala na podanom návrhu, uviedla, že jej dcéra dlhodobo žije v Rakúsku spolu so svojim partnerom a ich spoločnými deťmi, pričom už predtým sa vyjadrila, že o svoje dve dcéry nechce zabezpečovať osobnú starostlivosť. Vypovedala, že s matka je v kontakte s dcérami ako aj s ňou cez sociálne siete, komunikácia sa zlepšuje, na výživu detí prispieva matka sumou 120 € mesačne spolu na obidve deti. Ďalej uviedla, že s deťmi nemá žiadne výchovné problémy, deti ju rešpektujú, pravidelne si plnia povinnú školskú dochádzku. Stará matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume 373 € mesačne.
4.Kolízny opatrovník uviedol, že stará matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o deti, medzi deťmi a navrhovateľkou je vytvorená silná citová väzba, samotné deti vyjadrili želanie zostať v starostlivosti starej matky. V rodine vykonáva opatrenia akreditovaný subjekt TENET, pričom z ich strany je rodina hodnotená pozitívne, preto s poukázaním na uvedené skutočnosti s návrhom starej matky na zverenie detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti súhlasia.
5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn. XX/XXXX/XXXX, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 02.02.2024, správou akreditovaného subjektu TENENET, o. z., Senec zo dňa 02.02.2024 a zistil nasledovné:
6.Maloleté deti pochádzajú z neúplnej rodiny, otcovstvo k deťom nie je určené. Matka detí v roku 2018 nadviazala vzťah so svojim terajším partnerom a odsťahovala sa bývať do obce Sútor, pričom deti zostali v starostlivosti starej matky, v súčasnosti matka žije so svojim partnerom a ich štyrmi maloletými deťmi v Rakúsku, s deťmi sa stretáva minimálne, na ich výživu prispieva len formou prídavku na deti.
7.Podľa §-u 45 Zákona o rodine
(1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. (2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. (3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. (4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. (5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. (6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. (7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa
odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. (9) Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
8.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine / ďalej len ZR/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť.
9.Podľa § 62 ods. 3 ZR Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
10.Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11.Podľa §-u 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
12.Z vykonaného dokazovania súd zistil, že osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje stará matka, ktorá má s deťmi vybudovanú silnú citovú väzbu, deti sú s matkou v kontakte len prostredníctvom sociálnych sieti. Zo správy o vykonaní sociálneho šetrenia v rodine súd zistil, že stará matka má vytvorené vhodné bytové a sociálne podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o deti, samotné deti počas pohovoru vyjadrili želanie zostať v starostlivosti starej matky. Zo správy akreditovaného subjektu TENENET, ktorý vykonáva v rodine opatrenia formou terénnej práce súd zistil, že práca s rodinou je zameraná na podporu riešenia výchovných, sociálnych a iných problémov v rodine ako aj medziľudských vzťahov. Problémom v rodine je zlá komunikácia medzi členmi rodiny. V rodine je viditeľné zlepšenie, deti si pravidelne plnia školskú dochádzku, domácnosť je udržiavaná v čistote, maloleté deti majú vytvorené vhodné podmienky pre spánok, prípravu na vyučovanie a voľnočasové aktivity. V priebehu práce s rodinou došlo aj k zlepšeniu komunikácie medzi starou matkou, deťmi ako aj k zlepšeniu komunikácie s matkou detí tak zo strany detí ako aj starej matky.
13.S poukázaním na výsledky vykonaného dokazovania z ktorých mal súd preukázané, že stará matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti, v opatere starej matky prosperujú a samotné deti vyjadrili želanie zostať v jej domácnosti, súd preto maloleté deti zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá poskytuje záruky všestranného priaznivého vývoje detí, tak po stránke sociálnej, psychickej a citovej, pričom prihliadol aj na názor a želanie samotných detí.
14.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Žiline. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorou bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.