Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-1-2016.pdf
PDF · 190.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: DELTA ONLINE, s. r. o., Košice, Žižkova 33, zastúpeného advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, AK Košice, Gelnická 33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 10. 2015, č. 1597719/2015, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 27. 10. 2015, č. 1597719/2015 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu, Košice, číslo 1039018/2015 zo dňa 22. 06. 2015, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 cit. zákona určený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej iba DPH) za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 34 000,00 eur.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca dňa 27. 12. 2011 podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2011, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet na DPH v celkovej sume 87 506,44 eur. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za predmetné zdaňovacie obdobie, o výsledku ktorej bol dňa 04. 02. 2013 vyhotovený protokol č. 9800404/5/446976/2013, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 11. 02. 2013. Tento sa ako daňový subjekt k predmetnému protokolu v určenej lehote nevyjadril. Správca dane dňa 11. 03. 2013 vydal rozhodnutie, ktorým mu podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 65 762,20 eur. Správca dane znížil nadmerný odpočet zo sumy 87 506,44 eur na sumu 21 744,24 eur. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodnutím číslo zo dňa 11. 09. 2013 zrušil napadnuté rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správcovi dane uložil, aby posúdil všetky doklady, ktoré predložil daňový subjekt, ako aj písomné vyjadrenia k deklarovaným obchodným vzťahom, aby vykonal dokazovanie v takom rozsahu, aby bolo jasné, aké služby spoločnosť Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica žalobcovi fakturovala a aké mu v skutočnosti dodala. Po doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní správca dane dňa 10. 11. 2014 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel DPH za predmetné zdaňovacie obdobie v sume 65 762,20 eur. V jeho odôvodnení vo vzťahu k faktúram od dodávateľa K & J Slovakia, s. r. o., Bratislava - základ dane 158 825,99 eur, DPH 31 765,20 eur uviedol, že odpočítanie dane v uvedenej sume neuznáva, pretože v danom prípade nebolo preukázané priznanie dane u uvedeného dodávateľa. Vo vzťahu k dodaniu služieb od spoločnosti Consult Servis
Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica na základe faktúry č. 11/11/05 zo dňa 30. 11. 2011 - základ dane 170 000,00 eur, DPH 34 000,00 eur s predmetom fakturácie: „Poradenstvo a management v zmysle zmluvy“ konštatoval, že z rozboru jednotlivých častí Analýzy, vypracovanej v zmysle uvedenej zmluvy je zrejmé, že táto nezodpovedá tvrdeniam žalobcu o jej účele a použití. Žalobca podľa jeho názoru nepreukázal, že práve Analýza vo fakturovanej sume 204 000,00 eur v anglickom jazyku mu poskytla také vedomosti, na základe ktorých sa rozhodol nerozšíriť svoje aktivity na Balkán. Tvrdenia, že práve na základe vedomostí z tejto Analýzy nerozšíril svoje aktivity na Balkán a preto v rokoch 2011 až 2013 vykázal zisk, považoval za opak jeho tvrdenia o tom, že keď nastane výhodná situácia, plánuje realizáciu investícií na Balkáne. Predložená Analýza neobsahuje také závery a odporúčania, ktoré by súviseli s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu a vzhľadom na povahu informácií (napr. hodnotenia, porovnania uplynulých období) jej výpovedná hodnota v súvislosti s jej využitím v budúcnosti je diskutabilná. Aj toto rozhodnutie bolo žalovaným rozhodnutím zo dňa 29. 04. 2015 zrušené, pričom žalovaný dospel k záveru, že žalobca predložil správcovi dane Analýzu, ktorá mala byť predmetom preverovanej fakturácie, ale nepreukázal použitie daného predmetu fakturácie na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o DPH), preto považoval záver správcu dane v tejto súvislosti za logický a správny. Za správny však nepovažoval záver správcu dane vo vzťahu k dodaniu zdaniteľného plnenia žalobcovi od dodávateľa K & J Slovakia, s. r. o., Bratislava s poukazom na to, že vznik daňovej povinnosti nie je podmienený preukázaním priznania a odvedenia dane, vzhľadom na ktorú skutočnosť považoval námietky žalobcu v podanom odvolaní v tejto súvislosti za opodstatnené.
3. Dňa 22. 06. 2015 vydal správca dane rozhodnutie č. 1039018/2015, ktorým žalobcovi určil rozdiel DPH za predmetné zdaňovacie obdobie v sume 34 000,00 eur. V jeho odôvodnení uviedol dôvody uznania nároku na odpočítanie dane v sume 31 762,20 eur z faktúr od spoločnosti K & J Slovakia, s. r. o., Bratislava, ako aj dôvody jeho neuznania z faktúry č. 11/11/05 zo dňa 30. 11. 2011 od spoločnosti Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica - základ dane 170 000,00 eur, DPH 34 000,00 eur, predmet fakturácie: „Poradenstvo a management v zmysle zmluvy“. Správca dane k faktúre od dodávateľa Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica uviedol, že vyhodnotil preklad predloženej Analýzy z anglického jazyka, ktorá mala preukázať dodanie služby podľa cit. faktúry. Analýza pozostávala z troch častí pre každú krajinu - Rumunsko, Bulharsko a Taliansko: 1. Analýza podnikateľského prostredia pre rok 2011 podľa kritérií Svetovej banky, 2. Analýza podnikateľského priestoru z pohľadu záujmu pre klienta DELTA ONLINE spol. s. r. o., a 3. Analýza daňového a právneho systému.
4. K námietkam, týkajúcim sa postupu správcu dane - jeho procesných pochybení, žalovaný uviedol, že postup správcu dane nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a daňovému subjektu neboli upreté jeho zákonné práva. Z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane po vykonanej daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie november 2011 priznal daňovému subjektu nadmerný odpočet v sume 21 744,24 eur. Správca dane dňa 13. 02. 2013 zaslal žalobcovi oznámenie, ktorým mu dal na vedomie, že časť priznaného nadmerného odpočtu v sume 279,79 eur použije na čiastočnú úhradu preddavku na daň z príjmov právnickej osoby a jeho časť v sume 21 464,45 eur mu bude poukázaná na účet, čo aj bolo zrealizované. Správny bol aj postup vo veci konajúcich daňových orgánov v súvislosti s predkladaním spisu na odvolacie konanie a rozhodnutím žalovaného v zákonom stanovenej lehote. K namietanému porušeniu práva žalobcu, ktorý vo vyrubovacom konaní pred vydaním (v poradí tretieho) rozhodnutia zo dňa 22. 06. 2015 nebol oboznámený s novými závermi správcu dane, žalovaný uviedol, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu naposledy citovaného rozhodnutia správcu dane tento nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, po opätovnom vyhodnotení dôkazov, týkajúcich sa odpočítania dane z faktúr od spoločnosti K & J Slovakia, s. r. o. znížil pôvodne určený rozdiel dane v sume 65 762,20 eur o sumu 31 762,20 eur na sumu 34 000,00 eur, ktorá predstavuje neuznaný nárok na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica. S dôkazmi a závermi správcu dane aj odvolacieho orgánu bol daňový subjekt počas celého doterajšieho konania dostatočne oboznámený, správca dane vo vyrubovacom konaní nedospel k žiadnym takým záverom, s ktorými by musel a mal daňový subjekt oboznámiť, preto neporušil žiadne práva daňového subjektu, ani platné právne predpisy, pričom rešpektoval právny názor žalovaného, ktorý námietky týkajúce sa odpočítania dane z faktúry od spoločnosti Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica považoval za neopodstatnené. S opakovane uvádzanými námietkami, týkajúcimi sa zmätočnosti a nepreskúmateľnosti, ako i subjektívneho postupu správcu dane, sa žalovaný vysporiadal už v predchádzajúcich rozhodnutiach, preto ich v tomto štádiu odvolacieho konania považoval za neopodstatnené.
5. K námietkam, týkajúcim sa neuznania nároku na odpočítanie dane z faktúry číslo 11/11/05 od spoločnosti Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica opakovane a pre úplnosť, citujúc ustanovenie § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uviedol, že právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Poukázal na to, že základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane je uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Podmienky uvedené v citovaných zákonných ustanoveniach sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, a to ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno- právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
6. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou číslo 11/11/05 nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. U žalobcu preveroval nielen konkrétnu faktúru č. 11/11/05, ale aj samotný zmluvný vzťah medzi daňovým subjektom DELTA ONLINE, s. r. o., Košice a spoločnosťou Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica. Preverovaná faktúra (a ďalšie dve faktúry) mali byť vystavené na základe Zmluvy o poradenskej, konzultačnej činnosti a službách zo dňa 08. 09. 2010, uzavretej medzi uvedenými spoločnosťami, ale daňový subjekt počas daňovej kontroly jednoznačne neuviedol a nepreukázal, čo vlastne bolo predmetom fakturácie (či samotná Analýza alebo poradenstvo a konzultačná činnosť. Správca dane skutočnosti týkajúce sa samotnej citovanej Zmluvy zo dňa 08. 09. 2010 a jej Prílohy č. 1 a Prílohy (neidentifikovanej a nepodpísanej, ktorú správca dane získal až v závere daňovej kontroly), nezistil a nevyhodnotil tak, aby bolo zrejmé, čo v skutočnosti bolo predmetom plnenia - aké služby mala spoločnosť Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica dodať spoločnosti žalobcu a na základe akých skutočností správca dane dospel k záveru o tom, že žalobca fakturované služby nepoužil a ani nepoužije ako platiteľ, čím mal porušiť § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení neskorších predpisov. V danom prípade správca dane vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, preveroval faktúru, zmluvu s prílohami, preklad Analýzy a písomné vyjadrenia predložené daňovým subjektom a zistil, že predmetom preverovanej fakturácie mala byť Analýza vypracovaná spoločnosťou Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica pre žalobcu. Z rozboru jednotlivých častí Analýzy, ktorý vykonal správca dane je zrejmé, že predložená Analýza nezodpovedá tvrdeniam daňového subjektu o jej účele a použití. Za nesporné považoval, že žalobca dlhodobo podniká v oblasti elektrotechnických služieb, elektroinštalácie, štruktúrovaných kabeláží a dátových služieb, nebola spochybnená ani jeho spolupráca pri výstavbe fotovoltaických elektrární, ani jeho idea o rozšírení jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca však vôbec nepreukázal, že práve predmetná analýza, ktorej deklarovaná hodnota mala byť 204 000 eur, v anglickom jazyku mu poskytla také vedomosti, na základe ktorých sa rozhodol nerozšíriť svoje aktivity na Balkán. Tvrdenia žalobcu, že práve na základe týchto vedomostí nerozšíril svoje aktivity na Balkán a preto v rokoch 2011 až 2013 vykázal zisk, sú opakom jeho tvrdenia o tom, že keď nastane výhodná situácia, plánuje realizáciu investícií na Balkáne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca k odvolaniu proti rozhodnutiu správcu dane č. 9801404/5/595037/2013 zo dňa 11. 03. 2013 predložil faktúru a medzinárodný nákladný list pre rumunského odberateľa, ktorými daňový subjekt chcel preukázať, že vďaka vypracovanej analýze už podniká v Rumunsku, a teda, že prijaté služby použil na svoje zdaniteľné obchody. Zároveň konštatoval, že aj keď nie je odborníkom v oblasti fotovoltaiky, zahraničného daňového práva a v oblasti podnikateľských prostredí krajín Balkánu, úroveň predloženej Analýzy je i pre laika v daných oblastiach a bez posúdenia znalcom v daných oblastiach, postačujúca na zhodnotenie, že hodnota tejto Analýzy nie je ani v čase, ani v odbornej, ani v jazykovej spôsobilosti zostavovateľa - ako to opakovane tvrdí daňový subjekt. Z hodnotenia jednotlivých čiastkových analýz, vykonaného správcom dane, ako aj zo samotnej Analýzy je nepochybné, že táto neobsahuje také závery a odporúčania, ktoré by súviseli s podnikateľskou
činnosťou žalobcu a boli ním využiteľné v budúcnosti. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca predložil správcovi dane Analýzu, ktorá mala byť predmetom preverovanej fakturácie, ale nepreukázal použitie daného predmetu fakturácie na dodávky tovarov a služieb, ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, preto bol záver správcu dane v danej veci logický a správny. K predloženým čestným prehláseniam C.. E. F.U. a C.. X. M. (podnikateľov v oblasti fotovoltaiky) a k ich doplneniam uviedol, že tieto obsahujú iba ich prehlásenia o tom, že v roku 2011 a 2012 mali záujem o spoločné investovanie so žalobcom v oblasti výstavby fotovoltaickej elektrárne v niektorej z krajín Balkánu, čo bolo podmienené predložením odborných stanovísk o podmienkach investovania. V doplnených prehláseniach uvedené osoby uviedli, že k realizácii plánovaných spoločných investícií nedošlo, pretože žalobca predložil kvalifikované údaje a informácie z auditu a prieskumu podnikateľského prostredia, ktoré preukázali nevýhodnosť pripravovanej investície. vykazovali- vysokú nákladovosť a nízku návratnosť. Z vtedy aktuálnej analýzy vyplynula obava o úspešnosť pripravovaného typu investície a obava o jej efektivitu a následkom predložených faktov pripravované spoločné investície pozastavili. Uvedené prehlásenia však neobsahujú žiadne ďalšie informácie, ktoré by bolo možné preveriť, neobsahujú žiadne konkrétne informácie o dôvodoch, prečo nedošlo k spoločnému podnikaniu, že práve na základe predloženej Analýzy na rozhodli nepodnikať v danej oblasti, teda ani tieto prehlásenia nie sú dôkazom tvrdení, že náklady vynaložené na Analýzu predstavujú náklady súvisiace s podnikateľským zámerom žalobcu. Tento tvrdil, ale nijakým spôsobom nepreukázal, že náklady vynaložené na obstaranie Analýzy patria k podstatným elementom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, teda poskytovaných dodávok tovarov a služieb (ako to vyplýva nielen z § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale aj priamo z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré žalobca opakovane poukázal v odvolaní (C-104/12 Wolfram Becker, C 26/12 PPG Holdings BV cs te Hoogezand, C-651/11 X BV). Náklad 204 000,00 eur na Analýzu v anglickom jazyku, na základe ktorej sa daňový subjekt mal rozhodnúť, že nebude investovať v oblasti fotovoltaiky v krajinách Balkánu (i napriek tomu, že takýto záver z predloženej Analýzy vôbec nevyplýva), nemá žiadnu súvislosť s jeho celkovými zdaniteľnými obchodmi, nepatrí medzi podstatné elementy tvoriace cenu tovarov alebo služieb, ktoré daňový subjekt poskytuje. Zaúčtovanie tohto nákladu do celkových režijných nákladov nepreukazuje jeho použitie na dodávky tovarov a služieb v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH v znení neskorších predpisov. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na zistenia správcu dane, že skutočnosti uvedené v Analýze sú voľne dostupné na internetových stránkach (správca dane v rozhodnutí číslo 9801404/5/4946768/2014/Sas zo dňa 10. 11. 2014 vymenoval 38 stránok a odkazov), ich výpovedná hodnota je často nejednoznačná, keďže sporne popisujú niektoré súvislosti, hlavne v tých častiach, kde sa porovnáva, resp. odvoláva na údaje 10 TOP ekonomík sveta a pritom sú tam citované iné štáty, ktoré nepatria do 10 TOP ekonomík v sledovaných rokoch. Správca dane poukázal aj na nelogické kategórie porovnávania. (napr. v časti Taliansko), čísla nejasného významu, ktoré nemajú žiadnu vecnú súvislosť so získaním úveru v Taliansku, údaje sa netýkajú predaja elektrickej energie získanej vo fotovoltaických elektrárňach, množstvo porovnaní znehodnocuje úroveň nevyužiteľných údajov zhrnutých v predmetnej časti o Taliansku. Podobne sú obsahovo zostavené aj časti analýzy podnikateľského prostredia pre rok 2011 v Bulharsku a v Rumunsku podľa kritérií Svetovej banky. Časti analýzy daňového a právneho systému v uvedených krajinách obsahujú všeobecne dostupné informácie od podnikateľského prostredia až po legislatívu penzijných fondov. Tretiu časť tvoria analýzy podnikateľského priestoru z pohľadu predmetu záujmu pre klienta
- žalobcu v daných troch krajinách. Tieto čiastkové analýzy si v jednotlivých častiach odporujú a ani časť Závery a odporúčania nedáva jasné odporúčanie o neinvestovaní, skôr nabáda na investovanie do fotovoltaiky. Časti Analýzy, ktoré sú venované podnikateľskému priestoru v Bulharsku a v Rumunsku, neobsahujú závery, odporúčania, riziká. Preto správca dane správne predloženú Analýzu nepovažoval za taký dôkaz, ktorý by preukazoval reálny záujem žalobcu o investovanie do výstavby fotovoltaických elektrární v Taliansku, v Bulharsku, či v Rumunsku v roku 2011. Žalovaný zdôraznil, že žalobca, ani C.. F. a C.. M. neoznačili také konkrétne dôkazy (vyplývajúce, resp. priamo uvedené v predloženej Analýze), na základe ktorých sa rozhodli nerealizovať svoj zámer investovať do fotovoltaiky v krajinách Balkánu. Z Analýzy obstaranej od spoločnosti Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica takýto záver ani nevyplýva. Navrhované vypočutie týchto osôb ako svedkov, by vzhľadom na uvedené skutočnosti neprinieslo žiadne nové zistenia a dôkazy. Žalovaný s poukazom na výklad ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku konštatoval, že v danom prípade správca dane v záujme objektívneho hodnotenia dôkazov vzal do úvahy všetky dôkazy a zistenia, ktoré mal k dispozícii a postupoval v súlade so všeobecne záväznými pravidlami, chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Jeho závery, týkajúce sa predloženej Analýzy preto nepovažuje za subjektívne, neodborné, nelogické a v rozpore so skutkovým stavom (ako to opakovane namieta žalobca v odvolaní), ale práve tvrdenia a dôkazy daňového subjektu v danej veci považuje za
nelogické a v rozpore s vlastnými tvrdeniami a účelovo predkladanými dôkazmi v jednotlivých fázach daňových konaní.
7. Včas podanou žalobou zo dňa 04. 01. 2016 za žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávnej aplikácie hmotnoprávneho predpisu a na základe nesprávne posúdeného skutkového a právneho stavu. Poukázal na to, že daňová povinnosť a nárok na odpočítanie na DPH nevzniká na základe zmluvy, ale na základe zákona č. 222/2004 Z. z. Nie je preto rozhodujúce, čo si zmluvné strany medzi sebou dohodli, ako predmet plnenia označili a ani to, či pri plnení postupovali v súlade so zmluvou alebo v rozpore so zmluvou. Rozhodujúce je to, či išlo o plnenie, ktoré je zákonom o DPH považované za daňovo relevantné. Ak podľa daňových orgánov nie je jasné, či v poskytnutej službe išlo o analýzu alebo o poradenstvo a konzultačnú činnosť, tak z uvedených dôvodov táto nejasnosť nemá žiadnu hodnotu závažnosti pre rozhodnutie vo veci samej. Záver daňových orgánov, že žalobca nepreukázal použitie Analýzy na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH je založený predovšetkým na tom, že žalobca prijal zdaniteľné plnenie, z ktorého si uplatnil odpočítanie dane, no nerozšíril svoje podnikateľské aktivity na Balkán a táto investícia mu nepriniesla žiadny zisk. Podľa žalobcu takýto výklad ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH popiera zásadné princípy fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty a je v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Zdôraznil, že výklad práva spoločenstva v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ je záväzným prameňom práva a súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-400/98 Breitsohl z 08. 06. 2000, v ktorom prípade správca dane neuznal odpočítanie dane z dôvodu, že platiteľ dane nevykonal žiadnu transakciu, ktorá by mala charakter sústavnosti, a preto nevzniklo právo na odpočítanie dane. Z citovaného rozsudku vyplýva, že ekonomická činnosť môže byť vykonávaná aj v situácii, kedy nedochádza k poskytnutiu žiadnych plnení. Nárok na odpočítanie dane na vstupe, ktorá bola uplatnená v súvislosti s plneniami spojenými s plánovaným výkonom ekonomickej činnosti, je možné uplatniť aj za situácie, kedy plánovaná ekonomická činnosť, ktorá mala viesť k uskutočňovaniu zdaniteľných plnení, nebude uskutočnená. V danom prípade spoločnosť Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica daň z faktúry č. 11/11/05 z 30. 11. 2011 v sume 34 000 eur uviedla v daňovom priznaní, pričom zo spisu daňových orgánov nevyplýva, že išlo o plnenie, ktoré viedlo k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným Smernicou Rady 2006/112/ES, resp. o plnenie spojené s daňovým únikom alebo podvodom vo vzťahu k DPH. Aj keď jedným z pojmových znakov podnikania a účelom podnikania je dosiahnutie zisku, z § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je možné vyvodiť, že podnikanie je činnosť, ktorou sa dosahuje zisk, resp. ak podnikateľ zisk nedosiahne, nejedná sa o podnikanie. Aj keď žalobca investoval do Analýzy, no rozhodol sa nerozšíriť svoje podnikateľské aktivity na Balkán a táto investícia mu nepriniesla žiadny zisk, nie je možné prijať záver, že dodanie služby nesúvisí s jeho podnikaním alebo s predmetom jeho činnosti. Žalobca v odvolaní argumentoval judikatúrou Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplýva, že ak transakcie prijaté na vstupe priamo a bezprostredne nesúvisia s transakciami na výstupe, ktoré sú základom vzniku práva na odpočet, potom je potrebné skúmať, či výdavky vynaložené na nadobudnutie tovarov alebo služieb na vstupe sú súčasťou celkových nákladov spojených s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby. V Analýze, podľa prílohy, ktorá je súčasťou zmluvy z 08. 09. 2010, išlo o projekt prípravy rozšírenia podnikateľského priestoru a nie o finálny dokument rozšírenia podnikateľského priestoru. Je nepochybné, že žalobca dlhodobo podniká v oblasti fotovoltaických elektrární, a teda náklad na Analýzu, ktorá bola súčasťou projektu prípravy rozšírenia podnikateľského priestoru, je súčasťou celkových nákladov spojených s trvalou ekonomickou činnosťou žalobcu. Žalobca zároveň uviedol, že spoločný systém DPH zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činnosti bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že sami o sebe v zásade podliehajú DPH. Dodávateľovi služby spoločnosti Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica bez ohľadu na to, či sa jednalo o analýzu alebo poradenstvo a konzultačnú činnosť vznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť a žalobcovi bez ohľadu na výsledky hospodárskych činností podľa § 49 ods. 1 cit. zákona vzniklo právo odpočítať daň.
8. Podľa žalobcu nezákonnosť rozhodnutí a postupu daňových orgánov vyplýva aj z nesprávneho výkladu hmotnoprávneho predpisu a nesprávne definovaného predmetu sporu, spočívajúceho v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Uviedol, že ďalším pojmovým znakom podnikania vyplývajúcim z § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka je samostatnosť a vykonávanie podnikania vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Z uvedených dôvodov podnikateľ samostatne a na vlastnú zodpovednosť rozhoduje o svojich podnikateľských zámeroch a aktivitách a o spôsobe ich realizácie, resp. o tom,
že niektoré zámery zrealizované nebudú. Z § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie, týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Na základe spornej Analýzy žalobca prehodnotil svoj predmetný podnikateľský zámer, pretože táto investícia by bola riziková, finančne náročná a mohla by spôsobiť vážne existenčné problémy. Z uvedeného dôvodu daňovým orgánom neprináleží zasahovať do tejto rozhodovacej samostatnosti a posudzovať, či táto Analýza poskytla žalobcovi také vedomosti, na základe ktorých sa rozhodol nerozšíriť svoje aktivity na Balkán a posudzovať, aká je jej výpovedná hodnota. Napadnuté rozhodnutie žalovaného i správcu dane považoval tiež za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože tieto orgány svoje rozhodnutia odôvodňovali skutočnosťami, ktoré neboli v konaní jednoznačne zistené alebo preukázané. Žalobca predložil správcovi dane objektívne dôkazy o úmysle začať vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti na Balkáne, ako aj dôkazy o tom, že na základe Analýzy od uvedeného zámeru odstúpil. Žalobca predložil prehlásenia a doplnené prehlásenia C.. F. a C.. M. a navrhol ich vypočutie. C.. F. v doplnenom prehlásení uviedol, že informácie z auditu a prieskumu podnikateľského prostredia a kvalifikované údaje o podmienkach plánovanej spoločnej investície so žalobcom preukázali jej nevýhodnosť a vysokú mieru podnikateľského rizika. Obdobne C.. M. v doplnenom prehlásení uvádza, že k realizácii plánovaných spoločných investícií so žalobcom nedošlo, nakoľko kvalifikované údaje predložené žalobcom a z aktuálnej analýzy podnikateľského a legislatívneho prostredia vyplynula obava o úspešnosti pripravovaného typu investície, vznikla obava o jej efektivite a odstúpením od spoločnej investície sa predišlo rozsiahlym podnikateľským stratám. Prehlásenie C.. F. a C.. M. plne korešpondujú so stanoviskom žalobcu z 09. 04. 2014, v ktorom odôvodňuje pôvodný zámer investovať do výstavby fotovoltaických elektrární na Balkáne, ako aj dôvody, pre ktoré uvedený zámer nerealizoval. Preto tvrdenie žalovaného, že z prehlásení menovaných svedkov a zo stanoviska žalobcu neobsahujú žiadne konkrétne informácie o dôvodoch, prečo nedošlo k spoločnému podnikaniu je v rozpore s obsahom uvedených dôkazov. Žalobca navrhol vypočuť uvedených svedkov, čo správca dane odmietol s tým, že ich vypočutie by neprinieslo žiadne nové zistenia a dôkazy i napriek tomu, že tieto sa podľa jeho názoru bezprostredne vzťahujú k predmetu sporu. Preto považoval za nelogické tvrdenie správcu dane o neunesení dôkazného bremena, ak na strane druhej odmietol vykonať navrhnuté dôkazy. Vzhľadom na uvedené bol jeho postup v rozpore s § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Tým bolo konanie zaťažené podstatnými vadami.
9. V písomnom vyjadrení zo dňa 16. 03. 2016 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa považujúc žalobné námietky žalobcu za neopodstatnené. Zhodne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal zistený skutkový stav a konštatoval, že správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nemal právo odpočítať daň z faktúry č. 11/11/05, pretože dodanie služby podľa druhej prílohy k Zmluve o poradenskej, konzultačnej činnosti a službách zo dňa 08. 09. 2010 nepoužil a vzhľadom na predmet činnosti nepoužije ako platiteľ, čím porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH. K námietkam žalobcu, že nejasnosť, či v poskytnutej službe išlo o analýzu alebo poradenstvo a konzultačnú činnosť, nemá žiadnu hodnotu závažnosti vo veci samej a že daňovými orgánmi uplatnený výklad ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH popiera základné princípy fungovania mechanizmu DPH a je v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ uviedol, že práve odstránenie tejto nejasnosti (počas daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní) bolo rozhodujúce pre posúdenie, či išlo o plnenie, ktoré je predmetom dane, t. j. či zákon o DPH s takýmto plnením spája vznik daňovej povinnosti a vznik nároku na odpočítanie dane. Bol to práve žalobca, ktorý správcovi dane počas daňovej kontroly nedokázal jednoznačne zodpovedať otázku, čo bolo predmetom fakturácie. Správca dane vykonal dokazovanie v intenciách zrušujúcich rozhodnutí žalovaného a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal použitie predmetnej Analýzy (ktorá mala byť predmetom preverovanej fakturácie) na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože z rozboru jednotlivých častí Analýzy je zrejmé, že táto nezodpovedá tvrdeniam žalobcu o jej účele a použití. Žalobca nepreukázal, že práve predmetná Analýza mu poskytla také informácie, na základe ktorých sa rozhodol nerozšíriť svoje aktivity na Balkán. Jeho tvrdenia, že práve na základe vedomostí z Analýzy nerozšíril svoje aktivity na Balkán a preto v rokoch 2011 až 2013 vykázal zisk, sú opakom jeho tvrdenia o tom, že keď nastane výhodná situácia, plánuje realizáciu investícií na Balkáne. Žalobca k odvolaniu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 11. 03. 2013 predložil faktúru a medzinárodný nákladný list rumunského odberateľa, ktorými chcel preukázať, že vďaka vypracovanej Analýze už podniká v Rumunsku, a teda, že prijaté služby použil na svoje zdaniteľné obchody. Žalovaný zastáva názor, že žalobca aj keď predložil správcovi
dane Analýzu, ktorá mala byť predmetom preverovanej fakturácie, nepreukázal jej použitie na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Preto záver správcu dane v danej veci považuje za logický a správny. Poukázal na to, že žalobca počas daňovej kontroly i v nasledujúcich konaniach cielene zavádzal správcu dane i žalovaného postupným predkladaním dôkazov a vyjadrení, ktoré boli protichodné, neúplné, nejednoznačné, ale najmä nepreukázali použitie predmetnej Analýzy ako predmetu fakturácie na jeho dodávky tovarov a služieb ako platiteľa. Poukazovaním na rozsudky Súdneho dvora EÚ žalobca iba tvrdí, ale nepreukazuje, že náklady vynaložené na obstaranie Analýzy patria k podstatným elementom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, teda ním poskytovaných dodávok tovarov a služieb. Náklady vynaložené na obstaranie Analýzy v anglickom jazyku, na základe ktorej sa mal žalobca rozhodnúť, že nebude investovať v oblasti fotovoltaiky v krajinách Balkánu (a to aj napriek tomu, že takýto záver z predloženej Analýzy vôbec nevyplýva), nemajú žiadnu súvislosť s jeho celkovými zdaniteľnými obchodmi a nepatria medzi podstatné elementy, ktoré tvoria cenu tovarov alebo služieb, ktoré žalobca skutočne poskytuje. Žalovaný ani správca dane nevyvodili závery v tomto konkrétnom prípade z dôvodu, žeby žalobca nevykonal žiadnu transakciu, ktorá by mala charakter sústavnosti, ale z dôvodu, že žiadnu súvislosť nákladov na obstaranie Analýzy s jeho reálnou ekonomickou činnosťou. Žalobca nepreukázal, že u neho nastala taká situácia, ako je uvedená v rozsudkoch Súdneho dvora EU (kedy plánovaná ekonomická činnosť, ktorá mala viesť k uskutočneniu zdaniteľných plnení, nebola vôbec uskutočnená alebo že by nemohol používať tovar alebo služby, ktoré viedli k odpočtu dane v rámci zdaniteľných plnení z dôvodu okolností nezávislých od jeho vôle), pretože žalobca najprv tvrdil a faktúrou a prepravným dokladom preukazoval, že na základe tejto Analýzy už podniká v Rumunsku a následne úplne zmenil tieto svoje tvrdenia, keď tvrdil, že práve na základe Analýzy sa rozhodol nepodnikať v krajinách Balkánu. Analýza neobsahuje žiadne také závery ani odporúčania, na základe ktorých by žalobca mohol učiniť takéto konkrétne rozhodnutie. V danom prípade sú skutkové okolnosti odlišné ako tie, ktoré sú uvedené v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pokiaľ sa žalobca v daňovom alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať. Žalovaný zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že v danom prípade účel preverovaných zdaniteľných obchodov bol motivovaný neoprávneným nárokovaním nadmerného odpočtu DPH. K námietkam, týkajúcim sa nezákonnosti rozhodnutí a postupu daňových organov a dôkazného bremena žalovaný uviedol, že správca dane, ani žalovaný nezasahovali do rozhodovacej samostatnosti žalobcu ale za situácie, keď predložená Analýza mala byť výsledkom činnosti uvedenej na faktúre a žalobca z faktúry za Analýzu odpočítal daň, bolo logické a správne, keď správca dane venoval pozornosť aj samotnému obsahu Analýzy. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že skutočnosti uvedené v Analýze sú voľne dostupné na internetových stránkach ich výpovedná hodnota je často nejednoznačná, keďže sporne popisujú niektoré súvislosti hlavne v tých častiach, kde sú porovnania resp. odvolávky na údaje 10 TOP ekonomík sveta a pritom sú tam uvedené iné štáty, ktoré nepatrili do 10 TOP ekonomík v sledovaných rokoch. Správca dane poukázal aj na nelogické kategórie porovnávania, (napr. v časti Taliansko), čísla nejasného významu, ktoré nemajú žiadnu vecnú súvislosť so získaním úveru v Taliansku, údaje sa netýkajú predaja elektrickej energie získané vo fotovoltaických elektrárňach, množstvo porovnaní znehodnocuje úroveň nevyužiteľných údajov zhrnutých v predmetnej časti o Taliansku. Podobne sú obsahovo zostavené aj časti analýzy podnikateľského prostredia pre rok 2011 v Bulharsku a v Rumunsku podľa kritérií Svetovej banky. Časti analýzy daňového a právneho systému v uvedených krajinách obsahujú všeobecne dostupné informácie od podnikateľského prostredia až po legislatívu penzijných fondov. Tretiu časť tvoria analýzy podnikateľského priestoru z pohľadu predmetu záujmu pre klienta DELTA ONLINE, s. r. o., Košice v daných troch krajinách. Tieto čiastkové analýzy si v jednotlivých častiach odporujú a ani časť Závery a odporúčania nedáva jasné odporúčanie o neinvestovaní, skôr nabáda na investovanie do fotovoltaiky. Časti Analýzy, ktoré sú venované podnikateľskému priestoru v Bulharsku a v Rumunsku neobsahujú žiadne závery, odporúčania, riziká. Správca dane preto opodstatnene predloženú Analýzu vyhodnotil tak, že ju nemožno pokladať za dôkaz preukazujúci reálny záujem žalobcu o investovanie do výstavby fotovoltaických elektrární v Taliansku, v Bulharsku, či v Rumunsku v roku 2011. Z uvedeného posúdenia predloženej Analýzy z pohľadu laika v agende fotovoltaiky vyplýva práve skutočnosť, že úroveň predloženej Analýzy nie je a nemôže byť hodnotným prínosom práve pre rozhodovanie odborníkov v takej špecifickej agende, akou výstavba fotovoltaických elektrární nepochybne je. Závery správcu dane nie sú založené iba na posúdení úrovne Analýzy, ale najmä na zistení, že žalobca nedokázal jednoznačne a nespochybniteľne
preukázať použitie obstaraných služieb na účely svojho podnikania ako platiteľ. Dôkazy ním predkladané počas daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní a v odvolacom konaní (ako i tvrdenia o samotnom predmete fakturácie) neboli úplné, boli predkladané a poskytované správcovi dane postupne a boli účelovo spôsobom, špecifikovaným žalovaným, doplňované. Žalovaný dôkazy, na ktoré poukazoval žalobca - čestné prehlásenia C.. F. a C.. M. o úmysle a pripravenosti na spoločné investovanie so žalobcom a o potrebe predloženia prieskumu podnikateľského prostredia, ako aj ich doplnenie o dôvody, prečo nedošlo k realizácii plánovaných spoločných investícií so žalobcom považoval za účelové, pretože tieto boli správcovi dane predložené až s doplneným odvolaním. Podstatné v danej veci je to, že ani žalobca, ani C.. F., ani C.. M. neoznačili také konkrétne dôkazy (vyplývajúce z Analýzy alebo priamo uvedené v Analýze), na základe ktorých sa rozhodli nerealizovať svoj zámer investovať do fotovoltaiky v krajinách Balkánu. Z Analýzy obstaranej od spoločnosti Consult Servis Slovakia, s. r. o., takýto zaver nevyplýva. V súvislosti s námietkami o nevykonaní dôkazov navrhovaných žalobcom, žalovaný zastáva názor, že za spôsob vedenia dokazovania zodpovedá správca dane, ktorý v danom prípade, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vyplývajúce z prehlásení C.. F. a C.. M., opodstatnene dospel k názoru, že z ich vypočutia ako svedkov, nemožno očakávať nové zistenia a dôkazy. Vzhľadom na zistenia o obsahu Analýzy je jej posúdenie znalcom bezpredmetné. Nerealizovaním uvedených návrhov žalobcu neboli porušené práva žalobcu. Zo spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, zaoberal sa skúmaním jednotlivých dôkazov, ktoré hodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo najavo. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané použitie predmetu fakturácie na účely podnikania žalobcu ako platiteľa dane, ako to predpokladá § 49 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca nebol postupom orgánov finančnej správy ukrátený na svojich právach. Námietky uvedené v žalobe nie je možné akceptovať, tieto námietky sú neopodstatnené.
10. V replike zo dňa 29. 10. 2018 žalobca zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v správnej žalobe. Reagujúc na vyjadrenie žalovaného zdôraznil, že dôvody, ktoré ho viedli na základe Analýzy k zmene podnikateľského zámeru, uviedol vo svojom stanovisku zo dňa 09. 04. 2015, pričom z rozhodnutia správcu dane a ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva žiadna úvaha, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že stanovisko k Analýze tam uvedené dôvody sú nepravdivé, resp. nedostatočné. Žalobca na základe Analýzy nerozšíril svoje aktivity na Balkán, pretože tieto boli rizikové a on usúdil, že budú aj stratové, a aj preto v rokoch 2011 až 2013 vykázal zisk. Opakovane poukázal na to, že on nikdy netvrdil, že náklady vynaložené na obstaranie Analýzy patria k podstatným elementom, tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, pretože k žiadnym výstupom nedošlo. V tejto súvislosti s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ, uviedol, že aj nárok na odpočítanie dane na vstupe, je možné uplatniť aj za situácie, kedy plánovaná ekonomická činnosť, ktorá mala viesť k uskutočňovaniu zdaniteľných plnení, nebude uskutočnená, čo sa stalo aj v prípade žalobcu, preto ním uvádzaná judikatúra sa na predmetnú vec vzťahuje a žalovaný ju nesprávne interpretuje. Poukázal tiež na to, že žalovaný si oponuje, keď uvádza, že výstavba fotovoltaických elektrární je špecifickou agendou, no na strane druhej k spochybneniu úrovne postačuje aj stanovisko laika. Žalovaný poukazuje na vyjadrenie svedka C.. U., konateľa spoločnosti Consult Servis Slovakia, s. r. o., no z obsahu spisu nevyplýva, žeby od tohto svedka žiadal vysvetlenie k rozporom v Analýze, k nelogickým kategóriám a aby žiadal objasnenie jej nejasného významu. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalovaného v súvislosti s aplikáciou § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pretože za stavu, keď správca dane ako aj žalovaný svoje rozhodnutia založili na tom, že čestné prehlásenia C.. F. a C.. M. neobsahujú žiadne informácie o dôvodoch prečo nedošlo k spoločnému podnikaniu a je otázne, prečo museli uvedené osoby v auguste 2015 doplniť svoje prehlásenia z januára 2015, mal v tejto súvislosti vykonať ďalšie dokazovanie. Správca dane nie je oprávnený dopredu odmietnuť vykonanie dôkazu s tým, že na základe ich vykonania nemožno očakávať nové zistenia a dôkazy, pretože hodnotiť v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku možno iba také dôkazy, ktoré boli riadne vykonané a nie také, ktoré vykonané neboli. Správne orgány vec po právnej stránke posúdili nesprávne a ich rozhodnutia vychádzali z nedostatočne zisteného a nesprávne posúdeného skutkového a právneho stavu. Zmyslom a účelom dokazovania nie je profitovať na nejasnostiach, ktoré sa v konaní objavia, ale zistiť v potrebnej miere rozhodujúce skutočnosti a prípadné nejasnosti odstrániť, ak je to rozumne možné. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutia správnych, orgánov sú založené na určitých, podľa žalobcu nepodstatných rozporoch vo vyjadreniach účastníkov konania, pričom správca dane a ani žalovaný sa tieto rozpory ani nesnažili objasniť. Naopak účelovo u žalobcu vytvorili stav dôkaznej núdze tým, že po zistení určitých rozporov, napriek rozsiahlemu dokazovaniu ukončili dokazovanie a prijali rozhodujúci záver založený na nesplnení dôkazného bremena žalobcom. Žalovaný sa nevyjadril k jeho námietke týkajúcej sa princípu neutrality daní. S poukazom na judikatúru
Súdneho dvora EÚ konštatoval, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod, týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Nič také sa počas daňovej kontroly a ani časovo náročnom a rozsiahlom vyrubovacom konaní nepotvrdilo a daňové orgány nikde neuvádzajú, že išlo o daňový podvod. Správne orgány nespochybňujú to, že spoločnosť Consult Servis Slovakia, s. r. o., poskytla žalobcovi službu a nespochybňujú ani to, že spoločnosti Consult Servis Slovakia, s. r. o., ako dodávateľovi služby podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť. Daňové orgány v rozpore s čl. 167 a nasl. Smernice 2006/112/ ES a s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR bez toho, aby preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností, nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie dane, ktoré tvorí základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou, čo je dôkazom, že vec po právnej stránke posúdili nesprávne.
11. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobca žalobcu dôvodná nie je.
12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 27. 12. 2016 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca november 2011, ktorým si uplatnil nadmerný odpočet v celkovej sume 87 506,44 eur. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 06. 02. 2012, doručeného žalobcovi dňa 09. 02. 2012, bola u žalobcu dňa 21. 02. 2012 začatá daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2011, o výsledku ktorej bol dňa 04. 02. 2013 vyhotovený Protokol č. 9800404/5/446976/2013, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 11. 02. 2013 spolu s výzvou, aby sa k zisteniam uvedeným v protokole v určenej lehote vyjadril, resp. označil alebo predložil doklady preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Tento sa ako daňový subjekt k predmetnému protokolu v určenej lehote nevyjadril.
13. Vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí správcu dane (zo dňa 22. 06. 2015) a žalovaného (zo dňa 27. 10. 2015) predchádzalo vydanie prvostupňových rozhodnutí dňa 11. 03. 2013 a dňa 10. 11. 2014, ktoré boli zrušené predchádzajúcimi rozhodnutiami žalovaného zo dňa 11. 09. 2013 a zo dňa 29. 04. 2015. Vychádzajúc z ich obsahu spornou zostala skutočnosť, týkajúca sa oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na odpočítanie dane vo vzťahu k dodaniu služieb od spoločnosti Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica na základe faktúry č. 11/11/05 zo dňa 30. 11. 2011 - základ dane 170 000,00 eur, DPH 34 000,00 eur s predmetom fakturácie: „Poradenstvo a management v zmysle zmluvy“.
14. V uvedenej súvislosti z obsahu citovaného protokolu vyplýva, že predmetná faktúra bola dodávateľom vystavená na základe Zmluvy o poradenskej, konzultačnej činnosti a službách zo dňa 08. 09. 2010 v znení jej príloh. Správca dane konštatoval, že vyjadrenie konateľa žalobcu i konateľa dodávateľa C.. U., týkajúce sa predmetu fakturácie sú protichodné, keď na jednej strane malo ísť o externý management a na strane druhej o prieskum Balkánu, čo spochybňuje samotnú ekonomickú podstatu deklarovanej služby. Jej hodnovernosti nesvedčí ani to, že obsah poskytnutej služby nesúvisí s predmetom činnosti žalobcu podľa výpisu z obchodného registra, že jej ekonomickou podstatou bola nevýhodná zmluva a že správcovi dane v období od 24. 10. 2012 do 04. 02. 2013 nebol predložený žiadny dôkaz preukazujúci nejaké plnenie, ani akt odovzdania. Ani jedna z kapitol prílohy bez dátumu nesúvisí okrem už uvedeného ani s profilom spoločnosti, uverejneným na internete ako DELTA ONLINE.
15. Z citovanej Zmluvy o poradenskej, konzultačnej činnosti a službách zo dňa 08. 09. 2010 vyplýva, že služby bude poskytovateľ poskytovať v súlade s podmienkami, obsiahnutými v Prílohe, v ktorej boli tieto vymedzené ako 1. Projekt rozširovania podnikateľského priestoru, 2. Projekt zahraničný marketingový prieskum, 3. Podnikateľské poradenstvo, 4. Metodická pomoc, konzultácie a iné služby pri realizácii iných projektov a 5. Iné služby. V tejto súvislosti bola správcovi dane spočiatku iba v anglickom jazyku a následne na základe jeho výzvy aj v slovenskom preklade dňa 09. 05. 20154 predložená analýza pozostávajúca z troch častí (1. Analýza podnikateľského prostredia pre rok 2011 podľa kritérií Svetovej banky, 2. Analýza podnikateľského priestoru z pohľadu záujmu pre klienta DELTA ONLINE spol. s. r. o.,
a 3. Analýza daňového a právneho systému) pre každú krajinu záujmu žalobcu - Rumunsko, Bulharsko a Taliansko (ďalej iba Analýza), z rozboru jednotlivých častí ktorej správca dane vyvodil záver, že táto nezodpovedá tvrdeniam žalobcu o jej účele a použití, že žalobca nepreukázal, že táto mu poskytla také informácie, na základe ktorých sa rozhodol nerozšíriť svoje aktivity na Balkán, že táto neobsahuje také závery a odporúčania, ktoré by súviseli s podnikateľskou činnosťou žalobcu a vzhľadom na povahu informácií (napr. hodnotenia, porovnania uplynulých období) jej výpovedná hodnota v súvislosti s jej využitím v budúcnosti je diskutabilná. Závery správcu dane v uvedenej súvislosti v konkretizovanej podobe sú premietnuté v odôvodnení jednotlivých jeho rozhodnutí, najmä v rozhodnutí zo dňa 10. 11. 2014 (časť III.2. - str. 8 až 11).
16. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 10. 2012, predmetom ktorého bol výsluch svedka C.. E. U. vyplýva, že menovaný svedok potvrdil dodanie služby deklarovanej faktúrou zo dňa 30. 11. 2011 č. 11/11/05 a v predmetnej súvislosti uviedol, že so žalobcom sa dohodol na vykonaní analýzy podnikateľského priestoru z pohľadu predmetu jeho záujmu, v rámci čoho boli špecifikované krajiny západného Balkánu a druhá časť sa týkala troch štátov - Rumunska, Bulharska a Talianska, pričom analýza mala tri základné oblasti - Analýza podnikateľského prostredia pre rok 2011 podľa kritérií Svetovej banky, Analýza daňového a právneho systému v danej krajine a Analýza podnikateľského priestoru z pohľadu predmetu podnikania - fotovoltaické elektrárne.
17. Z čestného prehlásenia C.. X. M. zo dňa 20. 01. 2015, predloženého žalobcom ako príloha doplnenia odvolania zo dňa 30. 01. 2015, podaného proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 10. 11. 2014 a jeho doplnenia zo dňa 30. 06. 2015, predloženého žalobcom ako príloha doplnenia odvolania zo dňa 24. 08. 2015, podaného proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 22. 06. 2015, vyplýva, že menovaný ako fyzická osoba a podnikateľ aj v oblasti fotovoltaiky prehlásil, že v roku 2011 a následných rokoch mal v úmysle v spolupráci so žalobcom investovať a podnikať vo fotovoltaike v jednej z krajín - Bulharsko, Rumunsko, Taliansko s tým, že spoločnej investícii mal predchádzať na základe ich dohody audit a prieskum podnikateľského prostredia v daných krajinách a v prípade, že by mu boli prezentované odborné stanoviská odporúčajúce investíciu v jednej alebo viacerých uvedených krajinách, bol pripravený podieľať sa na spoločnej investícii. K realizácii plánovaných spoločných investícií nedošlo, nakoľko kvalifikované údaje predložené žalobcom a následne potvrdené aj z iných zdrojov evidentne vykazovali vysokú nákladovosť a nízku návratnosť. Z vtedy aktuálnej analýzy podnikateľského a legislatívneho prostredia v dotknutých krajinách (r. 2011 a 2012) vyplynula obava o úspešnosť pripravovaného typu investície a obava o jej efektivitu a odstúpením odstúpením od spoločnej investície sa predišlo rozsiahlym podnikateľským stratám.
18. Z čestného prehlásenia C.. E. F. zo dňa 23. 01. 2015, predloženého žalobcom ako príloha doplnenia odvolania zo dňa 30. 01. 2015, podaného proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 10. 11. 2014 a jeho doplnenia zo dňa 25. 06. 2015, predloženého žalobcom ako príloha doplnenia odvolania zo dňa 24. 08. 2015, podaného proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 22. 06. 2015, vyplýva, že menovaný bol pripravený v rokoch 2011 a následne v roku 2012 uskutočniť so žalobcom spoločnú investíciu, t.j. výstavbu alebo prevádzkovanie Fotovoltaickej elektrárne v jednej alebo viacerých vybraných krajinách (Bulharsko, Rumunsko, Taliansko) na základe úspešne realizovaných projektov FVE spoločnosti Heliopark 2 a Heliopark 3 s tým, že po spoločných rokovaniach a prehláseniach o spoločnej pripravenosti k investícii sa dohodli na tom, že keď žalobca predloží kvalifikované údaje o podmienkach, za akých bude spoločná investícia návratná a predpokladane zisková, podpíšu zmluvu o spolupráci a ostatných podmienkach spoločnej investície. Informácie z auditu a prieskumu podnikateľského prostredia v krajinách Bulharsko, Rumunsko, Taliansko a kvalifikované údaje o podmienkach plánovanej spoločnej investície predložené žalobcom preukázali nevýhodnosť pripravovanej investície a vysokú mieru podnikateľského rizika. Nevýhodnosť investície bola podložená informáciami o podnikateľskom, ekonomickom a legislatívnom prostredí v uvedených krajinách (v rokoch 2011 a 2012). Následkom predložených faktov pripravované spoločné investície pozastavili.
19. Súčasťou administratívneho spisu okrem už uvedeného sú všetky listinné dôkazy predložené žalobcom v rámci daňovej kontroly, t.j. daňové priznanie, faktúry, vrátane spornej faktúry, sporná Analýza v slovenskom preklade, zápisnice o miestnych zisťovaniach, ústnych pojednávaniach, okrem iných aj zo dňa 04. 11. 2014, kde bol žalobca oboznámený s výsledkami dokazovania, vykonaného vo vyrubovacom konaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 11. 03. 2013
a ďalšie listiny, ako sú špecifikované v predkladacej správe, ktorá je súčasťou písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 16. 03. 2016.
20. Ako to vyplýva z už vyššie uvedeného, dňa 22. 06. 2015 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 cit. zákona určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 34 000,00 eur.
21. O odvolaní žalobcu zo dňa 09. 07. 2015, doplneného podaním zo dňa 24. 08. 2015, dôvody ktorého korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
22. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie dňa 09. 09. 2020, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil vopred elektronickým podaním zo dňa 08. 09. 2020, v ktorom nežiadal o odročenie pojednávania a zároveň uviedol, že berie na vedomie, že sa pojednávanie môže vykonať v jeho neprítomnosti. Preto súd v súlade s § 114 SSP pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.
23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09. 09. 2020 nad rámec žaloby aj repliky v súvislosti s predmetom konania poukázal predovšetkým na to, že odpočet DPH je výnimkou a priznať ho nie je možné iba v prípade, ak sa preukáže, že daňový subjekt je účastníkom podvodného konania, ktorá skutočnosť v priebehu daňového konania preukázaná nebola. Zotrval na svojej argumentácii pokiaľ ide o výklad § 49 zákona o DPH a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-110/94 zo dňa 29. 02. 1996, v zmysle ktorého nadmerný odpočet je možné priznať aj vtedy, ak sa zamýšľaná činnosť daňového subjektu neuskutoční. Uvedené potvrdzujú aj ďalšie judikáty, špecifikované v žalobe. Zároveň zdôraznil, že jedným zo znakov podnikania je samostatnosť podnikania, v rámci ktorej je na rozhodnutí podnikateľského subjektu, či svoj investičný zámer uskutoční alebo nie. Správca dane nie je oprávnený ovplyvňovať toto rozhodovacie oprávnenie daňového subjektu, ani do neho zasahovať. Správca dane nevypočul autorov predmetnej Analýzy, keď konštatoval, že táto nemá dostatočnú výpovednú hodnotu, aby títo prípadne vysvetlili, čo táto Analýza má pre daňový subjekt priniesť. Vzhľadom na jej obsah, rozsah a charakter bolo podľa jeho názoru potrebné, aby jej autor bol v konaní vypočutý. Uviedol tiež, že definícia podnikania nevyžaduje jednoznačne dosiahnutie zisku, pričom pokiaľ by žalobca tento svoj zámer realizoval, dostal by sa do hlbokej straty, v dôsledku čoho by štátu neboli odvádzané dane tak, ako to vyplýva z jeho podaní. V ostatnom zotrval na argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe, žiadal, aby jej správny súd vyhovel a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania.
24. Konateľ žalobcu sa pripojil k prednesu svojho právneho zástupcu a nad jeho rámec zdôraznil, že v danom prípade sa rozhodnutie nerealizovať predmetný investičný zámer na základe predmetnej Analýzy javilo ako správne, pretože v opačnom prípade vzhľadom na dramatické zhoršenie situácie v uvedených krajinách v priebehu dvoch rokov od vypracovania tejto Analýzy, by pravdepodobne došlo ku krachu spoločnosti. Vzhľadom na výhodnosť podnikateľského prostredia a situácie v Maďarsku realizuje tieto svoje aktivity v súčasnosti v uvedenej krajine. K rozhodnutiu nerealizovať tento svoj investičný zámer dospel spolu s konateľmi iných spoločností, ktorí prejavili záujem podieľať sa na tejto investícii po vzájomných poradách a vyhodnotení predmetnej Analýzy.
25. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
26. Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
27. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
29. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
30. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
31. Podľa ods. 6 cit. zákonného ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
32. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
33. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
34. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
35. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia neboli vydané v rozpore s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Tieto sa primeraným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu administratívneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické, korešpondujúce s dôkazmi vykonanými v priebehu administratívneho konania tak, ako boli vyššie špecifikované.
36. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo posúdiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho záveru, že nárok na odpočet dane bol žalobcom uplatnený v rozpore so zákonnými podmienkami § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH a či ich závery v tejto súvislosti neodporovali ústavne konformnému výkladu citovaného zákonného ustanovenia a platnej judikatúre.
37. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v § 2 ods. 3 Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 zákona o DPH formuluje základné všeobecné podmienky nároku platiteľa na odpočítanie dane. Princíp vzniku nároku na odpočítanie DPH spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočítanie dane iba pri takých prijatých plneniach, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný iba vtedy, ak obsahuje predpísané náležitosti, je vydaný platiteľom DPH, t. j. konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá spĺňa atribúty platiteľa DPH a údaje v ňom odrážajú skutočnosť. Takýto daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi DPH. V danom prípade nebolo sporným, že k uskutočneniu predmetného zdaniteľného plnenia na vstupe na základe Zmluvy o poradenskej, konzultačnej činnosti a službách zo dňa 08. 09. 2010, uzavretej medzi žalobcom a poskytovateľom Consult Servis Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica v znení jej príloh, fakturovanej spornou faktúrou č. 11/11/05 zo dňa 30. 11. 2011 s predmetom fakturácie - Poradenstvo a management došlo. Sporným bolo splnenie podmienok v zmysle v § 49 ods. 2 zákona o DPH. Aj podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, žeby podmienky pre priznanie predmetného nadmerného odpočtu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v danom prípade splnené neboli.
38. Vychádzajúc z § 24 Daňového poriadku procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane je primárne na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/>), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Pritom ani správcovi dane a ani správnemu súdu nesvedčí právo žalobcovi určovať, aké dôkazy má na preukázanie ním tvrdených skutočností predložiť. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje iba dôvodné spochybnenie dôkazov, o ktoré daňový subjekt svoj nárok na odpočítanie DPH opiera.
39. V súvislosti s argumentáciu žalobcu s odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ, že ak transakcie prijaté na vstupe priamo a bezprostredne nesúvisia s transakciami na výstupe, je potrebné skúmať, či výdavky vynaložené na nadobudnutie tovarov alebo služieb na vstupe sú súčasťou celkových nákladov spojených s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby súd považuje za potrebné uviesť, že v takých prípadoch v zmysle aj žalobcom citovanej judikatúry je podstatným, žeby náklady na predmetné služby boli podstatnými elementmi tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje. V danom prípade žalobca, v predmete podnikania ktorého nebola činnosť, v súvislosti s ktorou si nárok na odpočítanie DPH uplatnil, v predmetom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal práve uvedené skutočnosti.
40. Sporným v danom prípade nebol ani zámer žalobcu rozšíriť svoje podnikateľské aktivity ním prezentovaným a čestnými vyhláseniami svedkov C.. M. a C.. F. dokumentovaným spôsobom. Žalobca však nepreukázal, ba ani len nešpecifikoval, ktoré konkrétne skutočnosti z predmetnej Analýzy vyplývajúce ho ovplyvnili natoľko, že sa rozhodol tieto svoje aktivity nerealizovať. Uvedené nevyplýva ani z čestných vyhlásení menovaných svedkov. Je pravdou, že správnym orgánom neprináleží zasahovať do rozhodovacej samostatnosti daňového subjektu, ale v prípade skúmania splnenia podmienok pre priznanie nároku na odpočítanie dane nemožno správnemu orgánu vyčítať, že sa zaoberal aj obsahom predmetnej analýzy, z ktorej vyvodil určité závery (premietnuté v odôvodnení jednotlivých jeho rozhodnutí, najmä v rozhodnutí zo dňa 10. 11. 2014 - časť III.2. - str. 8 až 11, na ktoré sa odvolal aj vo
svojom rozhodnutí zo dňa 22. 06. 2015), ktoré jej relevantnosť spochybnili. Vyjadrenia žalobcu i týchto svedkov v uvedenej súvislosti majú iba všeobecný charakter. Za danej situácie bolo preto vzhľadom na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní práve na žalobcovi, aby označil, resp. predložil také dôkazy, ktoré by dokumentovali opodstatnenosť jeho rozhodnutia v tejto súvislosti. Z uvedeného hľadiska nebolo možné považovať jeho námietky, týkajúce sa odmietnutia dôkazov (výsluch svedkov C.. M. a C.. F.Á. a autora predmetnej Analýzy) za opodstatnené. Vykonanie týchto dôkazov by bolo relevantné najmä v prípade verifikácie ním konkretizovanej argumentácia v tejto súvislosti.
41. S poukazom na uvedené, správny súd ďalšie námietky žalobcu (vo vzťahu k argumentácii žalovaného týkajúcej sa nejasnosti predmetu poskytnutej služby, nepreukázania, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo spojené s daňovým únikom, výkladu § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka
- pojmového znaku „dosiahnutia zisku“, nepreskúmateľnosť z dôvodu nejednoznačnosti dôkazov) považoval pre posúdenie tejto veci za nepodstatné.
42. V postupe žalovaného ani správneho orgánu prvého stupňa neboli zistené žiadne také procesné pochybenia, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd sa stotožnil sa argumentáciou žalovaného, že v danom prípade nebolo potrebné žalobcu oboznámiť so zisteniami pred vydaním rozhodnutia správcu dane zo dňa 22. 06. 2015, lebo k žiadnym novým zisteniam v predmetnej súvislosti nedošlo a správny orgán prvého stupňa súc viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu prevzal iba jeho právne závery v danej súvislosti, obsiahnuté v rozhodnutí zo dňa 29. 04. 2015, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené.
43. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok, stanovených v § 107 SSP, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
44. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).