Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_CA-8C-127-2022.pdf
PDF · 105.7 KB
Case nature
Area
Subarea
CA-8C/127/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne A. B. A., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D. E. A. proti žalovanému F. G. A., nar. XX.X.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX D. E. A., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o nahradenie prejavu vôle takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa doručila súdu 29.12.2022 žalobu, ktorou sa voči označenému žalovanému domáhala nahradenia prejavu vôle uzatvoriť s ňou kúpnu zmluvu. Podanie žaloby po skutkovej stránke odôvodnila tak, že spolu so žalovaným vlastní rodinný dom so súpisným číslom 70 v katastri obci Dlhá nad Kysucou, každý v 1/2. Žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu s jej bratrancom a bývalým vlastníkom G. A., bytom I. E. D., ktorá bola zapísaná pod č. V - 4309/2019 zo dňa 03.01.2020-2/2020, ktorej predmetom bol predaj spoluvlastníckeho podielu 1/2 rodinného domu. Pri vstupe na katastrálny portál zistila, že spoluvlastnícky podiel 1/2 domu číslo súpisne 70 v katastri Dlhá nad Kysucou bol pôvodným spoluvlastníkom odpredaný bez jej vedomia žalovanému. Pred odpredajom spoluvlastníckeho podielu žalovanému jej predchádzajúci spoluvlastník G. A. neponúkol 1/2 domu na odkúpenie, čím porušil jej zákonné predkupné právo ako podielového spoluvlastníka podľa § 140 Občianskeho zákonníka. O odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu mala a aj naďalej má záujem. Dňa 7.12.2022 pod podacím číslom R F34401000 SK vyzvala žalovaného o dobrovoľné odpredanie 1/2 rodinného domu číslo 70 v katastri Dlhá nad Kysucou. Dňa 28.12.2022 prevzala vrátenú zásielku ako neprevzatú v odbernej lehote. Žalovaný je vlastník 1/2 domu súpisné číslo 70 v katastri Dlhá nad Kysucou, list vlastníctva XXXX a žalobkyňa vlastní 1 rodinného domu súpisné číslo 70 v katastri Dlhá nad Kysucou a pozemok s parcelným číslom 4451 pod rodinným domom, list vlastníctva XXXX. Žalobkyňa je teda výlučným vlastníkom pozemku pod rodinným domom a aj pozemkov v okolí rodinného domu a to parcelné č. 4450 a parcelné číslo 4452 na liste vlastníctve č. 3137. Nakoľko bolo porušené jej predkupné právo a žalovaný je dobrovoľne neodpredal 1/2 domu žiadala, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorou jej žalovaný ako predávajúci predá spoluvlastnícky podiel 1/2 rodinného domu súpisné číslo 70, list vlastníctva XXXX za kúpnu cenu, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve zapísanej na katastri nehnuteľnosti pod číslom V - 4309/2019 zo dňa 03.01.2020-2/2020. Nakoľko nemala k predmetnej kúpnej zmluve prístup, nie je jej známa kúpna cena, preto navrhla, aby súd vyžiadal z Okresného úradu, odbor katastrálny spis číslo V- 4309/2019 zo dňa 03.01.2020-2/2020 a po zistení kúpnej ceny túto dodatočne spresní.
2. K podanej žalobe na preukázanie tvrdení pripojila žalobkyňa ako listinné dôkazy výpis z katastra nehnuteľností - originál č. 3137, výpis z katastra nehnuteľností – originál č. 2290, predžalobnú výzvu zo dňa 02.12.2022 – kópia, podací lístok – kópia, listová obálka / vrátená zásielka/ - kópia.
3. Po úhrade súdneho poplatku súd v rámci realizácie prípravy pojednávania doručil žalovanému 11.3.2023 (prostredníctvom polície) žalobu spoločne so všetkými prílohami a výzvou vo forme uznesenia na vyjadrenie v lehote 15 dní.
4. Žalovaný doručil súdu prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie (č.l. 28 a nasl.), v ktorom uviedol, že podiel v nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou ako tvrdí žalobkyňa. Zmluva však bola uzatvorená už skôr. K porušeniu predkupného práva nedošlo, nakoľko nenadobudol podiel od cudzej osoby, ale od osoby blízkej. Prevodcom bol jeho bratranec G. A.. S G. A. okrem toho, že sú príbuzní, sú aj osoby blízke, ujmu, ktorú by pociťoval jeden z nich, by druhý pociťoval ako svoju vlastnú. Otec žalovaného a otec G. A. (J. A.) boli bratia. Ich spoločnými rodičmi bol G. A. a K., L. J.. Podiel, ktorý nadobudol od bratranca pôvodne v dedičskom konaní po K. A., otec žalovaného bezodplatne prenechal svoju bratovi J., otcovi žalovaného. Vzťahy medzi nimi boli tak ako u rodičov a aj u nich veľmi blízke a intenzívne. S G. A. sa stretávajú ako rodina, navštevujú sa a pomáhajú si. G. A. mu často hovoril, že dedovizeň (chalupa) chátra, začalo do nej zatekať a nová majiteľka od kúpy podielu do nej neinvestovala. Chalupa je momentálne v zlom stave a nie je do nej natiahnutá ani elektrina. Pred kúpou podielu G. A. telefonicky kontaktoval žalobkyňu a informoval ju o zámere s tým, že prejavil záujem aj o jej podiel. Ona proti prevodu námietku nevzniesla, ale svoj podiel nechcela predať. S rodinou G. A. má výborné vzťahy a so žalobkyňou je tiež v telefonickom kontakte. Pokiaľ zomrela mama G. A., aj v týchto životných situáciách sú si oporou. G. A. nemá vlastných potomkov a preto rodina žalovaného je jeho jedinou rodinou. Pavol s družkou majú tiež jeho rodinu radi, majú vzájomne blízky vzťah. Matka žalobkyne je sestra otca žalovaného K. A. a neb. J. A.. S rodinou žalobkyne sa dlhší čas nestretávajú pre staré rodinné nezhody medzi matkou žalobkyne a rodičmi žalovaného a J.. O týchto vzťahoch má žalobkyňa dostatočné vedomosti, rovnako mala vedomosti o kúpe podielu od neho. Preto bolo prekvapením, že sa domáha nároku z porušenia predkupného práva. K podanému vyjadreniu pripojil kópiu rodných listov G. A., K. A. a J. A., dedičské rozhodnutie po J. A. zomr. X.X.XXXX (sp. zn. D 1059/1990) a K. A., zomr. XX.XX.XXXX ( D 1020/71).
5. Žalobkyňa v rámci vyjadrenie (repliky) doručenej súdu 12.5.2023 uviedla, že popiera tvrdenia odporcu ohľadom starostlivosti o nehnuteľnosť. Nielen zistené vlámanie, ktoré uvádzala, ale aj ostatné úkony s tým spojené finančné náklady a samozrejme následne zabezpečenie nehnuteľnosti pred príslušníkmi privolanej policajnej hliadky. V tom čase mala vedomosť, že spoluvlastník je bratranec G. A., bytom I. E. D.. Vzhľadom na to, že s bratrancom je veľmi problematické stretávanie a telefónne číslo mu uvádzala iba ona, keď mu posiela pohľadnice. Spätná väzba od neho nie je. Elektrika bola vedená na jeho meno a bola následne vypnutá. Ak žalovaný mal náklady s hrobovým miestom, má si svoje náklady po dohode uplatňovať aj od ostatných príbuzných. K podanému vyjadreniu pripojila uznesenie ORPZ ČADCA ČVS: ORP-445/2-VYS-CA-2021 z 18.10.2021.
6. Žalovaný v doručenom vyjadrení (duplike) poukázal na ust. § 116 a 140 OZ. Opakovane poukázal na to, že k porušeniu predkupného práva nedošlo, nakoľko nenadobudol nehnuteľnosť od cudzej osoby. O intenzite vzťahov sa vyjadroval v predchádzajúcom vyjadrení. Pokiaľ sa snaží žalobkyňa preukázať starostlivosť o nehnuteľností, toto nespochybňuje jeho nadštandardné vzťahy s bratrancom, od ktorého nehnuteľnosť odkúpil. Podklad predložený žalobkyňou len preukazuje stav chátrajúcej nehnuteľnosti. Podobné vniknutia do objektu sú na kysuckých kopaniciach pravidelne sa opakujúcimi prípadmi. Viackrát opravoval on zámky na nehnuteľnosti po vniknutí, bez zásahu polície, o čom vždy informoval žalobkyňu ako majiteľku podielu na nehnuteľnosti. Predpokladá, že chalupa bola navštevovaná chalupármi, zberateľmi a starinármi z okolia, ktoré prehľadávali pôjd nehnuteľnosti. Žiadal, aby súd podanú žalobu ako nie dôvodnú zamietol.
7. V rámci navrhovaných dôkazov súd zabezpečil spisový materiál z katastrálneho úradu, predmetom ktorého bol vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného pod sp. zn. V 4309/2019), ktorý návrh vzniesla žalobkyňa. Následne ju súd informoval o tom, že súčasťou spisu je i tento spis a teda aby v zmysle žaloby (pozn. súdu nedostatky v náležitostiach zmluvy) vzniesla procesný návrh. Spisový materiál si preštudovala žalobkyňa 18.9.2023 a následne doručila súdu podanie, v ktorom uviedla, že bývalý spoluvlastník G. A., nar. XX.XX.XXXX nepostupoval podľa zákona, keďže ona nebola nijakým
spôsobom oslovená, kontaktovaná a ani nemala vedomosť o predaji jeho časti podielu. Keby o tom vedela, bola by ochotná pristúpiť k dohode o vlastníckom vysporiadaní podielu. V žiadnej časti zákona žalovaný neuplatnil zákonnú a ani inú lehotu na oslovenie jej ako polovičnej spoluvlastníčky vo veci odpredaja. Poukázala na judikatúru NS ČR sp. zn. 22 Cdo 446/2002. Predkupné právo zaniká aj v prípade, že spoluvlastník vie o zamýšľanom predaji druhým spoluvlastníkom tretej osobe, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem a že s predajom súhlasí. Ak sa spoluvlastníci dohodnú o určitom spôsobe predaja veci tretej osobe, túto dohodu treba považovať za vzdanie sa predkupného práva pod podmienkou, že predaj bude realizovaný za podmienok uvedených v tejto dohode". Na základe vyššie spomínanej judikatúry znova upozornila, že o zamýšľanom odpredaji nemala vedomosť, informácie a nijak nevedela o tom, že jej nehnuteľnosť ponúknutá nebude. Pokiaľ by to vedela, mala by záujem nehnuteľnosť odkúpiť do celkového vlastníctva. Navrhla preto, aby súd uznal žalobu za odôvodnenú a k predmetnej veci prebehlo konanie.
8. Na podklade žiadosti súdu katastrálny úrad oznámil, že rozsudok musí byť neoddeliteľnou súčasťou samotnej riadnej zmluvy, ktorá bude ako príloha k návrhu podliehať vkladovému konaniu. Konanie by bolo prerušené pre absenciu náležitostí zmluvy a to rodných priezvisk účastníkov a nedostatočného označenia prevádzanej stavby. Túto informáciu súd doručil stranám sporu spoločne s predvolaním na pojednávanie.
9. Na pojednávanie sa dostavili obe strany sporu tak žalobkyňa, žalovaný ako i jeho právny zástupca.
10. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v nezmenenom rozsahu. Žiadala, aby jej súd ako dôvodne podanej vyhovel. Uviedla, že tak ako je žalovaný bratrancom s prevodcom, tak aj ona je jeho príbuznou. Poukázala na to, že je výlučnou vlastníčkou pozemku, ktorý sa nachádza pod rodinným domom a pozemkov okolo. Spisový materiál vo veci katastra o povolení vkladu kúpnej zmluvy nežiadala oboznamovať. Návrhy na doplnenie dokazovania žalobkyňa nemala žiadne.
11. Právny zástupca žalovaného navrhol podanú žalobu ako nie dôvodnú zamietnuť po vyslovení predbežného právneho názoru.
12. Na pojednávaní súd oboznámil aktuálny výpis LV č. XXXX.
13. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, nakoľko žalobkyňa nerozporovala blízky vzťah žalovaného a prevodcu a k nesporným tvrdeniam súd dokazovanie nevykonáva.
14. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb. každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
15. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
16. Podľa ust. § 136 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa ods. 2 prvej vety cit. zák. ustanovenia spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Podľa ust. § 140 prvej vety OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117).
Podľa ust. § 603 ods. 3 OZ ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 17. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že aktuálne žalobkyňa ako i žalovaný sú podieloví spoluvlastníci rodinného domu č.s. 70 postavený na parcele 4451, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX kat. územia I. E. D., okres Čadca. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 4309/2019 zo dňa 3.1.2020. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť v roku 2007 tiež kúpnou zmluvou, o ktorej bolo vedené vkladové konanie pod sp. zn. V 2462/97.
19. Súd mal preukázanú aktívnu a pasívnu legitimáciu strán v spore, rovnako tak mal vo vzťahu k uplatnenému nároku podľa § 140 OZ preukázaný NPZ podľa § 137 d) CSP. Osobitným predpisom je v tomto prípade Občiansky zákonník a ust. § 40a OZ. Z ustanovení Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že v prípade porušenia zákonného predkupného práva spoluvlastníkov sa oprávnený spoluvlastník môže dovolávať relatívnej neplatnosti.
20. V danej veci súd mal preukázané z vyjadrení strán sporu, že podiel 1-ice nadobudol aktuálne žalovaný od svojho bratranca G. A., ktorý je rovnako tak bratrancom žalobkyne, nakoľko mali spoločných predkov a to starých rodičov G. A. a K. A.. Matka žalobkyne a otec žalovaného ako i otec prevodu boli súrodenci, čo bolo preukázané z rodných listov, ktoré v spore predložil žalovaný. Žalobkyňa svoj nárok oprela v podstate o to, že ako podielová spoluvlastníčka bola obídená a bolo porušené predkupné právo zo strany G. A., ktorý vlastnil v predmetnej nehnuteľnosti podiel 1-ice, pričom ona má a v čas prevodu mala záujem nadobudnúť nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Iné tvrdenia okrem toho neuvádzala a nezaujala stanovisko a nerozporovala ani príbuzenský vzťah so žalovaným a jeho predchodcom, ktorí boli jej bratrancami.
21. V tomto smere súd uvádza, že podstatou predkupného práva je to, že spoluvlastník má právo kúpiť vec od druhého spoluvlastníka, t.j. konkrétnej povinnej osoby, ako prvý, za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník chce previesť svoj spoluvlastnícky podiel. Ide teda o vzťah, v ktorom právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť povinnej osoby ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako prvej ku kúpe. Toto má význam vo vzťahu k ochrane spoluvlastníka, ktorý má záujem naďalej vlastniť svoj spoluvlastnícky podiel na veci a v prípade úmyslu druhého spoluvlastníka previesť svoj spoluvlastnícky podiel na veci na ďalšiu osobu má preto právo vykúpiť tento spoluvlastnícky podiel i z dôvodu, aby nevznikol prípadný nechcený spoluvlastnícky vzťah s treťou osobou – novým nadobúdateľom. Z uvedeného vyplýva, že hoci so svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať obdobne ako vlastník so svojou vecou, jeho zmluvná voľnosť je obmedzená zo zákona predkupným právom ostatných spoluvlastníkov.
22. Pokiaľ povinná osoba – podielový spoluvlastník prevedie svoj podiel k veci bez toho, aby ho ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení tejto povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber tri možnosti: a/ domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom a nadobúdateľom (relatívna neplatnosť): pokiaľ tak urobí, je vylúčený postup podľa b/, alebo b/ domáhať sa na nadobúdateľovi (novom podielovom spoluvlastníkovi), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol ku kúpe podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to za rovnakých podmienok, za ktorých vec kúpil od spoluvlastníka. Ide o povinnosť nadobúdateľa vykonať oprávnenému spoluvlastníkovi návrh na uzavretie zmluvy na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa § 43a ods. 1 OZ; alebo c/ naďalej si ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť voči nadobúdateľovi veci.
23. Je teda na rozhodnutí opomenutého spoluvlastníka, akým spôsobom (akým druhom žaloby) sa ako oprávnený spoluvlastník z predkupného práva bude domáhať súdnej ochrany. V tomto prípade žalobkyňa si uplatnila právo, aby s ňou bola uzatvorená kúpna zmluva podľa § 603 OZ. Je potrebné uviesť, že v danej veci súd skúmal otázku zapísateľnosti zmluvy, ktorá bola zo strany žalobkyne v petite vymedzená.
24. Okresný úrad - správa katastra na žiadosť súdu písomne oznámila, že zmluva má nedostatky, pre ktoré by bola nezapísateľná, ktorú skutočnosť súd oznámil samotnej žalobkyni tým, že jej odpoveď katastra doručil. Žalobkyňa na toto podanie žiadnym spôsobom nereflektovala. Súd uvádza, že
katastrálny zákon č. 162/1995 Zb. v ust. 42 ods. 2 uvádza, že zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie: a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
25. Žalobkyňa tieto údaje v zmluve neuviedla /absencia rodného čísla, identifikácie zmluvných strán a riadna špecifikácia – konkretizácia nehnuteľnosti/ a naviac podľa názoru súdu neuviedla ani podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy a to cenu nehnuteľnosti (text vybodkovaný v petite s dovetkom, že bude doplnený), hoc bola opakovane zo strany súdu vyzývaná, aby sa oboznámila so spisom katastra, ktorý súd na podklade jej požiadavky pripojil a vzniesla procesný návrh. Ani na pojednávaní na dopyt súdu nežiadala oboznamovať spis a súd nemôže vykonávať dôkazy mimo návrh procesných strán sporu, nakoľko ide o konanie, ktoré nie je možné začať ex offo. Súd na podklade vyššie uvedeného pre nedostatok povinných náležitostí a tým nezapísateľnosť podanej žalobe nemohol vyhovieť. Pokiaľ by súd takéto rozhodnutie aj vydal, zostalo bez účinku.
26. Druhým dôvodom, pre ktorý súd nemohol vyhovieť podanej žalobe, je ten, že súd má zato, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k porušeniu predkupného práva nedošlo. V spore podstatnou otázkou vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne bolo posúdenie toho, či vzťah medzi prevodcom a aktuálnym žalovaným (bratranci) napĺňa pojem navzájom blízkych osôb, tak ako je definovaný v § 116 OZ. Toto ustanovenie vymedzuje prioritne fyzické osoby, ktoré bez akýchkoľvek ďalších podmienok sú blízkymi osobami, predstavujúce osoby, ktoré sú v najbližších rodinných väzbách (predkovia a potomkovia, súrodenci a manželia). Následne toto ustanovenie definuje ako blízke osoby aj ďalšiu (počtom neohraničenú) skupinu osôb v pomere rodinnom alebo obdobnom (napr. priateľskom) za súbežného splnenia ďalšieho predpoklad, a to, aby ujmu jednej z dotknutých osôb by tá druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú ujmu. V tomto druhom prípade takýto pomer vychádza zo subjektívneho vnútorného emocionálneho vzťahu. Keďže ide o vnútorný psychický vzťah, možno jeho existenciu a intenzitu, resp. kvalitu usudzovať len z vonkajších konkrétnych individuálnych prejavov dotknutých subjektov. Neexistujú nejaké merateľné a paušálne kritériá, ktoré by presne vymedzovali, kedy už medzi dotknutými osobami ide o blízke osoby a kedy ešte nie. Avšak takýto vzťah musí spĺňať zvýšenú intenzitu a z kvalitatívneho hľadiska musí byť na „vyššej úrovni“ ako bežný (všedný) kamarátsky vzťah.
27. Žalovaný tvrdil a uvádzal dôvody, pre ktoré má blízky vzťah so svojim bratrancom, ktorý mu previedol sporné nehnuteľnosti, poukazoval na ich rodinné návštevy, na to, že má blízky vzťah k jeho rodine, nakoľko prevodca nemá vlastné deti, poukazoval na to, že o ich blízkom vzťahu vie samotná žalobkyňa, ktorá je rovnako ich sesternicou, avšak pre zlé vzťahy medzi matkou žalobkyne a rodičmi žalovaného a G. A. sa s rodinou žalobkyne dlhšie nestretávajú, avšak medzi sebou žalovaný a prevodca sú si vzájomne blízkymi osobami. Poukázal na to, že rodina žalovaného je jedinou blízkou rodinou prevodcu G. A..
28. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 29. Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (aktuálne § 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov,
v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (aktuálna úprava § 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
30. Súd v danom prípade poukazuje na ust. § 151 ods. 1 CSP (skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné). Pokiaľ žalobkyňa nepoprela tvrdenia žalovaného o blízkych vzťahoch, tieto tvrdenia mal súd za nesporné a teda na podklade absencie iného dôkazu súd z tvrdenia žalovaného, nepopretého žalobkyňou, mal zato, že vzťah žalovaného a G. A. (bratranca, od ktorého odkúpil podiel v nehnuteľnosti) sa vymyká štandardnej úrovni vzťahov v rámci širšej rodiny a jedná sa o intenzívny veľmi blízky dlhodobý vzťah spadajúci pod vymedzenie obsiahnuté v ustanovení § 116 časť vety za bodkočiarkou OZ. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ sú blízkymi osobami podľa § 116 OZ, nemohlo uzavretím kúpnej zmluvy na odpredaj spoluvlastníckeho podielu 1-ice v predmetnej nehnuteľnosti dôjsť k porušeniu predkupného práva žalobkyne. Preto musel súd žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP, kedy priznal súd žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100% ako úspešnej strane sporu voči neúspešnej žalobkyni. O konkrétnej sume rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením poverený súdny úradník ( § 262 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.