Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-37-2020.pdf
PDF · 84.45 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. N., nar. XX.XX.XXXX., bytom B.. XXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v B. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. XXX, a otca: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. XXX, o úpravu stretávania sa otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. mája 2020 č. k. 13P/7/2020-37 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 04.03.2019 č. k. 17P/3/2019-88 v časti úpravy stretávania sa otca s maloletým L. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým L. každý nepárny týždeň v stredu v čase od 15.30 hod. do 19.00 hod. a v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v párnom týždni v utorok a štvrtok v čase od 15.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletého L. prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa v čase na to určenom a na tom istom mieste v čase na to určenom maloletého L. odovzdá matke. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 04.03.2019 č. k. 17P/3/2019-88, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2019, bol maloletý L. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého L. sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2019. Uvedeným rozsudkom bolo súčasne rozhodnuté, že styk otca s maloletým sa neupravuje. Matka sa návrhom v tomto konaní domáhala úpravy stretávania sa otca s maloletým L., nakoľko súčasný spôsob stretávania sa otca s maloletým synom nie je v záujme maloletého. Mala za to, že je potrebné upraviť stretávanie sa otca so synom tak, aby maloletý L. u otca už aj cez víkend prespával. Širšou úpravou stretávania sa otca so synom chce matka dosiahnuť to, aby sa otec viac podieľal na výchove maloletého, aby to nebolo len o 3 hodinách zábavy, ale aj o nejakých príkazoch, zákazoch, či celodennej starostlivosti. Uviedla, že bol otec s maloletým prvýkrát viac ako na 3 hodiny v nedeľu 10.05.2020, kedy ho otec mal od 10:00 hod. do 19:00 hod. Otec maloletého s návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že nemá záujem, aby syn u neho zatiaľ prespával. Ďalej uviedol, že sa nemôže stretávať so synom cez víkend dva dni po sebe, nakoľko pracuje aj v sobotu. Navrhol, že si maloletého bude brávať každý druhý deň, a to počas pracovného týždňa od 16:00 hod. do 19:30 hod. a cez víkend (vždy jeden víkendový deň) v čase od 10:00 hod. do 19:00 hod. Súd prvej inštancie zistil, že maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou a jej priateľom v trojizbovom byte. Okrem bežných ochorení trpí atopickým ekzémom. Zo šetrenia pomerov u otca bolo
zistené, že otec maloletého žije s priateľkou v jednoizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho priateľky. Matka sa domáha pravidelnej úpravy stretávania sa otca so synom, už jej nevyhovuje, že otec kedykoľvek zavolá, že si príde po syna a ona si tak musí prispôsobiť program. Ak by si otec brával syna každý víkend na jeden deň, nemohla by si so synom naplánovať žiaden spoločný víkend. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 25 ods. 1, ods. 2, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Vzhľadom na návrh matky, ako aj z dôvodu zlej komunikácie medzi rodičmi a nemožnosti uzavrieť rodičovskú dohodu o úprave stretávania sa otca s maloletým L., upravil súd rozsah stretávania sa otca s maloletým L. v rozsahu a spôsobom, ktorý považoval za kompromis medzi návrhmi rodičov a ktorý je v súlade s potrebami maloletého L.. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že je v záujme maloletého a ďalšieho prehlbovaniu vzťahu otca so synom, aby syn prespával cez víkend u otca. no zároveň súd rešpektoval vyjadrenie otca, že na to nie je ešte pripravený. K úprave stretávania sa otca v nepárnom týždni v sobotu a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod súd prvej inštancie uviedol, že táto úprava dáva otcovi príležitosť, aby sa po dohode s matkou pokúsil o celodennú starostlivosť o syna, ktorá by v sebe zahŕňala aj prespatie syna u otca.
2. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí a naďalej chce, aby sa jeho styk so synom L. neupravoval. Zdôraznil, že so synom sa stretáva rád a snaží sa s ním stretať pravidelne každý druhý deň po práci. Zámerom návrhu matky bolo podľa otca ublížiť mu ako otcovi, matka si presadzuje svoje záujmy a neberie ohľad na maloletého L.. Uviedol, že pracuje na zmeny, aj cez víkendy, preto keď sa mu upraví styk, s L. nebude môcť stráviť dostatok času. Dodal, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie ubehol skoro mesiac a on mal L. iba štyrikrát, nakoľko po úprave styku sa s matkou nedá dohodnúť, striktne sa drží súdneho rozhodnutia a keď má on poobednú zmenu, nechce mu dať náhradný termín na stretnutie.
3. Matka maloletého k odvolaniu otca uviedla, že trvá na úprave styku otca s maloletým L. podľa rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa nej je najmä v záujme maloletého, aby strávil jeden víkend s ňou a jeden s otcom, s ktorým sa pravidelne stretáva, je naňho zvyknutý. Ďalej uviedla, že rešpektuje nezáujem otca mať syna aj na noc, avšak trvá na návrhu na úpravu styku, ktorý podala hlavne pre nedostatočnú komunikáciu otca s ňou, keď vo väčšine prípadov jej oznámil priamo v ten deň, že chce malého L., viackrát nastala situácia, keď jej oznámil, že na druhý deň príde po L., oni čakali celý deň doma a otec jej nedal žiadnu informáciu, že nepríde. Po viac ako roku ju už obťažuje stále sa prispôsobovať otcovi dieťaťa a nemôcť si urobiť vlastný program s rodinou. Otec mal maloletého L. na celý deň len v máji 2020, inak to bolo vždy len na 3 alebo 4 hodiny popoludní. Pokiaľ otec v odvolaní tvrdil, že mu matka odmietla dať náhradný termín, podľa matky to nie je pravda, nakoľko otec o náhradný termín nežiadal, len jej oznámil, že si L. berie, nedodržiaval stanovený čas, kedy si ho mal vyzdvihnúť.
4. Opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 22.05.2020 na Okresnom súde v Prievidzi. Úpravu stretávania otca s maloletým L. považuje za primeranú vzhľadom k veku a potrebám maloletého. Je v záujme maloletého, aby mal pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Úrad mal záujem rodičom sprostredkovať poradenstvo na referáte poradensko-psychologických služieb za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a predchádzania nedorozumení pri realizácii styku otca s maloletým. Matka o uvedené poradenstvo prejavila záujem, otec sa vyjadril, že v súčasnosti nevidí zmysel v poradenstve, chce počkať na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.
6. Súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci (§ 35, § 62 ods. 1 CMP), keď vypočul oboch rodičov a vyžiadal si aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka a zistil, že obaja rodičia sú spôsobilí postarať sa o maloletého L. (v rozsahu, v akom súd upravil styk) a obaja majú s dieťaťom pozitívny vzťah. Tieto skutočnosti ani účastníci konania nenamietali. Sporné medzi matkou a otcom maloletého bolo v zásade len to, či je potrebné, aby styk otca s maloletým dieťaťom upravil súd.
7. V zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine (v spojení s § 36 ods. 1) ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd je povinný upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom. Neupravenie
styku súdnym rozhodnutím je potrebné považovať za výnimku, aplikovateľnú len v prípade, ak obaja rodičia zhodne vyhlásia, že styk žiadajú neupraviť, pretože sa vedia na styku dohodnúť aj bez súdneho rozhodnutia. Akonáhle však dôjde k zmene tejto situácie (t. j. rodičia sa nevedia dohodnúť na styku - bez ohľadu na to, z koho „viny“ k tomu dôjde), je potrebné, aby súd aj bez návrhu (§ 26 Zákona o rodine) styk upravil. Nie je totiž v záujme maloletého dieťaťa, aby zostal styk jedného rodiča s dieťaťom neupravený, pokiaľ sa rodičia na ňom nevedia celkom jednoznačne dohodnúť, a aby tak styk bol predmetom ďalších sporov medzi rodičmi.
8. Z toho v praxi vyplýva, že ak jeden z rodičov podá návrh na úpravu styku (ktorý v pôvodnom rozhodnutí o zverení dieťaťa nebol upravený) z dôvodu, že sa (už) rodičia o styku nevedia dohodnúť, súd nemá inú možnosť, len styk upraviť. Preto nebolo možné vyhovieť návrhu otca (ktorý zopakoval aj v odvolaní), aby sa jeho styk s maloletým L. neupravoval. Pokiaľ matka uviedla, že nechce pokračovať v „ad hoc“ styku, je v záujme maloletého, aby sa styk upravil určením konkrétnych dní, pričom ak sa na takomto určení styku rodičia nedohodli, správne súd prvej inštancie vydal rozhodnutie o úprave styku.
9. Pokiaľ ide o rozsah styku tak, ako ho upravil súd prvej inštancie, odvolací súd považoval tento rozsah za dostatočný aj s prihliadnutím na to, že podľa vyjadrenia matky maloletého bol maloletý L. s otcom na celý deň iba raz, v máji 2020. Vzal do úvahy argument matky a kolízneho opatrovníka (na pojednávaní dňa 22.05.2020), že styk maloletého s otcom každý druhý deň tak, ako ho navrhoval otec, by znemožňoval matke plánovať si prípadné spoločné víkendové aktivity s rodinou. Preto je vhodnejšie, aby otec mal dieťa jeden víkend po obidva dni a druhý víkend môže maloletý stráviť s matkou. Styk otca s dieťaťom každý druhý deň (v pracovných dňoch len popoludní a cez víkendy na celý deň) by predstavoval de facto takú formu striedavej starostlivosti, pri ktorej by matka mala dieťa vždy vtedy, keď je otec v práci, a vždy na noc. Takýto styk by bol výhodný len pre otca, ktorý by tak mal právo byť s dieťaťom každý druhý deň, ale bez povinnosti starať sa o dieťa aj v čase, kedy to otcovi nevyhovuje (keď je v práci a v noci). Odvolací súd k tomu ešte poznamenáva, že aj otec mal možnosť tráviť so synom celý víkend (teda sobotu a nedeľu vrátane prespatia), túto možnosť však odmietol, čo matka dieťaťa aj súd prvej inštancie rešpektovali.
10. Nemožno súhlasiť s tvrdením otca, že takáto úprava styku de facto znižuje rozsah času, ktorý on môže tráviť so synom, keďže pracuje na zmeny. K tomu je potrebné uviesť, že otec maloletého popri úplnom odmietaní úpravy styku navrhol styk každý druhý deň (čo bolo z vyššie uvedených dôvod odmietnuté) a iné časy styku, prispôsobené jeho práci, nenavrhol. V prípade, ak styk nebude možné z objektívnych dôvodov počas dlhšej doby realizovať tak ako bol upravený súdom a rodičia sa nedohodnú na forme kompenzácie neuskutočnených stretnutí otca so synom, môže otec navrhnúť zmenu času styku (napríklad tak, aby sa v týždňoch, keď má otec popoludňajšiu zmenu, realizoval styk v dopoludňajších hodinách - tieto týždne však musia byť určené vopred už v súdnom rozhodnutí).
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podanie odvolania je procesným právom každého účastníka a nie je možné to považovať za také konanie účastníka, ktorým by zavinil trovy, ktoré by inak neboli vznikli (§ 54 CMP). Odvolací súd nezistil ani žiadne iné dôvody, pre ktoré by s ohľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania (§ 55 CMP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.