Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-23C-2-2019.pdf
PDF · 125.31 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-23C/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 proti žalovaným: 1. A.. H. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. F. Ú.G. XX, XXX XX L., 2. A.. H. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. F. Ú. XX, XXX XX L., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, o zaplatenie 8.631,72 EUR s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 8.631,72 EUR, úrokov z omeškania v sume 746,14 EUR a v časti zmluvnej pokuty vo výške 778,59 EUR z a s t a v u j e.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% zo sumy:
- 719,31 EUR za každý deň omeškania od 16.04.2016 do 19.02.2019;
- 719,31 EUR za každý deň omeškania od 16.07.2016 do 19.02.2019;
- 719,31 EUR za každý deň omeškania od 16.10.2016 do 19.02.2019;
- 719,31 EUR za každý deň omeškania od 16.01.2017 do 19.02.2019;
- 719,31 EUR za každý deň omeškania od 16.04.2017 do 19.02.2019;
- 719,31 EUR za každý deň omeškania od 16.07.2017 do 19.02.2019;
- 719,31 EUR za každý deň omeškania od 16.10.2017 do 19.02.2019;
- 719,31 EUR za každý deň omeškania od 16.01.2018 do 19.02.2019;
- 719,31 EUR za každý deň omeškania od 16.04.2018 do 19.02.2019;
- 719,31 EUR za každý deň omeškania od 16.07.2018 do 19.02.2019;
- 719,31 EUR za každý deň omeškania od 16.10.2018 do 19.02.2019; všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.01.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 8.631,72 EUR s úrokmi z omeškania a zmluvnej pokuty v sadzbe 0,05% denne z jednotlivých dlžných štvrťročných platieb nájomného.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.01.2015 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami uzavretá zmluva o nájme pozemku. Predmetom nájmu bol pozemok vo vlastníctve žalobcu v k.ú. Staré Mesto, vedený na evidenčnom liste č. XXXX ako parcela č. XXXXX/X s výmerou
394 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, ktorá je totožná s nehnihovanou PK parcelou XXXXX/X. Parcela č. XXXXX/X sa stala na základe ROEP č. X/XXXX/ROEP Staré Mesto zo dňa 15.10.2010 súčasťou aktuálnej parcely č. XXXXX/X, LV č. XXXX. Účelom nájmu bolo užívanie pozemku ako dočasnej prístupovej komunikácie počas rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve žalovaných na parcele č. XXXX/XX a k priľahlým pozemkom s parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX. V zmysle čl. II ods. 1 zmluvy bol nájom dojednaný na dobu neurčitú. Ročné nájomné predstavovalo 2.877,25 EUR, ktoré sa žalovaní zaviazali uhrádzať v štvrťročných splátkach vo výške 719,31 EUR. V zmysle čl. III ods. 5 zmluvy bolo dohodnuté, že ak žalovaní nezaplatia nájomné v dohodnutých termínoch, sú povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň nesplnenej povinnosti. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania tým nie je dotknutá. V zmysle čl. III ods. 9 zmluvy mali žalovaní oznamovať všetky skutočnosti majúce vplyv na predmetný nájom, ktoré by mohli ovplyvniť nájom. Keďže žalovaní neoznámili žalobcovi akékoľvek zmeny, resp. skutočnosti, ktoré by mali vplyv na predmetný nájom, žalobca považoval zmluvu za platnú. Žalobca si uplatňoval dlžné nájomné za 12 štvrťrokov po 719,31 EUR, t.j. 8.631,72 EUR. Zároveň si uplatňoval úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý, aj začatý deň trvania nesplnenia povinnosti.
3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedli, že dňa 20.10.2018 bola žalovaným doručená „Predžalobná výzva zo dňa 10.10.2018“, ktorou ich žalobca vyzval na zaplatenie neuhradenej pohľadávky vo výške 24.456,54 EUR z titulu neuhradeného nájomného. Žalovaní reagovali listom „Odpoveď k Predžalobnej výzve na zaplatenie č. H. S. - XXXXX/XXXX/XXXXXX zo dňa 28.11.2018“, v ktorom okrem iného namietali premlčanie pohľadávky za obdobie od 4/2010 do 10/2015, ktorú si žalobca vo svojej predžalobnej výzve uplatňoval a navrhli uhradenie sumy 4.315,86 EUR. Žalobca následne reagoval listom „Odpoveď na Vás list zo dňa 28.11.2018 zo dňa 05.12.2018," v ktorom uviedol nový výpočet uplatňovanej pohľadávky vo výške 8.631,72,- EUR a vyzval na jej úhradu. Žalovaní následne reagovali listom, v ktorom poukázali, že sú ochotní zaplatiť požadovanú sumu vo výške 8.631,72,- EUR a rovnako, že je aj v ich záujme právny vzťah urovnať a ukončiť dohodou. Súčasne požiadali, aby už voči nim neboli z titulu predmetného nájomného vzťahu uplatňované ďalšie nároky. Na uvedené reagoval žalobca tak, že s požiadavkou žalovaných nesúhlasí, nakoľko má zákonný nárok aj na sankcie v zmysle zmluvy. Žalovaní predmetnú pohľadávku zaplatili. Dňa 20.02.2019 poukázali na účet žalobcu sumu vo výške 10.156,45 EUR pozostávajúcu z istiny vo výške 8.631,72 EUR, úroku z omeškania spolu vo výške 1.192,79 EUR (ku dňu zaplatenia 20.02.2019), zmluvnej pokuty vo výške 331,94 EUR (10.000,- Sk - ČI. IV ods. 8 nájomnej zmluvy). Zmluva bola uzavretá s účelom, ktorým bolo užívanie predmetu nájmu ako dočasnej prístupovej komunikácie počas rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve nájomcu na parcele č. 4744/48 a k priľahlým pozemkom parcelné č. 4744/53 a č. 4744/24 vo vlastníctve nájomcu. Rekonštrukcia rodinného domu bola ukončená v roku 2006, pričom dňa 20.10.2006 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa
povolilo užívanie s nadobudnutím právoplatnosti dňa 06.11.2006. Od uvedeného dátumu žalovaní predmet nájmu vôbec neužívali, nakoľko odpadol predmet účelu užívania nájmu uvedený v článku I ods. 3 predmetnej zmluvy. Okrem iného žalovaní nie sú od roku 2013 vlastníkmi nehnuteľnosti postavenej na vyššie uvedených parcelách (a aj uvedených parciel), teda nehnuteľností, ku ktorým viedla prístupová cesta, ktorá bola predmetom nájmu. Vzhľadom na vyššie uvedené mali za to, že nakoľko predmet nájmu dlhodobo od roku 2006 neužívali, nájomný vzťah medzi účastníkmi konania neplnil účel, na ktorý bol dojednaný, t. j. účel nájmu odpadol a vzťah medzi účastníkmi konania bol iba formálnym záväzkom. Na strane žalobcu tak mohlo dôjsť zaplatením sumy vo výške 10.156,45 EUR k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko bolo plnené na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaní na skutočnosť, že od roku 2006 predmet nájmu neužívali a že od roku 2013 nie sú ani vlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým predmet nájmu viedol, žalobcu po zaslaní predžalobnej výzvy niekoľkokrát vo svojich listoch upozornili. Tento však na dané skutočnosti neprihliadol, čím nekonal v súlade s dobrými mravmi. Zmluvnú pokutu považovali za neprimerane vysokú vzhľadom na účel a charakter uzatvorenej zmluvy, ktorým bolo užívanie predmetu nájmu ako dočasnej prístupovej komunikácie počas rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve nájomcu na parcele č. XXXX/XX a k priľahlým pozemkom parcelné č. XXXX/XX a č. XXXX/XX vo vlastníctve nájomcu. Požadovanie ďalšej sankcie z titulu omeškania - zmluvnej pokuty vo výške 3.341,55 EUR (ku dňu 15.07.2019) žalovaní považovali zo strany žalobcu za konanie proti dobrým mravom za účelom získania neprimeraného peňažného prospechu zo zmluvy, uzatvorením ktorej nedošlo k žiadnemu majetkovému alebo nemajetkovému znevýhodneniu žalobcu.
4. Žalobca prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 23.10.2019 k tvrdeniu žalovaných, že dňa 20.02.2019 poukázali na jeho účet sumu 10.156,45 EUR, pozostávajúcu z istiny 10.156,45 EUR (pozn. správne malo byť 8.631,72 EUR), úroku z omeškania vo výške 1.192,79 EUR a zmluvnej pokuty v sume 331,94 EUR, uviedol, že vykonal kontrolu uvedenej platby, pričom potvrdil úhradu tejto sumy. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, žalobca a žalovaní sa na nej riadne zmluvne dohodli v zmysle zmluvy o nájme pozemku v článku III ods. 5. Vzhľadom na uvedené žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia istiny a úroku z omeškania a trval na úhrade zmluvnej pokuty.
5. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.12.2019 uviedli, že uplatňovaná zmluvná pokuta vo výške 3.931,04 EUR (ku dňu 28.11.2019), ako ďalšia sankcia z titulu omeškania, je neprimerane vysoká, a to predovšetkým aj vzhľadom na charakter a účel uzatvorenej zmluvy. Uplatňovanie takejto zmluvnej pokuty vykazuje známky konania proti dobrým mravom za účelom získania neprimeraného peňažného prospechu zo zmluvy, uzatvorením ktorej nedošlo k žiadnemu majetkovému alebo nemajetkovému znevýhodneniu žalobcu. Poukázali na skutočnosť, že zaplatením sumy vo výške 1.192,79 EUR z titulu úroku z omeškania uhradili viac ako si žalobca uplatnil v žalobe, a to z dôvodu, že výšku úrokov z omeškania za jednotlivé splátky vypočítali tak, že k základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky aktuálnej v období splatnosti jednotlivých splátok pripočítali 8 percentuálnych bodov (vzhľadom na skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy došlo dňa 12.01.2005), to znamená, že počítali s úrokom 8,00 % - 8,05%, zatiaľ čo žalobca žaloval úroky vo výške 5,00 % až 5,05 %.
6. Žalobca prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 10.11.2023 uviedol, že dňa 20.02.2019 žalovaní uhradili žalobcovi sumu 10.156,45 EUR, čím uhradili istinu 8.631,72 EUR v celom rozsahu, úroky z omeškania vypočítané ku dňu 21.02.2019 vo výške 746,14 EUR v celom rozsahu a časť zmluvnej pokuty vypočítanej ku dňu 21.02.2019 vo výške 778,59 EUR. Vzhľadom na to vzal žalobu späť v časti istiny (8.631,72 EUR) v celom rozsahu, v časti úrokov z omeškania (746,14 EUR) v celom rozsahu a v časti zmluvnej pokuty (778,59 EUR) a
žiadal súd, aby zaviazal žalovaných 1/ a 2/ uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy:
- 719,31 Eur za každý deň omeškania od 16.04.2016 do 21.02.2019 v zostatku 2,94 Eur;
- 719,31 Eur za každý deň omeškania od 16.07.2016 do 21.02.2019 vo výške 341,67 Eur;
- 719,31 Eur za každý deň omeškania od 16.10.2016 do 21.02.2019 vo výške 308,58 Eur;
- 719,31 Eur za každý deň omeškania od 16.01.2017 do 21.02.2019 vo výške 275,50 Eur;
- 719,31 Eur za každý deň omeškania od 16.04.2017 do 21.02.2019 vo výške 243,13 Eur;
- 719,31 Eur za každý deň omeškania od 16.07.2017 do 21.02.2019 vo výške 210,40 Eur;
- 719,31 Eur za každý deň omeškania od 16.10.2017 do 21.02.2019 vo výške 177,31 Eur;
- 719,31 Eur za každý deň omeškania od 16.01.2018 do 21.02.2019 vo výške 144,22 Eur;
- 719,31 Eur za každý deň omeškania od 16.04.2018 do 21.02.2019 vo výške 111,85 Eur;
- 719,31 Eur za každý deň omeškania od 16.07.2018 do 21.02.2019 vo výške 79,12 Eur;
- 719,31 Eur za každý deň omeškania od 16.10.2018 do 21.02.2019 vo výške 46,04 Eur. 7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil svoje právo disponovať podanou žalobu a túto vzal späť v časti istiny 8.631,72 EUR, úrokov z omeškania v sume 746,14 EUR a v časti zmluvnej pokuty v sume 778,59 EUR, súd konanie v príslušnej časti zastavil. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr ako sa začalo pojednávanie, súd nezisťoval prípadný nesúhlas žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: rozhodnutie Hl. mesta SR Bratislavy č. XX/XXXX, výpis z LV č. XXXX, k.ú. R. H., výpis k parcele registra M. s parc. č. XXXXX/X a výpis z katastrálnej mapy, výpis z LV č. XXXX, k.ú. R. H., zmluva o nájme č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 12.01.2005, predžalobná výzva na zaplatenie zo dňa 10.10.2018, odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 08.11.2018, odpoveď žalobcu na list žalovaných zo dňa 05.12.2018, vyjadrenie žalovaných k zaslaniu dohody o skončení zmluvy zo dňa 16.01.2019, odpoveď žalobcu zo dňa 31.01.2019, potvrdenie Tatra banky, a..s o úhrade sumy 10.156,45 eur zo dňa 20.02.2019, dohoda o skončení nájmu zo dňa 29.06.2020 a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaní ako nájomcovia uzavreli dňa 12.01.2005 zmluvu o nájme pozemku, predmetom ktorej bol nájom pozemku s parc. č. XXXXX/3 s výmerou 394 m2 . Účelom nájmu bolo užívanie pozemku ako dočasnej prístupovej komunikácie počas rekonštrukcie rodinného domu žalovaných na parcele č. XXXX/XX a k priľahlým pozemkom s parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX. Žalovaní boli povinní uhrádzať nájomné v štvrťročných splátkach do 15. dňa prvého mesiaca kalendárneho štvrťroka v sume 719,31 EUR. Zmluvné strany sa dohodli, že ak nájomca nezaplatí nájomné alebo pomernú časť v dohodnutých termínoch, je povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň nesplnenia tejto povinnosti.
12. Žalovaní v 1. a 2. rade boli vlastníkmi pozemku s parc. č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. R. H.. K pozemku s parc. č. XXXXX/X o výmere 394 m2 nebol založený list vlastníctva. Následne sa tento pozemok stal súčasťou pozemku s parc. č. XXXXX/X o výmere 575 m2 (čo potvrdzuje aj výpis z katastrálnej mapy), ktorého vlastníkom je žalobca.
13. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 10.10.2018 vyzval žalovaných na úhradu sumy 24.456,54 EUR. Žalovaní vo svojej odpovedi zo dňa 08.11.2018 namietli premlčanie nároku vo výške 7.912,41 EUR za obdobie od 4/2010 do 10/2015. Vzhľadom na uvedené žalobca následne prostredníctvom listu zo dňa 05.12.2018 vyzval žalovaných na úhradu sumy 8.631,72 EUR s tým, že po zrealizovaní úhrady mali byť vyčíslené sankcie z omeškania. Žalovaní v liste zo dňa 16.01.2019 prejavili vôľu uhradiť sumu 8.631,72 EUR a právny vzťah urovnať dohodou. Zároveň uviedli, že nedošlo k oznámeniu o vydaní kolaudačného rozhodnutia po ukončení rekonštrukcie, a teda nedošlo k zániku nájomného vzťahu, ktorý naďalej trval. Navrhli, aby k ukončeniu nájomného vzťahu došlo dohodou ku dňu 31.01.2019
14. Žalovaní dňa 20.02.2019 poukázali na účet žalobcu sumu 10.156,45 EUR, čo vyplýva z potvrdenia Tatra banky, a.s.
15. K ukončeniu nájmu pozemku medzi stranami sporu došlo na základe dohody uzavretej dňa 29.06.2020.
16. Poverený zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá dňa 12.01.2005 Zmluva o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX, predmetom nájmu bol pozemok vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom území Staré Mesto vedený v údajoch katastrálneho úradu, evidenčné číslo XXXX ako parcela č. XXXXX/X s celkovou výmerou 394 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorá je totožná s pozemkovoknižnou parcelou 21589/2. Vyššie uvedená parcela sa stala na základe rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava 1, č. X/XXXX/ROEP R. H. zo dňa 15.10.2010 súčasťou aktuálnej parcely č. XXXXX/4, LV č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Účelom nájmu bolo užívanie predmetu nájmu ako dočasnej prístupovej komunikácie počas rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve žalovaných. V zmysle čl. II ods. 1 dojednanej zmluvy bol nájom dojednaný na dobu neurčitú. V zmysle čl. 3 ods. 2 zmluvy predstavovalo ročné nájomné sumu vo výške 2.877,25 EUR, t.j. štvrťročne 719,31 EUR. V zmysle čl. III ods. 5 bolo dohodnuté, že ak žalovaní nezaplatia nájomné v dohodnutých termínoch riadne a včas, sú povinní zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň trvania nesplnenia tejto povinnosti. Povinnosť žalovaných platiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ nie je týmto dotknutá. Dňa 29.06.2020 došlo k podpísaniu dohody o ukončení nájmu zmluvy ku dňu 31.01.2019. Predmetom súdneho konania bolo dlžné nájomné za obdobie od 1. kvartálu 2016 až do 4. kvartálu 2018. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil úroky z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu v zmysle čl. 3 ods. 5. Trval na podanej žalobe v intencii svojho podania zo dňa 10.11.2023.
17. Právny zástupca žalovaných v rámci svojho prednesu uviedol, že žalovaní nepopierajú skutočnosti tvrdené žalobcom a ním uplatnených nárokov na základe citovanej nájomnej zmluvy. V tomto zmysle už v priebehu roku 2018 prebiehali medzi žalovanými a žalobcom rokovania za účelom vysporiadania týchto nárokov a ukončenia tejto nájomnej zmluvy, kde bolo aj zo strany žalobcu v mesiaci december 2018 žalovaným predložený dodatok k tejto nájomnej zmluve, v ktorom sám žalobca navrhol zaplatenie istiny vo výške 8631,72 EUR s tým, že žalovaní nebudú musieť uhrádzať zmluvne dohodnuté, resp. zákonné príslušenstvo k tejto istine. Samí žalovaní reagovali na tento návrh miernou úpravou tohto dodatku zaslanou v priebehu mesiaca január 2019, ktorý však zásadne nemenil podstatu tejto dohody,
na čo im zo stany žalobcu bolo oznámené, že takýto návrh neprijímajú. Žalovaní v priebehu mesiaca február 2019 pristúpili dobrovoľne k zaplateniu žalobcom požadovanej istiny, úroku z omeškania, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- Sk, pôvodne dohodnutá za neoznámenie skutočnosti, že došlo ku kolaudačnému konaniu na ich dom v roku 2006. Samotný fakt, že žalobca podal žalobu, v ktorej si uplatňoval všetky tieto nároky, sa žalovaní dozvedeli až po doručení žaloby zo stany súdu a majú za to, že všetky podstatné nároky zo strany žalobcu boli vysporiadané a nenesú žiadnu vinu za podanie tejto žaloby, nakoľko podľa ich názoru žalobca podal túto žalobu v priebehu rokovania o vysporiadaní týchto pohľadávok a žalovaní v tom nevideli žiadny dôvod, keďže deklarovali, že mali vôľu vysporiadať nároky mimosúdne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd vo svojom rozhodnutí nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Čo sa týka ostávajúceho návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty, túto rozporovali ako neprimerane vysokú, konanie proti dobrým mravom za účelom získania neprimeraného peňažného prospechu, nakoľko zo strany žalovaných nedošlo k žiadnemu majetkovému ani nemajetkovému obohateniu. Účel nájomnej zmluvy sa naplnil už v roku 2006 a takúto zmluvnú pokutu považoval len za duplicitný nárok, keďže boli vyplatené úroky z omeškania. Vzhľadom na to žiadal súd, aby tento návrh žalobcu zamietol a ak ho uzná za opodstatnený, aby ho primerane znížil. Zároveň žiadal, aby súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania. Rozpor s dobrými mravmi videl v tom, že uplatňovaná zmluvná pokuta je požadovaná za omeškanie so zaplatením istiny a nie za samotné neoznámenie faktu, že došlo ku kolaudačnému konaniu na stavbu žalovaných. Naopak zmluvnú pokutu v zmysle čl. 4 ods. 8 nájomnej zmluvy za nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti žalovaní žalobcovi uhradili v plnej výške v sume 10.000,- Sk, t.j. 331,94 EUR dňa 20.02.2019. Žalobca si duplicitne uplatňoval tento nárok aj na základe zákonných úrokov z omeškania. Tento fakt je o to dôvodnejší, že nájomca predmetný predmet nájmu od roku 2006 nijakým spôsobom nevyužíval, čím účel nájmu odpadol a nájom sa stal len faktickým. Žalovaní sú si vedomí svojho pochybenia nesplnením oznamovacej povinnosti, za čo doplatili príslušnú istinu do ukončenia nájomnej zmluvy, úrok z omeškania aj zmluvnú pokutu ako dohodnutú sankciu za nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti.
18. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
19. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
20. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.
21. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
22. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi vznikol zmluvný vzťah zo zmluvy o nájme pozemku, predmetom ktorej bol nájom pozemku s parc. č. XXXXX/X s výmerou 394 m2 . Účelom nájmu bolo užívanie pozemku ako dočasnej prístupovej komunikácie počas rekonštrukcie rodinného domu žalovaných na pozemku s parc. č. XXXX/XX a k priľahlým pozemkom s parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX. Zmluvné strany sa dohodli, že nájomné bude uhrádzané v štvrťročných splátkach v sume 719,31 EUR vždy do 15. dňa prvého mesiaca príslušného kalendárneho štvrťroka. Zmluva o nájme bola ukončená dohodou o skončení nájmu ku dňu 31.01.2019. Žalobca si pôvodne v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie dlžného nájomného za obdobie od 1. štvrťroku 2016 do 4. štvrťroku 2018 v celkovej sume 8.631,72 EUR spolu s úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou v sadzbe 0,05% denne z jednotlivých dlžných štvrťročných platieb nájomného. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa v konečnom štádiu stal
predmetom konania nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku III ods. 5 zmluvy o nájme pozemku, podľa ktorého v prípade nezaplatenia nájomného alebo jeho pomernej časti v dohodnutých termínoch, nájomcom vznikla povinnosť zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň trvania nesplnenia tejto povinnosti.
25. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Žalovaní nepopierali skutočnosť, že nájomné vo výške 8.631,72 EUR, ktoré pôvodne tvorilo predmet tohto konania, skutočne neuhradili v zmluvou dohodnutých termínoch. Za účelom zabezpečenia povinnosti hradiť nájomné riadne a včas bola medzi stranami dohodnutá zmluvná pokuta. Obrana žalovaných spočívala v tom, že nájomná zmluva bola uzavretá za účelom, ktorým bolo užívanie predmetu nájmu ako dočasnej prístupovej komunikácie počas rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve žalovaných. Rekonštrukcia rodinného domu bola ukončená v roku 2006, pričom dňa 20.10.2006 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, právoplatné dňa 06.11.2006. Od uvedeného dátumu žalovaní predmet nájmu vôbec neužívali, nakoľko odpadol predmet účelu užívania nájmu uvedený v nájomnej zmluve. Žalovaní tiež uvádzali, že od roku 2013 nie sú vlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým viedla prístupová cesta, ktorá bola predmetom nájmu. Pozemok vo vlastníctve žalobcu dlhodobo od roku 2006 neužívali, nájomný vzťah medzi stranami neplnil účel, na ktorý bol dojednaný, t.j. účel nájmu odpadol a nájomný vzťah medzi stranami bol iba formálnym záväzkom. Napriek prednesenej argumentácii žalovanej strany súd uvádza, že až do času formálneho ukončenia zmluvného vzťahu sú zmluvné strany viazané dojednanými ustanoveniami zmluvy. Zmluva o nájme pozemku bola uzavretá na neurčito, pričom v zmysle príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka možno zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Strany sporu sa v čl. II zmluvy dohodli na spôsobe ukončenia nájomného vzťahu dohodou zmluvných strán ku dňu vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia na zrekonštruovanú stavbu rodinného domu vo vlastníctve žalovaných, výpoveďou prenajímateľom alebo odstúpením od zmluvy v súlade so zmluvou o nájme alebo príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o nájme pozemku nevyplýva, že by k ukončeniu nájomnej zmluvy malo dôjsť automaticky na základe vydania kolaudačného rozhodnutia k zrekonštruovanému rodinnému domu. Pokiaľ bola rekonštrukcia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných ukončená, a teda využívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu ako prístupovej komunikácie pre nich stratilo význam, bolo v ich záujme, aby tieto skutočnosti žalobcovi oznámili a vyvinuli iniciatívu k ukončeniu nájomného vzťahu. Strany sa navyše v nájomnej zmluve dohodli, že žalovaní ako nájomcovia sú povinní predložiť žalobcovi ako prenajímateľovi kolaudačné rozhodnutie na zrekonštruovanú stavbu rodinného domu najneskôr do 30 dní po nadobudnutí jeho právoplatnosti, najneskôr však do 31.12.2006. Zároveň sa žalovaní zaviazali bez zbytočného odkladu oznamovať všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť nájom (viď čl. IV ods. 8 a 9 zmluvy o nájme). Za porušenie týchto povinností žalobcovi prislúchala zmluvná pokuta, ktorá však nebola predmetom tohto konania. V zmysle petitu žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za neuhradenie nájomného riadne a včas v zmysle článku III ods. 5 zmluvy o nájme. Podstatnou skutočnosťou ostáva to, že žalovaní využívali pozemok žalobcu ako prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam, a teda pokiaľ dôvod, pre ktorý užívali prenajatý pozemok, pominul, bolo na mieste, aby tieto skutočnosti žalobcovi oznámili (čo aj bolo ich povinnosťou v zmysle uzavretej zmluvy) a prejavili vo vzťahu k žalobcovi vôľu nájomný vzťah ukončiť. Skutočnosť, že žalovaní žalobcovi neoznámili, že došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa povolilo užívanie nehnuteľnosti po rekonštrukcii, a teda nedošlo k zániku nájomného vzťahu, keďže nebol ukončený žiadnym právnym úkonom, potvrdili aj samotní žalovaní v liste zo dňa 16.01.2019. V zmysle dohody o skončení nájmu bol nájom ukončený ku dňu 31.01.2019. Až do času ukončenia nájmu boli zmluvné strany viazané ustanoveniami zmluvy o nájme, a teda žalovaní ako nájomcovia boli povinní platiť nájomné v dohodnutej výške. Žalovaní nepopierali, že žalobou uplatnené nájomné vo výške 8.631,72 EUR za obdobie od 1. štvrťroku 2016 do 4. štvrťroku 2018 neuhradili, pričom k jeho úhrade pristúpili až po podaní žaloby. Vzhľadom na to, že žalovaní boli s úhradou nájomného v omeškaní, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie písomne dohodnutej zmluvnej pokuty.
26. Žalovaní boli názoru, že vzhľadom na celkové okolnosti prejednávanej veci žalobca uplatňovaním zmluvnej pokuty nekonal v súlade s dobrými mravmi, zmluvnú pokutu považovali za neprimerane vysokú, pričom žalobca mal podľa nich konať za účelom získania neprimeraného peňažného prospechu zo zmluvy, uzatvorením ktorej nedošlo k žiadnemu majetkovému alebo nemajetkovému znevýhodneniu žalobcu. Dobré mravy nie sú zákonom výslovne definované. Rozumieme nimi nepísané pravidlá
slušnosti, tolerancie, poctivosti a ľudskosti, mravné princípy na danom mieste a čase akceptované spoločnosťou, ktoré súd posudzuje v kontexte konania strán sporu v každom konkrétnom prípade individuálne. Aby súd mohol konštatovať porušenie dobrých mravov, muselo by ísť o konanie určitej intenzity, ktoré je v rozpore so zásadami vžitými v spoločnosti. Ako už súd uviedol vyššie, boli to v prvom rade žalovaní, ktorí žalobcovi neoznámili ukončenie rekonštrukcie nehnuteľnosti, a teda že odpadol účel užívania pozemku v jeho vlastníctve. Pokiaľ žalovaní už nemali potrebu užívať prenajatý pozemok a pokiaľ nemali záujem byť viac viazaní ustanoveniami zmluvy o nájme, bolo najmä v ich záujme, aby žalobcovi adresovali prejav vôle zmluvu ukončiť. Uvedené však žalovaní neurobili, a teda až do ukončenia nájmu im prislúchala povinnosť platiť dohodnuté nájomné, čo riadne a včas neplnili. Zmluvná pokuta bola dohodnutá písomne a žalovaní zmluvu o nájme, ktorá obsahovala dojednanie o zmluvnej pokute, z vlastnej vôle uzavreli. Pokiaľ si žalobca za okolností, kedy bola riadne a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami uzavretá dohoda o zmluvnej pokute na zabezpečenie povinnosti, ktorú žalovaní porušili, uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty v zmluvne dohodnutej výške, potom nemôže ísť o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka výšky uplatňovanej zmluvnej pokuty, táto bola dohodnutá v sadzbe 0,05% denne z dlžnej sumy. V tomto smere súd poukazuje napr. na iné súdne konanie, predmetom ktorého bolo zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti platiť nájomné podľa zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov, v ktorom bol žalovaný súdom prvej inštancie zaviazaný na úhradu zmluvnej pokuty v sadzbe 0,25% denne z dlžnej sumy. Odvolací súd vo vyhovujúcej časti rozhodnutie potvrdil a Najvyšší súd SR uznesením, sp. zn. 4Cdo/87/2017 zo dňa 25.07.2017 dovolanie odmietol. Zmluvnú pokutu v sadzbe 0,25% denne považoval za primeranú aj Krajský súd v Nitre v rozsudku zo dňa 03.02.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, pričom v súdenom prípade zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome plniť svoje povinnosti. Súd ďalej poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.10.2010, sp. zn. 15Cob/194/2010, podľa ktorého zmluvná pokuta v sadzbe 0,1% denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou, a to s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj okolnosti aj podmienky existujúce v čase uzavretia zmluvy, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (v tomto prípade zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť hradiť nájomné za nájom hnuteľných vecí). V spore prejednávanom tunajším súdom predstavovala štvrťročná splátka nájomného 719,31 EUR, čo mesačne predstavuje 239,77 EUR. Vzhľadom na výšku nájomného a súdnu prax vo vzťahu k primeranosti sadzby zmluvnej pokuty súd v tomto prípade nevyhodnotil dohodnutú výšku zmluvnej pokuty 0,05% denne z dlžnej sumy za neprimeranú a rozpornú s dobrými mravmi.
27. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uvádzali, že úhrada sumy 10.156,45 EUR po začatí konania pozostáva z istiny 8.631,72 EUR, úroku z omeškania 1.192,79 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 331,94 (10.000,- Sk podľa článku IV ods. 8 nájomnej zmluvy). Vo vzťahu k úroku z omeškania uviedli, že uhradili viac ako si žalobca uplatňoval v žalobe, keďže žiadal úrok z omeškania v sadzbe 5% - 5,05%, pričom žalovaní rátali s výškou 8% - 8,05%. Žalobca však v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby zarátal uhradenú sumu na istinu vo výške 8.631,72 EUR, úrok z omeškania vo výške 746,14 EUR (v nižšej sume ako uvádzali žalovaní) a na zmluvnú pokutu (za porušenie povinnosti platiť nájomné riadne a včas) vo výške 778,59 EUR (pozn. zmluvná pokuta podľa čl. IV ods. 8 zmluvy nebola predmetom tohto konania). Teda pokiaľ žalovaní boli názoru, že na úroky z omeškania zaplatili viac ako žalobca požadoval, žalobca v prevyšujúcej časti túto sumu započítal na uplatnenú zmluvnú pokutu a v uvedenom rozsahu vzal žalobu späť. Ďalej sa žalobca domáhal už len zaplatenia zvyšnej časti zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy štvrťročnej splátky 719,31 EUR od 16. dňa každého kalendárneho štvrťroka do 21.02.2019 počnúc 2. štvrťrokom roku 2014 a končiac 4. štvrťrokom roku 2018. Dohodnuté nájomné bolo splatné 15. deň prvého mesiaca kalendárneho štvrťroka, teda na druhý deň po splatnosti boli žalovaní v omeškaní s platením nájomného. Žalobcovi tak vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaní uhradili po začatí konania sumu 10.156,45 EUR dňa 20.02.2019, t.j. v omeškaní so zaplatením dlžného nájomného, od ktorého sa odvíja povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, boli iba do 19.02.2019. Z uvedeného dôvodu do tohto dátumu súd uložil žalovaným povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu a vo zvyšku vyhodnotil uplatnený nárok ako nedôvodný, a preto žalobu čiastočne zamietol.
28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako dôvodný, a preto žalobe vyhovel v rozsahu, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a v nepatrnej časti žalobu zamietol.
29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu späť v časti istiny 8.631,72 EUR, úrokov z omeškania v sume 746,14 EUR a v časti zmluvnej pokuty vo výške 778,59 EUR pre správanie žalovaných, ktorí túto sumu uhradili po začatí konania. Vo zvyšku mal vo veci úspech, neúspech mal len v nepatrnej časti, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
32. Žalovaní žiadali, aby súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania a naopak, aby tento nárok priznal žalovaným, keďže všetky podstatné nároky zo strany žalobcu boli vysporiadané, a teda žalovaní nenesú žiadnu vinu za podanie tejto žaloby. Podľa ich názoru žalobca podal žalobu v priebehu rokovania o vysporiadaní pohľadávok, pričom žalovaní deklarovali, že mali vôľu vysporiadať nároky mimosúdne. Podľa účinnej právnej úpravy možno nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane sporu vtedy, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy najmä v prípadoch charakteristických sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa toto ustanovenie vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Žalobca sa v konaní legitímne domáhal svojich nárokov v zmysle uzavretej zmluvy o nájme, ktoré súd vyhodnotil ako dôvodné. Žalovaní si nesplnili svoju povinnosť oznámiť významné skutočnosti majúce vplyv na nájomný vzťah, neprejavili vôľu ukončiť nájomnú zmluvu, a preto boli povinní dodržiavať zmluvne dohodnuté povinnosti, čo však neurobili. Žalobca listom zo dňa 05.12.2018 žalovaných vyzval na úhradu sumy 8.631,72 EUR v lehote 15 dní s tým, že následne vyčísli sankcie z omeškania. Zároveň uviedol, že po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty bude vymáhať zaplatenie dlžnej sumy súdnou cestou. Keďže žalovaní dlžnú sumu neuhradili, žalobca podal žalobu na súd dňa 09.01.2019. Navyše žalovaní v rámci mimosúdnej komunikácie žiadali, aby od nich neboli uplatňované žiadne sankcie v súvislosti s nezaplatením nájomného, t.j. nedeklarovali svoju vôľu dohodnúť sa ohľadom zmluvnej pokuty mimosúdne. Z uvedeného dôvodu žalobcovi neostávalo iné, ako uplatniť svoj nárok na súde. Súd tak nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktorú by úspešnému žalobcovi nemal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalovaní boli v konaní neúspešní, preto im nárok na náhradu trov neprislúcha. Zároveň súd uvádza, že žalobca v konaní nebol právne zastúpený advokátom, zaplatil len súdny poplatok za žalobu, preto náhrada trov konania nebude pre žalovaných neprimerane vysoká.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.