Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-6C/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci žalobcu: O.. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, H., právne zastúpený: Gritters a spol., s.r.o., IČO: 36 856 941, Jakubovo námestie 19, Bratislava, proti žalovanému: Zoznam, s.r.o., IČO: 36 029 076, Viedenská cesta 3-7, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s.r.o., Liptovská2/A, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde zo dňa 07.11.2018 sa žalobca domáhal ochrany osobnosti zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy 20.000 Eur dôvodiac tým, že dňa 5.7.2018 bol na online magazíne Topky.sk zverejnený článok s názvom „ Škandál u bratislavského primátora: Šéf správy majetku obral F. o milión“. Uvedený článok obsahuje nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: 1. Vyzerá to tak, že bratislavský primátor prišiel o veľké peniaze. Za škandálom má stáť človek z jeho magistrátu. 2. Šéf správy majetku obral F. o milión. 3. Podľa našich informácií mal svojou trestnou činnosťou pripraviť primátora mesta Bratislava O. F. približne o milión Eur. Zároveň s týmto článkom bola aj zverejnená časť uznesenia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave, ktorá však žiadnym spôsobom nesúvisela s pôsobením žalobcu na magistráte, na viac boli zverejnené jeho osobné údaje. Žalobca má za to, že zverejnením článku, ktorý obsahoval nepravdivé skutkové tvrdenia, bolo zasiahnuté do ochrany osobnosti žalobcu a preto sa domáha jej ochrany - uverejnením ospravedlnenia v online magazíne Topky.sk a priznania nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 Eur. Poukázal na to, že účelom článku, nebolo poskytovať informácie o financiách a nakladaní s nimi, ale účelom článku bolo škandalizovať osobu žalobcu a uviesť o ňom nepravdivé informácie. Žalobca uviedol, jeho zamestnávateľ (Magistrát hlavného mesta) oddelenie styku s verejnosťou ho kontaktoval predtým ako vyšiel článok s určitým otázkami, boli štyri, súviseli s témou, ktorá bola nakoniec uverejnená, aj keď boli formulované inak, on na tieto otázky odpovedal a keďže to bolo sprostredkovane, viacej sa o to nezaujímal. Mohlo to byť tak 04.07.2018. Pravdepodobne Magistrát tie odpovede nezaslal žalovanému, nakoľko na druhý deň vyšiel článok a odpovede žalobcu v ňom neboli. Článok vyšiel 5.7.2018 v deň, keď bol štátny sviatok. Žalobca bol na chalupe a dozvedel sa to tak, že mu telefonoval známy, dokonca zo zahraničia a upozornil ho na to, že takýto článok vyšiel. Pre žalobcu to bol veľký šok, vtedy pracoval prvý rok na Magistráte, ako vedúci oddelenia, takže všetci ho tam nepoznali, avšak po výjdení tohto článku sa zamestnanci vypytovali, ktorý to je. I keď žalobca si takéto veci nepripúšťa, stalo sa že 15.07.2018 dostal, v dôsledku vzniknutej situácie po vyjdení článku, infarkt. V dôsledku toho bol hospitalizovaný a podrobil sa lekárskemu zákroku. Žalobca je športovec, celý život športuje, pohybuje sa, nemal nikdy zdravotné problémy a zrazu po výjdení tohto článku dostal infarkt. Dovtedy pracoval vo verejných funkciách a články, ktoré boli písané o ňom boli písané v dobrom. Takýto článok

bol prvý. Najbližší pracovný deň išiel za riaditeľom magistrátu a vysvetlil mu, ako to je s tou vecou, že uznesenie, ktoré bolo publikované súvisí úplne s inou vecou. Riaditeľ magistrátu to zobral tak, že žalobcu ani neprepustili z práce. Uviedol, že výšku nemajetkovej ujmy si stanovil odhadom, bral to tak, že fakticky sa mu neponížili príjmy, ale on si vysvetľuje situáciu tak, že keby nebol vyšiel tento článok, bol by povýšený na riaditeľa sekcie, čo sa nestalo. Preukázať túto situáciu nevie. Stalo sa, že aj manželka mala nejaké otázky ohľadom toho, či naozaj niečo neurobil. Čiže aj v rodine vznikli pochybnosti po výjdení tohto článku. Momentálne je po infarkte a nemôže športovať, a toto považuje za veľkú ujmu. Objektívnu spôsobilosť narušiť, prípadne ohroziť osobnostné práva žalobcu vidí v tom, že v článku boli zverejnené nepravdivé údaje o osobe žalobcu. Uznesenie KRPZ o vznesení obvinenia voči žalobcovi, ktorého časť bola zverejnená v článku, žiadnym spôsobom nesúvisí s činnosťou žalobcu na Magistráte hlavného mesta Slovenskej republiky. Žalobca pred jeho zverejnením. nebol žalovaným oslovený, aby sa k obsahu článku vyjadril. Žalobca v konaní žalovaného nachádza úmyseľ poškodiť a očierniť osobu žalobcu.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca po zverejnení článku neprejavil záujem na obsah článku verejne reagovať, na čo by mu bol dal žalovaný nepochybne priestor. Je to aj pochopiteľné, pretože ak by uviedol na verejnosti, že nie je obvinený za to, že obral o milión primátora Nesrovnala, ale že obral o milión iné osoby určite by také dementi jeho povesti neprospelo. Rozhodné je totiž to, že podľa Uznesenia KRPZ, on riaditeľ odboru správy majetku, takú škodu spôsobil. Menej významné je komu škodu spôsobil. Žalovaný nepopiera, že aj čiastočne nepravdivé faktické tvrdenia môžu byť spôsobilé privodiť ujmu na osobnostných právach. Žalovaný tiež namietal oprávnenosť satisfakčných petitov žaloby. Žalované znenie ospravedlnenia nespĺňa kritérium primeranosti, nakoľko zamlčuje skutočnosť, že žalobca je obvinený zo spáchania majetkovej trestnej činnosti, že podľa Uznesenia KRPZ je dôvodne podozrivý, že ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti poškodil o takú sumu iné podnikateľské subjekty a pritom pracuje ako riaditeľ odboru správy majetku mesta Bratislavy. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy tak ako je uplatnená v žalobe, podľa názoru žalovaného, nie sú na jej priznanie splnené hmotnoprávne podmienky. Žalovaný uviedol, že je pripravený čiastočne nepravdivú informáciu zverejnenú v článku verejne opraviť, ale pritom nezamlčovať podstatu tej informácie. Žalovaný má za to, žalobca v konaní nepreukázal , že došlo k značnej ujme na jeho cti, dôstojnosti a vážnosti. Namietal, že z lekárskej správy predloženej žalobcom nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi zverejnením Článku a nejakými zdravotnými následkami na strane žalobcu. V predmetnom čase bol navyše žalobca obvinený zo spáchania závažného majetkového trestného činu, čo určite negatívne pôsobilo na jeho psychiku, spôsobovalo mu stres a teda aj negatívne vplývalo na jeho zdravotný stav.

3. Svedok T. P., zamestnanec žalovaného, šéfredaktor, uviedol, že dostal do reakcie tip, resp. materiál

- uznesenie o vznesení obvinenia o pánovi B., bol to tip na článok, že je obvinený v nejakej kauze, o aký skutok sa malo jednať si nepamätal. Materiál dal na spracovanie redaktorovi. V čase, keď vyšiel článok, bol svedok na dovolenke a zaznamenal , že článok bol uverejnený, pričom dohoda v redakcii bola taká, že pošlú otázky respondentovi a až po obdržaní odpovede bude článok uverejnený. Keď zistil, že článok vyšiel, nesedeli mu v ňom určité veci, overil si, či došli odpovede, a keď zistil, že nedošli, článok dal okamžite vypnúť, to znamená, že článok bol odstránený z webu. Články sa uverejňujú medzi 6 až 8 hodinou ráno a tento konkrétny tam visel maximálne doobeda, pretože ho dal svedok vypnúť. Jednalo sa o deň, keď bol štátny sviatok. Článok mal pôvodne vyjsť o týždeň neskôr, resp. po svedkovej dovolenke. Svedok tému považoval za relevantnú na spracovanie, avšak chýbali mu k článku určité veci ako aj reakcie respondenta. Redakcia mala vedomosť o tom, že osoba žalobcu je verejne činná osoba. Téma sa javila ako zaujímavá, pretože človek, ktorý spravuje na magistráte majetok sa dopustil nejakého skutku, vychádzali zo skutočností uvedených v policajnom uznesení.

4. Z lekárskej správy zo dňa 17.07.2018 podpísanej kardiológom E.. T. Q. súd zistil, že žalobca bol dňa 15.07.2018 prijatý na oddelenie akútnej kardiológie. Z tejto správy vyplýva, že žalobca trpel hypertenziou a bol liečený na ischémiu. Po ošetrení implantáciou liekového stentu s dobrým efektom bol dňa 17.07.2019 prepustený do ambulantnej starostlivosti.

5. V priebehu konania žalovaný pristúpil k uverejneniu ospravedlnenia. Pred uverejnením ospravedlnenia mailom kontaktoval PZ žalobcu s tým, že ospravedlnenie bude uverejnené. Článok, ktorý je predmetom konania bol uverejnený na portáli 6 hodín, pričom ospravedlnenie bolo uverejnené 12 hodín na tom istom portáli. Ospravedlnenie bolo uverejnené v deň, ktorý sa zhodoval s dňom, kedy

bol článok uverejnený, teda 05.07, čo je deň pracovného pokoja - štátny sviatok. Žalovaný poukázal na to, že v článku sú pasáže, ktoré sú pravdivé, ktoré žalobcovi nemohli spôsobiť žiadnu ujmu, preto ospravedlnenie bolo formulované tak, ako bolo uverejnené a týka sa iba nepravdivých informácií, ktoré boli o žalobcovi uverejnené. Podľa názoru žalovaného ospravedlnenie, v zmysle , by malo predstavovať primeranú satisfakciu a teda primárne musí byť primerané. Žalovaný má za to, že uverejnením ospravedlnenia došlo k primeranej satisfakcii. Ospravedlnenie bolo zverejnené v nasledovnom znení: „Ospravedlnenie O.. D. B.. V online magazíne Topky.sk zo dňa 5.7.2018 bol uverejnený článok s názvom: „Škandál u bratislavského primátora: Šéf správy majetku obral F. o milión. “ V tomto článku boli uverejnené nepravdivé tvrdenia: Vyzerá to tak. že bratislavský primátor prišiel o veľké peniaze. Za škandálom má stáť človek z jeho magistrátu. Šéf správy majetku obral F. o milión. Podľa našich informácií mal svojou trestnou činnosťou pripraviť primátora mesta Bratislava O. F. približne o milión eur. Zverejnením týchto nepravdivých tvrdení sme vážnym spôsobom zasiahli do ochrany osobnosti O.. D. B. za čo sa mu verejne ospravedlňujeme.“

6. Napriek uverejnenému ospravedlneniu žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu.

7. Podľa (ďalej len ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

8. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

9. Podľa , Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

10. Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej áujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom v zmysle ustanovenia j 13 ods. 2 predpokladá splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok, t. j. ak sa morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle taxatívne stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo. Sú to: závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Skutočnosť, že ustanovenie ukladá súdu výslovne prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, vedie k záveru, že sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Povinnosť prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, je stanovená vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, ako aj vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Je to tak s cieľom, aby pri určovaní konečnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci úvahy súdu a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť k rôznym momentom, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, a tak bola naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej

súvislosti s neoprávneným zásahom, v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.

12. Po vyhodnotení dokazovania jednak listinných dôkazov a svedeckej výpovede a to jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti , súd dospel k názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a žalobca nijako nepreukázal, že by bolo predmetným článkom zasiahnuté do jeho osobnostných práv a občianskej cti alebo že by bola znížená jeho dôstojnosť. Žalovaný od začiatku nepopieral, že uverejnil čiastočne nepravdivé skutočnosti o osobe žalobcu a v priebehu konania mal záujme na pokonávke. Článok však obsahuje okrem nepravdivých tvrdení o osobe žalobcu aj text, ktorý nie je neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu, preto znenie ospravedlnenia bolo zo strany žalovaného formulované tak, aby bolo zrejmé za aké nepravdivé tvrdenia sa žalovaný žalobcovi ospravedlňuje. Žalovaný uverejnil ospravedlnenie, ktoré podľa názoru súdu spĺňa atribúty a je postačujúce aj ako satisfakcia. Žalobca v časti nemajetkovej ujmy neuniesol dôkazné bremeno, keď nijako nepreukázal, že by uverejnený článok mal nejaký vplyv na jeho postavenie v zamestnaní, v rodine alebo v spoločenskom živote. Jeho tvrdenie, že v dôsledku uverejnenia článku dostal infarkt tiež nijako nepreukázal. Z lekárskej prepúšťacej správy predloženej žalobcom vyplýva, že sa liečil na vysoký krvný tlak a ischémiu, a teda nijako nepreukázal , že by infarkt dostal v súvislosti s uvedeným článkom. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas vo verejnosti, ako aj na dĺžku jej trvania. Súd musí pri rozhodovaní prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a teda, že závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Žalobca svoje tvrdenia ohľadom ujmy v nemajetkovej sfére súdu nijako nepreukázal. Súd poukazuje tiež na to, že ak nemôže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere, a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch.

13. Pri rozhodovaní predmetnej veci súd vychádzal aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESPLP ) vo veciach ochrany osobnosti. Podľa tejto judikatúry sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa považujú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o "demokratickej spoločnosti" .Sloboda politickej diskusie je jadrom koncepcie demokratickej spoločnosti. Tie isté princípy vyplývajú aj s Dohovoru Keďže právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované ako aj Dohovorom, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Rozhodnutie súdu musí vychádzať zo zásady proporcionality a do práva na slobodu prejavu zasahovať, len ak je to nevyhnutné. Ústavný súd SR obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody a teda aj slobody prejavu, považuje za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby, a je primerané, t. j. je v súlade so zásadou proporcionality. Obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu osobnosti má vo všeobecnosti zákonný podklad v ust. a nasl. Obč. zák. a sleduje aj legitímny cieľ, ktorým je ochrana osobnosti. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra ESĽP i Ústavného súdu SR využíva test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade "hovoril", resp. uverejnil informáciu .Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť základné princípy a kritériá, z ktorých treba vychádzať pri riešení kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti. Ide najmä o tieto základné princípy a kritériá aplikované ESĽP:

- kľúčová úloha médií, ktoré sú "strážnym psom" demokracie a veľmi prísne sudzovanie každého zásahu do slobody prejavu médií (Castells v. Španielsko, rozsudok z 23.4.1992 č. 11798/85, Blasdet Tromso a Stensaat v. Nórsko, rozsudok z 20.5.1999 č. 21980/93),

- zvýšená ochrana šíreniu informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu (Thorgeir Thorgersion v. Island, rozsudok z 25.6.1992 č. 13778/88)

- väčšia miera kritiky osôb verejne známych a verejne činných (Lingens v. Rakúsko, Castells v. Španielsko, Thorgeir Thorgersion v. Island, Thoma v. Luxembursko, rozsudok z 29. 3. 2001 č. 38432/97, Dalban v. Rumunsko, rozsudok z 28.9.1999 č. 28114/95)

- rozlišovanie, či informácia je skutkovým tvrdením alebo hodnotiacim úsudkom a vysoká miera ochrany hodnotiacich úsudkov (Nilsen a Johnsen v. Nórsko, rozsudok z 25.11.1999 č. 23118/93, Feldek v. Slovensko, rozsudok z 12.7.2001 č. 29032/95)

- vychádzanie hodnotiacich úsudkov z určitého skutkového základu (De Haes a Gijsels v. Belgicko, rozsudok z 24.2.1997 č. 19983/92, Feldek v. Slovensko)

- ochrana nielen obsahu prejavu, tvrdenia, či myšlienky, ale aj spôsobu, rLingens v. Rakúsko, Handyside v. Spojené kráľovstvo)

- zvýšená ochrana tvrdení urobených v dobrej viere a právo médií a ospravedlniteľný omyl (Sunday Times v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 26.11.1991 č. 13166/87, Fressoz a Roire v. Francúzsko, rozsudok z 21.1.1999 č. 29183/95, Goodwin v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 27. 3. 1996 č. 17488/90, Colombani v. Francúzsko, rozsudok z 25. 6. 2002 č. 51279/99, Flux v. Moldavsko, rozsudok z 3.7.2007 č. 31001/03, Zakharov v. Rusko, rozsudok z 5.10.2006 č. 14881/03)

- predvídateľnosť a primeranosť sankcie za poškodenie dobrej povesti (Hachette Filipacchi Associés v. Francúzsko, rozsudok z 14.6.2007 č. 71111/01, Steur v. Holandsko, rozsudok z 28.10.2003 č. 39657/98, Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 15.2.2005 č. 68416/01, Lepojič v. Srbsko, rozsudok z 6.11.2007 č. 13909/05) .

14. Vzhľadom k tomu, že médiá majú kľúčovú úlohu pri ochrane demokracie, treba prísne posudzovať každý zásah do slobody prejavu médií. Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobca bol činný vo viacerých verejných funkciách a bol teda osobou verejného záujmu a osoby verejne známe a verejne činné musia strpieť väčšiu mieru kritiky a to aj vtedy, ak sa týka kritika jeho súkromného života, intimity a zdravotného stavu. Difamujúce tvrdenia zasahujúce do práva na ochranu osobnosti je nutné posudzovať nie len podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Významné je, či celkové vyznenie určitej informácie zodpovedá pravde. Privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám. Novinári majú povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca potrebné tolerovať určitú mieru preháňania a provokácie. Žalovaný je "nositeľom" slobody prejavu a preto sa na neho vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám.

15. Úlohou súdu bolo posúdenie, či výroky uverejnené žalovaným mohli predstavovať neprípustný zásah do práva na ochranu osobnosti. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné konštatovať, že žalovaný v priebehu konania uverejnil ospravedlnenie za nepravdivé výroky a toto zverejnenie ospravedlnenia bolo, podľa názoru súdu, primerané. Bolo uverejnené v deň, ktorý sa dátum zhodoval s dňom uverejnenia prvého článku. Dobu uverejnenia ospravedlnenia považuje súd tak isto za primeranú. Je nesporné, že žalovaný získal podklady o trestnom stíhaní žalobcu, avšak v inej diametrálne odlišnej veci. Ide však o informácie o veci, ktorá je pre čitateľskú verejnosť zaujímavá. Treba tiež uviesť, že samotný článok neobsahuje urážlivé, útočné alebo neslušné vyjadrenia. Žalovaný si uvedomoval od začiatku tohto konania, že uverejnil o žalobcovi čiastočne nepravdivé informácie a mal záujem o mimosúdnu pokonávku. Nakoniec aj ospravedlnenie uverejnil. Súd poukazuje na to, že nestačí, zo strany žalobcu, iba konštatovanie, že predmetné články sa dotkli jeho občianskej cti a dôstojnosti, že poškodili jeho dobré meno, že ho osočovali a sú tendenčne zamerané, že ho vykresľujú v negatívnom svetle a kriminalizujú ho, a že tvrdenia sú ničím nepodložené a manipulatívne. Tieto tvrdenia je potrebné preukázať. Tieto tvrdenia však žalobca nijako nepreukázal a v konaní nenavrhol žiadne prostriedky procesného útoku t.j. nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, okrem prezentácie spomínaných článkov. Žalobca nepreukázal, že články sa dotkli jeho integrity, alebo, že by boli k tomu spôsobilé . V konaní to iba skonštatoval. K zásahu do práva na ochranu osobnosti zásadne môže dôjsť objektívne, teda s vylúčením zavinenia narušiteľa práva, avšak každé zverejnenie (aj nepravdivého) údaja nutne nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv. K takému zásahu dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť, a ak tento zásah aj v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Podstatné je, aby celkové vyznenie

informácie zodpovedalo pravde. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, túto žalobca tiež nijakým spôsobom nepreukázal. Podmienkou priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch je v prvom rade skutočnosť, že morálna satisfakcia sa s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu javí ako nepostačujúca, pričom k v dôsledku zásahu musí dôjsť k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je objektívnym kritériom posúdenia dôvodnosti priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch zistenie, či by za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo , vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako závažnú pociťoval každý nachádzajúci sa v postavení postihnutej fyzickej osoby. Dôkazné bremeno, že došlo k značnej ujme na cti, dôstojnosti a vážnosti žalobca neuniesol. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že ani s manželkou ani s primátorom F. o tomto článku nehovoril. Z lekárskej správy predloženej žalobcom nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi zverejnením článku a nejakými zdravotnými následkami na strane žalobcu. V predmetnom čase bol navyše žalobca obvinený zo spáchania závažného majetkového trestného činu, čo určite negatívne pôsobilo na jeho psychiku, spôsobovalo mu stres a teda aj negatívne vplývalo na jeho zdravotný stav.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

17. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. Podľa , (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa procesného úspechu. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného .