Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-106-2019.pdf
PDF · 99.5 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/106/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej L. R., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. I. XXX, o zaplatenie 2.147,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 24Csp/127/2018-77 zo dňa 26. februára 2019
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutej zamietavej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi aj zmluvný úrok vo výške 24,50 % ročne zo sumy 2.147,35 eur od 27.11.2015 do 10.03.2020 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V ostatnej napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách prvoinštančného konania rozsudok p o t v r d z u j e.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len "súd prvej inštancie" alebo "súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2 147,35 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 24,50 % ročne do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru spolu vo výške 153,22 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2 147,35 eur od 28.11.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi voči žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy 2 147,35 eur s príslušenstvom a trov konania titulom zmluvy o úvere Č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 19.03.2014 medzi žalobcom a žalovanou, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej v sume 2.400,- eur a ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť' spolu s úrokmi a poplatkami. Z dôvodu, že žalovaná splnila svoj záväzok len čiastočne, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 27.11.2015. Ku dňu podania žaloby žalovaná svoj dlh voči žalobcovi neuhradila. Žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvné úroky vo dohodnutej výške 24,50% ročne. Žalovaná uhradila žalobcovi celkom sumu vo výške 1.205,61 eur, ktorá bola v zmysle zmluvy započítaná vo výške 167,42 eur na poplatky, vo výške 785,54 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a 252,65 eur na istinu.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
4. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 2.400,- eur a žalovaná uhradila celkom sumu 1.205,61 eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere započítaná vo výške 167,42 eur na poplatky, vo výške 785,54 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a vo výške 252,65 eur na istinu. Z dôvodu omeškania žalovanej došlo k zosplatneniu úveru. Súd prvej inštancie právne posúdil nárok žalobcu podľa zmluvného typu upraveného v § 497, § 503 ods. 1,2 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), podľa ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ako aj podľa zákona Č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ust. § 7 ods. 1, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1,2. Uzavrel, že po zosplatnení žalobcovi patrí len nárok na zaplatenie sumy čistej istiny, čo odôvodnil tým, že zmluvné úroky sú splatné spolu s istinou a doba ich splatnosti sa zhoduje s dobou splatnosti úveru v zmysle § 503 Obchodného zákonníka. Uviedol, že v zmysle zmluvných podmienok bol síce žalovaný zaviazaný zaplatiť aj dohodnutý úrok vo výške 24,50 % ročne zo sumy dlžných splátok úveru až do zaplatenia, avšak s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 40bo/143/1998, podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania, súd prvej inštancie žalobu v uvedenej časti zamietol. Vyslovil názor, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch z omeškania a ďalších sankciách, indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa a preto je nevyhnutná otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody podľa § 53 ods. l Občianskeho zákonníka ohľadom úrokov popri úroku z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách, je v neprospech žalovaného v pozícii spotrebiteľa. Zmluvný úrok odo dňa uzavretia zmluvy teda od 19.03.2014 do mimoriadneho zosplatnenia predstavuje sumu vo výške 934,56 Eur, úrok z omeškania od vzniku omeškania, teda od 10.04.2014 do mimoriadneho zosplatnenia predstavuje 4,20 eur, spolu oba úroky predstavujú sumu vo výške 938,76 eur. Po žalobcovom odpočítaní úhrad žalovanej na oba úroky vo výške 785,54 eur, zostáva za úroky a úroky z omeškania do mimoriadneho zosplatnenia spolu žalovanému zaplatiť sumu vo výške 153,22 eur. Po zosplatnení má tak žalobca nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.147,35 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 24,50% ročne do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru spolu vo výške 153,22 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.147,35 eur od 28.11.2015 do zaplatenia a to po zohľadnení žalovaným vykonaných úhrad, vo výške 1.205,61 eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel a ktorú sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR Č. 87/1995 Z.z. aj zvyšné uplatnené úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo súdom priznanej sumy odo dňa po mimoriadnom zosplatnení pohľadávky teda od 28.1l.2015, ktorých výška zodpovedá vyššie uvedeným občianskoprávnym predpisom.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
6. Proti zamietavému výroku rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie alebo v súlade s § 388 CSP navrhol rozhodnutie zmeniť tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .
7. Odvolanie odôvodnil tým, že má nárok na zaplatenie zmluvného úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok. Predčasné vyhlásenie splatnosti sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie aj ostatných dojednaných podmienok, teda sa nejedná o privatívnu nováciu celého záväzku
ale o kumulatívnu nováciu. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť' celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Žalobca zastáva názor, že výklad zákona, k akému dospel súd prvej inštancie, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t.j. aj čo do zmluvného úroku, nemá oporu ani vo vôli veriteľa, ani v ustanovení zákona o zmene záväzku ani o zmluvách o úvere. Poukázal na skutočnosť, že z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka nevyplýva, že by veriteľ nemal v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Má za to, že súd prvej inštancie ignoroval skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy a súd prvej inštancie de facto platne napriek uzatvorenej zmluve o úvere rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím ho bezdôvodne ukrátil o časť zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Žalobca v odvolaní odkázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax iných krajských súdov a to rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43C/1/2018 zo dňa 25.01.2018 a č.k. 17Co/122/2017 zo dňa 21.03.2018 a ďalších. Odkázal aj na rozhodovaciu prax v Českej republike, konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/3830/2014, sp. zn. 31Cdo/285 111999, spo. zn. 32Cdo/27821l999, ktorý nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva.
8. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. l CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. l CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 09.09.2020 o 10.30 hodine v pojednávacej miestnosti č. dverí 212, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.08.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
11. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
13. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
15. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody sú sčasti naplnené.
16. Žiada sa uviesť, že v priebehu odvolacieho konania na základe návrhu pôvodného žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/106/2019 - 132 zo 14.08.2019 pripustil zmenu strany sporu tak, že namiesto žalobcu Poštová banka, a.s. vstúpil do sporu ako žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5.
17. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie zmluvného úroku 24,50 % ročne z nezaplatenej istiny do zaplatenia a súvisiaci výrok o trovách konania.
18. Prvoinštančný súd správne právne uzavrel, že právny vzťah zo zmluvy o úvere sa spravuje ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a keďže ide o vzťah spotrebiteľský, uplatňujú sa vo veci aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona Č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
19. Vo všeobecnosti platí, že zmluva o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského, zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorého podstatnými náležitosťami sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Obchodný zákonník neobsahuje výslovnú právnu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu jeho zosplatnenia, alebo mu úroky patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom.
20. Občiansky zákonník neupravuje inštitút zmluvy o úvere, obsahovo podobným inštitútom je inštitút zmluvy o pôžičke podľa § 657 a § 658 OZ, pri ktorom sa rovnako umožňuje pri peňažnej pôžičke možnosť dohodnúť úroky. Na rozdiel od zmluvy o úvere, kde sú úroky z úveru, ako dojednaná cena peňazí, podstatnou náležitosťou uzavretej zmluvy o úvere, pri zmluve o pôžičke ide iba o dispozitívne ustanovenie, ktoré umožňuje dohodnúť popri vrátení istiny z pôžičky aj úroky. Vzhľadom na dispozitívnosť právnej úpravy majú zmluvné strany neobmedzenú možnosť upraviť obsah ich záväzkového právneho vzťahu v rámci zmluvnej autonómie.
21. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 16.06.2020, v ktorom dovolací súd konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový
úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.
22. Vychádzajúc z prezentovaného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má žalobca nárok na zmluvné úroky od zosplatnenia úveru (od 27.11.2015) do dátumu pôvodne dohodnutej konečnej splatnosti úveru, t.j. do 10.03.2020. Po tomto dátume už nárok na zmluvné úroky nemá, keďže nie je prípustné, aby žalovaná ako spotrebiteľ platila úroky až do úplného zaplatenia istiny. Dojednanie, či ustanovenie obchodných podmienok, ktorých obsahom by bolo platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny je pre porušenie ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úplne úspešný, keďže zmluvné úroky mu neboli priznané až do úplného zaplatenia istiny a žalovanej v odvolacom konaní trovy ani nevznikli.
24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).