Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/68/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: , s.r.o., Topoľová 2768/13, Galanta, IČO: 36 753 904, zastúpeného advokátom JUDr. Albínom Lanczom, Mierová 1435/33, Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100492899/2019 zo dňa 21.02.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Napadnutým rozhodnutím č. 100492899/2019 zo dňa 21.02.2019 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 101752870/2018 zo dňa 07.09.2018, ktorým správca dane podľa daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 14 968,92 Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na preverenie dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 100999955/2018 zo dňa 21.05.2018, ktorý bol spolu s výzvou č. 101000808/2018 zo dňa 21.05.2018 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 21.05.2018, kedy sa v zmysle daňového poriadku ukončila daňová kontrola. 2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr špecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach oboch stupňov, vystavených dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou MARMANDE s.r.o. so sídlom v Galante (3 faktúry za dodanie upratovacích a stavebných prác) a vystavených dodávateľom W.H.Philip, s.r.o. so sídlom v Trnave (8 faktúr vystavených za dodanie maliarskych, stavebných, upratovacích, zatepľovacích a betonárskych prác, všetky dodávané služby ďalej v rozhodnutí ako „stavebné práce“). Správca dane a žalovaný zhodne konštatovali, že v priebehu daňovej kontroly vykonané dokazovanie nepreukázalo, dodanie predmetných zdaniteľných služieb dodávateľmi (MARMANDE s.r.o. a W.H. Philip, s.r.o.) deklarovanými na predmetných faktúrach tak, ako to preukazoval žalobca obsahom účtovných dokladov, na základe čoho daňové orgány oboch stupňov prijali záver o nesplnení zákonných podmienok na uplatnený odpočet dane za predmetné zdaniteľné obchody žalobcom podľa a a ods.

1 písm. a) o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

II. Rozsah a dôvody žaloby

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100492899/2019 zo dňa 21.02.2019 z dôvodov podľa , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 101752870/2018 zo dňa 07.09.2018 podľa . Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V podanej žalobe žiadal na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie. 4. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, sú nezákonné, nakoľko žalovaný, ako aj správca dane nezistili spoľahlivo skutkový stav veci, ich rozhodnutia sú neurčité, nepresvedčivé a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebolo vykonané náležité a dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy boli nesprávne vyhodnotené a záver, ku ktorému žalovaný a správca dane dospeli, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvažovania. Rovnako mal za to, že závery žalovaného a správcu dane sú nepreukázané, často nepravdivé a účelovo prezentované, sú v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z administratívneho spisu a nemajú v ňom oporu. Tiež namietal, že v konaní žalovaného i správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. 5. Za najzávažnejší nedostatok rozhodnutí žalobca považoval podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, v dôsledku čoho je podľa neho napadnuté rozhodnutie nezákonné. Mal za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku, najmä ustanoveniami a , keď v rozpore s uvedenými ustanoveniami a bez náležitého zdôvodnenia správca dane odmietol vykonať navrhnuté dôkazy, ktorých vykonanie bolo navrhnuté za účelom preukázania jeho tvrdenia v rámci jeho dôkaznej povinnosti, a ktoré podľa jeho názoru boli spôsobilé preukázať reálne vykonanie všetkých zdaniteľných plnení. 6. Žalobca poukazoval na to, že správca dane pri svojom rozhodovaní ignoroval pomerne rozsiahlu judikatúru, či už Súdneho dvora EÚ, ale aj Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ktorá sa obdobnými prípadmi zaoberá a mnohé sporné otázky, ktoré sa vyskytovali v tomto prípade, vyhodnocuje inak resp. v neprospech daňového subjektu. 7. Žalobca sa nestotožnil so závermi správcu dane, že porušil ustanovenie a , , keď uzavrel, že žalobca ani uvedení dodávatelia vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali, že dodanie služieb uvedených na faktúrach sa reálne uskutočnilo, a teda nepreukázali, že boli dodané fakturované služby pre žalobcu, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti a ani splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Mal za to, že uvedené závery správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú v rozpore so zákonom, ako aj konštantou judikatúrou slovenských súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ a rovnako sú nepreskúmateľné, pretože v danom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav veci pre jej riadne posúdenie. 8. Poukazoval tiež na to, že počas celej daňovej kontroly poskytol správcovi dane súčinnosť, predložil mu všetky podklady potrebné na preverenie oprávnenosti odpočítania dane z predmetných dodávateľských faktúr a poskytol mu všetky potrebné vysvetlenia. Preto mal za to, že v danom prípade boli z jeho strany splnené všetky zákonné podmienky na riadne uplatnenie práva na odpočítanie dane. S poukazom na ustanovenia a , zastal názor, že zdaniteľné obchody, konkrétne poskytnutie služieb, ktoré boli predmetom fakturácie, boli v danom prípade jednoznačne dodané, boli poskytnuté resp. dodané platiteľmi dane a tieto dodané služby použil žalobca na uskutočnenie svojich plnení pre svojich odberateľov, pričom zároveň disponuje faktúrami od platiteľov (dodávateľov), ktoré spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti. 9. Žalobca sa nestotožnil s dôvodom, pre ktorý mu správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov MARMANDE s.r.o. a W.H. Philip, s.r.o., spočívajúcim v tom, že pri výkone daňovej kontroly nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody deklarované na dodávateľských faktúrach boli uskutočnené týmito dodávateľmi, pričom uviedol, že takýto záver správcu dane je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a formulácia uvedeného záveru je predčasná a vyplýva z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. V nadväznosti na uvedené žalobca vyjadril názor, že vykonal všetko, čo bolo možné od neho objektívne požadovať, aby preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre, konkrétne, že: 1. predložil správcovi dane príslušné faktúry vystavené

dodávateľmi, 2. preukázal správcovi dane úhradu predmetných faktúr, 3. prijaté plnenia použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, t. j. fakturoval ich ďalej svojim odberateľom, čím bola preukázaná ekonomická opodstatnenosť týchto plnení. Tiež poukázal na to, že v rámci svojich zákonných možností a schopností dodržal náležitú starostlivosť a vykonal pred dodaním služieb všetko, čo je možné od neho požadovať, aby si preveril dodávateľov, s ktorými prichádza do obchodného styku, keď z verejne dostupných zdrojov nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla u neho vyvolať akúkoľvek pochybnosť o ich spoľahlivosti. 11. Poukazoval na to, že ešte vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré podal dňa 11.06.2018, navrhoval vykonať vo vyrubovacom konaní obhliadky jednotlivých stavieb, kde boli predmetné fakturované služby vykonané s tým, že bol pripravený zabezpečiť pre správcu dane aj dokumentáciu k vykonaným prácam, ďalej navrhol vypočuť jeho zamestnancov, ktorí pracovali na stavbách, na ktorých došlo k dodaniu fakturovaných služieb za účelom preukázania reálneho vykonávania týchto prác, ako aj vypočuť konateľov spoločnosti MARMANDE s.r.o. a W.H. Philip, s.r.o. 12. Namietal, že správca dane uvedené dôkazy vo vyrubovacom konaní nevykonal, pričom k návrhu na vykonanie obhliadok správca dane uviedol, že ho nevykonal, nakoľko to považoval za bezpredmetné, a čo sa týka nevykonania navrhovaných výsluchov zamestnancov, správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnili, prečo tieto dôkazy odmietli vykonať. Vo vzťahu k výsluchu konateľa poukázal na to, že po tom, čo tento bol predvedený a odmietol vypovedať, správca dane už žalobcu žiadnym spôsobom nepožiadal o súčinnosť pri zabezpečení tejto osoby. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné, pričom odmietnutím vykonania navrhnutých dôkazov správca dane znemožnil splnenie jeho dôkaznej povinnosti na preukázanie oprávnenosti jeho nároku na odpočítanie dane, pretože tieto dôkazy boli spôsobilé preukázať tvrdenia o reálnom vykonaní všetkých zdaniteľných plnení. 13. Ďalej žalobca namietal, že mu nie je možné pripisovať na ťarchu zodpovednosť za riadne vedenie účtovnej agendy dodávateľa s následkom odopretia práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených týmto subjektom, nakoľko ide o skutočnosti, ktoré nastali mimo jeho sféru a tieto nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. 14. Poukazoval tiež na to, že už pri výkone daňovej kontroly predložil správcovi dane celú svoju účtovnú agendu týkajúcu sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, ktorej obsahom boli okrem príslušných dodávateľských a odberateľských faktúr, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov a výpisov z účtu žalobcu, aj ďalšie dokumenty (súpisy prác, záznam, poznámky a iné) týkajúce sa jednotlivých preverovaných zdaniteľných plnení, ktoré preukazujú ich reálne uskutočnenie, pričom z konania a najmä záverov správcu dane je evidentné, že správca dane sa s týmito dokumentmi vôbec nezaoberal a ani sa s nimi neoboznámil v rámci výkonu daňovej kontroly, pričom tieto dokumenty ani neuviedol v protokole z daňovej kontroly zo dňa 21.05.2018. 15. Z dôvodu, že správca dane listinné dôkazy preukazujúce dodanie fakturovaných služieb prehliadol, pripojil tieto k žalobe na preukázanie oprávnenosti jeho nároku na odpočítanie dane z príslušných faktúr. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 17. januára 2017 dôvodil, že súd by sa mal pri svojom rozhodovaní týmito novými dôkazmi zaoberať a následne vo svojom rozhodnutí sa s nimi aj vysporiadať. V súvislosti s predloženými súpismi subdodávateľských prác uviedol, že tieto obsahujú presný položkovitý rozpočet druhu a rozsahu jednotlivých vykonaných prác, ako aj miesto vykonania týchto prác a tiež dátum plnenia, ktorý je totožný s dátumom dodania uvedeným na faktúrach dodajúc, že tieto súpisy dostatočne preukazujú, že dodanie služieb uvedených na faktúrach sa reálne uskutočnilo, nakoľko v opačnom prípade nebol dôvod, aby svojím podpisom potvrdzoval prevzatie vykonaných prác. V tejto súvislosti zopakoval, že pochybnosť správcu dane vyvracia tiež skutočnosť, že dodané práce následne ďalej dodal ako súčasť celého diela hlavnému investorovi. 16. Žalobca na podporu opodstatnenosti žalobných dôvodov a oprávnenosti ním uplatneného nároku na odpočet dane, rovnako ako v odvolaní, poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, konkrétne v rozsudku v spojených veciach C-80/11 (Mahagében Kft) a C-142/11 (Péter Dávid), vo veci C-324/11 (Gábor Tóth), majúc za to, že je možné ich plne aplikovať na daný prípad. Tiež poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 15. marca 2011 a sp. zn. zo 4. decembra 2018.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať.

18. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody dodatočného určenia dane v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného odpočtu dane za zdaniteľné plnenia prijaté od deklarovaných dodávateľov MARMANDE s.r.o. a W.H.Philip, s.r.o. 19. Z dokazovania, ktoré v konaní viedol správca dane, vyplynuli oprávnené pochybnosti, že služby poskytli na preverovaných faktúrach uvedení dodávatelia. Z uvedeného dôvodu správca dane pokračoval v preverovaní žalobcom deklarovaných skutočností u predmetných dodávateľov a zistil nasledovné skutočnosti. 20. Dňa 20.10.2017 zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti MARMANDE s.r.o. a zistili, že na preverovanej adrese spoločnosť MARMANDE s.r.o fakticky nesídli. Konateľom spoločnosti bol od 24.10.2013 do 22.07.2015 A. D., bytom H. A. XXX/XX, T. C. a odo dňa 23.07.2015 je konateľom spoločnosti Miklós Dima z Rumunska. Z predložených faktúr bolo pre správcu dane evidentné, že všetky vyhotovila rovnaká osoba - pán D.. Správca dane zaslal na adresu A. D. predvolanie na výsluch svedka, ktorému bolo doručené dňa 30.10.2017. Termín výsluchu bol preložený, pričom ďalšie predvolanie bolo doručené uložením na pošte. Rovnako tomu bolo aj v prípade predvolania, ktoré menovanému správca dane doručoval v priebehu vyrubovacieho konania. Napokon bol A. D. predvedený správcovi dane dňa 21.08.2018, avšak odmietol vo veci vypovedať. 21. Pokiaľ ide o dodávateľa W.H.Philip, s.r.o., správca dane vykonal v mieste jeho sídla miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla spoločnosti a dodávateľsko-odberateľských vzťahov. V priebehu miestneho zisťovania bolo zistené, že na adrese 9. mája 15, Trnava sa nachádza prerobený rodinný dom, v ktorom sídli niekoľko prevádzok, avšak sídlo spoločnosti W.H.Philip, s.r.o. sa na uvedenej adrese nenachádza. Správca dane predvolal konateľa spoločnosti P.H.Philip, s.r.o. na výsluch svedka, ktorý sa mal konať dňa 16.02.2018 na daňovom úrade. Zaslané predvolanie bolo adresátovi doručené dňa 22.01.2018, svedok sa na ústne pojednávanie nedostavil a ani svoju neprítomnosť neospravedlnil. Správca dane taktiež odoslal na adresu sídla spoločnosti W.H.Philip, s.r.o. výzvu na predloženie kompletnej daňovej a účtovnej dokumentácie. Písomnosť bola adresátovi doručená dňa 22.01.2018. Pošta vrátila zásielku späť s poznámkou:“ adresát neznámy“. Vo vyrubovacom konaní správca zaslal na adresu bývalého konateľa spoločnosti W.H. Philip, s.r.o - J. O., Y.. D. XX, W., Rumunsko predvolanie na výsluch svedka. Zásielka sa vrátila na daňový úrad s poznámkou, že sa adresát presťahoval, iná adresa správcovi dane nie je známa. 22. Žalovaný mal za to, že správca dane v rámci dokazovania vykonal dostupné procesné úkony, avšak reálnosť dodania preverovaných služieb sa nepreukázala. 23. V kontexte vykonaných daňových kontrol u žalobcu aj za iné zdaňovacie obdobia žalovaný dal do pozornosti, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 spoločne aj s daňovými kontrolami za zdaňovacie obdobia január 2015 až august 2015, pričom zistil, že dodávateľmi žalobcu boli spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o. a KREMSTAL Development, s.r.o., W.H. Philip, s.r.o., MARMANDE, s.r.o., AMA TRADE, s.r.o., pričom u všetkých išlo o subjekty, u ktorých nebolo potvrdené dodanie preverovaných plnení žalobcovi. Keďže zjavne nešlo o jednorazové obchodovanie so subjektmi s takýmito rysmi výkonu ekonomickej činnosti, je namieste záver, že žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené. 24. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že správcovi dane predložil všetky podklady na preverenie oprávnenosti odpočítania dane, žalovaný uviedol, že v danom prípade žalobca preukazoval uskutočnenie zdaniteľného obchodu prakticky len spornými faktúrami, ktoré však ani dostatočne jasne neidentifikujú predmet zdaniteľného obchodu, pretože neobsahujú položkovitý rozpis vykonaných služieb, teda aké konkrétne práce sú fakturované, identifikáciu konkrétneho miesta a času ich vykonania. Za mernú jednotku prác faktúry určujú ks, a za množstvo 1,00, pričom neposkytujú žiadnu informáciu o parametroch takého 1 ks prác, napríklad v prípade výkopových prác informáciou o rozmeroch výkopu, množstvom vykopanej zeminy a pod. Za tejto situácie potom je dôvodné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože nedisponoval tomu zodpovedajúcimi faktúrami. Je fakticky nemožné preukázať materiálnu existenciu, resp. vykonanie 1 ks stavebných, upratovacích, maliarskych či betonárskych prác bez ich náležitej identifikácie. Ani k žalobe doložené súpisy neodstraňujú nedostatky faktúr z dôvodov, ktoré žalovaný popisuje nižšie vo vyjadrení. V danej súvislosti žalovaný dodal, že z administratívno-technického hľadiska určite nemohol byť problém, aby skutočnosti uvedené v súpisoch boli situované priamo v texte faktúry, ak by odrážali objektívnu realitu. 25. V nadväznosti na uvedené žalovaný zhrnul, že na zistený skutkový stav boli správne aplikované príslušné ustanovenia so záverom, že žalobca nesplnil podmienky, ktoré

s uznaním odpočítania dane spája, a preto mu z tohto dôvodu vyrubil rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie. 26. K námietke napádajúcej nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom v preskúmavanom administratívnom konaní žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k protokolu zo dňa 11.06.2018 navrhol, aby v prípade pochybností o reálnosti vykonania predmetných stavebných prác správca dane preveril uskutočnenie týchto prác priamo u odberateľa, ktorému tieto práce dodal, žiadal aby boli vypočutí konatelia dodávateľských spoločností W.H. Philip, s.r.o., MARMANDE, s.r.o. a AMA TRADE, s.r.o. a aby boli vykonané ohliadky jednotlivých stavieb, kde boli predmetné stavebné práce vykonané. V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že v prípade potreby zabezpečí aj vypočutie jeho zamestnancov, ktorí na jednotlivých stavbách pracovali. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil správnosť postupu orgánov daňovej správy poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku, v zmysle ktorého dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Žalovaný mal za to, že správca dane sa v danej veci dôsledne riadil uvedeným ustanovením daňového poriadku, keď riadne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie zákonného rozhodnutia a nebolo nutné vykonať dôkazy, navrhnuté žalobcom. Správca dane, viazaný zásadou prejednávacou, a nie vyšetrovacou, nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti, že žalobca, na ktorom dôkazné bremeno leží, okrem sporných faktúr nepredložil v procese daňovej kontroly, v rámci vyrubovacieho ani počas odvolacieho konania žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, nezúčastnil sa procesných úkonov - výsluchov svedkov, v rámci ktorých bol oprávnený klásť svedkom otázky, nezúčastnil sa na prerokovaní jeho pripomienok k protokolu o daňovej kontrole, teda k svojim právam a povinnostiam zaujal výrazný pasívny postoj. 27. K účelnosti žalobcom navrhovaných dôkazov žalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že spornou skutočnosťou bolo, či plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, by vykonanie obhliadky stavieb, na ktorých mali byť zrealizované faktúrami deklarované práce, neviedlo k relevantným zisteniam, kto predmetné práce vykonal. Konateľ MARMANDE, s.r.o., Felix Dömény, odmietol pred správcom dane vypovedať a za účelom vykonania výsluchu konateľa spoločnosti W.H. Philip, s.r.o. správca dane vykonal príslušné procesné úkony. Žalovaný ohľadom rozsahu navrhnutých dôkazov dal na pravú mieru, že vypočutie vlastných zamestnancov žalobca nenavrhol, len vyhlásil, že v prípade potreby zabezpečí ich vypočutie. V tejto súvislosti žalovaný vyhodnotil, že rovnako ako v prípade obhliadky stavieb, by ich vykonanie neviedlo k relevantným zisteniam ohľadne faktického dodávateľa plnenia. 28. Ohľadom Súpisov dodávateľských prác predložených k správnej žalobe žalovaný uviedol, že tieto podľa vyjadrenia správcu dane neboli predložené k daňovej kontrole, a preto nemohli byť súčasťou súpisu vykonaných dokladov a ani predmetom vyhodnotenia dôkazov správcom dane, či žalovaným. 29. V nadväznosti na uvedené dal žalobca s poukazom na ustanovenie do pozornosti, že správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Dokazovanie v správnom súdnictve je skôr výnimkou, a ak ho správny súd už vykonáva, jeho cieľom nie je zistenie skutkového stavu, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Výnimku z tejto zásady v zmysle tvoria prípady, kedy súd nie je viazaný skutkovým stavom a môže sám vykonať dokazovanie (v prípade tzv. plnej jurisdikcie). Aj v rozsudku NS SR č. , na ktorý poukazuje žalobca, NS SR uvádza, že dôkazmi predloženými v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu (konanie v danom prípade prebiehalo za účinnosti ) sa odvolací súd zaoberal nad rozsah svojej prieskumnej činnosti, a že v správnom súdnictve súd v zásade dokazovanie nevykonáva, keďže úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť finančných orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu by sa správny súd podľa názoru žalovaného nemal zaoberať novo predloženými dôkazmi žalobcu. 30. Pre prípad, ak by sa súd zaoberal k žalobe predloženými dôkazmi, žalovaný uviedol, že žiadnym spôsobom nie sú spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivý výsledok konania. Súpisy subdodávateľských prác sú predovšetkým len administratívnym úkonom samotného žalobcu, ktorým on sám deklaruje, aký druh plnenia, čo do rozsahu, miesta, času dodania a finančného vyjadrenia mal prevziať od dodávateľov MARMANDE, s.r.o. a W.H. Philip, s.r.o., avšak neosvedčujú, či mu tieto subjekty takto označené plnenia v skutočnosti aj odovzdali. Predmetné dokumenty si zjavne vyhotovil sám žalobca, a preto im absentuje akákoľvek preukazná hodnota. Žalobca navyše nebol pri vystavovaní súpisov dôsledný, pretože súpisy vykazujú nasledovné rozdiely oproti faktúram v prípade dodávateľa MARMANDE, s.r.o. - dodanie prác s dátumom dodania 12.06.2015 je vo faktúre č. 15108 označené ako práce na objekte MAMOSTRA Šaľa a v súpise je dodávka identifikovaná ako zákazka Fitness Jelka. V prípade dodávateľa W.H. Philip s.r.o.

žalovaný poukázal na nasledovné rozpory: - dodanie prác s dátumom dodania 29.06.2015 je vo faktúre č. 15124 označené ako zatepľovacie práce v Šali a v súpise ako zateplenie v mieste TOPOS Topoľčany, dodanie prác s dátumom dodania 19.06.2015 je vo faktúre č. 15120 označené ako upratovacie práce v Šali a v súpise ako stavebné práce v Topoľčanoch - TOPOS; dodanie prác s dátumom dodania 16.06.2015 je vo faktúre č. 15118 označené ako maliarske práce v Šali a v súpise ako maľovka v TOPOSE Topoľčany. 31. K argumentácii judikatúrou SD EÚ žalovaný s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. konštatoval, že v danom prípade sa vychádzalo zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane dodajúc. Zároveň dodal, že nikde nie je v rozhodnutiach uvedený ako dôvod neuznania odpočítania dane účasť žalobcu na podvodnom konaní vo vzťahu k právnej regulácii DPH, a preto ani nebolo ich dôkaznou povinnosťou preukazovať vedomosť žalobcu o tom, že sa prijatím plnenia nejakého podvodného konania zúčastňuje.

32. Vo vzťahu k argumentácii judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že judikatúra, ktorá sa zaoberá dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ustálila sa však v tých intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takého zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, pričom tak tomu bolo aj prejednávanom prípade, kedy správca dane zistil, že sú tu oprávnené pochybnosti, že plnenie poskytol faktúrami deklarovaný dodávateľ, a preto bolo na žalobcovi, aby predložením iných dôkazov, ako dôvodne spochybnených faktúr, obnovil dôveryhodnosť spochybnenej daňovej transakcie. Toto žalobca neurobil, a preto mu bolo opodstatnene neuznané odpočítanie dane. Rovnako za zjavne neaplikovateľný žalovaný považoval aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom najvyšší súd vyslovil, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, avšak k uvedenému v danom prípade nedošlo. 33. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby reagoval replikou, v ktorej zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. 34. Zároveň vo vzťahu k vysloveným pochybnostiam žalovaného, vzniknutým na základe vykonaného dokazovania (či služby poskytol na preverovaných faktúrach uvedený dodávateľ, ktorý rok po vykonaní zdaniteľných plnení zmenil obchodné meno a sídlo a následne zanikol zlúčením s nekontaktnou spoločnosťou), žalobca uviedol, že považuje túto argumentáciu za účelovú a zavádzajúcu, pretože v čase plnenia bola spoločnosť kontaktnou a žalobca v rámci svojich možností a schopností vykonal za účelom preverenia dodávateľov všetko, čo možno od neho požadovať a z verejne dostupných zdrojov nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by u neho mohla vyvolať pochybnosť o spoľahlivosti predmetných dodávateľov. Opätovne poukázal na to, že v čase, kedy došlo k zdaniteľným plneniam, t. j. v júni 2015, bola spoločnosť MARMANDE s.r.o. kontaktnou, za ktorú konal konateľ pán Felix Dömény, ako aj spoločnosť W.H. Philip, s.r.o. bola kontaktnou.

35. Mal za to, že ani odopretie výpovede konateľa dodávateľa nemôže byť dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane a že dôvodom odopretia výpovede svedka mohol byť práve represívny spôsob zabezpečovania jeho účasti. Skutočnosť, že správca dane nereagoval na jeho návrh na vypočutie svedka, ktorého účasť by osobne zabezpečil, považuje žalobca za porušenie jeho procesných práv.

36. Ohľadom argumentácie žalovaného týkajúcej sa iných dodávateľov v rámci iných daňových kontrol žalobca poukázal na to, že správnou žalobou napadol aj ďalšie rozhodnutia žalovaného, v ktorých sa vyskytovali žalovaným uvádzané spoločnosti, ktoré boli v čase realizácie zdaniteľných plnení a mnohé z nich sú aj dodnes, riadne existujúce spoločnosti a osoby, s ktorými konal boli riadnym a skutočnými konateľmi týchto spoločností, pričom niektoré z týchto osôb aj boli správcom dane v príslušných daňových kontrolách vypočuté a potvrdili realizáciu zdaniteľných plnení, teda nešlo o fiktívne spoločnosti, ale reálne komunikujúce spoločnosti, ktoré mu dodali deklarované zdaniteľné plnenia.

37. K tvrdeniu žalovaného, že predložené faktúry dostatočne neidentifikujú predmet zdaniteľného obchodu, pretože neobsahujú položkovitý rozpis služieb, teda aké konkrétne práce sú fakturované, pretože je nemožné preukázať materiálnu existenciu, resp. vykonanie 1 ks prác bez bližšej špecifikácie, žalobca uviedol, že tieto vyjadrenia vníma len ako snahu žalovaného o nezákonné rozširovanie

povinnosti žalobcu v rámci jeho dôkazného bremena, pretože podľa jeho názoru vytýkané nedostatky nepatria medzi skutočnosti vymedzené v a a , ktoré tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že spolu so správnou žalobou predložil súdu aj ďalšie dôkazy preukazujúce dodanie fakturovaných služieb, ktoré dokumenty správca dane pri výkone daňovej kontroly, napriek ich predloženiu, prehliadol a vôbec sa s nimi nezaoberal. V tejto súvislosti žalobca dodal, že ide o súpisy subdodávateľských prác, ktoré obsahujú presný položkovitý rozpočet druhu a rozsahu jednotlivých vykonaných prác, ako aj miesto vykonania týchto prác a tiež dátum plnenia, ktorý je totožný s dátumom dodania uvedeným na faktúre.

38. K nevykonaniu dôkazov, ktoré podľa jeho názoru mali spolu s ďalšími dôkazmi (súpisy subdodávateľských prác) preukázať, že zdaniteľné obchody deklarované na dodávateľských faktúrach boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre, žalobca skonštatoval, že v danom prípade nebol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci pre jej riadne posúdenie, keďže vo veci nebolo vykonané náležité a dostatočné dokazovanie, čo má za následok, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nejasné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

39. V súvislosti s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k judikatúre SD EÚ a NS SR zotrval žalobca na tom, že dôvody, pre ktoré mu správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane, nie sú v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ, ako aj judikatúry NS SR dôvodmi pre zamietnutie práva na odpočítanie dane, a preto mal za to, že závery správcu dane a žalovaného prezentované v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú v rozpore s konštantnou judikatúrou slovenských súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ. Mal za to, že v daňovom konaní uniesol svoje dôkazné bremeno v rozsahu vyplývajúcom z príslušných ustanovení daňového poriadku, ako aj definovanom príslušnou judikatúrou a na základe dôkazov predložených správcovi dane riadne preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, keď bolo dostatočne preukázané, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené tak, ako ich deklaroval predloženými dokladmi. Záverom poukázal na to, že mu nie je zrejmé, na základe akých iných a ďalších dôkazov mal podľa názoru správcu dane obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, keď dokumenty, ktoré správcovi dane predložil, jasne preukazujú uskutočnenie zdaniteľného plnenia deklarovaného spornými faktúrami. S poukazom na uvedené navrhol správnemu súdu, aby rozhodol v zmysle uplatneného žalovaného návrhu.

40. K vyjadreniu žalobcu žalovaný podal písomné stanovisko, v ktorom zotrval na argumentácii uvedenej v jeho predchádzajúcom podaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí.

IV. Relevantná právna úprava

41. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

43. Podľa správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa .

44. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

45. Podľa správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

46. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

47. Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

48. Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 49. Podľa daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 50. Podľa daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 51. Podľa daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 52. Podľa daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 53. Podľa daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 54. Podľa daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 55. Podľa až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

56. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 57. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 58. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 59. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

60. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 61. Podľa predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 62. Podľa návetia dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa . 63. Podľa prvej a druhej vety daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 64. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 65. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 66. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 67. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

68. Podľa na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

69. Podľa faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v , j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa , slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby,

l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

70. Podľa a o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 71. Podľa účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

72. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov ( v spojení s ) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, za splnenia procesných podmienok ( v spojení s ) vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania a dospel k záveru o neodôvodnenosti žaloby. 73. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (služby v rámci rôznych druhov stavebných a pomocných prác) od dodávateľov MARMANDE s.r.o. a W.H. Philip, s.r.o. podľa , , so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2015. 74. Vo vzťahu k preukázaniu prijatia predmetných zdaniteľných plnení od oboch deklarovaných dodávateľov je podstatným žalobným argumentom žalobcu tvrdenie, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno predložením zákonom požadovaných daňových dokladov - faktúr a súpisu prijatých subdodávateľských prác. 75. S uvedeným argumentom žalobcu by bolo možné súhlasiť za takých okolností, ak by sa vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov preukázala, a to okrem iného aj verifikáciou u deklarovaných dodávateľov žalobcu, v rámci výkonu daňovej kontroly, ktorý je jedným z inštitútov správy daní slúžiacim na preverenie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane. 76. Avšak z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí bezpochybná verifikácia deklarovaných zdaniteľných plnení nevyplýva, a to minimálne v dvoch podstatných a obligatórnych hmotnoprávnych podmienkach potrebných na priznanie uplatneného nároku na odpočet dane zaplatenej na vstupe, a síce v stotožnení deklarovaných dodávateľov predmetných služieb, a zároveň v nezameniteľnej identifikácii druhu a množstva dodávok deklarovaných prijatých služieb dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach, t. j. obchodnými spoločnosťami MARMANDE s.r.o. a W.H. Philip, s.r.o. 77. Pokiaľ ide o faktickú možnosť preverenia reálneho základu deklarovaných zdaniteľných plnení priamo u dodávateľov žalobcu, čo je okrem iného jedným zo spôsobov naplnenia účelu správy daní a daňovej kontroly ( a daňového poriadku), táto sa z obsahu administratívneho spisu javí ako objektívne nerealizovateľná z dôvodov na strane dodávateľov žalobcu a ich konateľov, a to bez zavinenia správcu dane. Tieto okolnosti však v prípade spochybnených zdaniteľných plnení nie sú liberačným dôvodom, na základe ktorého by bolo možné zo strany správcu dane pre účely preverenia oprávnenosti nároku žalobcu na predmetný odpočet dane netrvať na splnení hmotnoprávnych podmienok na jeho priznanie.

78. Z dokazovania, ktoré v konaní viedol správca dane, vyplynuli oprávnené pochybnosti, že služby poskytli dodávateľa na nich uvedení. Žalobca spornými faktúrami nepreukázal, že mu boli služby dodané deklarovanými dodávateľmi, pričom preverenie reálnosti dodania služieb sa nepreukázalo ani dokazovaním, keďže svedok A. D., bývalý konateľ obchodnej spoločnosti MARMANDE, s.r.o., odmietol

vo veci vypovedať a účtovná evidencia obchodnej spoločnosti W.H. Philip, s.r.o. je pre správcu dane nedostupná.

79. Taktiež z obsahu preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov a administratívneho spisu vyplýva, že žalobca preukazoval uskutočnenie preverovaných zdaniteľných obchodov prakticky len sporným faktúrami, ktoré však ani dostatočne jasne neidentifikujú predmet zdaniteľného obchodu čo do jeho druhu, množstva alebo rozsahu a v podstate ani čo do miesta, kde malo k prijatiu alebo k realizácii fakturovaných služieb dôjsť. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že vystavené faktúry neobsahujú položkovitý rozpis vykonaných služieb, teda aké konkrétne práce sú fakturované, identifikáciu konkrétneho miesta a času ich vykonania, rozsah deklarovaných služieb nie je špecifikovaný písomnou dohodou účastníkov zmluvného vzťahu. Za mernú jednotku prác faktúry určujú kus (ks) a za množstevnú jednotku - množstvo 1,00, avšak tieto doklady neposkytujú žiadnu informáciu o parametroch 1 ks prác.

80. Preto je možné prisvedčiť skutkovému záveru prijatému správcom dane pri vyhodnotení obsahu sporných faktúr, že žalobca neuniesol nielenže dôkazné bremeno svojich tvrdení vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom zdaniteľných plnení MARMANDE s.r.o. a W.H. Philip, s.r.o., ale neuniesol ani bremeno tvrdenia vo vzťahu k nezameniteľnej a overiteľnej identifikácii predmetu prijatých zdaniteľných plnení, keďže nedisponoval tomu zodpovedajúcimi faktúrami s náležitou vypovedacou hodnotou. V súvislosti s vyhodnotením obsahu faktúr znejúcich na predmet plnenia (prijatých služieb) napr. ako „upratovacie a čistiace práce 1 ks“ alebo v znení „za maliarske práce v Šali v počte 1,00“ je fakticky nemožné preukázať materiálnu existenciu, resp. vykonanie 1 ks upratovacích a stavebných prác napr. vykonanie jednej maliarskej práce.

81. Zároveň je možné považovať za nanajvýš neobvyklé, aby sa zdaniteľné plnenia (ktorých vykonanie je platiteľ dane povinný v rámci plnenia úloh správy daní preukázať) realizovali bez toho, aby boli premietnuté do príslušných listinných dokladov. Potrebu písomných dôkazov preukazujúcich reálnosť fakturovaného plnenia si pritom vyžaduje nielen samotná ochrana subjektov v rámci obchodno- záväzkových vzťahov, ale o to viac aj dôkazná povinnosť platiteľa dane vzhľadom na špecifické a prísne podmienky vzniku nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia podľa v spojení s a . Realizáciu zdaniteľného obchodu je tak platiteľ dane v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukázať aj inými bežnými dokladmi používanými v obchodnom styku, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie predmetného obchodu, prípadne čímkoľvek, čo by preukazovalo reálnosť samotného obchodu, čím sa má pochopiteľne na mysli aj realizovanie obchodu osobou uvedenou na faktúre.

82. Vzhľadom na zistenú dôkaznú situáciu podľa názoru správneho súdu neobstojí argumentácia žalobcu judikatúrou ESD. Žalovaný správne konštatoval, že v preverovanej veci rozsudok ESD vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid, na ktoré žalobca poukazoval, nie sú aplikovateľné, a to z dôvodu odlišnosti skutkových okolností. Vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid bolo spochybnené dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, pretože z účtovníctva dodávateľa vyplynulo, že v čase dodania nedisponoval dostatočným množstvom tovaru. Rovnako ani rozsudok SD EÚ C-324/11 (Gábor Tóth) nebol spôsobilý spochybniť správnosť postupu a rozhodnutia správcu dane, pretože zo strany správcu dane bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienky na vznik nároku na odpočítanie DPH podľa , keď nebolo preukázané, že by v jednotlivých faktúrach deklarovaní dodávatelia príslušné služby daňovému subjektu reálne dodali.

83. Je nepochybné, že v preverovaných účtovných prípadoch (pre účely v preverovaných prijatých zdaniteľných plneniach - obchodoch) bol žalobca priamym účastníkom zdaniteľných obchodov deklarovaných spornými faktúrami, sám dodané služby preberal a ďalej, ako sám uviedol, ich fakturoval svojim odberateľom. Neexistuje teda možnosť, že by žalobca nevedel, kto deklarované plnenia skutočne vykonal, a preto ho v žiadnom prípade nie je možné považovať za dobromyseľného odberateľa tak, ako sa žalobca mylne domnieva.

84. Vzhľadom k tomu, že v daňovom konaní nebolo preukázané skutočné prijatie deklarovaných služieb od dodávateľov uvedených na faktúrach, nebolo potrebné vedenie dokazovania za účelom preukázania vedomosti žalobcu alebo jeho nedbalosti vo vzťahu ku skutočnosti, že sa prijatím predmetných plnení bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom alebo podvodným konaním. Poukazovaná judikatúra SD EÚ sa týka prípadov, kedy sa reálne uskutočnené preverované transakcie platiteľa dane dostali do súvisu s podvodným konaním, z ktorého vznikla daňová strata. V takýchto prípadoch

nesie správca dane dôkazné bremeno na preukázanie, že kontrolovaný daňový subjekt o spojení jeho obchodných transakcií s podvodným konaní vedel alebo mohol vedieť, prípadne, či v rámci primeranej obozretnosti prijal opatrenia, aby sa nezúčastnil podvodného konania. O takúto situáciu však v prejednávanej veci nejde, keďže bol žalobca priamym odberateľom od nepreukázaných dodávateľov služieb.

85. V danom prípade podľa zistenia správneho súdu vo veci konajúce a rozhodujúce daňové orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom podstatnej argumentácie žalobcu.

86. Ozrejmili aj dôvody nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov, ktoré ( dôvody) vychádzajú z logických úvah majúcich oporu v okolnostiach prípadu a s ktorými sa preto súd nemohol nestotožniť, pretože je nepochybné, že vo vzťahu k spornej a preukazovanej identite subjektov, ktorí žalobcovi mali dodať fakturované práce (deklarovaní dodávatelia), nemá vykonanie ohliadky dotknutých stavieb žiadnu výpovednú hodnotu, rovnako ako výpovede nekonkretizovaných zamestnancov žalobcu (teda nie pracovníkov, ktorí fakturované práce vykonali), vypočutie ktorých žalobca navrhol v súvislosti s preukazovaním realizácie prác, nie v súvislosti s identifikáciou ich realizátora.

87. Daňovým orgánom oboch stupňov nemožno vytknúť ani nevypočutie osoby, ktorá v rozhodnom čase zastávala funkciu konateľa tvrdenej dodávateľskej spoločnosti a ktorá po opakovaných neúspešných pokusoch o zabezpečenie jej výsluchu využila právo odoprieť výpoveď prislúchajúce jej podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku. Akékoľvek ďalšie úkony správcu dane alebo žalovaného v tomto smere, ktoré by podľa žalobcu mali byť vykonávané vo vzťahu k nemu, nemajú opodstatnenie a oporu v procesnom predpise.

88. Okolnosti týkajúce sa tvrdeného dodávateľa - jeho zrušenie v dôsledku zlúčenia a nekontaktnosť právneho nástupcu, ako aj odmietnutie výpovede jeho bývalého konateľa, nie sú skutočnosťami nezákonne pripisovanými daňovými orgánmi na ťarchu žalobcu, ale v daňovom konaní objektívne zistenými skutočnosťami, ktoré postup správnych orgánov vo veci ovplyvnili a ktoré splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu síce sťažili, avšak samotné neboli dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane. Tieto skutočnosti boli vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi, ktoré pri verifikácii reálneho základu predmetných zdaniteľných plnení neobstáli. 89. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd vo všeobecnosti dodáva, že podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH pri uplatnení inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu a splnenie zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby (práce) reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch ( ), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení a v zmysle ustanovenia daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií ( citovaného zákona). 90. Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní, ako je napr. výkon daňovej kontroly (slúžiaci na preverenie napr. oprávnenosti odpočtu dane), je verifikácia daňovým subjektom deklarovaných tvrdení. Na naplnenie jeho účelu sa neuplatňuje výhradne len vyhľadávacia funkcia pre potreby podpory daňovým subjektom tvrdených skutočností. Naopak, práve kontrolovaný daňový subjekt, vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažúcim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním uplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej

vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/ daňového poriadku). 91. V kontexte skutkových okolností prípadu a záverov daňovej kontroly nemožno len tak bez ďalšieho súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci je daňový orgán povinný obstarať si potrebné podklady a úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a/, § 45 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, príp. prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa . Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii ( daňového poriadku v spojení s až 5 citovaného zákona). 92. Rovnako nemožno prisvedčiť žalobnej námietke, že daňové orgány nezabezpečili výsluch nekontaktných osôb, zdržujúcich sa na neznámom mieste, prípadne svedka, ktorý odmietol vypovedať, čím podľa názoru žalobcu naňho preniesli neprimerané dôkazné bremeno. Správny súd s poukazom na daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 93. Vo vzťahu k obsahovým nedostatkom faktúr považuje správny súd za potrebné dodať, že v záujme úspešného uplatnenia odpočtu dane bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a konal s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že uskutočnenie zdaniteľných plnení ním deklarovaným spôsobom bude spochybnené. V tomto smere však žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol a neodstránil dôvodné pochybnosti správcu dane vyplývajúce ( okrem iného) už z predloženia daňových dokladov - faktúr nezodpovedajúcich požiadavkám ustanovenia a , pretože v ich obsahu nemožno identifikovať rozsah dodanej služby a jej jednotkovú cenu, dokonca ani miesto dodania služieb. Rovnakým nedostatkom a nedostatkom výpovednej hodnoty v súvislosti s deklarovanými dodávateľmi, ale aj rozsahom prác, trpia aj správnemu súdu predložené súpisy subdodávateľských prác, ktoré nie sú potvrdené žiadnym dodávateľom ani subdodávateľom žalobcu. 94. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. 95. K následkom výberu obchodných partnerov možno citovať z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné : „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.“

96. Aj Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

97. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ, a to predovšetkým vo vzťahu k osobám platcov DPH, ktorí mali žalobcovi sporné služby dodať, čo vedie k správnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i k objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).

98. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd žalobnú námietku, napádajúcu porušenie zásady materiálnej pravdy v preskúmavanom administratívnom konaní a nesprávnu aplikáciu vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na odpočet dane, vyhodnotil ako bezdôvodnú.

99. Odhliadnuc od uvedeného, na margo dodatočne predložených dôkazov pred súdom správny súd s poukazom na jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy ( a ) dodáva, že pre účely preverenia zákonnosti žalobou napadnutých administratívnych rozhodnutí a zákonnosti postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie dodatočne predloženým súpisom subdodávateľských prác ( ), pretože vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti záverov daňových orgánov ohľadom nesplnenia zákonných podmienok na uplatnený odpočet dane v prípade sporných faktúr (prijatých zdaniteľných plnení) vychádzal zo skutkového stavu zisteného daňovými orgánmi oboch stupňov a k prieskumu zákonnosti postačoval obsah administratívneho spisu. Zároveň správny súd dodáva, že pri posudzovaní potreby doplniť dokazovanie v konaní pred správnym súdom je potrebné vychádzať nie len z konkrétnej procesnej situácie vo veci v danom čase, ale predovšetkým z charakteru, potrieb a cieľa správneho súdnictva, t. j. kasačnej kontroly zákonnosti právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Miera kontradiktórnosti v tomto súdnom konaní nie je taká vysoká ako v prípade meritórneho rozhodovania súdov v sporových občianskoprávnych konaniach, v ktorých obe strany sporu majú povinnosť dokazovať svoje tvrdenia na preukazovanie svojho nároku alebo účinnej obrany proti tvrdeniu protistrany.

100. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť žalobou napadnutých správnych rozhodnutí ako i postupov predchádzajúcich ich vydaniu, kedy je už skutkový stav známy a vyplýva z obsahu administratívneho spisu a dokazovanie sa v konaní pred správnym súdom vykonáva len výnimočne. Pre správny súd je v rámci správneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený v správnom konaní, a teda bol tu v čase vydania preskúmavaného správneho rozhodnutia ( v spojení s a contrario).

101. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že správny súd svojou činnosťou v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy a nezasahuje do ich právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach účastníkov administratívnych konaní. Taktiež správny súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavané administratívne konanie nedopĺňa, ani nenahrádza činnosť správnych orgánov pri vyhodnocovaní skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o predmete správneho konania. Rovnako inštitút doplnenia dokazovania správnym súdom podľa nemôže nahrádzať výkon správy daní, v rámci ktorej príslušné daňové orgány preverujú a vyhodnocujú splnenie hmotnoprávnych podmienok , napr. na priznanie oprávnenosti uplatneného odpočtu dane za kontrolované zdaňovacie obdobie. V prípade, že sa vyskytnú novoobjavené dôkazy, ktoré žalobca nemohol použiť v právoplatne skončenom preskúmavanom daňovom konaní, bude na jeho zvážení, či v zákonnej lehote využije podanie mimoriadneho opravného prostriedku na obnovu konania podľa a nasl. daňového poriadku.

102. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti podľa daňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

103. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, správny súd nezistil dôvodnosť žaloby, a preto ju podľa zamietol.

104. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

105. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).