Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/21/2020

Uznesenie

Okresný súd v Košiciach v spore žalobcu: C. L., W.. XX.X.XXXX, F. U. V., V. XX, zastúpeného: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova 6, IČO: 36 857 416 proti žalovanej K. V., W.. XX.X.XXXX, F. U. V.K., H. XXX/X, o nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná znášať užívanie bytu evidovaného na liste vlastníctva č. 11459 vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pre katastrálne územie: S., I.: V. - H. Q., I.: V. K. E. F. Č.. XX, ktorý sa nachádza na X. T.Í. U. Č.. X L. L. L. Č. XXX, H. L.: X - Bytový dom, popis stavby: obytný dom - H. X,X, ktorá je postavená pozemku parcela registra “C“ parc. č. XXXX o výmere 534 m2, druh pozemku

- zastavaná plocha a nádvorie, a s vlastníctvom ktorého je spojený podiel vo veľkosti 242/10000 k celku na spoločných častiach a zariadeniach stavby a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 242/10000 k celku na zastavanom pozemku, žalobcom a jeho rodinnými príslušníkmi a to do 30.11.2020.

II. Poučuje žalovanú, že môže podať ako žalobkyňa proti žalobcovi ako žalovanému žalobu vo veci samej žalobu o určenie, že je oprávnenou nájomkyňou alebo inou oprávnenou užívateľkou alebo detentorkou bytu alebo žalobu o vypratanie bytu, prípadne žalobu o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, s tým že následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa ust. ).

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 19.08.2020 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení, uvedenom vo výroku pod č.I. tohto uznesenia.

2. Návrh odôvodnil skutočnosťami, že dňa 17.8.2020 v právnom postavení nájomcu uzavrel so spoločnosťou RINER s.r.o., so sídlom v Košiciach, Fándlyho 7, IČO: 50 917 188 v právnom postavení prenajímateľa nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu uvedená obchodná spoločnosť prenechala do dočasného užívania vyššie špecifikovaný byt a to na dobu odo dňa podpisu nájomnej zmluvy až do 30.11.2020, od kedy má žalobca zabezpečené už iné ubytovanie. Na základe tejto nájomnej zmluvy sa žalobca spolu so svojou rodinou dostavil ešte dňa 17.08.2020 do predmetného bytu, aby sa tam nasťahoval, avšak žalovaná (ktorej identitu v tom čase žalobca ešte nepoznal a dozvedel sa ju až následne, od konateľa spoločnosti RINER s.r.o.) žalobcovi a jeho rodine zabránila nasťahovať sa do bytu a to aj napriek tomu, že žalobca žalovanej predložil nájomnú zmluvu. Na základe uvedeného žalobca podal ešte v ten istý deň ústne oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Košice - Dargovských hrdinov. Zo strany konateľa spoločnosti RINER s.r.o. bolo žalobcovi následne oznámené, že žalovaná užíva byt neoprávnene a jedinou osobou, ktorá je oprávnená užívať byt, je žalobca a v súlade s nájomnou zmluvou aj členovia jeho rodiny. Žalobca poukázal na to, že nájomnú zmluvu uzatvoril z dôvodu, že žalobca a jeho rodina nemajú až do decembra kde bývať a nemajú ani žiadnych známych, ktorí by im mohli aspoň dočasne pomôcť s bývaním. Reálne teda hrozí, že celá žalobcova rodina skončí na ulici. Vzhľadom na riziko straty prístrešku pre celú rodinu žalobca pokladal za nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovanou tak, ako to navrhol, s tým, že v demokratickom právnom štáte nie je možné,

aby osobe, ktorá byt užíva neoprávnene, bolo umožnené v ňom ďalej neoprávnene zotrvávať, v čoho dôsledku by osoba, ktorá je byt skutočne oprávnená užívať, skončila na ulici.

3. Z predloženej nájomnej zmluvy súd zistil, že obchodná spoločnosť RINER s.r.o., so sídlom v Košiciach, Fándlyho 7, IČO: 50 917 188 ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzavreli dňa 17.8.2020 zmluvu, na základe ktorej prenajímateľ za dojednané nájomné prenajal žalobcovi vyššie špecifikovaný byt, s ktorým je spojené aj užívanie spoločných častí a zariadení bytového domu a pozemku, s tým, že žalobca môže byt užívať spoločne so svojimi rodinnými príslušníkmi (články I, II, III, IV, VIII zmluvy). Z článku VII zmluvy vyplýva, že nájom bol dojednaný na dobu určitú, odo dňa podpisu nájomnej zmluvy až do 30.11.2020.

4. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č.XXXXX zo dňa 17.8.2020 súd zistil, že obchodná spoločnosť RINER s.r.o., so sídlom v Košiciach, Fándlyho 7, IČO: 50 917 188 je evidovaná ako výlučný vlastník vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti na základe titulu nadobudnutia - osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby, notárska zápisnica N 365/2019, Nz 30951/2019, NCRIs 31677/2019 zo dňa 25.9.2019. Súd zároveň z verejne prístupného katastrálneho portálu zistil, že uvedená obchodná spoločnosť bola ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti evidovaná aj v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení.

5. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, OO PZ Košice Dargovských hrdinov zo dňa 17.8.2020 súd zistil, že žalobca urobil trestné oznámenie o tom, že dňa 17.8.2020 mu nebolo umožnené cudzou ženou nasťahovanie do bytu napriek nájomnej zmluve zo dňa 17.8.2020.

6. Podľa ust. (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

10. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie v rozsahu dokazovania, aké sa vyžaduje v základnom konaní vo veci samej. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má teda povahu osvedčovania. To znamená, že súd prostredníctvom ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné. Skutkové tvrdenia je teda nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

11. Z vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť oprávnenosť požadovaného opatrenia z hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť nariadené a z hľadiska potrebnosti navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej dočasnej úpravy. Neodkladné opatrenie neprejudikuje a ani nemôže prejudikovať nárok, ktorý je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani nedeklaruje, či tu právo je alebo nie je.

12. V predmetnej veci, po vyhodnotení argumentácie, obsiahnutej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil relevantné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť situácie, ktorá vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov.

13. Nárok žalobcu, ohľadom ktorého žiada neodkladným opatrením upraviť vzájomné pomery strán, po hmotnoprávnej stránke vychádza z práva nájmu bytu.

14. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.

15. Podľa ust. cit. zákona, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je oprávnený prenajať ho inej osobe. Nájom a podnájom bytu a nebytového priestoru v dome alebo jeho časti upravujú osobitné predpisy ( odkaz na ust. a nasl. ).

16. Podľa ust. , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

17. Podľa ust. , nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

18. Podľa ust. , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

19. Podľa ust. , obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

20. Existujúce právo nájmu k vyššie špecifikovanému bytu žalobca osvedčil právnym titulom - písomnou nájomnou zmluvou, ktorá obsahuje všetky všeobecné ako aj špecifické náležitosti, vyžadované zákonom pre jej platnosť ( viď bod 3. odôvodnenia tohto uznesenia). Predloženým listom vlastníctva žalobca zároveň osvedčil, že obchodná spoločnosť RINER s.r.o., so sídlom v Košiciach, Fándlyho 7, IČO: 50 917 188 bola v čase uzavretia zmluvy výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a teda, z titulu výkonu vlastníckych práv bola oprávnená prenechať predmet svojho vlastníctva do užívania inej osobe, v danom prípade žalobcovi. Súd zároveň z verejne prístupného katastrálneho portálu zistil, že uvedená obchodná spoločnosť bola ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti evidovaná aj v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení. Z článku VII zmluvy, v ktorom bola dojednaná doba nájmu na dobu určitú, odo dňa podpisu nájomnej zmluvy až do 30.11.2020, je zrejmé, že právo nájmu žalobcovi svedčilo aj v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení.

21. Zákon poskytuje prostriedky na ochranu obsahu vlastníckeho práva, t.j. práva vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou ( ust. ). Obdobné právo na ochranu ako vlastník má aj osoba, ktorá má právo k veci (bytu) z akéhokoľvek právom aprobovaného dôvodu. Spravidla pôjde o detentora (oprávneného držiteľa), ktorým je napríklad aj nájomca. Nájomca sa teda môže domáhať uplatnenia svojho práva na nerušené užívanie predmetu nájmu, spoločných priestorov, zariadenia domu, ako aj na plnenia, ktoré sú s predmetom nájmu spojené. Môže napríklad podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti resp. bytu, za predpokladu, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi, resp. nájomcovi a odmieta mu ju vydať na užívanie, vypratať či sprístupniť alebo žalobu na zdržanie sa neoprávnených zásahov do práva nájmu.

22. Súd má za to, že je splnená aj ďalšia podmienka dôvodnosti návrhu na neodkladné opatrenie a to naliehavosť a potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, OO PZ Košice Dargovských hrdinov zo dňa 17.8.2020 vyplynulo, že žalobca urobil trestné oznámenie o tom, že dňa 17.8.2020 mu v dôsledku konania žalovanej nebolo umožnené nasťahovanie do bytu. Ak sa teda žalobca spolu so svojou rodinou dostavil v deň začiatku nájmu (17.08.2020) do predmetného bytu, aby sa tam nasťahoval a žalovaná žalobcovi neumožnila sa nasťahovať do bytu napriek tomu, že jej bola predložená nájomná zmluva, potom žalovaná zasahuje do základného oprávnenia žalobcu ako nájomcu, najmä do jeho užívacích práv a žalobca nemôže riadne realizovať svoje práva a povinnosti, plynúce z nájomného pomeru tak, ako to vyplýva z vyššie cit.ust. .

23. Súd preto návrhu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť znášať užívanie bytu, vrátane spoločných častí a zariadení bytového domu a pozemku, ktorého užívanie je spojené s užívaním bytu žalobcom a jeho rodinnými príslušníkmi a to do 30.11.2020, t.j. do doby skončenia nájmu, dojednanej v nájomnej zmluve, uzavretej s prenajímateľom (vlastníkom).

24. Podľa ust. , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

25. Podľa ust. , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

26. Podľa ust. , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

27. Podľa ust. , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

28. Súd je toho názoru, že v predmetnej veci ide práve o taký prípad, kedy neodkladným opatrením uložená povinnosť korešponduje s výrokom rozhodnutia, ktorého by sa inak žalobca mohol domáhať vo veci samej - ochrana pred neoprávneným zásahom do práva nájmu (zdržanie sa neoprávnených zásahov do práva nájmu) a teda, je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Z ust. vyplýva, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S prihliadnutím na citované ustanovenie nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, no ako to vyplýva z výkladu citovanej právnej normy, spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, tak ako je to aj v posudzovanom prípade.

29. V novej právnej úprave neodkladných opatrení sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenie nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a v ktorej sa upustilo od dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa . Ak teda súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, súd nemusí uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a to najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Pokiaľ súd pred začatím konania nariadi neodkladné opatrenie a neuloží povinnosť navrhovateľovi podať v určitej dobe žalobu, potom strana, ktorá nie je spokojná s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd poučil žalovanú o jej práve podať proti žalobcovi žalobu o určenie, že je oprávnenou nájomkyňou alebo inou oprávnenou užívateľkou alebo detentorkou bytu, alebo žalobu o vypratanie bytu, prípadne žalobu o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, s tým že následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia ( ).

31. V tomto smere, vzhľadom na dobu trvania nájmu, dojednanú v nájomnej zmluve do 30.11.2020, súd pokladá za potrebné dodať už len to, že podľa ust. súd zruší neodkladné opatrenie na návrh aj v tom prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Táto úprava zahŕňa predovšetkým tie prípady, keď došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Účelom zrušenia neodkladného opatrenia je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím súdu konštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli.

32. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vydanom pred začatím konania vo veci samej je rozhodnutím, ktorým sa konanie o nariadení neodkladného opatrenia končí ( ). Žalobca mal v tomto konaní plný úspech, preto súd podľa ust. o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

35. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.