Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-23-2020.pdf
PDF · 86.27 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pobočky zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47258713, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovanému: H. Z., K.. XX. X. XXXX, I. O. XXX XX Y. XXX, v konaní o zaplatenie 677,70 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 677,70 eur spolu s 5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
- 352,40 eur od 16.9.2017 do 13.11.2017,
- 302,40 eur od 14.11.2017 do zaplatenia,
- 425,30 eur od 16.10.2017 do 22.11.2017,
- 375,30 eur od 23.11.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 677,70 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 352,40 eur od 16.9.2017 do 13.11.2017, 302,40 eur od 14.11.2017 do zaplatenia, 425,30 eur od 16.10.2017 do 22.11.2017, 375,30 eur od 23.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 30.11.2016 uzavrel ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva I"). Obsahom úverovej zmluvy I bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 498,60 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 9 mesačných splátok vo výške 55,40 eur, t.j. celkom 498,60 eur. 3. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy vo výške 216,20 eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca predložil v prílohe. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 15.9.2017 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.
4. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 302,40 eur (z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 352,40 eur od 16.9.2017 do 13.11.2017, zo sumy 302,40 eur od 14.11.2017 do zaplatenia. 5. Žalobu ďalej žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.01.2017 uzavrel ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva II"). Obsahom úverovej zmluvy II bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 521,10 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 9 mesačných splátok vo výške 57,90 eur, t.j. celkom 521,10 eur so splatnosťou prvej splátky 15.02.2017. 6. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 165,80 eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca predložil v prílohe žaloby. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 15.10.2017 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. 7. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 375,30 eur (z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 425,30 eur od 16.10.2017 do 22.11.2017, zo sumy 375,30 eur od 23.11.2017 do zaplatenia.
8. Žalovanému bola žaloba s prílohami a procesnými poučeniami doručená v zmysle § 116 C.s.p.. Napriek výzve súdu sa žalovaný k podanej žalobe nijako nevyjadril. Žalovaný bol v konaní pasívny a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, pričom všetky písomnosti mu boli doručované na adresu jeho trvalého pobytu. Na vytýčené pojednávanie sa strany nedostavili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil iba žalobca, kvôli čomu súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával bez ich prítomnosti.
9. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov pozostávajúcich zo žaloby, zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, opakovaného upozornenia, výzvou na predčasné splatenie úveru, prehľadom splácania, ďalším spisovým materiálom, a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
10. Spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA uzatvorila so žalovaným dňa 30.11.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 260194690969197, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 498,60 eur. Žalovaný sa túto pôžičku zaviazal splácať v 9 pravidelných mesačných splátkach vo výške 55,40 eura, RPMN 0,00 % a priemernej RPMN 16,24 % s tým, že celková výška pôžičky predstavuje sumu 498,60 eura. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania. Keďže si žalovaný neplnil povinnosti v zmysle úverovej zmluvy, žalobca listom zo dňa 27.10.2017 rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 15.9.2017 a požiadal žalovaného uhradiť celý dlh vo výške 352,40 eur s príslušenstvom (dlžná sumy pozostáva v súčasnosti z 302,40 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, nakoľko došlo pred podaním žaloby k čiastočnej úhrade). 11. Ďalej spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA uzatvorila so žalovaným dňa 16.1.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 260194695667729, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 521,10 eur. Žalovaný sa túto pôžičku zaviazal splácať v 9 pravidelných mesačných splátkach vo výške 57,90 eura, RPMN 0,00 % a priemernej RPMN 16,24 % s tým, že celková výška pôžičky predstavuje sumu 521,10 eura. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania. Keďže si žalovaný neplnil povinnosti v zmysle úverovej zmluvy, žalobca listom zo dňa 24.11.2017 rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 15.10.2017 a požiadal žalovaného uhradiť celý dlh vo výške 425,30 eur s príslušenstvom (dlžná sumy pozostáva v súčasnosti z 375,30 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, nakoľko došlo pred podaním žaloby k čiastočnej úhrade).
12. V zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd za nesporné skutočnosti považoval to, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený úverový vzťah a rovnako aj výšku istiny ako aj uplatneného príslušenstva.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
15. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
16. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
18. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 391 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
21. Po preskúmaní a vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov má súd za to, že žaloba žalobcu je opodstatnená a to v celom rozsahu.
22. Žalobcom bolo jednoznačne preukázané, že so žalovaným dňa 30.11.2016 a 16.1.2017 uzatvoril zmluvy o spotrebiteľskom účelovom revolvingovom úvere a to v zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. K poskytnutiu a uplatneniu revolvingového úveru v priebehu zmluvného vzťahu však nedošlo, preto túto časť súd považoval za právne irelevantnú v tomto súdnom konaní. Na základe týchto zmlúv boli žalovanému poskytnuté dva účelové spotrebné revolvingové úvery určené na nákup spotrebného tovaru, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v dojednaných mesačných splátkach a dojednaným spôsobom. Je potrebné
poukázať na skutočnosť, že samotné úvery boli bezúročné a bez poplatkov, čo vyplýva z predložených zmlúv o spotrebiteľských úveroch, kde je výška úrokovej sadzby, RPMN a celkovej odplaty uvedená ako 0,00 %, teda všetky splátky spolu tvoria celkovú výšku poskytnutého úveru. Žalovaný preukázateľne tieto úvery riadne a včas nesplácal splátkami dojednanými v zmluve, kvôli čomu zo strany žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti oboch úverov. Žalobca si teda uplatnil iba rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom a čiastočnými úhradami žalovaného v oboch úverových vzťahoch, kvôli čomu súd neskúmal prípadnú absenciu zákonných náležitostí spotrebiteľského úveru a žalovaného preto zaviazal na úhradu celého žalovaného nároku tak, ako bol žalobcom vyčíslený a uplatnený, pričom zohľadnil čiastočné úhrady žalovaných pohľadávok zo strany žalovaného do podania žaloby (302,40 eur + 375,30 eur = 677,70 eur).
23. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to odo nasledujúceho po vyhlásení predčasného splatenia celých úverov a po dni vykonania čiastočných úhrad zo strany žalovaného tak, ako to požadoval žalobca v žalobe. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. v znení platnom v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu.
24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mal žalobca úspech v celom svojom uplatnenom nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.