Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľky: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len odporca): Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený: JUDr. Peter Pohančeník, so sídlom Palárikova 93, Čadca, IČO: 37972120, o manželské výživné, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -127 zo dňa 10.12.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. -144 zo dňa 20. apríla 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu v súvislosti s opravným uznesením vo výrokoch I. a IV. p o t v r d z u j e .

Vo výroku II. rozsudok prvoinštančného súdu v súvislosti s opravným uznesením z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku III. ako odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu v súvislosti s opravným uznesením n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v súvislosti s opravným uznesením prvoinštančný súd uložil odporcovi platiť navrhovateľke manželské výživné v sume 200 € mesačne počnúc dňom 21.6.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Zameškané výživné za obdobie od 21.6.2019 do 10.12.2019 v sume 946,67 € povolil odporcovi splácať v splátkach po 50 € mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením jednej splátky. Odporcovi uložil zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca súdny poplatok za návrh v sume 144 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že účastníci konania sú manželia, v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti od jari 2019, kedy sa odporca zo spoločnej domácnosti odsťahoval. V čase začatia súdneho konania bola navrhovateľka nezamestnaná, od 2.7.2019 je zamestnaná na Mestskom úrade v Čadci, jej príjem je priemerne 584,09 € mesačne. Odporca je od 26.4.2019 zamestnaný v zahraničnej firme v Nórsku, jeho príjem je priemerne 2.806 €. Z uvedeného súd ustálil, že odporca má príjem takmer 5-násobne vyšší ako je príjem navrhovateľky. Celá starostlivosť o domácnosť a deti je na navrhovateľke. Príjem navrhovateľky nepostačuje na zaplatenie výdavkov na elektriku, vrátane poplatku RTVS, internet, motorové vozidlo, cestovné, stravu, hygienické a čistiace potreby, mobil, oblečenie, obuv a podobne.

Nemá ani dostatok finančných prostriedkov na platenie ďalších nevyhnutných výdavkov spojených s deťmi, nakoľko výživné, ktoré platí odporca, tieto výdavky nepokryje. Na druhej strane odporca okrem celkového výživného vo výške 430 € mesačne na obidve deti, platí ďalšie výdavky na bývanie, stravu, mobil, splátky pôžičiek, hygienu vo výške cca 1.312 € mesačne. Súd ocenil prístup odporcu, ktorý naďalej platí hypotéku na byt a poplatky na správu bytu, hoci v predmetnom byte nebýva, avšak je jeho spoluvlastníkom. Navrhovateľka platí výdavky nielen na domácnosť a deti, ale aj na svoje životné potreby, opravu a údržbu motorového vozidla, na čo jej príjem nepostačuje a pokiaľ má byť životná úroveň oboch manželov rovnaká, súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200 € mesačne. Uvedenú sumu považoval so zreteľom na všetky okolnosti za dostatočnú na pokrytie jej odôvodnených potrieb. Vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke určil dňom podania návrhu na súd dňa 21.6.2019. Keďže výživné je splatné mesačne vopred, splatné výživné za obdobie od 21.6.2019 do dňa rozhodnutia súdu 10.12.2019 ustálil sumou 1.466,67 € (7 mesiacov: júl 2019 až január 2019 x 200 € = 1.400 € + pomerná časť za 10 dní za mesiac jún 2019 je 66,67 € = 1.466,67 €). Odporca výpismi z účtu preukázal, že v priebehu súdneho konania zaplatil navrhovateľke 1.600 €, tieto čiastky platil ako výživné na maloletého syna K. a aj ako výživné pre navrhovateľku. Podľa navrhovateľky išlo len o výživné na syna, ktoré odporca doplácal aj za predošlé mesiace, kedy si vyživovaciu povinnosť neplnil. Súd dospel k záveru, že je dôvodné brať do úvahy platenie výživného na mal. dieťa v súdom určenej výške 180 € mesačne a zvyšné zaplatené čiastky započítať na manželské výživné. Výživné na mal. dieťa za 7 mesiacov predstavuje 1.080 €. Po odpočítaní výživného na mal. dieťa v sume 1.080 € zo sumy zaplatenej odporcom 1.600 € započítal na manželské výživné sumu 520 €, v nadväznosti na čo zameškané výživné po odpočítaní zaplateného manželského výživného ustálil sumou 946,67 €. Nedoplatok na výživnom umožnil zaplatiť odporcovi v mesačných splátkach po 50 € splatných spolu s bežným výživným. S poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka je oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle , uložil vzhľadom na výsledok súdneho konania súdny poplatok zaplatiť odporcovi v súlade s položkou č. 8 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a Výšku poplatku ustálil sumou 144 € (ako 2 % z trojnásobku ročného plnenia - 7.200 €). O trovách konania rozhodol podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie odporca. Zastal názor, že v konaní nebola preukázaná dôvodnosť určenia manželského výživného. Ako dôvod na podanie návrhu navrhovateľka uviedla skutočnosť, že odporca má novú prácu a vyšší príjem. Dôvodom podania návrhu teda nebola otázka potreby prispievať na životnú úroveň navrhovateľky, ale snaha mať podiel na vyššom príjme odporcu. Manželské výživné je určené aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v konaní bolo súhlasným vyhlásením účastníkov konania preukázané, že odporca hradí hypotéku na byt, v ktorom býva navrhovateľka v sume 205 € mesačne, hradí aj výdavky na správu bytu bytu 120 € mesačne, ako i poplatky za odpad za celú rodinu v sume 120 € ročne. Uhrádza tak celkovo výdavky 335 € mesačne, hoci býva na inom mieste. Vytýkal, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia, nie je preskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov. Pokiaľ sa jedná o výdavky domácnosti, bolo preukázané, že odporca sa podieľa na úhradách spojených s užívaním bytu a bývaním. Spochybnil výdavok navrhovateľky v sume splátky pôžičky bratovi 100 €. Pred konaním o manželskom výživnom prebiehalo konanie o výživnom na maloletého syna K., navrhovateľka v tomto konaní neuviedla, že by mala pôžičku, a teda pokiaľ ku dňu 10.12.2019 splatila štyri splátky po 100 eur, pôžičku by splácala už od augusta 2019, teda i v priebehu konania o výživnom na maloletého syna. Ďalej spochybnil výdavky navrhovateľky na hygienické a čistiace prostriedky v sume 110 € mesačne ako neprimerane vysoké. Výdavky navrhovateľky ustálil sumou 330,58 € mesačne (so splátkou pôžičky sumou 430,58 € mesačne). Z toho vyplýva, že z mesačného príjmu 584,09 €, navrhovateľke ostáva suma 250 € mesačne (so splátkou pôžičky suma 150 eur mesačne). Napriek tomu súd konštatoval, že príjem navrhovateľky nepostačuje na zaplatenie výdavkov na elektrinu, vrátane RTVS, internetu, motorového vozidla, cestovného, hygienických a čistiacich potrieb, oblečenia a podobne. Ďalej poukázal, že navrhovateľka vo vyjadrení v konaní o rozvod manželstva uviedla mesačný príjem v čistom v sume 650 až 700 eur, v nadväznosti na čo rozsudok okresného súdu v časti výpočtu výdavkov navrhovateľky považoval nesprávny. Ďalej oponoval, že manželské výživné nie je určené na platenie výdavkov týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti. Na tento účel slúži výživné na maloleté dieťa. V prípade výživného na plnoletého syna Z., ako i výživného na maloletého syna K. bola uzatvorená dohoda medzi účastníkmi konania. Dohodu o výške výživného by navrhovateľka za syna K. neuzatvorila, pokiaľ by nemala dostatok finančných prostriedkov spojených na úhradu výdavkov maloletých detí. Pokiaľ sa týkalo výroku rozsudku o zameškanom výživnom, súd vyčíslil výživné za obdobie od 21.6.2019 do

10.12.2019 na sumu 1.466,67 €. S týmto výpočtom sa nemožno stotožniť. Súd konštatoval, že výživné je splatné mesiac dopredu, ale nakoľko rozhodoval 10.12.2019 a splatnosť manželského výživného určil na 15. deň v mesiaci, výživné na mesiac január 2020, splatné do 15.12.2019, nemal vôbec do zameškaného výživného určovať, nakoľko toto výživné v čase rozhodovania súdu nebolo splatné. Z toho vyplýva, že určenie zameškaného výživného sa malo vzťahovať na obdobie od 21.6.2019 do 31.12.2019, teda 6 mesiacov po 200 €| a jún 2019 po 66,67 €, celkovo 1.266,67 €. Ďalej namietal započítanie už zaplatených súm, kde okresný súd konštatoval, že odporca zaplatil 16.7.2019 150 €, 14.8.2019 400 €, 16.9.2019 400 €, 17.10.2019 450 € a 11/2019 200 €, teda celkovo 1.600 €. Na maloletého syna K. súd započítal sumu 180 € mesačne, čo nie je správne, predovšetkým preto, že výživné na maloletého K. bolo určené v sume 150 € mesačne a 30 € mesačne bolo určených na tvorbu úspor. Výživné na tvorbu úspor bolo určené od právoplatnosti rozsudku, ktorá nastala v 12/2019. Teda pokiaľ ide o výšku započítanú na maloletého K., súd mohol započítať na výživné len sumu 150 € mesačne. Správny výpočet časti plnenia odporcu na výživné pre maloletého K. je 6 mesiacov po 150 € v sume 900 € a 53,23 € za jún 2019, celkovo 953,23 €. Po odpočítaní odporcom zaplatenej sumy 1.600 €, ostáva na manželské výživné 646,77 €. Manželské výživné za rozhodné obdobie je 1.266,67 €, zaplatené manželské výživné predstavuje 646,77 €, a teda nedoplatok zameškaného manželského výživného je 619,90 € a nie súdom určená suma 946,67 €. Ďalej odporca vytýkal, že po verejnom vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 10.12.2019 súd neodôvodnil výrok 2 rozsudku o zameškanom výživnom. Na žiadosť odporcu o odôvodnenie rozsudku mu bolo oznámené, že dôvody budú uvedené v písomnom vyhotovení rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na ust. , ako i skutočnosť, že pokiaľ účastník konania sa má dôvody rozhodnutia dozvedieť až z jeho písomného vyhotovenia, mal by byť súd schopný v zákonnej lehote 30 dní v písomnej podobe toto vyhotoviť. Žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť a súčasne žiadal, aby sa odvolací súd vysporiadal s porušením práva odporcu na odôvodnenie rozhodnutia súdu po vyhlásení verejného rozsudku.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Potvrdila, že odporca platí hypotéku, výdavky na správu bytu, avšak v byte bývajú jeho deti a byt je v jeho spoluvlastníctve. Byt opustil dobrovoľne. Vyčíslila pravidelné výdavky odporcu, výdavky navrhovateľky a podotkla, že v týchto nie sú zahrnuté jednorazové výdavky. Porovnala, že odporcovi zostáva po úhrade výdavkov 931 € a jej 41,69 €. Ak vo výdavkoch odporcu sú uvedené aj pôžičky, ktoré podľa jej názoru nebolo potrebné zadovážiť, odporca má neporovnateľne vyššiu životnú úroveň ako navrhovateľka a zostane mu viac ako 22-násobne vyšší príjem ako jej. Zastala názor, že odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti predpísané zákonom. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania jasne a výstižne vysvetlil, že životná úroveň manželov nie je rovnaká a zistené rozdiely sú tak intenzívne, že zakladali neprípustný rozdiel v životnej úrovni účastníkov konania, ktoré bolo potrebné kompenzovať určením výživného. Ďalej uviedla, že po verejnom vyhlásení rozsudku súd stručne a jasne rozsudok odôvodnil.

4. Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase vyhlásenia rozsudku bola navrhovateľka už zamestnaná a jej čistý mesačný príjem bol vo výške 584,09 €. Ďalej uvádza, že zo súčasného príjmu nedokáže zabezpečiť svoje potreby, najmä kultúrne a spoločenské vyžitie, na druhej strane uvádza výdavky na oblečenie, obuv v sume 100 €. V nadväznosti na uvedené, jej vyjadrenie o neschopnosti zabezpečiť potreby domácnosti, považoval za nedôveryhodné. Pokiaľ uvádza, že jej po úhrade výdavkov ostáva 41,69 €, zabudla pripočítať výživné na deti v sume 430 € mesačne, prídavky na deti v sume 46 € mesačne a daňový bonus 45 € mesačne. Pokiaľ namieta pôžičku odporcu, zdôraznil, že po odsťahovaní si musel zakúpiť základné zariadenie na bývanie, toto mohol uhradiť jedine z pôžičky a preto žiadal, aby tieto výdavky spochybňované neboli. K námietke týkajúcej sa odôvodnenia rozhodnutia po jeho vyhlásení uviedol, že navrhovateľke unikla skutočnosť, že nebol odôvodnený jeden z výrokov vyhláseného rozhodnutia.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu odporca uviedla, že odporca prekrúca fakty, jej predošlé vyjadrenia si upravuje v takom znení, ako mu to vyhovuje. Opravu auta považuje za nevyhnutnú položku, ktorú je potrebné zaplatiť. Pokiaľ uvádzala výdavky, išlo o výdavky výlučne na jej osobu, do týchto nezahrnula výdavky na deti a pokiaľ sa týka výdavkov na pôžičky, tieto naďalej spochybňovala, nakoľko odporca býva u svojho brata, ktorému platí mesačne 250 € ako nájomné a preto je neuveriteľné, že by si musel zakupovať základné vybavenie na bývanie.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný obsahom podaného odvolania (, ) postupom bez nariadenia

pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu v súvislosti s opravným uznesením vo výrokoch I. a IV. potvrdil, vo výroku II. rozsudok prvoinštančného súdu v súvislosti s opravným uznesením zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vo výroku III. ako odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponechal rozsudok prvoinštančného súdu v súvislosti s opravným uznesením nedotknutý, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, pokiaľ výživné v prospech navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi ustálil sumou 200 € mesačne počnúc dňom 21.6.2019, teda dňom podania návrhu.

8. Pokiaľ i odporca v podanom odvolaní namietal, že prvoinštančný súd sumu výživného ustálil rovnakou finančnou čiastkou i napriek tomu, že v čase podania návrhu bola navrhovateľka nezamestnaná a zamestnala sa až od 2.7.2019, odvolací súd poznamenáva, že ide o tak krátke časové obdobie, preklenutie ktorého je možné vyvážiť i sumou výživného v rovnakej finančnej čiastke ako bola súdom priznaná navrhovateľke i na čas po tom, ako si našla zamestnanie.

9. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká (§ 71 ods. 1 Zákona o rodine). Zároveň súd pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadne na starostlivosť o domácnosť. V nadväznosti na uvedené, prvoinštančný súd správne pri rozhodovaní zohľadňoval poplatky, ktoré odporca vynakladá na úhradu hypotéky za byt, v ktorom býva navrhovateľka s deťmi, výdavky na správu bytu, ako i poplatok za odpad za celú rodinu, v celkovej výške 335 € mesačne. Zároveň zohľadnil výdavky odporcu tak, ako ich v konaní preukázal, ako i úhradu výživného v prospech detí. Na druhej strane prihliadol na výdavky navrhovateľky, do ktorých neboli zahrnuté náklady na výživné v prospech detí, ktoré navrhovateľka i napriek tomu, že sa o tieto osobne stará, nepochybne vynakladá. Ide predovšetkým o nepravidelné, náhodivšie sa vyskytujúce výdavky. Pri rozhodovaní o manželskom výživnom nejde o dosiahnutie mechanickej rovnosti, ide o to, aby sa dorovnal nepomer medzi príjmom niektorého z manželov, ktorý v podstatnej miere prevyšuje príjem a zárobkové možnosti druhého manžela. V súlade s ustanovením § 71 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že na rozdiel od odporcu navrhovateľka tým, že sa osobne stará o domácnosť a deti, nemá možnosť za prácou vycestovať, nájsť si lepšie platenú prácu. Je odkázaná v podstate iba na pracovné možnosti, ktoré sa ponúkajú v okolí jej bydliska.

10. Vychádzajúc preto z presvedčenia, že prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a ustálenou výškou výživného iba v primeranom rozsahu zmiernil nepomer medzi príjmom odporcu a navrhovateľky, samozrejme i medzi rozdielom, ktorý obom ostáva po úhrade výdavkov nevyhnutných jednak na zabezpečenie vlastných životných potrieb u každého na chod vlastnej domácnosti, na zabezpečenie iných nevyhnutných výdavkov, ktoré či už v súvislosti so zabezpečením lekárskej starostlivosti, cestovného a podobne, je potrebné pravidelne uhrádzať, vo výroku I. rozsudok prvoinštančného súdu v súvislosti s opravným uznesením stotožniac sa i s jeho odôvodnením, postupom podľa , potvrdil.

11. Pokiaľ sa týkalo odvolania odporcu do výroku II., ktorým prvoinštančný súd ustálil výšku zameškaného výživného, v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s námietkami odporcu o tom, že prvoinštančný súd nesprávne do zameškaného výživného započítal i výživné za január 2020 a to i napriek tomu, že rozhodoval 10.12.2019. Za nie bez významu odvolací súd považoval dodať, že prvoinštančný súd zročnosť bežného výživného určil vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a napriek tomu, že rozhodoval 10.12.2019, do zameškaného výživného započítal i výživné za mesiac december. V tomto smere sa však odporca proti rozsudku prvoinštančného súdu neodvolal, sám uviedol, že zameškané výživné sa malo vzťahovať na obdobie od 21.6.2019 do 31.12.2019, v nadväznosti na čo súc odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, na pochybenie prvoinštančného súdu neprihliadal. V podanom odvolaní odporca ďalej vytýkal, že prvoinštančný súd na maloletého syna K. započítal sumu 180 € mesačne i napriek tomu, že bežné výživné bolo určené sumou 150 € mesačne a 30 € mesačne bolo určených na tvorbu úspor. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd považoval za potrebné, aby si prvoinštančný súd pripojil rozsudok o určení výživného v prospech

maloletého syna K., z rozsudku ustálil právoplatnosť výrokovej časti rozhodnutia, ktorá sa viazala na určenie výživného na tvorbu úspor a sumu zameškaného výživného potom upravil v súlade s rozhodnutím prvoinštančného súdu, najmä z hľadiska právoplatnosti a vykonateľnosti jeho jednotlivých výrokov. Pokiaľ odporca ďalej vytýkal, že po verejnom vyhlásení rozsudku prvoinštančný súd ohľadne zameškaného výživného rozsudok neodôvodnil, jeho pochybenie bolo napravené odvolacím súdom tým, že vo výroku o zameškanom výživnom odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v súvislosti s opravným uznesením zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby po vyhlásení nového rozhodnutia toto i adekvátne odôvodnil.

12. Výrok III. rozsudku prvoinštančného súdu odvolaním napadnutý nebol, preto ho odvolací súd ponechal nedotknutý.

13. Nakoľko odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I. o bežnom výživnom, rozhodoval i o práve účastníkov na náhradu trov odvolacieho konania. V súlade s ustanovením v spojení s ustanovením žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )