Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-2-2020.pdf
PDF · 86.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou G., v spore žalobkyne:, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX D. S., zast.: JUDr. Jiří Choutka, advokát so sídlom Štúrovo námestie 121, 911 01 Trenčín, proti žalovaným: 1/ Z. I., 2/ Z. I., žalovaní 1/ a 2/ zast.: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne: J. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX D. S., štátny občan Slovenskej republiky, žalovaného 1/: Z. I., a žalovanej 2/: Z. I. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Q., v obci D. S., v okrese H. nad H., evidovaným Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, zapísaným na LV č. XXX ako pozemok parc. reg. „E“ č. XX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 104 m2 a pozemok parc. reg. „E“ č. XX/ X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 158 m2 zrušuje a vyporiadava tak, že tieto nehnuteľnosti prikazuje do vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 1/ náhradu za prikázanie spoluvlastníckeho podielu v sume 249,88 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na bankový účet Slovenského pozemkového fondu so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345.
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 2/ náhradu za prikázanie spoluvlastníckeho podielu v sume 999,53 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na bankový účet Slovenského pozemkového fondu so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345.
IV. Žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.1.2020 sa žalobkyňa proti žalovaným domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q., v obci D. S., v okrese H. nad H., evidovaným Okresným úradom H. nad H., katastrálny odbor, zapísaným na LV č. XXX ako pozemok parc. reg. „E“ č. XX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 104 m2 a pozemok parc. reg. „E“ č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 158 m2 a jeho vyporiadania tak, že súd predmetné nehnuteľnosti prikáže do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. V žalobe uviedla, že je podielovou spoluvlastníkom s podielom vo veľkosti 1/8, 2/32, 5/32 a 1/32 k celku, žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom s podielom vo veľkosti 1/8 k celku a žalovaný 2/ je podielovým spoluvlastníkom s podielom vo veľkosti 1/2 k celku. Žalobkyňa je tiež výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pozemkov reg. „E“ parcela č. XX/X, výmera 106 m2, druh pozemku záhrada, parcela č. XX/X, výmera 43m2, druh pozemku záhrada, parcela č. XX/X, výmera 40m2, druh pozemku záhrada a parcela č. XX/X, výmera 230m2, druh pozemku záhrada, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva
č. XXX, k. ú. Q., obec D. S., okres H. nad H., evidovaný Okresným úradom H. nad H., katastrálny odbor a tiež nehnuteľnosti stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na pozemku parcela č. XX, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. Q., obec D. S., okres H. nad H., evidovaný Okresným úradom H. nad H., katastrálny odbor. Žalobkyňa v má záujme vyporiadať spoluvlastnícke podiely aj vzhľadom na to, že na predmetných parcelách je postavený rodinný dom vo výlučnom vlastníctve. Uvedená skutočnosť podielového spoluvlastníctva žalobkyni bráni slobodne nakladať s majetkom. Predmetný rodinný dom je umiestnený na pozemkoch s podielovým vlastníctvom tak, že ich rozdelením by bol zmarený prístup do rodinného domu, i jeho užívanie zodpovedajúcim povahe na aký účel slúži rodinný dom a pozemky ako celok. Najmä pozemky priliehajúcej k rodinnému domu vytvárajú jednotný funkčný celok, slúžiaci na jeho lepšie využívanie a taktiež blízkosť domu, v ktorom žalobkyňa býva, zlepšuje využívanie veci ako celku. Žalobkyňa chce predmetné nehnuteľnosti využívať nakoľko si chce zveľadiť svoj rodinný dom, k predmetnému miestu má citový vzťah. Podaním v spore dňa 6.7.2020 strana žalobkyne uviedla, že za primeranú náhradu považuje sumu 7,63 eur/m2, zároveň oznámila že nárok na náhradu trov konania si neuplatňuje.
2. Žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu k žalobe uviedli, že súhlasia s návrhom so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, pozemok parc. reg. „E“ č. XX/X- a pozemok parc. reg. „E“ č. XX/X k.ú. Q. a i s tým, aby súd prikázal do vlastníctva žalobkyne spoluvlastnícke podiely žalovaných za primeranú náhradu, ktorá bude zohľadňovať ponuku a dopyt na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. S primeranou náhradou vo výške 7,63 eur za m2 žalovaní prostredníctvom zástupcu súhlasili.
3. Strana žalovaných sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila, súd konal pojednávanie v jej neprítomnosti, na ktorom vykonal dokazovanie listinami: LV č. XXX a LV č. XXX a č. XXX, k.ú. Q..
4. Podľa výpisu z LV č. XXX pre k.ú. Q., obec H. nad H., okres D. S. sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Q., zapísaných na LV č. XXX ako pozemok parc. reg. „E“ č. XX/X -zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 104 m2 a pozemok parc. reg. „E“ č. XX/ X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 158 m2, žalobkyňa v podiele 1/8, 2/32,5/32 a 1/32 k celku t.j. 12/32 - tin k celku, žalovaný 1/ v podiele 1/8-ina k celku a žalovaná 2/ 1-ica k celku. Z výpisu z LV č. XXX a č. XXX pre k.ú. Q., je zrejmé, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. reg. „E“ č. XX/X, XX/X, XX/X a XX/X a tiež stavby v k.ú. Q. - rodinného domu súp. č. XX.
5. Súd pri posudzovaní nárokov strán sporu vychádzal z ustanovení § 137 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (zákona č.40/1964 Zb.), ktoré upravujú otázky podielového spoluvlastníctva.
6. Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
7. Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelne využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatnými spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
8. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
9. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
10. Podľa ust. 186 C.s.p. skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty
Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
11. Podľa ust. § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
12. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci.
13. Hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd prikročil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva je skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci neuzavreli dohodu o jeho zrušení a vyporiadaní. Súd mal preukázané tvrdeniami strán sporu, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, pozemku, ku ktorému podielové spoluvlastníctvo žiada žalobkyňa zrušiť a vyporiadať prikazaním veci za primeranú náhradu.
14. Súd rešpektoval zásadu, že žalobkyňu, ktorý už nechce zotrvať v spoluvlastníckom zväzku so žalovanými nie je možné nútiť, aby v takomto právnom vzťahu zotrvala proti svojej vôli, keď je možné účelnejšie riešenie. Súd s prihliadnutím na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany strán sporu nezistil okolnosti, ktoré by bránili zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.
15. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Súd mal v konaní preukázané listom vlastníctva v k.ú. Q. a tvrdeniami žalobkyne v žalobe a tvrdeniami zástupcu žalovaných vo vyjadrení k žalobe, že vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a výmeru vyporiadavaných nehnuteľností-pozemkov nie je možné podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, pozemku vyporiadať reálnym rozdelením a vzhľadom, že o vyporiadavanú nehnuteľnosť prikázaním prejavil záujem jeden z podielových spoluvlastníkov, a to žalobkyňa, sú splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, teda predpoklady pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, a to prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Zároveň súd prihliadal na súhlas žalovaných s prikázaním veci žalobkyni, i na výšku navrhovanej primeranej náhrady, ktorá vzhľadom na vykonané dokazovania spĺňa zákonné podmienky výšky primeranej náhrady. Čo sa týka výšky primeranej finančnej náhrady, táto nebola medzi stranami sporná, a to vo výške 7,63 eur/m2 a preto súd uložil žalobkyni povinnosť vzhľadom na výmeru vyporiadavaných nehnuteľností-pozemkov a veľkosť spoluvlastníckeho podielu ostatných podielových spoluvlastníkov-žalovaných zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanému 1/ sumu 249,88 eur a žalovanej 2/ sumu 999,53 eur, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu ako zástupcovi žalovaných.
16. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust,. § 232 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa ust. § 255 ods.1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, žalobkyni by patril nárok na náhradu trov konania, žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).