Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Csp-21-2020.pdf
PDF · 98.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47967692, zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45018201, proti žalovanému H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto Zvolen, o zaplatenie 516,45 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 516,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 96,- € od 10.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 393,20 € od 04.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 27,25 € od 04.11.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.09.2019 bol na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu z titulu istiny vo výške 516,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 96,- € od 10.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 393,20 € od 04.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 27,25 € od 04.11.2016 do zaplatenia, a tiež nahradiť trovy súdneho konania. Žalobný návrh žalobca zdôvodnil tým, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469 (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu, s tým, že v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb, s tým, že so žalovaným sa Slovak Telekom dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Slovak Telekom na základe predmetnej uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval faktúrami, ktoré v žalobnom návrhu špecifikoval dátumom vystavenia, variabilným symbolom a fakturovanou sumou, ako i lehotou splatnosti. Žalovaný si svoje zmluvne dohodnuté záväzky neplnil, keďže neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, hoci bol upomienkami opakovane vyzývaný k úhrade týchto dlžných faktúr. Keďže žalovaný je s úhradou predmetných faktúr v omeškaní, uplatnil si žalobca aj zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. K zmluvnej pokute uviedli, že nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Tiež uviedli spôsob výpočtu tejto zmluvnej pokuty podľa vzorca : zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP).
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 16.10.2019 vydal platobný rozkaz sp.zn.6Up/1155/2019, avšak nakoľko predmetný platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, postupoval súd v súlade s § 10 ods. 1 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, v zmysle ktorého upovedomil súd žalobcu o tejto skutočnosti a vyzval ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p.. Právny zástupca žalobcu v reakcii na výzvu súdu navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému na jej prejednanie v zmysle § 10 ods. 3 resp. § 14 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní prípisom zo dňa 22.04.2020.
3. Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 116 ods. 3 C.s.p., ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
4. Súd postupoval podľa citovaného § 116 C.s.p., keďže žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu uvedenú v žalobe, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného. Zo správy OO PZ Zvolen súd zistil, že šetrením na tejto adrese bolo zistené, že žalovaný sa tam nezdržiava, pričom teta dotyčného R. E.Á. hliadke uviedla, že tento je dlhodobo v Anglicku, ale bližšie informácie k jeho pobytu uviesť nevedela. Ešte lustráciou v registri ZVJS vykonanou upomínacím súdom bolo zistené, že žalovaný nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Taktiež lustráciou vykonanou v tom čase v rámci upomínacieho konania v registri Sociálnej poisťovne nebol zistený žiaden zamestnávateľ žalovaného, prostredníctvom ktorého by mu súd mohol doručovať súdne zásielky. Žalobu a ďalšie dokumenty sa žalovanému nepodarilo doručiť ani v súlade s ustanovením § 106 ods. 3 C.s.p. prostredníctvom Mesta Zvolen v súlade s ustanovením § 106 ods. 3 C.s.p.. Keďže konkrétne miesto pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba s prílohami sa dňom 14.06.2020 považuje za doručenú žalovanému.
5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 09.09.2020, na ktoré sa nedostavila žiadna zo strán sporu, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili formou elektronického podania doručeného na tunajší súd dňa 09.09.2020 ráno o 07.30 hod., keď žiadali ospravedlniť tak svoju neúčasť, ako i neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní a zároveň žiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti, a to z dôvodu značnej pracovnej zaneprázdnenosti a najmä z dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň vyjadrili súhlas s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci bez ich prítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 106 C.s.p.. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložil do súdneho spisu v priebehu konania žalobca a to: dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.08.2016 z č.l.5-6, poštový podací hárok z č.l.12-13, faktúry za mobilné služby z č.l.14-18, odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb z č.l.20, oznámenie o postúpení pohľadávky z č.l.24, výzvu na zaplatenie
- predžalobná výzva z č.l.25, zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.08.2016 z č.l.26-27, prílohu č.1 k platnému cenníku z č.l.34-35, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. z č.l.35-41, čiastkovú faktúru za služby mobilnej siete z č.l.54, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.08.2016 v znení dodatku k tejto zmluve zo dňa 15.08.2016 súd zistil, že bola uzavretá podľa zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb (ďalej len „všeobecné podmienky“) a Cenník. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
ako užívateľovi tzv. SIM kartu č.XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXX XXX XXX za účelom umožnenia pripojenia sa žalovaného do siete žalobcu a používania služieb v účastníckom programe Happy XXL NAJ. Zároveň sa právny predchodca žalobcu zaviazal odpredať žalovanému mobilný telefón Sony Xperia XA (ďalej len „MT“) za akciovú kúpnu cenu 1,- €, pričom žalovaný zobral na vedomie, že rozdiel medzi neakciovou maloobchodnou cenou MT podľa cenníka neakciových telefónov aktuálneho v deň uzavretia tohto dodatku vo výške 319,- € a akciovou kúpnou cenou MT predstavuje zľavu poskytnutú mu z dôvodu doby viazanosti dohodnutej v tejto zmluve. Doba viazanosti bola dojednaná na 24 mesiacov. V zmluve boli špecifikované všetky služby, ktoré boli žalobcom žalovanému aktivované. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb. Zo Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ktoré nadobudli účinnosť 01.02.2016, súd okrem iného zistil, že v časti III. článok 3 práva a povinnosti podniku v bode 1 písm. d) je uvedené, že podnik má okrem ďalších práv podľa zmluvy alebo príslušných predpisov najmä právo požadovať úhradu fakturovanej sumy za služby ešte pred ukončením zúčtovacieho obdobia minimálne vo výške pravidelnej mesačnej platby za službu na základe čiastkovej faktúry v lehote splatnosti 5 pracovných dní od jej vystavenia. Čiastková faktúra sa zasiela účastníkovi v listinnej forme. Podnik oznámi účastníkovi vystavenie čiastkovej faktúry v deň jej vystavenia aj prostredníctvom volania alebo sms správy, ak je to možné. K tomuto postupu má podnik právo pristúpiť v prípadoch, keď je primerané domnievať sa, že úhrada jeho pohľadávok je ohrozená, najmä ak účastník: d1) je dlžníkom podniku, d2) vykázal v zúčtovacom období neprimerane vysoký nárast objemu služieb s dôsledkom neprimeraného nárastu fakturovanej sumy alebo d3) nebude v budúcnosti schopný riadne hradiť svoje finančné záväzky, alebo d4) umožňuje tretej osobe zneužívanie služieb a bezodkladne nezabezpečí všetky úkony smerujúce k upusteniu a takejto činnosti. Z faktúry č.7608987298 zo dňa 15.10.2016, splatná 03.11.2016, z faktúry č.76081111594 zo dňa 15.09.2016, splatná 03.10.2016, z čiastkovej faktúry za služby mobilnej siete č.1900856195 zo dňa 04.09.2016, splatná 09.09.2016, súd zistil, že nimi právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému cenu za mesačné poplatky, ako i poplatky za hlasovú a nehlasovú spotrebu resp. iné poplatky a služby, a tiež faktúrou č.1900856195 bola fakturovaná spotreba roaming v zmysle VOP časť III. článok 3.1 písm. d), a to všetko spolu v celkovej výške 516,45 €. Z odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 04.05.2017 súd zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanému, v ktorom uviedli, že evidujú, že ako účastník ani v lehote 45 dní po splatnosti neuhradil splatné faktúry za užívanie verejných elektronických komunikačných služieb poskytovaných prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, v dôsledku čoho mu oznámili, že odstupujú od predmetnej zmluvy s účinnosťou od 14.05.2017 v súlade s tam citovanými zákonnými ustanoveniami, ako i zmluvnými ustanoveniami, a to z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti, pričom zároveň uviedli zoznam neuhradených faktúr po splatnosti. Taktiež ho upozornili, že ak napriek tejto písomnej výzve bude nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môžu v zmysle § 43 ods. 13 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu jeho peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez jeho súhlasu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2018 súd zistil, že ho adresoval právny predchodca žalovanému, v ktorom mu oznámili, že postúpili pohľadávky, ktoré majú voči nemu a boli vyúčtované v tam špecifikovaných faktúrach, v celkovej výške 516,45 € spolu s príslušenstvom na žalobcu, pričom postúpenie pohľadávok sa uskutočnilo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi Slovak Telekom, a.s. a BENCONT COLLECTION, a.s. dňa 04.07.2018, v dôsledku čoho všetky predmetné pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli k 03.08.2018 do vlastníctva spoločnosti žalobcu. Z výzvy na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 16.08.2019 súd zistil, že ju adresoval právny zástupca žalobcu žalovanému, v ktorom mu oznámili, že aktuálny zostatok pohľadávky zo zmluvy č.XXXXXXXXXX ku dňu 16.08.2019 predstavuje sumu 590,07 €, ktorú žiadali uhradiť do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na tam uvedený bankový účet, s tým, že v opačnom prípade si budú svoju pohľadávku vymáhať súdnou cestou. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH171652688 súd zistil, že dňa 21.08.2019 bola žalovanému zasielaná poštová zásielka pod podacím číslom RE264075449SK. Na okraj súd uvádza, že v rámci tohto konania boli do súdneho spisu predložené viaceré listinné dôkazy, ktoré sa týkali tretej osoby menom I.Ó. A., ktoré súd neoboznamoval, a teda nevykonal ich ako listinný dôkaz v tomto konaní, nakoľko sa netýkali predmetu sporu resp. strany v tomto súdnom spore.
7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Súd posúdil predmetný záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb ako občianskoprávny a spotrebiteľský vzťah. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie sumy 516,45 €, ktorá predstavovala cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a ďalšie súvisiace služby, ktoré boli riadne vyúčtované a vyfakturované právnym predchodcom žalobcu žalovanému, avšak z jeho strany neboli uhradené. Súd považoval nárok žalobcu na úhradu týchto služieb v predmetnej výške za nesporný, keďže súd nemal nijakým spôsobom preukázané, že by žalovaný tieto čiastky žalobcovi uhradil, resp. že by tento nárok žalobcu akýmkoľvek spôsobom spochybnil, napr. z dôvodu, že by niektoré z týchto služieb v skutočnosti neboli poskytnuté. Žalovaný v súdenej veci je v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, pričom toto omeškanie stále trvá. Na základe toho súd žalobcovi prisúdil aj nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými boli vyúčtované poskytnuté elektronické komunikačné služby a ďalšie s tým súvisiace služby, pričom úrok z omeškania bol prisúdený vo výške tak, ako bol žalobcom uplatnený, t.j. 5 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB bola od 16.03.2016 vo výške 0 %, teda úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške.
9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu
priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.