Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-38-2019.pdf
PDF · 106.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. Y., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, bytom ako matka, dieťa rodičov: matky Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, U. a otca S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, N., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Maloletý H. Y., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec S. S., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého H. Y., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 120 EUR mesačne počnúc dňom 20.03.2019, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné na maloletého H. Y., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 20.03.2019 do 31.08.2020 vo výške 2 086,45 EUR je otec S. S., nar. XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 60 EUR spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.03.2019 žiadala matka maloletého, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca plnením si vyživovacej povinnosti vo výške 200 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec sa o maloletého po jeho narodení vôbec nezaujímal. Prvýkrát ho videl, keď mal maloletý jeden mesiac. Od narodenia maloletého platil matke výživné vo výške 150 EUR mesačne. Od decembra 2018 prestal prispievať na výživu maloletého. O maloletého nejaví žiaden záujem. So starostlivosťou o maloletého pomáha navrhovateľke jej matka, ktorá je na dôchodku. Navrhovateľka sa musela zamestnať, aby zvládla chod domácnosti. Pracuje ako operátor vo výrobe. Výška jej čistého mesačného príjmu predstavuje približne sumu 520 EUR mesačne. Keďže má syn 2 roky, poberá aj rodičovský príspevok vo výše 220,70 EUR. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Výšku príjmu otca navrhovateľka nepozná, ale podľa slov otca, v čase keď boli spolu, bol jeho príjem okolo 2000 EUR mesačne. Otec má ešte jedno dieťa. Náklady na maloletého predstavujú sumu približne 384 EUR mesačne. V tom je zahrnuté bývanie, energie, strava, oblečenie
lieky plienky, záľuby, hygienické potreby a doprava. Navrhovateľka platí hypotéku na byt, v ktorom žije, vo výške 139 EUR mesačne. Keďže výhradne sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého a jej príjem je pravdepodobne o viac než polovicu nižší ako príjem otca, navrhuje, aby sa otec podieľal na úhrade nákladov maloletého vo vyššej miere než ona.
2. Otec maloletých detí súhlasil s návrhom, čo sa týka zverenia maloletého do starostlivosti matky, s navrhovanou výškou výživného však nesúhlasil a na pojednávaní ako výživné navrhol sumu vo výške 50 EUR mesačne. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s matkou nikdy nemal žiaden vzťah, matka otca zavádzala a predložila mu lekársku správu o neplodnosti. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to dcéru, na ktorú mu súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 140 EUR spolu so splátkou zročného výživného vo výške 20 EUR mesačne. Matke viackrát finančne pomohol, spolu je to okolo 950 EUR, ktoré mu do dnešného dňa nevrátila a na prispievaní na maloletého sa dohodli na sume 50 EUR. Po dohode posielal matke sumu podľa jeho situácie. Od 23.05.2017 do 26.04.2019, kedy matke poslal poslednú splátku, poslal matke sumu 950 EUR, ktoré otcovi nevrátila ako sľubovala. Na účet poslal matke o 1500 EUR viac ako sa ústne dohodli (35 splátok po 50 EUR), a to 3250 EUR. Za minulý rok zarobil ako živnostník 2050 EUR, za predošlý rok mu zostala povinnosť platiť do Sociálnej poisťovne 158,11 EUR, do zdravotnej poisťovne 66,78 EUR a platí aj exekúciu 55 EUR. Na bývanie by mal prispievať sumou 300 EUR, na čo momentálne nemá, tiež na stravu 150 EUR, ktoré tiež nemá. Lekára nenavštevuje, lebo mu to nedovolí finančná situácia. Býva ako sa mu dá, väčšinou u kamarátov. Nemá ani sám na seba, jeho finančná situácia sa rapídne zhoršila na základe jeho zdravotného stavu.
3. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca maloletého, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p., svoju neúčasť neospravedlnil. Súd musí v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný, a to v zmysle ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku.
4. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: rodným listom maloletého, vyčíslením nákladov na maloletého, potvrdeniami o vklade finančných prostriedkov otcom na účet matky, výpismi z účtu matky, potvrdením o nemocenských dávkach (materské) za obdobie od 28.01.2017 do 22.09.2017, potvrdeniami o poberaní prídavku na dieťa a rodičovského príspevku za roky 2017, 2018 a 2019, potvrdeniami o príjme matky, faktúrami otca, daňovým priznaním otca za rok 2019 a 2018, dokladom o vklade na účet - splátka úveru otca, oznámením Sociálnej poisťovne o zmene výšky vymeriavacieho základu, oznámením VŠZP o výške preddavku na poistné, zoznamom veriteľov dlžníka (otca), rozsudkom OS Bratislava č.k. 28P/103/2019-48 zo dňa 17.12.2019, vyjadrením G. U., odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni na otca a matku a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.
5. Pri výsluchu navrhovateľka uviedla, že jej čistý mesačný príjem je okolo 580 EUR. Otec do podania návrhu na súd prispieval sumou 150 EUR mesačne. Keď prestal otec na výživu maloletého prispievať, podala návrh na súd. Od podania návrhu neuhradil nič. Matka býva v 3-izbovom byte spolu s maloletým a jej matkou. Byt je v jej výlučnom vlastníctve. Vlastní motorové vozidlo P. V., r.v. 2007. Jej náklady a náklady na maloletého sú v zmysle vyčíslenia doručeného súdu. Maloletý je zdravý, od septembra nastúpi do MŠ. Keď je matka v práci, stará sa o maloletého jej matka. Styk s otcom nie je potrebné upravovať. Otec sa o maloletého vôbec nezaujíma. Na ďalšom pojednávaní doplnila, že otec bol minulý rok na dovolenke v Egypte so svojou priateľkou a podľa nej pracuje na čierno. Celý čas to tak robil a robí to tak aj teraz. Súhlasila s tým, aby zročné výživné bolo hradené v primeraných splátkach spolu s bežným výživným. Maloletý už nastúpil do MŠ v U., kde platí mesačne 35 EUR za stravu a 30 EUR školné.
6. Pri výsluchu otec uviedol, že momentálne je bez príjmu. Je vyučený murár. Pracuje sám, v súčasnosti len brigádne. Pred rokom a pol vedel zarobiť okolo 1 000 - 1 500 EUR v čistom. Za celý minulý rok zarobil len okolo 6 000 EUR, z čoho musí platiť odvody. Nevlastní byt ani motorové vozidlo ani telefón. Nemôže sa zamestnať, pretože nemá účet. A nemá účet, pretože má exekúcie a exekútor mu ho zablokuje. Býva u známeho. S priateľkou sa rozišiel a tá ho okradla o peniaze. Odvtedy sa nevie postaviť na nohy. V súčasnosti zarába okolo 200 až 300 EUR mesačne, čo minie na bývanie. Z peňazí, ktoré mu zostanú uhradí odvody a zvyšok pošle na výživné. Súd mu určil výživné na dcéru 140 Eur mesačne. Ani to nedokáže platiť. Posiela jej okolo 50 - 70 EUR. Mesačne spláca dlh spoločnosti INTRUM vo výške 105 EUR. Od začiatku roka nevystavil ani jednu faktúru. Od budúceho mesiaca chce zrušiť živnosť. Ešte
nevie, čo bude robiť. Matke do podania návrhu na súd posielal 150 EUR mesačne, ale to len preto, že ho vydierala, že oznámi jeho priateľke, že majú spolu dieťa. Keď ho priateľka opustila zobrala mu všetky peniaze a už nemal na výživné. Má viacero dlhov, spláca však len pohľadávku voči spoločnosti INTRUM. Na ďalšom pojednávaní uviedol, že živnosť zatiaľ nezrušil ani sa nezamestnal. Od podania návrhu neuhradil žiadnu sumu výživného. Nie je pravda, že pracuje na čierno, je to klamstvo. Je pravda, že bol v Egypte na dovolenke.
7. Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že otec by si mal zabezpečiť adekvátny príjem. Dieťa na rozdiel od otca nemôže ísť pracovať. Vzhľadom na región, kde otec žije, by nemalo byť určené výživné menej ako 100 EUR mesačne, pričom výška výživného 120 EUR mesačne sa mu javila ako primeraná vzhľadom na vek maloletého ako aj vzhľadom k tomu, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť - dcéru, ktorá je staršia ako maloletý, kde bola súdom určená vyživovacia povinnosť 140 EUR mesačne.
8. Podľa vyčíslenia nákladov na maloletého má matka s maloletým mesačné náklady priemerne vo výške 384 EUR, a to výdavky spojené s bývaním 52 EUR, strava 200 EUR, ošatenie 35 EUR, hygienické pomôcky 60 EUR a iné výdavky na lieky, cestovné a záujmové aktivity 37 EUR.
9. Podľa potvrdení o príjme matky dosiahla matka v roku 2019 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 555 EUR a v roku 2020 okolo 590 EUR. Matka tiež poberá prídavky na dieťa vo výške 24,95 EUR.
10. Podľa daňového priznania otca za rok 2018 otec v roku 2018 dosiahol príjmy vo výške 9200 EUR pri výdavkoch 6094,86 EUR, t.j. základ dane vo výške 3105,64 EUR. Podľa daňového priznania otca za rok 2019 otec v roku 2019 dosiahol príjmy vo výške 6000 EUR pri výdavkoch 5352,42 EUR, t.j. základ dane vo výške 647,58 EUR. Podľa otcom doložených dokladov otec platí odvody do Sociálne poisťovne 167,89 EUR a 70,91 EUR ako poistné na verejné zdravotné poistenie.
11. V podaní doručenom súdu dňa 19.06.2020 sa pani Lukáčková (bývalá partnerka otca a matka jeho dcéry) vyjadrila, že otec jej dával väčšinu peňazí, čo zarobil, ale len preto, že nevedel s nimi hospodáriť a čo mal skončilo v automatoch. Nie je pravda, že by ho ona vyhodila a zobrala mu veci. Odišiel od nej sám a má novú priateľku, u ktorej býva. Podotkla, že je šikovný majster a nikdy nemal problém s prácou.
12. Otec na pojednávaní dňa 03.07.2020 po tom, čo sa súd pokúsil o uzatvorenie rodičovskej dohody a uviedol predbežné právne posúdenie, vzniesol do zápisnice súdu námietku zaujatosti voči sudkyni, z dôvodu, že nerešpektuje jeho doklady a nevychádza z nich, o čom sa dozvedel na pojednávaní. Súd na uvedenú námietku zaujatosti s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3 C.s.p. neprihliadal, keďže sa týkala len okolností, ktoré spočívajú v rozhodovacej činnosti súdu.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 38 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
31. Prihliadajúc na záujem maloletého a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je namieste zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Maloletý je od narodenia vo faktickej starostlivosti matky, otec sa o maloletého vôbec nezaujíma. Keďže mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú a starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, zveril maloletého do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Napriek zvereniu maloletého do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi v plnom rozsahu zachované. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine.
32. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého, teda povinného ako aj matky maloletého. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné (Krajský súd Trenčín, sp.zn. 6Co/1162/2015).
33. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
34. Vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby s prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov, má súd za to, že výška výživného 120 Eur je primeraným výživným. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletého. Maloletý je zdravý, začal navštevovať predškolské zariadenie. Matka má s maloletým bežné náklady zodpovedajúce jeho potrebám a veku. Matka si vyživovaciu povinnosť plní v značnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Otec maloletého sa nijakým spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloletého, nejaví o neho akýkoľvek záujem a od podania návrhu na súd ani finančne na výživu maloletého neprispieva. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého platiť stanovené výživné. Otec je v produktívnom veku, pričom v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by otcovi v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili. Otec v konaní argumentoval najmä tým, že je v zlej finančnej situácii, má exekúcie, okradla ho partnerka, dosahuje nízky príjem. Zároveň uviedol, že pred rokom až rokom a pol vedel zarobiť aj sumu okolo 1000 až 1500 EUR mesačne. Súd nemal za preukázané, že by dosahovanie aspoň takéhoto príjmu naďalej nebolo v možnostiach a schopnostiach otca.
35. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tzv. princíp potencionality príjmu. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu nevychádzal preto súd len z príjmov zistených z daňových priznaní otca ale z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť.
36. Pri určení výšky výživného zohľadnil súd aj skutočnosť, že otec má aj ďalšiu vyživovacia povinnosť, a to 5 ročnú dcéru, na ktorú je v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/103/2019-48 zo dňa 17.12.2019 povinný prispievať sumou vo výške 140 EUR mesačne spolu so splátkou zročného výživného vo výške 20 EUR. Zodpovednosťou otca je, aby si svoju vyživovaciu povinnosť adekvátne plnil a zabezpečil riadnu výživu všetkých svojich maloletých detí. Otec musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby všetky svoje deti mohol v primeranom a požadovanom rozsahu uživiť. Otec je vyučený murár s niekoľkoročnou praxou a bezpochyby pri vynaložení dostatočnej snahy je v jeho možnostiach a schopnostiach si adekvátny príjem zabezpečiť. Okrem toho zo samotného vyjadrenia otca vyplýva, že dôvodom prečo nie je zamestnaný je to, že sa chce vyhnúť zrážkam zo mzdy exekútorom. Táto skutočnosť, teda že má otec exekúcie, však nijako otca neospravedlňuje z jeho povinnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a za tým účelom vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam a možnostiam.
37. Súd zaviazal otca maloletého povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 120 EUR mesačne od podania návrhu, preto musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za obdobie od 20.03.2019 do 31.08.2020. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 2 086,45 EUR a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac marec 2018 vo výške 46,45 EUR (120/31 x 12 dní) a výživného za obdobie mesiacov apríl 2019 až august 2020, t.j. 17 mesiacov x 120 EUR (2040 EUR + 46,45 EUR). Vo zvyšnej časti požadovaného výživného súd návrh matky zamietol, keďže sa domáhala priznania výživného vo výške 200 EUR mesačne.
38. Podľa ust. § 232 ods 1. Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
39. Súd umožnil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach vo výške splátky 60 EUR pod stratou výhody splátok, a to najmä s ohľadom na celkové majetkové pomery otca ako aj vzhľadom k tomu, že matka maloletého s tým súhlasila.
40. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).