Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_3P-58-2020.pdf
PDF · 79.71 KB
No categories available
3P/58/2020
Uznesenie
Okresný súd Námestovo vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa bytom u matky, maloleté dieťa v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matky - R. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XXX, O., právne zastúpená JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti Mieru 312, Námestovo, a otca - O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. O. XXX/XX, O., v konaní o návrhu matky na úprav práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom rozsahu:
I. Otec O. Y., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého M. Y., nar. XX.XX.XXXX v sume 100 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, počnúc dňom doručenia tohto uznesenia.
II. Neodkladné opatrenie bude t r v a ť do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/58/2020.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.08.2020 matka mal. dieťaťa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bude otec mal. dieťaťa povinný platiť výživné na maloletého v sume 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc mesiacom august 2020. Matka zároveň s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj návrh vo veci samej na úpravu rod. práv a povinností k mal. dieťaťu.
2. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom vo veci samej odôvodňovala tým, že v danom prípade je nevyhnutné neodkladným opatrením určiť otcovi povinnosť podieľať sa na výživnom na maloletého, pretože ona nie je schopná sama len z rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a príspevku za asistenciu vo výške cca 430 eur hradiť všetky výdavky pre maloletého bez súčinnosti otca maloletého, nakoľko tento si vyživovaciu povinnosť neplní, pričom s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Ona s mal. synom žije u svojich rodičov, otec maloletého pracuje v zahraničí a to na viactýždňové turnusy, inak žije v prenajatom byte v O., jeho príjem by mal byť v Nemecku kde pracuje ako vodoinštalatér vo výške okolo 3000 eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že o syna sa stará výlučne sama, otec o syna javí záujem, ale je to len v čase keď to jemu vyhovuje, ona mu napriek tomu stretnutia so synom vždy umožní.
3. Zo správy kolízneho opatrovníka podanej v rámci zisťovania pomerov ohľadne konania o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu zo dňa 20.08.2020 mal súd osvedčené, že matka býva v rodinnom dome u svojich rodičov v O., a to od doby ako opustila spoločnú domácnosť s otcom mal. dieťaťa, kde s týmto žila v prenajatom byte od marca do polovice apríla. Matka nepracuje, je na rodičovskej
dovolenke a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a z príjmu za vykonávanie osobnej asistencie v sume cca 430 eur mesačne. Rodičia matky jej vypomáhajú nielen finančne ale aj so zabezpečením starostlivosti o maloletého, nakoľko jeho zdravotný stav si vyžaduje odbornú starostlivosť urológa a nefrológa, kde matka s ním chodí na pravidelné vyšetrenia, keďže maloletý je v dispenzarizácii urológa pre Dystopiu ľavej obličky s urostázou-Hoffman II v dôsledku ktorého ochorenia berie opakovane antibiotiká. Uvedenú skutočnosť ohľadne ochorenia maloletého mal súd preukázanú aj zo správy ošetrujúceho lekára z čl. 13 spisu -druhá strana. Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal telefonický pohovor aj s otcom maloletého mal súd osvedčené, že otec je SZČO a pracuje v Nemecku v oblasti stavebníctvo s mesačným príjmom cca 2000 eur na niekoľko týždňové turnusy. Tento tiež potvrdil, že na výživu maloletého neprispieva, avšak mu kúpi všetko čo potrebuje - plienky, hračky, oblečenie. S výškou výživného navrhnutým matkou nesúhlasí, ponecháva ho na úvahu súdu.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1.7.2016 (ďalej len „CMP“) na konanie podľa tohto zákona (CMP) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenia bude trvať len po určený čas.
9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t.j. keď je priamo ohrozená jeho výživa, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a potreba bezodkladne upraviť pomery alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.
15. Neodkladné opatrenie je teda prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu za účelom rýchlej úpravy pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Ako už bolo uvedené vyššie k nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa. Zmyslom právnej úpravy formou takýchto opatrení v uvedených konaniach
je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, pričom vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.
16. Na základe vyššie osvedčeného skutkového stavu a právneho posúdenia veci mal súd za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V konaní z vyjadrení oboch rodičov mal súd osvedčené, že medzi rodičmi existuje spor ohľadne skutočnosti, či otec prispieva alebo neprispieva na výživu mal. syna, keď matka tvrdila, že otec na výživu syna neprispieva, pričom otec toto popieral a tvrdil, že podľa možností na jeho výživu prispieva tým, že mu nakupuje plienky, oblečenie, hračky. Vzhľadom k existencii tohto sporu bolo potrebné upraviť pomery medzi rodičmi vydaním neodkladného opatrenia, keďže spor medzi rodičmi ohľadne platenia výživného pre maloletého už vznikol.
17. Pokiaľ ide o výšku výživného, matka v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovala zaviazať otca k plateniu výživného v sume po 100 eur mesačne, a to z dôvodu, že otec na syna finančne nijak neprispieva, čo otec vo svojom vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom potvrdil, avšak dodal že kupuje plienky, hračky a oblečenie.
18. Neodkladným opatrením v zmysle § 366 CMP možno nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, teda nie v takom rozsahu, ako to umožňujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby, ktorých prešetrovanie presahuje rámec dokazovania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, keďže výživné v zmysle citovaného ustanovenia je určené na uspokojovanie základných osobných a životných potrieb výživou oprávnenej osoby, nie je teda rozhodujúce, že výživou povinný je schopný platiť aj vyššie výživné. Výživné priznané neodkladným opatrením má teda len nevyhnutnú mieru jeho plnenia pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb (strava, ubytovanie, lieky, hygiena). Za výživné v nevyhnutnej miere nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (aktuálne 29,42 eur). Pri posudzovaní výšky výživného, ktoré má byť uložené povinnému platiť pri nariadení neodkladného opatrenia je vždy nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie výšky výživného. V danom prípade pri určení výšky nevyhnutného výživného súd vychádzal z veku mal. dieťaťa a z jeho nevyhnutných odôvodnených potrieb, ako aj zo zhoršeného matkou osvedčeného zdravotného stavu maloletého a z doteraz zistených možností a príjmových pomerov na strane otca, kedy otec by mal byť SZČO s mesačným príjmom cca 2000 eur. Matka nevyhnutné výdavky na dieťa v návrhu paušalizovala a aj vyčíslila, kde len na plienky a vlhčené utierky uvádzala sumu 80 eur mesačne a na lieky a návštevy lekárov ďalších 150 eur mesačne. Súd určil nevyhnuté výživné v sume 100 eur na mal. dieťa, keď vychádzal jednak z veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. V ďalšom, v konaní o úpravu rod. práv a povinností k mal. dieťaťu bude súd zisťovať majetkové pomery na strane otca, ako aj jeho možnosti a schopnosti dosahovať reálny príjem a v závislosti od zistení ďalej určí konečnú výšku výživného.
19. Súd zaviazal otca k plateniu výživného od doručenia neodkladného opatrenia s poukazom na ust. § 332 ods. 1 CSP ako aj z dôvodu, že o povinnosti otca platiť výživné spätne bude rozhodovať v konaní vo veci samej.
20. Nariadené neodkladné opatrenie v prejednávanej veci je neodkladným opatrením, ktoré bolo vydané po začatí konania vo veci samej o úpravu rod. práv a povinností k mal. dieťaťu vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 3P/58/2020, a preto toto neodkladné opatrenie bude trvať len do právoplatného skončenia tohto konania (§ 330 ods. 1 CSP). Ako už bolo uvedené vyššie predmetné rozhodnutie súdu teda nie je konečné, pričom ďalej sa bude konať o návrhu matky maloletého na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 CMP).
Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením . (§ 332 ods. 1 CSP).