Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/182/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX O., zastúpená JUDr. Václavom Sosnom, advokátom, so sídlom Námestie Slobody 2, 909 01 Skalica, proti žalovanému: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX O., t. č. A. XX, XXX XX O., zastúpený JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, so sídlom Nám. Sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva a o určenie neplatnosti právnych úkonov a o vydanie bezdôvodného obohatenia 29.741,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. -209 zo dňa 03. septembra 2013, odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. -663 zo dňa 04. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku uloženia povinnosti žalobkyni zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 300 eur r u š í.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., VIII. a IX. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie ustanovil v konaní znalca z odboru Doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel a obom sporovým stranám uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 300 eur na účet súdu prvej inštancie do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

1. 1. Uznesenie právne odôvodnil poukazom na ustanovenie v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „) a vecne tým, že sporové strany sa nedohodli na cene motorového vozidla, je preto v záujme oboch účastníkov konania, aby bol vo veci vykonaný dôkaz - znalecké určenie hodnoty motorového vozidla. Obom sporovým stranám preto uložil povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, každému v sume 300 eur, pričom nezistil, že by u sporových strán boli predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

2. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodu, že výšku preddavku na nariadené znalecké dokazovanie v celkovej sume 600 eur považovala za neprimerane vysokú, pretože v prípade oceňovania obdobných vozidiel cena posudku obvykle nepresahuje sumu 200 eur.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že zo strany žalobkyne ide o zbytočné prieťahy v konaní, odvolanie je účelové s cieľom oddialiť vypracovanie znaleckého posudku.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( (ďalej len „“)), postupujúc podľa , po zistení, že sa jedná o odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému je prípustné odvolanie, sudca však tomuto odvolaniu nevyhovel, zistil ďalej, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa( veta prvá v spojení s , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

5. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

7. Napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej, z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dôvody jeho vydania zanikli, pretože znalec už znalecký posudok podal a jeho odmena bola vyúčtovaná z preddavku zloženého žalovaným. Dôvody, pre ktoré bolo napadnuté uznesenie vydané, teda zanikli.

8. Poukazujúc na tieto dôvody odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa citovaného .

9. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil ktoré veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a žalobcu (v ďalšom texte „BSM“), výrokom II. vyporiadal BSM tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a do výlučného vlastníctva žalovaného vo výroku uvedené položky. Výrokom III. vo zvyšku žalobu žalobkyne a protinávrh žalovaného zamietol. Výrokom IV. zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému (vo výroku je uvedené „žalobcovi“, jedná sa však o zrejmú chybu v písaní) na vyrovnanie nadobudnutých podielov sumu 23.612,43 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. bolo rozhodnuté, že žalobkyňa je povinná zaplatiť Slovenskej republike na účet súdu prvej inštancie titulom súdneho poplatku 861,25 eura. Výrokom VI. bol žalovaný zaviazaný zaplatiť Slovenskej republike na účet súdu prvej inštancie titulom súdneho poplatku 861,25 eura. Výrokom VII. súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v súvislosti s konaním o vyporiadanie BSM. Výrokom VIII. zamietol žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov a o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 29.741,75 eura. Výrokom IX. rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v súvislosti so žalobou o určenie neplatnosti právnych úkonov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením

9. 1. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia , , a , , a , , a , , (v ďalšom texte „“).

9. 2. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil zistením, že strany uzavreli manželstvo dňa 23.01.1982, rozvedení boli rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. - 111 zo dňa 03.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2009. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode došlo k zániku BSM strán. Strany sa po zániku BSM nedohodli na vyporiadaní majetku. Dohoda zo dňa 15.11.2007, ktorou sa strany dohodli na rozvode manželstva a majetkovom vyporiadaní, nie je dohodou o vyporiadaní BSM, nakoľko neobsahuje všetky položky patriace do BSM a ani ich vyporiadanie, naviac predmetná dohoda by bola inak neplatná, nakoľko bola uzatvorená počas trvania manželstva a nie po jeho zániku. Žalobu o vyporiadanie BSM žalobkyňa podala v zákonom

stanovenej trojročnej lehote. V danom prípade súd prvej inštancie vyporiadal majetok nadobudnutý stranami sporu v období od 23.01.1982 do 25.04.2009. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že do BSM patria nehnuteľnosti a to byt číslo XX na X. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, nachádzajúcom sa na pozemkoch parcelné číslo 2976/7, 2976/14, 2975/5 v obci O., v zostatkovej hodnote 47.407,10 eura, ktorý bol nadobudnutý počas manželstva žalobkyne a žalovaného v roku 2002. Ďalej stavba záhradnej chatky postavenej na pozemku č. 6897 v zostatkovej hodnote 1.635,51 eura a prípojka elektriny, spevnené plochy a pergola k záhradnej chatke v zostatkovej hodnote 1.058,25 eura. Ostatné nehnuteľnosti za základe návrhu žalovaného súd prvej inštancie zamietol v tejto časti z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ďalej zistil, ktoré hnuteľné veci patria do BSM, pričom vychádzal zo žaloby ako aj zo zhodných tvrdení žalobkyne a žalovaného. Tieto hnuteľné boli špecifikované pod č. 4 až č. 21 napadnutého rozsudku.

9. 3. Stranami sporu boli potvrdeniami bánk preukázané zostatky (ku dňu zániku manželstva) na účte v O. O. a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 91 eur, a účte: vo A., a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX v sume 43 eur, vo A., a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXXX/XXXX v sume 688 eur, na účte: A., a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 1.825 eur, D. S. a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 3.130,53 eura. Žalovaný nepreukázal, aká suma zostala žalobkyni k dispozícii v súvislosti so sumou, ktorú počas manželstva žalobkyňa vybrala zo spoločného účtu v sume 200.000 Sk a previedla ju na svojho brata. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal, že by žalobkyňa túto sumu v čase trvania manželstva nespotrebovala na účely krytia nákladov štúdia syna, resp. na krytie nákladov rodiny. Preto súd uvedenú sumu nevzal do úvahy pri vyporiadaní BSM. Čo sa týka finančných prostriedkov zo stavebného sporenia, z oznámenia M. O. O., a.s., zo dňa 01.10.2010 a zo dňa 07.12.2012 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa je majiteľkou Zmluvy o stavebnom sporení č. 0517695 2 04. Zmluva vznikla 01.02.2006 delením na základe žiadosti klienta. Žalovaný bol majiteľom Zmluvy o stavebnom sporení č. 2139049 8 01, pričom táto zmluva vznikla dňa 19.04.2002 a zanikla dňa 07.05.2008 výpoveďou. V oznámení zároveň M. O. O. uviedla, že nakladať so zmluvou o stavebnom sporení môže iba majiteľ zmluvy. Od roku 2007 nemali účastníci sporu dispozičné práva k iným zmluvám ako k vyššie uvedeným. Zmluvy o stavebnom sporení boli zrušené dňa 12.5.2008 (na meno B. N.), dňa 20.4.2007 (na meno A. N.) a dňa 3.9.2008 (na meno B. N.), t.j. počas trvania manželstva. Z uvedeného dôvodu súd ani tieto finančné prostriedky nevzal do úvahy pri vyporiadaní BSM.

9. 4. Súd prvej inštancie zamietol vzájomný návrh žalovaného, ktorý si v rámci konania uplatnil nárok na sumu 3.369 eur, ktoré použil zo svojich výlučných finančných prostriedkov na spoločný majetok patriaci do BSM, pretože na preukázanie tohto tvrdenia neprodukoval žiadny dôkaz o výške a čase použitia, a tým tento nárok nepreukázal. Žalobkyňa navrhovala zahrnúť do BSM aj spoločné úspory v sume 59.483,50 eura, ktorých sa žalovaný mal svojvoľne zmocniť počas trvania manželstva. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania neplatnosti právnych úkonov žalovaného za obdobie od dňa 15.11.2007 do dňa 25.04.2009 a ohľadne existencie finančných prostriedkov v sume 59.483,50 eura ku dňu zániku manželstva, a preto bol návrh žalobkyne v tejto časti zamietnutý.

9. 5. Hodnota bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch domu a pozemku, ktoré prikázal do vlastníctva žalobkyne, ku dňu zániku BSM bola podľa znaleckého posudku 47.407,10 eura. V súvislosti s tým vznikla žalobkyni povinnosť uhradiť žalovanému na vyrovnanie čiastková suma 23.703,55 eura. Súd prvej inštancie pri určení do vlastníctva nelegálnej stavby - záhradnej chatky, postavenej na pozemku v k.ú. O., parc. číslo 6897 (ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne) v zostatkovej hodnote 1.635,51 eura, a k chatke patriaceho príslušenstva - prípojka elektriny, spevnené plochy a pergola k záhradnej chatke v zostatkovej hodnote 1.058,25 eura, prihliadol na skutočnosť, že sa jedná o nelegálnu stavbu v ochrannom pásme elektrického vedenia. Uvedená nelegálna stavba má hodnotu určenú znaleckým posudkom znalca Ing. Jozefa Vlčeja, a v prípade jej legálnosti by zrejme pri vyporiadaní bola prikázaná do vlastníctva žalobkyne s tým že polovicu protihodnoty by bola povinná vyplatiť žalovanému. Vzhľadom k tomu, že táto nelegálna stavba s príslušenstvom môže byť v rámci stavebného konania odstránená (je postavená v ochrannom pásme, v ktorom nie je možné realizovať stavby), prikázaním do vlastníctva výlučne jednému z bývalých manželov by bol tento znevýhodnený v prípade, že táto stavba bude musieť byť odstránená, nakoľko by fakticky nadobudol hodnotu len stavebného materiálu z nelegálnej stavby po odstránení tejto stavby. Na základe uvedeného súd prvej

inštancie preto rozhodol, že uvedená nelegálna stavba bude v podielovom spoluvlastníctva v 1/2 spoluvlastníckeho podielu žalobkyne a v 1/2 žalobcu.

9. 6. Celková hodnota vyporiadavaných hnuteľných vecí je 806,13 eura, polovica z uvedenej sumy je 403,06 eura. Po prikázaní časti hnuteľných vecí do vlastníctva žalobkyne a časti vecí do vlastníctva žalovaného vyplýva, že hodnota vecí ktoré takto nadobudla žalobkyňa je 438,17 eura. Na vyrovnanie podielov je potom žalobkyňa povinná vyplatiť žalovanému sumu 35,110 eura (438,17 eur - 403,06 eur). Motorové vozidlo v zostatkovej hodnote 736 eur súd prikázal žalovanému, nakoľko tento uvedené motorové vozidlo užíval. Na vyrovnanie podielu je potom žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni sumu 368 eur ( 736 eur : 2 = 368 eur ).

9. 7. Súd prvej inštancie pri finančných prostriedkoch rozhodol tak, že žalobkyni prikázal finančné prostriedky na účte v D. S. a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 3.130,53 eura (účet s ktorým disponovala žalobkyňa). Finančné prostriedky na účtoch v O. a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 91 eur, A. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 43 eur, A. číslo účtu: XXXXXXXXXXX/XXXX v sume 688 eur a A. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 1.825 eur prikázal žalovanému. Celková suma finančných prostriedkov bola 5.777,53 eura, polovica z uvedenej sumy je 2.888,76 eura. Po prikázaní sumy 3.130,53 eur do vlastníctva žalobkyne a ostatnej sumy (zo štyroch účtov) do vlastníctva žalovaného vyplýva, že na vyrovnanie podielov je potom žalobkyňa povinná vyplatiť žalovanému sumu 241,77 eur (3.130,53 eur - 2.888,76 eur ).

9. 8. Žalobkyňa nadobudla majetok: byt v hodnote 47.407,10 eura, polovicu spoluvlastníckeho podielu na nelegálnej stavbe a príslušenstve stavby v hodnote 1.346,88 eura (1.635,51 eur + 1.058,25 eur = 2.693,76 eur : 2 = 1.346,88 eur), hnuteľné veci v sume 438,17 eura, finančné prostriedky v sume 3.130,53 eur, spolu 52.322,15 eura. Celkový preukázaný majetok nadobudnutý bývalými manželmi počas manželstva bol 57.420,52 eura, každý z nich má nárok na jednu polovicu, t.j. 28.710,26 eur. Na vyrovnanie nadobudnutých podielov na majetku pri vyporiadaní BSM bola žalobkyňa zaviazaná povinnosťou vyplatiť žalovanému sumu, ktorá tvorí rozdiel ňou nadobudnutým majetkom 52.322,15 eura polovice hodnoty celkového preukázaného majetku v BSM, t.j. 28.710,26 eur, t.j. celkovo sumu 23.611,89 eur.

9. 9. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu žalobkyne a protinávrh žalovaného ohľadne ďalších vecí a finančných prostriedkov, ktoré by mali patriť do BSM zamietol z dôvodu, že strany sporu v konaní dôkazmi nepreukázali nadobudnutie ďalších vecí počas manželstva žalobcu a žalovanej, resp. ich existenciu ku dňu zániku manželstva.

9. 10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle (v ďalšom texte „“) a žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov a o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 29.741,75 eur s príslušenstvom priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V konaní o vyporiadanie BSM o trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keď každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech.

9. 11. Súd prvej inštancie v zmysle o súdnych poplatkoch rozhodol o povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok, pričom poplatníkom sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie BSM. Podľa cit. zákona základom poplatku pri percentnej sadzbe v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena aktív, t.j. všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú a podľa sadzobníka zákona, položky 6 je stanovená 3 % sadzba za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom. Súd prvej inštancie uviedol, že hodnota BSM je tvorená sumou 57.420,52 eura a 3 % tvorí čiastka 1.722,61 eura, súdny poplatok je potom 1.722,50 eur, ktoré patrí účastníkom zaplatiť v zmysle uvedeného, každému v jednej polovici, t.j. 861,25 eura.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I., výroku II., výroku III. (v časti zamietnutia žaloby žalobkyne), výroku IV., výroku VIII. a výroku IX. napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa. V podanom odvolaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a táto

nesprávnosť vyplýva z pochybenia súdu prvej inštancie pri zisťovaní a pri hodnotení skutkového stavu, pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov a procesnom postupe súdu prvej inštancie, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Právne odôvodnila odvolanie poukazom na ustanovenie , , ,

10. 1. Žalobkyňa uviedla, že podaným odvolaním nespochybňuje určenie hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich do BSM a nespochybňuje ani určenie ich hodnôt, ale vo vzťahu k výroku I. súd prvej inštancie pochybil v tom, že do BSM nezahrnul sumu peňažnej hotovosti, ktorú si žalovaný neoprávnene prisvojil z prostriedkov patriacich do BSM. Žalovaný v roku 2008 uskutočnil výber z bankového účtu v celkovej sume 1.191.455 Sk, teda 39.548 eur, čím si neoprávnene túto sumu prisvojil. Na základe uvedeného napáda aj výrok II. pretože súd prvej inštancie nezohľadnil predmetnú finančnú hotovosť. Žalobkyňa napáda aj výrok III. (v časti zamietnutia žaloby žalobkyne), pretože súd prvej inštancie nezohľadnil hotovosť v sume 39.548 eur a žalobu v tejto časti zamietol. Žalobkyňa sa nestotožňuje s výrokom IV. pretože tento výrok považuje za nesprávny, keďže povinnosť zaplatiť peňažnú sumu na vyrovnanie disparity by mal zaplatiť žalovaný, keď ani pri tomto rozhodnutí súd prvej inštancie nezohľadnil sumu 39.548 eur . Žalobkyňa tiež napáda výrok VIII., ktorým súd prvej inštancie zamietol jej žalobu v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov a vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa podala túto žalobu z opatrnosti pre prípad, že by súd v konaní o vyporiadaní BSM nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný v roku 2007 z majetku patriaceho do BSM prisvojil veľkú sumu peňažnej hotovosti uvedenú vyššie. Žalobkyňa svoje odvolanie smeruje aj voči výroku IX., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania týkajúcich sa zamietajúcej časti. Uviedla, že v danom prípade od počiatku išlo o spojené konanie s konaním o vyporiadanie BSM, a preto mal súd prvej inštancie rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

10. 2. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to napriek tomu, že v konaní pred súdom bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie. Súd prvej inštancie najmä nezohľadnil preukázanú skutočnosť, že si žalovaný neoprávnene prisvojil z prostriedkov patriacich do BSM sumu z bankového účtu vo výške 39.548 eur. Predmetnú sumu žalovaný zatajoval pred žalobkyňou a žalovaný nepreukázal, že by mal od žalobkyne súhlas na nakladanie s danou peňažnou sumou, z čoho vyplýva, že tento obnos si žalovaný ponechal na svoju výlučnú potrebu. Na základe uvedeného považuje záver súdu prvej inštancie za nesprávny, pretože si žalovaný dané peniaze prisvojil a nepoužil ich na spoločné výdavky a spoločný majetok.

10. 3. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil ani obsah a význam dohody zo dňa 15.11.2007, pretože z nej vyplýva vymedzenie základného rozsahu spoločného majetku, teda preukazuje hodnotu spoločného bytu, súčet hodnoty spoločného motorového vozidla a spoločných úspor čo predstavovala najmenej sumu 43.000 eur. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný v danej dohode uznal hodnotu spoločných úspor a ak to žalovaný teraz popiera musí znášať dôkazné bremeno tvrdeného opaku. Žalovaný sa od začiatku snažil zahmlievať niektoré veci a úmyselne zatajil svoje účty a nepriznal kde má investované peniaze. Žalobkyňa uviedla, že predmetnú dohodu obidve strany uzavrel slobodne a vážne a daná dohoda bola záväzná pre obe strany.

10. 4. Žalobkyňa napadla aj odôvodnenie rozsudku tak, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevyrovnal s argumentáciou žalobkyne, ktorá vo svojich písomných podaniach podrobne uviedla, ktoré skutočnosti majú byť významné pre rozhodnutie vo veci, a preto nedostatočnosť odôvodnenia spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Taktiež uviedla, že vzhľadom na rozsah dokazovania je odôvodnenie rozhodnutia nedostatočné, pretože súd prvej inštancie sa obmedzil len na prehľad vykonaných dôkazov bez toho, že by uviedol, ktoré dôkazy boli pre rozhodnutie určujúce a taktiež neuviedol z akého dôvodu neboli niektoré dôkazy zohľadnené. Táto skutočnosť v kombinácii s chybným vyhodnotením niektorých vykonaných dôkazov spôsobila vnútornú rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd tomuto odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil.

11. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie - voči výroku I., výroku II., výroku III., výroku IV. a výroku VI. podal odvolanie v zákonnej lehote aj žalovaný z dôvodov, že napadnutý rozsudok neobsahuje celý majetok nadobudnutý počas manželstva a nesúhlasí s prikázaním hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v užívaní žalobkyne do jeho vlastníctva a so sumou finančného vyrovnania.

11. 1. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak jeho závery a samotný rozsudok sú nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa nevyrovnal s predloženými dôkazmi, nebral do úvahy dôkazy svedčiace v jeho prospech a ani rozpory v tvrdeniach medzi sporovými stranami. Neboli zohľadnené všetky výlučné finančné prostriedky žalovaného vynaložené na spoločný majetok. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že do majetku BSM započíta obývaciu stenu, jedálenskú súpravu s cibuľovým vzorom, sumu 1.658,82 eura, sumu 6.638,78 eura, alebo predmetný rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zároveň požiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odvolanie podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne elektronicky do dátovej schránky súdu prvej inštancie, ktorý ho prijal prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy dňa 03.12.2018 s tým, že je podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Elektronická podateľňa prijala a overila platnosť uvedeného elektronického podania s výsledkom, že elektronický podpis je neplatný. Z obsahu pripojeného spisu vyplynulo, že podanie nebolo žalovaným doplnené v zmysle ustanovenia , a preto sa na uvedené podanie v zmysle citovaného ustanovenia neprihliada.

13. Žalovaný podal vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne v ktorom uviedol, že uvedený rozsudok súdu prvej inštancie považuje v časti, v ktorej ho žalobkyňa napadla za vecne správny a zákonný, stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti o určenie neplatnosti právnych úkonov a o vydanie bezdôvodného obohatenia. S odvolaním žalobkyne nesúhlasí, žalobkyňa zavádza súd ohľadom skutkového stavu a podsúva svoje fabulácie, ktoré neboli vôbec preukázané, pričom ich uvádza ako preukázané. Žalobkyňa prezentuje protichodné tvrdenia a domnienky, ktoré sa nezakladajú na pravde, pričom zavádza súd aj jeho od začiatku súdneho konania. Cieľom žalobkyne je umelo a účelovo predlžovať užívanie nehnuteľností nad rámec svojho vlastníckeho práva a čo najdlhšie oddialiť vyporiadanie BSM a jeho vyplatenie. Žalobkyňa v rámci súdneho konania nepreukázala, že by sa ňou uplatňovaná suma vo výške 59.483,50 eura vôbec nachádzala na ich spoločných účtoch, žiadnymi dôkazmi nepreukázala, že by takú finančnú hotovosť použil mimo bežného nakladania s finančnými prostriedkami. Na základe uvedeného žiadal aby odvolací súd odvolanie žalobkyne odmietol.

14. Odvolacia replika žalobkyne nebola doručená.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v zamietajúcej časti napadnutého rozhodnutia nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím potvrdil.

16. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva sporových strán, určenie neplatnosti právnych úkonov spočívajúcich v nakladaní s peňažnými prostriedkami na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v O. O., a.s. ďalej na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo A., a.s., na účte č. XXXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo A., a.s. a na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo A., a.s., ktoré vykonal žalovaný bez súhlasu žalobkyne v čase od 15.11.2007 do 25.04.2009. Súčasne bola predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie aj žaloba žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na úkor žalobkyne nadobudol žalovaný v sume 29. 741, 75 eura v súvislosti s nakladaním s peňažnými prostriedkami na vyššie uvedených účtoch.

17. Predmetom odvolacieho konania je v rozsahu odvolania žalobkyne a v súlade s ňou uplatnenými odvolacími dôvodmi preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o tom, ktoré veci patria do BSM, vyporiadal BSM tak, že prikázal do vlastníctva (spoluvlastníctva) sporových strán jednotlivé nehnuteľné a hnuteľné veci, vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému (zjavnou chybou v písaní je uvedenie „žalobcovi“) na vyrovnanie nadobudnutých podielov sumu 23.612,43 eura a zamietol aj žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov a o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 29.741,75 eura s príslušenstvom, pričom rozhodol o náhrade trov konania.

18. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody(ods. 2).

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré ako správne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia a za účelom vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobkyne, uvádza nasledovné:

20. Z obsahu spisu vyplýva, že strany uzavreli 23.01.1982 manželstvo, ktoré bolo rozvedené 03.03.2009 rozsudkom právoplatným 25.04.2009.Týmto dňom došlo k zániku BSM strán, pričom na vyporiadaní BSM po jeho zániku sa strany nedohodli.

21. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil obsah a význam dohody zo dňa 15.11.2007, ktorou sa sporové dohodli na rozvode manželstva a majetkovom vyporiadaní, pričom táto dohoda preukazuje vymedzenie základného rozsahu spoločného majetku, bola uzatvorená slobodne a vážne, je preto záväzná pre obidve strany.

22. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

24. Z dikcie citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že vyporiadať BSM je prípustné až po jeho zániku - v preskúmavanom prípade až po právoplatnosti rozvodu manželstva sporových strán, pretože skôr k zániku, resp. zrušeniu BSM nedošlo. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 25.04.2009, preto až po tomto dátume bolo možné uzavrieť právne relevantnú dohodu o vyporiadaní BSM. Sporové strany uzavreli dohodu, ktorou sa dohodli o majetkovom vyporiadaní už dňa 15.11.2007, za trvania manželstva, táto dohoda je tak podľa neplatná, pretože obchádza citované ustanovenie . Odvolací súd pritom poukazuje na samotnú žalobu, kde sama žalobkyňa uvádza, že dohoda zo dňa 15.11.2007 je neplatná v zmysle , pretože bola uzavretá počas trvania manželstva sporových strán. Správne preto súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil obsah tejto dohody.

25. Ďalšie odvolacie námietky žalobkyne spočívali v tom, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že si žalovaný v roku 2007 neoprávnene prisvojil z prostriedkov patriacich do BSM z bankového účtu sumu 39.548 eur.

26. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že vyporiadaním BSM sa rozumie usporiadanie vlastníckych vzťahov k veciam, ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva v dobe zániku manželstva, teda ku dňu 25.04.2009. Podľa žalobkyne mal žalovaný uvedenú sumu použiť na vlastnú spotrebu bez jej súhlasu v roku 2007, teda za trvania manželstva, z čoho vyplýva, že táto suma bola ku dňu zániku BSM spotrebovaná. Predovšetkým však odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie poukazuje na

neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou, ktorá v konaní nepreukázala, že žalovaný použil finančné prostriedky výlučne pre svoju potrebu a prekročil bežné nakladanie s finančnými prostriedkami.

27. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tou odvolacou námietkou žalobkyne, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil náležite v súlade s ustanovením , nepreskúmateľnosť rozhodnutia teda nie je možné konštatovať.

28. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolacích námietok žalobkyne a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa citovaného ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

29. Úspešný žalovaný má voči žalobkyni podľa v spojení s , nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa ) prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).