Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-1S-181-2021.pdf
PDF · 119.74 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-1S/181/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., právne zastúpený: JANÍČEK LEGAL s. r. o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 52 961 249, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2021/028050 zo dňa 27.04.2021, takto
rozhodol:
I. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 08.07.2021 z a m i e t a.
II. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. p.: PPZ-HCP-BA2-2021/028050-005 zo dňa 27.04.2021 a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. p.: PPZ-HCP-BA6-465-021/2021-PC zo dňa 03.02.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
III. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 11.03.2020 podal žalobca (štátny občan Severomacedónskej republiky) na oddelení cudzineckej polície, Policajného zboru Bratislava (ďalej „prvostupňový orgán“) žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán v rámci vybavovania podanej žiadosti žalobcu požiadal podľa § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2021 (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“) Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo o stanovisko. Dňa 28.04.2020 bol žalobcovi udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky.
2. Dňa 07.05.2020 doručil Úrad Hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru (ďalej „úrad“) prvostupňovému orgánu nesúhlas s pobytom žalobcu na území Slovenskej republiky, a to s prihliadnutím na stanovisko Slovenskej informačnej služby (ďalej „SIS“) č. SIS-65/51-V-61-1/2020-S zo dňa 27.04.2020 (ďalej „stanovisko SIS“). Prvostupňový orgán následne požiadal úrad o upresnenie nesúhlasného stanoviska, na čo reagoval úrad odpoveďou zo dňa 08.10.2020 s tým, že stanovisko SIS zo dňa 27.04.2020 je nesúhlasné.
3. Na základe opísaných zistení prvostupňový orgán začal konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu udeleného žalobcovi na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky. Oznámenie o začatí konania spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteným skutočnostiam (podkladom) a prípadnými návrhmi na doplnenie bolo žalobcovi doručené dňa 16.12.2020.
4. Žalobca vo vyjadrení doručenom prvostupňovému orgánu dňa 21.12.2020 poukázal na svoje zdravotné, rodinné a sociálne pomery (žije na Slovensku 30 rokov, je ženatý a má 9 ročnú dcéru so zdravotnými problémami o ktorú sa stará, sám trpí zdravotnými problémami, nevyvíja žiadnu náboženskú ani politickú činnosť). Prvostupňovému orgánu bolo doručené aj vyjadrenie základnej školy maloletej dcéry žalobcu, bol vypočutý žalobca aj jeho manželka a správny orgán vykonal aj miestne zisťovanie na žalobcom uvedenej adrese jeho pobytu. Výsledkom vykonaného zisťovania skutkového stavu boli zistenia o viacerých nezrovnalostiach v tvrdeniach žalobcu v porovnaní s tvrdeniami vyššie uvedených subjektov či prvostupňovým orgánom zisteným stavom.
5. Na podklade vykonaného dokazovania prvostupňový orgán rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP- BA6-465-021/2021-PC zo dňa 03.02.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 48 ods. 2 písm. h) v spojení s § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov rozhodol o zrušení trvalého pobytu žalobcu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky z dôvodu nesúhlasného stanoviska SIS zo dňa 27.04.2020. Prvostupňový orgán u žalobcu zisťoval prípadnú existenciu okolností odôvodňujúcich postup pre možnú aplikáciu § 50 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého sa ustanovenia o zrušení trvalého pobytu nepoužijú, pokiaľ by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. Aj vzhľadom na správanie žalobcu (nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, nerešpektovanie povinností podľa zákona o pobyte cudzincov, konanie žalobcu v rozpore s verejným záujmom), prvostupňový orgán k aplikácii postupu podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov nepristúpil. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 11.02.2021.
6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietal nesprávnosť úvah a záverov prvostupňového orgánu vo vzťahu k posúdeniu skutkových zistení pre možnosť aplikácie § 50 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, kogentnosť ustanovení § 50 ods. 1 písm. a) v spojení s § 48 ods. 2 písm. h) predmetného zákona a uviedol dôvody, ktoré podľa jeho názoru mohli mať za následok vydanie nesúhlasného stanoviska SIS zo dňa 27.04.2020. Zároveň poukázal na dopady prvostupňového rozhodnutia na jeho rodinný a sociálny život.
7. Žalovaný rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2021/028050-005 zo dňa 27.04.2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetom prebiehajúceho administratívneho konania je problematika zrušenia trvalého pobytu udeleného na neobmedzený čas a nie vyhostenie a nútený návrat žalobcu do krajiny pôvodu. Dôvodom na zrušenie trvalého pobytu udeleného na neobmedzený čas podľa § 50 ods. 1 písm. a) v spojení s § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov bolo nesúhlasné stanovisko SIS zo dňa 27.04.2020 a prvostupňový správny orgán vyhodnocoval aj prípadné neaplikovanie týchto kogentných ustanovení zákona v prípade neprimeranosti dôvodu zrušenia trvalého pobytu vo vzťahu k žalobcovi. Zo zistených skutočností, tak ako ich na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil prvostupňový orgán, však ani žalovaný nevidel dôvody pre aplikáciu § 50 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, teda na faktické neaplikovanie § 50 ods. 1 písm. a) predmetného zákona. Na uvedenom závere konajúcich správnych orgánov nič nezmenila ani odvolacia argumentácia žalobcu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 17.05.2021, kedy zároveň nadobudlo právoplatnosť.
II.
Správna žaloba (žalobné body)
8. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 08.07.2021 domáhal zrušenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia konajúcich správnych orgánov. Namietal porušenie ustanovení zákona o konaní pred správnym orgánom, odňatie možnosti vyjadriť sa k niektorým dôkazom, porušenie princípu rovnosti účastníkov administratívneho konania, neúplnosť administratívneho spisu z dôvodu absencie stanoviska SIS zo dňa 27.04.2020, nedostatočné zistenie skutkového stavu resp. rozpor
skutkového stavu s administratívnym spisom ako aj nesprávne právne posúdenie veci vykonané konajúcimi správnymi orgánmi.
9. V rámci podanej žaloby navrhol prerušenie konania o správnej žalobe, a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej „Ústavný súd SR“, „ÚS SR“) vo veci nesúladu § 19a ods. 9 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“) vedeného pod sp. zn. PL. ÚS 15/2020, keďže sa jedná o konanie týkajúce sa nesúladu zákonného ustanovenia obdobného ustanoveniu § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov aplikovaného v danom prípade. Súčasne navrhol postúpenie návrhu na zaujatie stanoviska o súlade § 125 ods. 6 v spojení s § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
10. V prípade vykonaného doplňujúceho dokazovania vo veci navrhol žalobca doplnenie o obsah správy SIS zo dňa 27.04.2021 a v procesnej rovine vedeného súdneho konania navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý bol neskôr v priebehu konania zamietnutý.
III.
Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.10.2021 k podanej správnej žalobe zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Podrobne popísal priebeh administratívneho konania a posudzovanie zisteného stavu prvostupňovým orgánom s následným vydaním prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Značnú časť svojej argumentácie venoval popisu charakteru správy SIS zo dňa 27.04.2020 a nemožnosti jej zverejnenia či založenia ako listinného dôkazného prostriedku do administratívneho spisu. SIS je kompetentným orgánom na posudzovanie a vyhodnocovanie miery ohrozenia bezpečnosti štátu a zároveň je plne kompetentným orgánom na vydanie stanoviska podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, pričom nie je v kompetencii správneho orgánu zasahovať do spôsobu získavania informácii zvoleného SIS či následne spochybňovať relevantnosť a pravdivosť získaných informácii vo vzťahu k účastníkovi konania. Správne orgány boli v administratívnom konaní viazané obsahom predmetnej správy SIS, na podklade ktorej bol žalobcovi v súlade s § 50 ods. 1 písm. a) v spojení s § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov zrušený trvalý pobyt.
IV.
Ďalšie vyjadrenia
12. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca v replike zo dňa 09.12.2021, v ktorej zotrval na dôvodoch podanej žaloby a v konkrétnostiach poukázal na ním tvrdené zásahy žalovaného ako aj prvostupňového orgánu do princípu rovnosti, legality dôkazov a princípu voľného hodnotenia dôkazov, neúplnosť administratívneho spisu, dal do pozornosti svoje právo ako účastníka konania oboznámiť sa so všetkými vykonanými dôkazmi a produkoval aj argumentáciu súvisiacu s okolnosťami svojej bezúhonnosti a zmeny miesta pobytu, ktoré správne orgány zisťovali a vyhodnocovali v súvislosti s prípadným uplatnením § 50 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.
13. Žalovaný v rámci žalobnej dupliky zo dňa 20.11.2023 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a na správnosti a zákonnosti svojho postupu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
14. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/181/2021.
15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).
16. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 20.03.2024, keďže bola splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP, pričom na pojednávanie sa osobne dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní vopred oznámil v podaní doručenom správnemu súdu dňa 11.03.2024 a správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP.
17. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
21. Podľa prvej vety § 131 SSP, správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
23. Podľa čl. 52 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej „Ústava SR“), cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.
24. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
25. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
26. Podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR, rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.
27. Podľa § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 38/1993 Z. z.“), právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
28. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z., nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.
29. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 314/2018 Z. z.“), ak ústavný súd zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vysloví tento nesúlad nálezom, v ktorom uvedie, s ktorými ustanoveniami právneho predpisu vyššej právnej sily alebo medzinárodnej zmluvy nie je preskúmavaný právny predpis nižšej právnej sily, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenia v súlade.
30. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z., právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov.
31. Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z., ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom súdnom konaní alebo správnom súdnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.
32. Podľa § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 obsahuje nesúhlas s udelením trvalého pobytu.
33. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu.
34. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny.
35. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.
36. Tak ako bolo uvedené vyššie, predmetom administratívneho konania, výsledkom ktorého bolo vydanie prvostupňového a následne aj napadnutého rozhodnutia, bolo rozhodovanie správneho orgánu o zrušení trvalého pobytu žalobcu podľa § 48 ods. 2 písm. h) v spojení s § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.04.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2021.
37. Následne, v čase po právoplatnom skončení administratívneho konania a zároveň v čase po podaní správnej žaloby, Ústavný súd SR nálezom sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023, vyhláseným a zverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 14.02.2024 ako Nález č. 13/2024 Z. z. (ďalej „nález sp. zn. PL. ÚS 17/2022“), konštatoval nesúlad ustanovenia § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte
cudzincov, v zmysle ktorého v danom prípade správne orgány rozhodovali vo vedenom administratívnom konaní, s čl. 46 ods. 1, 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR.
38. Skôr, než správny súd pristúpil k skúmaniu dôvodnosti žalobcom vznesených žalobných bodov, v súlade s § 134 ods. 2 písm. a) SSP aj nad rámec žalobných dôvodov pristúpil k posúdeniu vplyvu derogačných účinkov nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022, resp. k posúdeniu otázky neaplikovateľnosti s Ústavou SR nesúladného zákonného ustanovenia na prebiehajúce správne súdne konanie. Potreba zisťovania dopadu zmeny právnej úpravy vyvolanej nálezom ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022 na prebiehajúce súdne konanie vypláva aj procesnej úpravy obsiahnutej v § 131 SSP, podľa ktorého je správny súd viazaný rozhodnutím ÚS SR o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou SR. Navyše, konanie pred správnym súdom je v zmysle § 5 ods. 2 SSP realizáciou ústavne zaručeného práva na ochranu pred nezákonnými rozhodnutiami a ústavou zaručených základných práv a slobôd, z čoho vyplýva nevyhnutná potreba správneho súdu ďalej prihliadať na skutočnosť konštatovanej absencie súladu zákonného ustanovenia s Ústavou SR vo vedenom súdnom konaní určitým spôsobom, ktorý je potrebné ustáliť.
39. Správny súd dáva do pozornosti, že zákonná úprava obsiahnutá v § 93 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. (bližšie odsek 31. odôvodnenia tohto rozhodnutia), ktorá je de facto vyjadrením zásady právnej istoty, v prípade prebiehajúceho (doposiaľ právoplatne neskončeného) súdneho konania nie je pre konajúci správny súd limitom možnosti učinenia úvahy o danej problematike. Predmetné zákonné ustanovenie expressis verbis upravuje nedotknuteľnosť rozhodnutí vydaných v správnom súdnom konaní, ktoré už nadobudli právoplatnosť, čo však nie je prípad vedeného súdneho konania.
40. Problematika derogačných účinkov nálezu ÚS SR o vyslovení nesúladu zákonného ustanovenia s Ústavou SR, resp. (ne)aplikovateľnosti dotknutého zákonného ustanovenia v prebiehajúcom (zatiaľ právoplatne neskončenom) správnom súdnom konaní bola riešená v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej „NSS SR“) sp. zn. 2Sžrk/6/2020 zo dňa 24.02.2022, v zmysle ktorého „aj keď Ústava SR ani zákon č. 314/2018 Z. z. neobsahujú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu ústavného súdu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením správneho súdneho konania, logicky možno konštatovať, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu ústavného súdu o nesúlade, potom to a fortiori musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente vyhlásenia nálezu ústavného súdu o nesúlade. Opačný výklad by popieral princíp zachovávania ústavnosti a zároveň by neprípustne absolutizoval princíp právnej istoty (takýto výklad vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 400/06-26 zo dňa 12.04.2007)“. Z dotknutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že „na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákon č. 314/2018 Z.z. nepojednáva o dopadoch nálezu Ústavného súdu SR na právoplatne skončené administratívne konania. Zo samotného znenia totiž možno vyvodiť, že hmotnoprávne následky nálezu dopadajú aj na správne súdne konania v ktorých je pravidlom, že predmetom ich prieskumu sú práve právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy.“
41. K argumentačne obdobným úvahám riešenia danej problematiky dospel NSS SR aj v rozhodnutí sp. zn. 1Sžak/15/2019 zo dňa 23.06.2023, keď uviedol, že „zatiaľ čo derogačné účinky určujú, kedy prestáva byť derogovaný predpis platným, neaplikovateľnosť znamená, že všeobecné súdy nemajú aplikovať ustanovenia zákona, ktoré bolo ako protiústavné zrušené Ústavným súdom SR, a to aj v prípade, že účinky takéhoto nálezu nastanú až v budúcnosti. Ústavný súd SR tiež judikoval, že aj keď síce k pozbaveniu platnosti derogovaného zákona dochádza s účinkom „ex nunc“, rozpor s ústavným poriadkom, ktorý bol dôvodom zrušenia zákona nastáva už v priebehu jeho platnosti. Účinok „ex nunc“ nevylučuje, že práve aplikácia protiústavného právneho predpisu zo strany orgánu verejnej moci mohla viesť k zásahu do základného práva alebo slobody jednotlivca. Preto nemožno v niektorých prípadoch aplikovať právnu úpravu účinnú v relevantnom období, aj keď táto bola zrušená derogačným nálezom pre neústavnosť až následne.“
42. Správny súd sa s uvedenými úvahami a závermi vyššej súdnej autority v plnom rozsahu stotožnil. Je potrebné zdôrazniť, že právoplatný nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022 má vo vzťahu k charakteru ústavnosti dotknutej právnej normy deklaratórnu povahu, čo znamená, že pomenúva skutočnosť o neústavnosti § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov od počiatku. Inými slovami, ustanovenie § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov bolo v rozpore s Ústavou SR v čase jeho implementácie
do právneho poriadku, čo platilo následne aj v čase vydania prvostupňového a napadnutého rozhodnutia orgánov verejnej správy až do straty jeho účinkov dňom vyhlásenia nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňom 14.02.2024.
43. Vzhľadom na uvedené tak správny súd dospel k záveru, že v aktuálne prebiehajúcom správnom súdnom konaní je potrebné prihliadať na Ústavným súdom SR zistenú neústavnosť a tým pádom aj faktickú neúčinnosť zákonného ustanovenia § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov a túto posudzovať ako relevantný atribút pri posudzovaní zákonnosti vydaných rozhodnutí orgánov verejnej správy nielen do budúcnosti (ex nunc), ale aj spätne (ex tunc), vo vzťahu k rozhodnému času pre rozhodovanie správneho súdu podľa § 135 ods. 1 SSP (rozhodujúcim je stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného).
44. Pre správne orgány konajúce v administratívnom konaní o zrušení trvalého pobytu žalobcu bolo „neústavné“ zákonné ustanovenie § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov právnou úpravou, ktorá s prihliadnutím na zistený skutkový stav (nesúhlasné stanovisko SIS) zakladala dôvodnosť začatia vedeného administratívneho konania. Ak správne orgány konali a rozhodovali na základe „neústavného“ zákonného ustanovenia, ich rozhodovanie trpí vadou spočívajúcou v rozhodovaní na základe právnej normy (resp. jej časti), ktorá z pohľadu ochrany ústavnosti nikdy nemala tvoriť súčasť právneho poriadku a nikdy nemala vyvolávať právne účinky. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že vzniknutá situácia sa konajúcim správnym orgánom nemôže dávať za vinu, keďže v čase vydania svojich meritórnych rozhodnutí nemohli predpokladať vydanie nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022.
45. Na zistenú skutočnosť zmeny ponímania rozhodujúceho zákonného ustanovenia by mal správny súd pri svojom rozhodovaní prihliadať, keďže „ak bolo iniciované správne súdne konanie, ktoré do vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR nebolo právoplatne skončené, je to práve to konanie, v ktorom môže dôjsť ku zhojeniu postupu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní a nadväzujúceho rozhodnutia, ktorý (nevedome) postupoval na základe ustanovenia, ktoré bolo vyhlásené za nesúladné s právnym predpisom vyššej právnej sily“ (bližšie v odôvodnení rozhodnutia NSS SR sp. zn. 2Sžrk/6/2020 zo dňa 24.02.2022).
46. V súvislosti s uvedenými závermi správneho súdu nedochádza k negácii zásady vyjadrenej v § 135 ods. 1 SSP, pretože je plne rešpektovaný právny stav v čase vydania a právoplatnosti rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného, no zároveň je rozhodný stav „korigovaný“ pôsobením nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022 aj do minulosti, s prihliadnutím na neaplikovateľnosť § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, ktoré je v rozpore s Ústavou SR už od začiatku.
47. Vzhľadom na uvedené správny súd, aj nad rámec žalobcom vznesených žalobných bodov v súlade s § 134 ods. 2 písm. a) SSP, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňového rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP zrušil.
48. Keďže správny súd v danom prípade zistil potrebu zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP, ktorý sám o sebe zakladá dôvodnosť podanej žaloby (hoci bez priameho vznesenia tohto žalobného bodu žalobcom), inými žalobnými námietkami a úvahami žalobcu obsiahnutými v podanej správnej žalobe sa z dôvodu nadbytočnosti v tomto štádiu nezaoberal. Podstatnou je v danom prípade tá skutočnosť, že správne orgány iniciovali administratívne konanie, v tomto konali a následne rozhodli na základe zákonného ustanovenia, ktoré následne ÚS SR vyhlásil za nesúladné s Ústavou SR. Skúmať zákonnosť postupu a rozhodovania správnych orgánov v konkrétnostiach skutkových okolností, ktoré vydaniu zrušovaných rozhodnutí správnych orgánov predchádzali a tvorili skutkový podklad pre ich vydanie, je tak v tejto fáze nadbytočné, keďže závery správneho súdu o potrebe zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správy sú nemenné, bez ohľadu na iné prípadné zistenia. Z dôvodu aplikácie zásady rýchlosti a hospodárnosti vedeného súdneho konania neprihliadol správny súd ani na žalobcom navrhované doplnenie dokazovania o oboznámenie stanoviska SIS, keďže posudzovanie konkrétnych skutkových okolností by z dôvodu zrušenia prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP nemalo vplyv na meritórne rozhodnutie správneho súdu. Len na doplnenie správny súd uvádza, že stanovisko SIS č. SIS-65/51-V-61-1/2020-S zo dňa 27.04.2020 ako utajovaná písomnosť so stupňom utajenia „vyhradené“ naviac netvorí súčasť administratívneho ani súdneho spisu.
49. Podľa § 191 ods. 4 SSP správny súd vec po zrušení vracia na konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie správnych orgánov v administratívnom konaní tvoria jeden celok a vytýkanou vadou rozhodovania na základe neúčinného právneho predpisu je zaťažené už prvostupňové rozhodnutie.
50. Úlohou prvostupňového orgánu bude v rámci vedeného administratívneho konania, začatého na základe zistených okolností majúcich tendenciu byť dôvodom na zrušenie trvalého pobytu žalobcu podľa § 48 ods. 2 písm. h) v spojení s § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, zohľadniť zmenu relevantnej právnej úpravy spočívajúcu vo vydaní nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023 vyhláseného a zverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 14.02.2024 ako Nález č. 13/2024 Z. z., prípadne zohľadniť aj zmenu vykonanú zákonodarcom v intenciách čl. 125 ods. 3 Ústavy SR ako následok vydaného nálezu ÚS SR. V závislosti od ďalšieho postupu, pokiaľ dôjde k meritórnemu prejednávaniu veci, bude úlohou prvostupňového orgánu vysporiadať sa s námietkami a návrhmi na doplnenie zisťovania skutkového stavu vznesenými žalobcom, s dôrazom na namietanú absenciu stanoviska SIS zo dňa 27.04.2020 v administratívnom spise a na možné riešenie danej situácie, a to aj s prihliadnutím na aktuálnu právnu úpravu a relevantnú rozhodovaciu činnosť správnych súdov SR (vrátane Najvyššieho správneho súdu SR) a Ústavného súdu SR.
51. Návrh žalobcu na prerušenie súdneho konania do právoplatného rozhodnutia ÚS SR vo veci nesúladu § 19a ods. 9 zákona o azyle s Ústavou SR vedeného pod sp. zn. PL. ÚS 15/2020 správny súd ako nedôvodný zamietol, keďže dotknuté konanie už bolo právoplatne skončené vydaním Nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 15/2020 zo dňa 15.03.2023, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR ako nález č. 180/2023 Z. z. dňa 27.05.2023.
52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého súd prizná žalobcovi úplnú náhradu trov konania ak bol rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP.
53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 1 mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia /§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).