Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/56/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. B., nar. XX.X.XXXX a Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S.. X. Č.. X, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, deti rodičov matky Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S.. X. Č.. X, zastúpenej JUDr. Michaelou Vidiščákovou, advokátkou so sídlom Žriedlova 28, Košice a otca O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S.. X. Č.. X, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto

rozhodol:

I. S c h v a ľ u j e dohodu rodičov v nasledovnom znení:

Mal. O. B., nar. XX.X.XXXX a Q. B., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. B., nar. XX.X.XXXX sumou 100 Eur mesačne a mal. Q. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 80 Eur mesačne od 27.3.2019 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

D l ž n é v ý ž i v n é na mal. O. za obdobie od 27.3.2019 do 31.8.2020 vo výške 581,10 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 Eur pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

D l ž n é v ý ž i v n é na mal. Q. za obdobie od 27.3.2019 do 31.8.2020, vo výške 308 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 Eur pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v čase od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., pričom matka je povinná maloleté deti pripraviť na odovzdanie a v čase styku ich odovzdať. Otec si maloleté deti p r e v e z m e v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto deti odovzdá a vráti jej ich na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 27.3.2019 žiadala, aby zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. O. sumou 100 Eur mesačne a na mal. Q. sumou 80 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna. Vo vzťahu k úprave styku navrhla, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v čase od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod.

2. Otec s návrhom súhlasil.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí navrhol schváliť rodičovskú dohodu, nakoľko je v ich záujme.

4. Matka a otec navrhli schváliť rodičovskú dohodu.

5. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom detí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádzajú maloleté deti O., nar. XX.X.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo doposiaľ právne trvá.

6. Na Okresnom súde Košice I je vedené konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. , ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

7. Matka uviedla, že v čase podania návrhu žili spolu s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti, pričom matka si hľadala ubytovanie pre seba a maloleté deti, kde budú mať vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu a vývoj. Vzťahy medzi manželmi sa narušili a začali zhoršovať od roku 2009. Matka uviedla, že vzťah otca k maloletým deťom bol pasívny, uprednostňoval svoje záujmy pred záujmami maloletých detí. Starostlivosť o domácnosť zabezpečovala prevažne matka. Snažila sa opakovane riešiť situácie rozhovorov s otcom, avšak rozhovory nakoniec prerástli v hádku. Keďže vzťah medzi nimi bol dlhodobo vážne narušený, podala návrh na rozvod manželstva.

8. Matka vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy so spoločnosťou Prvá cateringová spol. s.r.o., pričom jej čistá mzda bola vo výške priemerne 600 Eur mesačne. Od 21.3.2019 je na materskej dovolenke. Matka upresnila mesačné náklady, ktoré pozostávajú zo splátky úveru vo výške 230 Eur, splátky iných pôžičiek v priemere vo výške 130 Eur, cestovné do zamestnania 20 Eur, náklady na stravu 100 Eur, úhrada za mobilný telefón 20 Eur, úhrada za internet 18 Eur, náklady na ošatenie v priemere 15 Eur, náklady na lieky a predmety osobnej potreby priemerne 20 Eur.

9. Mesačné výdavky na mal. O. tvoria najmä náklady na stravu priemerne vo výške 100 Eur, úhrada mobilný telefón 10 Eur, náklady na ošatenie priemerne 20 Eur, náklady vynaložené v súvislosti so školou v priemere 5 Eur a vreckové 10 Eur.

10. Mesačné výdavky na mal. Q. tvoria náklady na stravu v priemere 100 Eur, úhrada za mobilný telefón 10 Eur, náklady na ošatenie v priemere 10 Eur, náklady vynaložené v súvislosti so školou v priemere 5 Eur a vreckové 5 Eur.

11. Z výpovede otca súd zistil, že je zamestnaný s príjmom vo výške 800 - 900 Eur mesačne. Súčasne uviedol, že jeho príjem v závislosti od pandemickej situácie je v súčasnosti nižšia. Výdavky sa týkajú platenia bývania 100 Eur mesačne, úver 100 Eur mesačne, osobné výdaje ako telefóny, pohonné hmoty a iné do 100 Eur mesačne. Na maloleté deti platí výživné 180 Eur mesačne.

12. Matka uviedla, že otec platil na výživu maloletých detí nasledovne: V roku 2019: 19.7. = 300 Eur, 14.8. = 180 Eur, 17.9. = 100 Eur, 18.10. = 120 Eur, 15.11. = 120 Eur, 17.12. = 160 Eur. V roku 2020 nasledovne: dňa 16.1. = 160 Eur, 13.2. = 160 Eur, 13.3. = 180 Eur, 14.4. = 180 Eur, 15.5. = 180 Eur, 17.6. = 180 Eur, 15.7. = 50 Eur, 18.8. = 180 Eur.

13. Otec s vyčíslením súhlasil.

14. Rodičia súhlasne uviedli, že v prípade ak otec zaplatil sumu 180 Eur, tak uvedená suma pozostáva z výživného 100 Eur na mal. O. a 80 Eur na mal. Q.. V prípade, že otec zaplatil inú sumu než 180 Eur navrhujú, aby súd túto sumu rozdelil a rovným dielom odpočítal od prípadného dlžného výživného.

15. Platby otca na mal. O. boli vo výške 1.135 Eur a na mal. Q. vo výške 1.065 Eur.

16. Z pripojeného oznámenie doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od 9/2018 do 8/2019 bol vo výške 873,67 Eur netto, za obdobie 9/2019 do 2/2020 vo výške 916,58 Eur netto, za obdobie 3/2020 do 7/2020 vo výške 1.106,92 Eur netto.

17. Podľa ust. , Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie sa použije primerane.

18. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičov. Súd prihliadol i na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

25. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

26. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

27. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

28. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 100 Eur mesačne na mal. O. a 80 Eur mesačne na mal. Q. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti sú školopovinné a vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou, zdravotným ošetrením. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka je na materskej dovolenke, pričom jej príjem tvoria prídavky na maloleté deti a rodičovský príspevok. Otec je zamestnaný s príjmom vo výške 1.106,92 Eur netto.

29. Súd v súlade s ust. § 75 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia, vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eur mesačne na mal. O. a 80 Eur mesačne na mal. Q. je primerané a schválil dohodu rodičov, nakoľko je v záujme maloletých detí.

30. Podľa ust. , , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

31. Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti od podania návrhu t.j. od 27.3.2019 vyčíslil dlžné výživné do 31.8.2020. Dlžné výživné na mal. O. bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 27.3.2019 do 31.8.2020 alikvotná časť za mesiac september 2019 100 Eur : 31 dní = 3,22 Eur x 5 dní = 16,10 Eur, obdobie 4/2019 do 12/2019 100 Eur x 9 mesiacov = 900 Eur, 1/2020 do 8/2020 100 Eur x 8 mesiacov = 800 Eur spolu 1.716,10 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca vo výške 1.135 Eur. Dlžné výživné takto predstavuje sumu 581,10 Eur.

32. Dlžné výživné na mal. Q. bolo vypočítané nasledovne: alikvotná časť za mesiac marec 2019 80 Eur : 31 dní = 2,60 Eur x 5 dní = 13 Eur, 4/2019 do 12/2019 80 Eur x 9 mesiacov = 720 Eur, obdobie 1/2020 do 8/2020 80 Eur x 8 mesiacov = 640 Eur, spolu 1.373 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca vo výške 1.065 Eur. Dlžné výživné tatko predstavuje sumu 308 Eur.

33. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach, súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery otca.

34. Podľa ust. , Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

35. V danom prípade rodičia navrhli úpravu styku, ktorá je v záujme maloletých detí.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, nakoľko po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení účastníci konania v súlade s ust. zhodne pred súdom prehlásili, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozhodnutiu vo všetkých jeho výrokoch.

Podľa ust. , ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.