Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-22-2020.pdf
PDF · 95.37 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: E.V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. XXXX/XX, Z., o zaplatenie sumy 328,96 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 328,96 € spolu s úrokom z omeškania 0,4% ročne zo sumy 328,96 € od 10.09.2019 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 79%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.04.2020 domáha zaplatenia sumy 328,96 €, zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 328,96 € od 10.09.2019 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 300,- € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 300,- €, len 5,00% ročný úrok z omeškania zo sumy 328,96 € do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 41,64 €, ako aj náhrady trovy konania z titulu nezaplateného úveru.
2. Žalobu odôvodnil tým, že poskytuje ako dodávateľ spotrebiteľské pôžičky na diaľku s obchodným názvom „MoneyTuPôžička“. So žalovaným dňa 11.01.2019 uzatvorili na diaľku zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 300,- €. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť spolu v 30 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 12,67 €, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Po uzatvorení zmluvy žalobca poskytol žalovanému na ním uvedený a overený účet v banke dohodnutý úver vo výške 300,00 € a to dňa 14.01.2019. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 5 o viac ako tri mesiace, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému doručené dňa 23.09.2019. V súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 09.10.2019, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko tak žalovaný nespravil, je od nasledujúceho dňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet
neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe vyššie uvedených skutočností a predstavuje sumu 328,96 € (žalovaný do podania žaloby zaplatil len sumu 51,14 €). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, a následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne zo sumy 328,96 € od 10.10.2019 do zaplatenia. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca si preto uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,4 % p.a. zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené žalobca uplatňuje úrok z omeškania 0,4 % ročne zo sumy 328,96 € od 10.9.2019 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 300,00 €, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 328,96 € do zaplatenia. Žalobca zaslal žalovanému viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania. Žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu. V nadväznosti na zaslanie pokusu o zmier pred začatím súdneho konania svojím právnym zástupcom si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovanému. Výška tejto náhrady zodpovedá sume tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určenej podľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov vo výške 29,88 € (24,90 € + 20% DPH) a paušálnej náhrade advokátovi vo výške jedného režijného paušálu v sume 11,76 € (9,80 € + 20% DPH).
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorú prevzal dňa 16.06.2020 do rozhodnutia súdu nevyjadril. Nespochybnil žiadne z tvrdení žalobcu a neuviedol žiadne skutkové tvrdenia na svoju obranu.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Strany sporu dňa 11.01.2020 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému sumu 300,- €, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v 30 splátkach splatných 12. deň v mesiaci vo výške 12,67 €, z toho 10,00 € istina a 2,67 € úrok. Prvá splátka bola splatná 12.02.2019 a posledná 12.07.2021, celková čiastka, ktorú dlžník mal zaplatiť 380,10 €. RPMN bola stanovená na 20,95% ročne, ročná úroková sadzba 19,20%, priemerná RPMN za úver 14,70%. Žalovaný zaplatil dňa 14.02.2019 sumu 12,67 €, dňa 25.03.2019 sumu 12,67 € a dňa 11.06.2019 sumu 25,80 €.
7. Oznámením o zosplatnení zo dňa 25.08.2019, ktoré žalovaný prevzal dňa 23.09.2019, žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 5,6,7 vo výške 37,55 €. Zároveň bol upozornený, že ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., prípisom zo dňa 30.12.1899 (správne 30.12.2019) s názvom „Pokus o zmier pred začatím súdneho konania“, oznámil žalovanému, že v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok. Oznámenie o okamžitej splatnosti bolo doručené žalovanému dňa 23.09.2019 a vyzval na zaplatenie neuhradených splátok vo výške 328,96 €. Žalobca nepreukázal odoslanie zásielky žalovanému a ani udelenie plnej moci advokátskej kancelárii.
8. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 53 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.(1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.(2) Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 10.09.2019 bola 0,00%. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
9. Predmetná Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného a údaje o požadovanom úvere. Obsah ostatných častí tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol žalovaný ovplyvniť ani neovplyvnil. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej Zmluvy spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka.
10. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí Zmluvy, súd zistil, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Z titulu uzatvoreného úveru mal žalovaný zaplatiť celkovo 380,10 €. Žalovaný zaplatil sumu 51,14 €, t.j. 4 splátky, od 5. splátky bol v omeškaní, preto žalobca úver zosplatnil dňa 09.10.2019. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi neuhradené splátky vo výške 328,96 €, t.j. rozdiel medzi celkovou čiastkou, ktorú sa zaviazal z titulu úveru zaplatiť žalobcovi a zaplatenými splátkami (380,10 € - 51,14 €). Súd v tejto časti žalobe vyhovel.
11. Žalobca sa domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne (14,6% ročne) z dlžnej sumy, a to vzhľadom na sankcie uvedené v bode 8.1. Zmluvy. Súd však poukazuje na to, že Zmluvu
o úvere vopred pripravil veriteľ a žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, len zmluvu podpísať v takom znení, ako ju veriteľ vopred pripravil. Nemal možnosť odmietnuť konkrétne dojednanie zmluvy. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 2, 3 OZ, keď žalobca nepreukázal v konaní opak, súd nepovažuje zmluvnú pokutu za individuálne dojednanú. Nakoľko nárok na zmluvnú pokutu patrí iba v prípade, že táto bola individuálne písomne dojednaná, súd v tejto časti žalobu zamietol.
12. Súd viazaný žalobou priznal úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne z istiny 328,96 € od 10.09.2019 od zaplatenia, teda od nasledujúceho dňa po zosplatnení, nakoľko si ho uplatnil žalobca v súlade s citovanými ustanoveniami. V časti uplatneného úroku z omeškania 5% ročne z istiny, ktorý žalobca žiadal priznať až po tom, keď by úroky z omeškania (a pôvodne i zmluvná pokuta) dosiahli sumu 300,- € súd nepriznal, nakoľko reálne by táto situácia nastala až zhruba po 250 rokoch (okolo roku 2270), ak by za celé obdobie žalovaný nezaplatil žiadnu čiastku z istiny. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobcom požadované plnenie je plnením nemožným, a preto zamietol v tejto časti uplatnený nárok.
13. Posledným nárokom, ktorý si žalobca uplatnil bol nárok na zaplatenie sumy 41,64 € predstavujúcej náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky prestavujúcim náhradu za úkon právnej služby pokus o zmier, ktorý mal byť zo strany žalobcu zaslaný žalovanému. Súd konštatuje, že svojou povahou ide o trovy konania, ktoré však môžu byť priznané, až za úkony ktoré vzniknú po podaní žaloby. Súd v konaní nemal preukázaný vznik takéhoto nákladu, nakoľko nebolo preukázané, že by bola výzva odoslaná, a že by žalobcovi takýto náklad skutočne vznikol (teda, že mu bola vystavená faktúra za tento konkrétny úkon, ktorú by aj žalobca uhradil). Keďže súd nemal preukázaný vznik takéhoto príslušenstva pohľadávky (len predloženie výzvy nestačí, bola by potrebná faktúra od právneho zástupcu žalobcu na tento konkrétny úkon), tento nárok žalobcu zamietol a osobitne sa nezaoberal tým, že ide o výzvy, ktoré sú realizované hromadne zo strany žalobcu - jeho právneho zástupcu s cieľom (hoc legitímnym dosiahnuť splnenie svojej pohľadávky), ktorý však nemá charakter úkonu právnej služby vo svojej podstate, ale výzvy na plnenie, ktorú si mohol žalobca vyhotoviť sám. Naviac nebolo preukázané, že advokátska kancelária, ktorá podanie zaslala bola na tento úkon splnomocnená žalobcom a nebolo preukázané, že výzva označená ako „Pokus o zmier pred začatím súdneho konania“ žalovanému bola vôbec doručovaná.
14. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (ods. 2)
15. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti istiny 328,96 € a úroku z omeškania 1,32 € ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 79% a žalovaný v 21% (v zamietnutej časti zmluvnej pokuty, úroku z omeškania a náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, nakoľko súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia 420,08 €). Celkový úspech žalobcu je 58% (79% - 21%) a v tomto rozsahu súd žalobcovi priznal náhradu trov konania.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1MCdo1/2004 zo dňa 27.4.2004 sa venoval obdobnej problematike, pričom vyslovil právny názor, v zmysle ktorého neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný a poukazuje na to, že úspech v konaní sa posudzuje podľa žalobného petitu.
17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).