Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-35-2020.pdf
PDF · 104 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, v zast.: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 51,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 51,85 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2020 Okresným súdom Banská Bystrica sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 51,85 eur. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený užívať na zabezpečenie svojich potrieb náhradné vozidlo, zapožičaním si tohto vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorou si voči poškodenému uplatnil nájomné za nájom náhradného vozidla. Poškodený si následne náhradu nájomného uplatnil voči žalovanému. Žalovaný oznámil poškodenému výsledok šetrenia poistnej udalosti, v zmysle ktorého neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, pričom uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 4Up/923/2020 zo dňa 26.05.2020, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca nepredložil formálne úplnú žalobu, ktorá nie je spôsobilá vyvolať vecné prejednanie veci. Žalobca je povinný naplniť formálne požiadavky na podanie a žalobu, pričom z vyhotovenia predloženej žaloby sa nedá vyvodiť základná náležitosť podania, a to náležitosť, ktorej veci sa týka, nakoľko všetko čo k tejto náležitosti žalobca súdu a žalovanému poskytol boli nedostatočné tvrdenia uvedené v žalobe. Žalovaný ďalej uviedol, že z predloženej Zmluvy o prenájme vozidla, z obsahu ktorej vyplýva, že dňa 14.10.2019 došlo medzi žalobcom a poškodeným
k dohode o prenájme náhradného vozidla, pričom už pri jej uzatvorení bolo dojednené, že nájom bude trvať presne do 28.10.2019, pričom pri uzatvorení tejto zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť kedy bude vozidlo vydané zo servisu. Uvedené zakladá pochybnosť o dôveryhodnosti Zmluvy o prenájme vozidla. Žalobca naviac v predmetnom konaní nie je vecne legitimovaný. Z predložených dôkazov totiž vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za prenájom. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, považoval Zmluvu o postúpení pohľadávky za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko poškodený postupuje pohľadávky, ktorá zároveň predstavuje záväzok poškodeného. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla opiera o odkaz na ustanovenia o PZP a ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom uvedené ďalej nijakým spôsobom nekonkretizuje, pričom nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.11.2019, ktorým žalovaný plnil vo výške, ktorá zohľadňuje zhodnotenie technickej hodnoty vozidla v čase užívania náhradného vozidla, čo sa prejavilo aj na pevných prevádzkových nákladoch.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného o nedostatočnej špecifikácii skutočností, z ktorých vychádza uplatnený nárok, považuje za účelové tvrdenie. Prenájom náhradného motorového vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe žalobca uviedol, že dňa 04.10.2019 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Citroen C-elyse, EČ: C., spôsobenej poškodenému A. K.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia, EČ: S., poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku tejto skutočnosti bol poškodený nútený používať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Dacia Logan, EČ: C. u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 520/207 zo dňa 14.10.2019. Po ukončení nájmu vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 28.10.2019, s dátumom splatnosti 11.11.2019 na sumu 550,08 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.11.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 498,95 eur. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistenej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. V súvislosti s náhradou škody žalobca uviedol, že táto má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený nie je vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla, kedy zároveň poukázal na stanoviská uvedené v rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/189/2014, rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 27Cb/39/2012, či rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn.13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Žalobca ďalej uviedol, čo sa týka tvrdení ohľadne trvania nájmu, resp. uvedenia presného dátumu ukončenia zmluvy o nájme, tieto považuje za zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko žalobcovi a poškodenému nič nebráni v uzatváraní nájomnej zmluvy na akúkoľvek dobu. Relevantné je v danom smere to, či bol prenájom realizovaný počas opravy poškodeného vozidla. Nájomná zmluva tak nevyhnutne nemusí byť uzatvorená len do doručenia krycieho listu, uvedené závisí od dohody zmluvných strán, a teda prenájom dokonca nemusí trvať po celú dobu opravy, nakoľko poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už skôr. Pri dohadovaní dĺžky prenájmu sa zmluvné strany vôbec neriadili skutočnosťou, ktorá mala nastať až v budúcnosti, a preto tvrdenie žalovaného, že zmluva o nájme mohla byť uzatvorená najskôr 28.10.2019 je absurdné, ničím nepodložené a nelogické. V súvislosti s námietkami žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky žalobca uviedol, že ide o štandardné a zákonom dovolené postúpenie pohľadávky, kedy poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 28.10.2019 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok vyplývajúci z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. V zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky je tak zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Tvrdenia ohľadne neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej legitimácie, rozpor s
ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka, či neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky, považuje žalobca za neopodstatnené. V tejto súvislosti opäť poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v iných obdobných prípadoch a uviedol, že napokon zo samotného oznámenia o poistnom plnení, ktoré poskytol žalovaný, vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť už v súčasnosti žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky je nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné postúpenie nároku na náhradu škody. V danom smere tak došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení teda nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi. Pre úplnosť žalobca uviedol v súvislosti s odpočtom tzv. zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla počas doby prenájmu, že tento považuje za neoprávnený, jedná sa o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ ani právny rámec oprávnenosti.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 10.09.2020, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Žalobca, žalovaný a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili. Žalovaný a jeho právny zástupca sa písomne ospravedlnili a žiadali, aby súd pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti. Súd tak pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, žalobu žiada zamietnuť ako nedôvodnú a žiada priznať náhradu trov konania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení, najmä vyjadreniu k odporu zo dňa 24.06.2020, na ktoré odkazuje. Predmetom konania je nárok na náhradu nájmu náhradného vozidla počas opravy poškodeného motorového vozidla, ktoré žalovaný krátil neoprávnene o tzv. zmenu technickej hodnoty vozidla a pevné prevádzkové náklady, čo predstavuje žalovanú istinu, žiadne ďalšie skutkové tvrdenia zo strany žalobcu nebolo žalovaným popreté. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu k tej sme sa písomne vyjadrili.
6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, Správou o nehode, Zákazkovým listom, Faktúrou č. XXXXXXXXX, Zmluvou o prenájme vozidla, Faktúrou č. 190531, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre prenájom osobných automobilov, Zmluvou o postúpení pohľadávky, Oznámením o postúpení pohľadávky, Oznámením o poistnom plnení a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 04.10.2019 došlo v meste Martin ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. Citroen, EČ: C., vlastníkom ktorého je A. K. (poškodený). Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČ: S., vlastník ktorého mal motorové vozidlo poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti poškodený svoje osobné motorové vozidlo nemohol užívať. Dňa 14.10.2019 uzatvoril poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č. XXX/XXX, v zmysle ktorej bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla zn. Dacia Logan MCV s dobou nájmu od 14.10.2019 do 28.10.2019, teda počas nevyhnutného času opravy poškodeného motorového vozidla s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 43,20 eur/1 deň prenájmu. Dňa 28.10.2019 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX na sumu celkom vo výške 550,80 eur za prenájom motorového vozidla prenajatého poškodenému na základe Zmluvy o nájme č. XXX/XXX, t. j. motorového vozidla zn. Dacia Logan MCV, v trvaní prenájmu 15 dní, čo pri výške nájmu uvedeného vo faktúre, t.j sumy 30,60 eur/1 deň predstavuje sumu vo výške 459 eur bez DPH, t.j. sumu vo výške 550,80 eur vrátane 20 % DPH. Zo zákazkového listu zo dňa 14.10.2019, ako aj z faktúry č. XXXXXXXXX je zrejmé, že poškodené vozidlo bolo v oprave v spoločnosti LION CAR, s.r.o. v období od 14.10.2019 a oprava ako služba mala byť dodaná dňa 28.10.2019.
Dňa 28.10.2019 bola medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonník. Z obsahu tejto zmluvy vyplynulo, že poškodený má pohľadávku voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vo výške 550,08 eur, titulom jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb. Postupca touto zmluvou podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpil postupníkovi teda žalobcovi túto pohľadávku a žalobca sa zaviazal poškodenému uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 550,08 eur,
pričom táto suma zodpovedala faktúre č. XXXXXX, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi za náhradné motorové vozidlo. V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom postupník, čiže žalobca, si bude pohľadávku podľa bodu 1 (nárok na poistné plnenie vo vzťahu k poisťovni) vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účel. Poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 28.10.2019. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.11.2019 poškodenému žalovaný oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytuje poistné plnenie vo výške 498,95 eur, v zmysle ktorého odpočítal sumu vo výške 51,85 eur titulom zmeny technickej hodnoty vozidla a pevných prevádzkových nákladov, na účet žalobcu. Rozdiel medzi faktúrou za prenájom náhradného vozidla a priznaným poistným plnením predstavuje uplatnenú sumu vo výške 51,85 eur.
7. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 381/2001 Z. z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
8. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
9. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
10. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
12. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
13. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ, môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Súd má za preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2019 uzavretej medzi postupcom, t.j. poškodeným a postupníkom, t.j. žalobcom došlo k právnemu nástupcníctvu žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke. V zmysle tejto zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 550,08 eur, ktorá bola v zmysle bodu 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky riadne identifikovaná. Zmluvné strany sa tiež v bode 4 Zmluvy o postúpení pohľadávky dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky, pričom výška dohodnutej odplaty (550,08 eur) zodpovedala nároku žalobcu voči poškodenému vyplývajúcemu z faktúry č. XXXXXX. V bode 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany zároveň dohodli na započítaní vzájomných nárokov, t.j. na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Súd tak, v zmysle uvedeného, ustálil, že Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.10.2019 je platným právnym úkonom a k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje tiež na skutočnosť, že po tom, ako došlo k postúpeniu pohľadávky z faktúry č. XXXXXX z poškodeného na žalobcu, na neplatnosť ktorých žalovaný v priebehu konania poukazoval, žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za zapožičanie náhradného vozidla 498,95 eur, z čoho vyplýva, že žalovaný v čase poskytnutia plnenia na základe tejto faktúry, nemal pochybnosti o platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2019 a platnosti samotného postúpenia pohľadávky na základe predmetnej zmluvy, a teda platným postúpením pohľadávky na žalobcu. Žalobca stal teda vzhľadom na uvedené stal vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie nároku na náhradu škody.
15. Žalovaný ďalej v priebehu konania poukázal na absenciu náležitostí podanej žaloby, nakoľko žalobca v podanej žalobe presne nešpecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré opiera svoj nárok. Žalobca neuviedol o akú škodovú udalosť ide, čo bolo jej podstatou, aký mala priebeh, kto ju zavinil, kedy sa žalobca dozvedel o jej vzniku, aké mala následky táto udalosť a iné. Tvrdenia žalovaného súd posúdil ako účelové, nakoľko z podkladov predložených žalobcom s podanou žalobou - záznamu o dopravnej nehode, zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 14.10.2019, Všeobecných obchodných podmienok, faktúry č. XXXXXX, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.10.2019, Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2019, Oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 07.11.2019, Zákazkového listu a faktúry č. XXXXXXXXX jednoznačne vyplýva o akú škodovú udalosť išlo, kto bol poškodeným atď..
16. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú dobu nájmu od 14.10.2019 do 28.10.2019 uvedenú pri uzatvorení Zmluvy o nájme, súd uvádza, že je vecou poškodeného a žalobcu na akú dobu si dohodnú nájom náhradného vozidla. Relevantnou je v danom smere skutočnosť, či bol prenájom náhradného vozidla realizovaný počas opravy poškodeného vozidla. Súd má za to, že škoda v uplatnenom rozsahu reálne vznikla, a to jednak faktúrou, ktorá bola vystavená zo strany žalobcu, ako prenajímateľa pre nájomcu, teda poškodeného za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme vozidla vo výške 550,08 eur. Zo zákazkového listu je zrejmé, že poškodené vozidlo bolo prijaté na opravu do servisu dňa 14.10.2019 a faktúra za jeho opravu bola vystavená pri ukončení zákazky dňa 28.10.2019 s uvedeným dátumom 28.10.2019, ako dátum dodania tovaru/služby. Preto pokiaľ mal poškodený prenajaté náhradné motorové vozidlo od 14.10.2019 do 28.10.2019, mal ho prenajaté po dobu 15 dní, kedy mal svoje poškodené motorové vozidlo umiestnené v servise v dôsledku čoho ho nemohol používať. Súd preto považoval dobu prenájmu náhradného motorového vozidla za dôvodnú a preukázanú. Škodou bolo nájomné za prenajaté motorové osobné vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období, keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo, svoje vozidlo po dobu opravy využívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné, a účelom zapožičania náhradného vozidla bolo najmä dochádzanie do práce na trase Banská Bystrica - Bečov ako vyplýva zo Zmluvy o nájme. Pokiaľ ide o odpočet tzv. prevádzkových nákladov a zmenu technickej hodnoty poškodeného vozidla počas doby prenájmu žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že žalovaný, v rámci popretí skutkových okolností neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tvrdenia žalobcu nevyplývajú zo skutočného stavu veci. Súd v zmysle uvedeného považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 51,85 eur v plnom rozsahu za dôvodný.
17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.