Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-208-2019.pdf
PDF · 112.31 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/208/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: V. - Kovovýroba, s.r.o., so sídlom Nová ul. č. 194, 930 33 Horný Bar, IČO: 36 250 287, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Pekárom, so sídlom Krížna č. 44, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/ BEZ/2019/3576, O-319/2019 zo dňa 16.10.2019 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobou zo dňa 12.12.2019, doručenou tunajšiemu súdu 17.12.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2019/3576, O-319/2019 zo dňa 16.10.2019, ktorým žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) zmenil výrok rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava č. k. R59/2/2019/SE zo dňa 22.7.2019 (ďalej len prvostupňový správny orgán) tak, že žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákč.. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) uložil pokutu vo výške 33 000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce tým, že žalobca ako účastník konania ku dňu 6.6.2018 pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne neoboznámil poškodeného zamestnanca I. V. (pracovná zmluva zo dňa 27.7.2015, kovovýrobný robotník) a zamestnanca G. I. (pracovná zmluva zo dňa 20.7.2015, kovovýrobný robotník, maliar) s bezpečným pracovným postupom, a to písomne určeným pracovným postupom s označením „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“, s ktorým je zamestnancov povinný oboznámiť a uvedené porušenie je v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ktorý zamestnanec I. V. utrpel dňa 6.6.2018 o 21,06 hod. na pracovisku žalobcu: výrobná hala - lakovňa v Hornom Bare, čím žalobca porušil § 7 ods. 1 písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 124/2006 Z.z.).
2.
Žalobca napadol správnosť tohto rozhodnutia a žiadal zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Namietal, že ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňového správneho
orgánu ukrátený na svojich právach, považoval tieto rozhodnutia za nezákonné, pretože obsahujú len všeobecné frázy a žiadnym relevantným spôsobom nedávajú odpoveď na vytknuté nedostatky. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo strany správnych orgánov nebol náležite zistený skutkový stav veci, pretože na základe jeho návrhu nebol vykonaný výsluch autorizovanej bezpečnostnej techničky Ing. A. E., ktorá mala externe na starosti celú agendu BOZP. Uviedol, že nevykonanie tohto dôkazu, ktorý požadoval bolo odôvodnené tým, že v správnom konaní sa uplatňuje zásada písomnosti (§ 21 Správneho poriadku) a ústne pojednávanie by správny orgán nariadil v prípade, že by sa dostal do dôkaznej núdze a jeho nariadením by došlo k objasneniu skutkového stavu, čo v predmetnej veci podľa správnych orgánov nenastalo. Poukázal ďalej na to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nekonkrétne, obsahujúce len všeobecné frázy, t.j. je nedostatočné, všeobecné a nepresvedčivé, nakoľko žiadnym relevantným spôsobom nie je daná odpoveď na žalobcom vznesené námietky. Vykonanie výsluchu Ing. A. E. považoval za dôležité, nakoľko táto viedla školenie v dňoch 9.3.2017
- 10.3.2017, na ktorom sa zamestnanci žalobcu preukázateľne zúčastnili, a táto mohla ozrejmiť, čo bolo jeho obsahom ako aj to, či jednotliví zamestnanci boli oboznámení so zásadami bezpečných pracovných postupov pri manipulácii s materiálom v lakovni, resp. či boli oboznámení s dokumentom „bezpečné pracovné postupy“ z roku 2015, ktorého obsahom bol aj postup pri manipulácii s materiálom v lakovni. Uviedol, že týmto výsluchom Ing. A. E. mohla byť zodpovedaná otázka prečo dodatočne vypracovala a dala podpísať zamestnancom dokument označený ako „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“, ktorý bol podpísaný po pracovnom úraze, keď tento je obsahovo totožný s obsahom poslednej časti dokumentu z roku 2015, s ktorým mali byť zamestnanci oboznámení práve Ing. E. počas školenia v dňoch 9.3.2017 - 10.3.2017. Mal za to, že bez výsluchu autorizovaného bezpečnostného technika Ing. A. E. nemohol prvostupňový správny orgán bez ďalších pochybností uzavrieť, či p. I. a poškodený p. V. ako aj ostatní zamestnanci, ktorí sa zúčastnili školenia v dňoch 9.3.2017 - 10.3.2017 boli alebo neboli so zásadami bezpečných pracovných postupov pri manipulácii s materiálom v lakovni oboznámení. Tiež namietal, že rozhodnutie žalovaného je potrebné považovať za neodôvodnené, ktoré nespĺňa zákonné náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom tento nedostatok má za následok, že rozhodnutie je nepresvedčivé, nepreskúmateľné a nezákonné. Zdôraznil, že Ing. A. E. ako autorizovaný bezpečnostný technik mala na starosti celú agendu BOZP u žalobcu, okrem iného bola zodpovedná za pravidelné vzdelávanie zamestnancov žalobcu ohľadom predpisov BOZP. Za týmto účelom bolo zorganizované v dňoch 9.3.2017 - 10.3.2017 pravidelné školenie „opakované oboznamovanie zamestnancov a dodávateľov s predpisom BOZP“, ktorého osnovu pripravila p. Ing. E. a z ktorého priebehu bola spísaná záznamová kniha, ktorej prílohou bola aj prezenčná listina, na ktorej sú podpísaní všetci zamestnanci žalobcu, ktorí sa tohto školenia zúčastnili, vrátane poškodeného p. V., p. I., či p. X.. Uviedol, že z obsahu predmetného školenia nepopierateľne vyplýva, že zamestnanci žalobcu boli oboznámení aj s bezpečnými pracovnými postupmi - vnútornou smernicou, ktorú pre spoločnosť vypracovala autorizovaná bezpečnostná technička Ing. A. E. v januári 2015. V tejto súvislosti ďalej namietal, že správny orgán sa vôbec nezaoberal porovnaním dokumentu označenom ako „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“ (tento bol podpísaný po pracovnom úraze) a vnútornej smernice označenej ako „bezpečné pracovné postupy“, s ktorou boli preukázateľne pracovníci zamestnávateľa oboznámení na školení v dňoch 9.3.2017 - 10.3.2017, nakoľko by dospel k záveru, že tieto dokumenty sú totožné. Znamená to, že tak p. I. ako poškodený p. V. boli na školení oboznámení s bodmi smernice, v zmysle ktorých: „kovové materiály uložené na opornom regáli ostanú zabezpečené proti pádu so sponiermi“ ako aj s tým, že „pri ručnom odoberaní uvoľnia sponiere, ktorými sú zabezpečené materiály, uvoľnia jeden kus uloženého materiálu a ďalšie kusy, ktoré ostanú na regáli znovu pripevnia, aby nedošlo k pádu uvoľneného materiálu“. Z ich pracovného postupu vyplýva, že tento postup preukázateľne nedodržali, čo malo za následok vznik pracovného úrazu. Ďalej tvrdil, že pokiaľ sú dotknutí zamestnanci, ktorí tvrdia, že dokument „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“ videli prvýkrát až po pracovnom úraze v roku 2018, podpísaní na prezenčnej listine zo školenia, ktorého obsahovou náplňou bolo okrem iného práve školenie vo veci bezpečného postupu pri manipulácii s materiálom v lakovni, bolo nevyhnutné tento rozpor riadne preskúmať, a preto nepostačuje len stručné konštatovanie, že daný dokument podpísali až v roku 2018. Poukázal na to, že osnovu tohto školenia pripravovala a samotné školenie viedla Ing. A. E., ktorá by sa vedela relevantne vyjadriť, čo bolo presne obsahom daného školenia ako aj k tomu, či boli zamestnanci podpísaní na pripojenej prezenčnej listine oboznámení s bezpečným pracovným postupom v lakovni a tiež k tomu, z akého dôvodu pripravila a dala zamestnancom následne po pracovnom úraze podpísať dokument „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“, nakoľko tento je totožný s
postupom, s ktorým mali byť oboznámení počas školenia v dňoch 9.3.2017 - 10.3.2017. Pokiaľ ide o odôvodnenie nevykonania ďalšieho žalobcom navrhnutého dôkazu - nariadenia ústneho pojednávania podľa § 21 Správneho poriadku, tak žalobca nespochybňuje skutočnosť, že nie je povinnosťou, ale len zákonnou možnosťou správneho orgánu nariadiť vo veci ústne pojednávanie, avšak práve výsluchom Ing. E. na tomto ústnom pojednávaní by mohlo dôjsť k odstráneniu rozporných skutočností, a to tvrdenia zamestnancov, že na školení v dňoch 9.3.2017 - 10.3.2017 neboli oboznámení s bezpečným pracovným postupom pre prácu v lakovni, ďalej rozporuplné výpovede p. I., ktorý najskôr tvrdil, že prácu, pri ktorej nastal pracovný úraz, predtým vo dvojici nerobil, aby následne uviedol, že takúto prácu predtým robil s bývalým kolegom „tisíckrát“ a pod. .
3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.2.2020 k žalobe uviedol, že rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, na základe ktorého bolo preukázané, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú obligatórnu povinnosť plynúcu mu zo zákonného ustanovenia § 7 ods. 1 písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z., keď ku dňu 6.6.2018 nesplnil povinnosť pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, a to tým spôsobom, že pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne neoboznámil žalobca poškodeného zamestnanca ako aj G. I. s bezpečným pracovným postupom, konkrétne s písomne určeným pracovným postupom „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“. Mal za to, že v posudzovanom prípade bol náležite zistený skutočný stav veci, a to aj v rámci doplneného dokazovania, realizovaného v priebehu šetrenia vzniknutej udalosti a za tým účelom boli v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku obstarané všetky nevyhnutne potrebné dôkazy za účelom preukázania priamej príčiny vzniknutej udalosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že správne orgány nie sú viazané len návrhmi účastníka konania; rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán. Ďalej uviedol, že účastník konania má v správnom konaní právo navrhovať dôkazy, vykonávanie dôkazov však v zmysle § 34 ods. 4 Správneho poriadku patrí jednoznačne správnemu orgánu. Zdôraznil, že z ust. § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku nevyplýva, že by bol správny orgán povinný vždy vyhovieť každému návrhu účastníka konania na vykonanie akýchkoľvek dôkazov. Uviedol, že z administratívneho spisu je bez pochýb zrejmé, že oba správne orgány v danom prípade disponovali, resp. si zaobstarali dostatočné a relevantné podklady (dôkazy), ktoré jednoznačne preukazovali spáchanie zisteného skutku v príčinnej súvislosti so vzniknutým závažným pracovným úrazom vzniknutým v dôsledku porušenia povinností žalobcu vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce. Uviedol, že prípadný výsluch bezpečnostnej techničky - Ing. A. E. v rámci realizovaného správneho konania vedeného na prvom stupni a na následne v rámci odvolacieho správneho konania by neviedol k ešte účinnejšiemu objasneniu skutkového stavu, pretože skutkový stav bol náležite a presne zistený už v priebehu šetrenia vzniknutého úrazu, a to výsluchom zamestnancov žalobcu (p. T. X. - majster, p. P. A. - skladník a p. D. A. - vodič, t.j. osôb, ktoré figurovali medzi osobami, ktoré podpísali prezenčnú listinu z opakovaného oboznamovania zamestnancov a dodávateľov s predpismi o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi konaného dňa 9.3.2017 a 10.3.2017. Tvrdil, že Inšpektorát práce v rámci takto zrealizovaného dokazovania mal k dispozícii dostatok relevantných dôkazov smerujúcich k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci, nepochybne preukazujúcich jednotlivé zistenia ohľadne sankcionovaného skutku príčinne súvisiaceho s touto vzniknutou udalosťou. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu, aby v predmetnej veci bolo nariadené ústne pojednávanie tak uviedol, že správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávania len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy, avšak takáto právna situácia v prejednávanom prípade nenastala. Poukázal na to, že správny orgán má len zákonnú možnosť, nie však zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie v každom začatom správnom konaní. Zo zákonnej úpravy vyplýva, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie za predpokladu, ak si to bude vyžadovať povaha veci a bude to nevyhnutné na splnenie účelu konania, predovšetkým ak ústne pojednávanie bude môcť prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu. Skutočnosť, či takáto situácia v praxi nastala, posudzuje správny orgán podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu. V tomto smere žalobca poukázal na aktuálnu súdnu rozhodovaciu prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžo/223/2015 zo dňa 23.2.2017 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžo/387/2015 zo dňa 27.2.2017, v ktorých súd judikoval, že nie je povinnosťou vo veci administratívneho trestania nariaďovať ústne pojednávanie v konaní pred správnymi orgánmi.
4.
Pokiaľ ide o žalobnú argumentáciu žalobcu ohľadne toho, že dokumenty „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“ a vnútorná smernica „bezpečné pracovné postupy 01/2015“ (s ktorou boli podľa zástupcu žalobcu zamestnanci žalobcu preukázateľne oboznámení na školení v dňoch 9.3.2017 - 10.3.2017) sú obsahovo totožné, a teda na základe uvedeného zamestnanci žalobcu (I. V. a G. I.) boli v dňoch 9.3.2017 a 10.3.2017 s písomným pracovným postupom riadne oboznámený, tak s touto argumentáciou žalovaný nesúhlasí a považuje ju za hrubo zavádzajúcu. V tejto súvislosti poukázal na to, že vnútorná smernica „bezpečné pracovné postupy 01/2015“ nachádzajúca sa v administratívnom spise (strana 6) a tiež i predmetný pracovný postup nijako nepreukazuje, že zamestnanci žalobcu I. V. a G. I. boli s touto vnútornou smernicou reálne a riadne oboznámení v dňoch 9.3.2017 a 10.3.2017, nakoľko na tejto nefiguruje podpis žiadneho zamestnanca, ktorý by nespochybniteľne preukazoval oboznámenie s touto vnútornou smernicou. Poukázal na to, že žalovaný práve disponuje legitímnymi dôkazmi (zápisnice o podaní informácie zo dňa 25.9.2018), v ktorých dvaja zamestnanci žalobcu (p. P. A. a p. D. A.) zhodne potvrdili, že s predmetným písomným pracovným postupom boli oboznámení v kalendárnom roku 2018, čo potvrdil aj zamestnanec žalobcu T. X. - majster, ktorý mal byť údajne osobou, ktorá mala vykonať v dňoch 9.3.2017 a 10.3.2017 oboznámenie zamestnancov s predmetným písomným pracovným postupom, ktorý výslovne deklaroval, že s týmto interným predpisom, konkrétne s „Pracovným postupom pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“ prišiel za ním p. U. - bezpečnostný technik po vzniku pracovného úrazu p. V., aby ho podpísal a že oboznámenie s týmto dokumentom v dňoch 9.3.2017 a 10.3.2017 ani inokedy nevykonal a že tento dokument videl prvýkrát dňa 13.6.2018, t.j. po vzniku tejto šetrenej udalosti. Okrem toho ani jeden z týchto zamestnancov neuviedol, že by s týmto písomným pracovným postupom bol oboznámený v dňoch 9.3.2017 a 10.3.2017, čo je v rozpore s tvrdením právneho zástupcu žalobcu. Za tohto stavu prípadná výpoveď autorizovanej bezpečnostnej techničky by bola za tohto skutkového stavu neúčelná a žiadnym spôsobom by neviedla k zmene skutkovej situácie tohto prípadu.
5.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu vznesenú v súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutí správnych orgánov, tak s týmto nesúhlasil, nakoľko z rozhodnutí vyplýva, ktoré konkrétne skutočnosti, skutkové okolnosti a dôkazy boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení získaných dôkazov a ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Taktiež bolo v rozhodnutiach uvedené akým spôsobom sa vyrovnali s jednotlivými námietkami vznesenými zo strany žalobcu a aké konkrétne relevantné závery urobili o tom, do akej miery mala, resp. nemala namietaná argumentácia žalobcu vplyv na právne posúdenie veci. Mal za to, že obe rozhodnutia správnych orgánov disponujú všetkými obsahovanými zákonnými náležitosťami stanovenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku a majú všetky atribúty zákonnosti. Žalobu žiadal preto ako nedôvodnú zamietnuť.
6.
Krajský súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
7.
Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (1).
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (2).
Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o Inšpekcii práce Inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.
Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný určovať bezpečné pracovné postupy.
Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť.
Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o Inšpekcii práce Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
8.
Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.
9.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Inšpektorát práce v Trnave ako prvostupňový správny orgán v rámci kompetencií mu daných zákonom o Inšpekcii práce vykonal u žalobcu v dňoch 13.6.2018, 10.7.2018, 13.7.2018, 16.8.2018, 21.8.2018 a 10.9.2018 vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ktorý dňa 6.6.2018 o 21,06 hod. utrpel zamestnanec žalobcu I. V., ktorý pracoval u žalobcu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 27.7.2015 ako kovovýrobný robotník s dojednaným nástupom do práce dňa 1.8.2015. Zo strany Inšpektorátu práce bolo zistené porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v bode 3 zákona o Inšpekcii práce spočívajúce v tom, že žalobca ku dňu 6.6.2018 pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne neoboznámil poškodeného zamestnanca I. V. a zamestnanca G. I. s bezpečným pracovným postupom, a to písomne určeným pracovným postupom označeným ako „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“, s ktorým je zamestnancov povinný oboznámiť. Správne orgány mali za to, že uvedené porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ktorý zamestnanec I. V. utrpel dňa 6.6.2018 o 21,06 hod. na pracovisku žalobcu, vo výrobnej hale - v lakovni v Hornom Bare. Za tohto stavu bolo v rozhodnutí žalovaného konštatované, že žalobca porušil ust. § 7 ods. 1 písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť. Šetrením tohto závažného pracovného úrazu bolo zistené jedno porušenie na strane žalobcu príčinne súvisiace s touto vzniknutou udalosťou, ktoré bolo zdokumentované v Protokole
o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č.: ITA-68-36-2.1/P-J2-18 zo dňa 10.9.2018, ktorý bol dňa 5.10.2018 prerokovaný s Norbertom Víghom - konateľom žalobcu, ktorý v rámci prerokovania protokolu uviedol, že k jeho obsahu a zistenému nedostatku nemá pripomienky. Následne bol vypracovaný Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 5.10.2018, ktorý bol predložený splnomocnenému zástupcovi žalobcu na vyjadrenie, ku ktorému predložil stanovisko, na základe ktorého bol vyhotovený Dodatok č. 2 k Protokolu zo dňa 26.10.2018, so záverom, že Protokol č. ITA-68-36-2.1/P-J2-18 zo dňa 10.9.2018 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 5.10.2018 zostáva nezmenený a platný.
10.
V predmetnej veci je potrebné v prvom rade konštatovať, že povinnosť dodržiavať požiadavky stanovené predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú uložené v prvom rade zamestnávateľovi. Podľa názoru súdu v danom prípade zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce v spojení s ust. § 7 ods. 1 písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, čo vyplýva z vykonaného dokazovania ako aj šetrenia realizovaného správnymi orgánmi, nakoľko bolo zistené, že k vzniku tohto závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví postihnutého I. V. došlo v dôsledku neoboznámenia zamestnancov (I. V. a G. I.) s bezpečným pracovným postupom označeným ako „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“. Tieto skutočnosti vyplývajú predovšetkým z výsluchu jednotlivých zamestnancov žalobcu (D. A.
- skladník a vodič, P. A. - zvárač, G. I. - lakovník a I. V. - kovovýrobný robotník, T. X. - majster), ktorí v podstate zhodne uviedli, že s vyššie uvedeným pracovným postupom boli oboznámení až v roku 2018 po pracovnom úraze, ktorý nastal u p. V., ktorý naviac uviedol, že podpis na tomto dokumente nie je jeho podpisom. Za tohto stavu preto nebolo potrebné realizovať výsluch autorizovaného bezpečnostného technika Ing. A. E., ktorá mala u žalobcu externe na starosti bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pretože by k bližšiemu objasneniu veci nedošlo, a to s poukazom na výpovede v správnom konaní vypočutých zamestnancov žalobcu. Súd nespochybňuje, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 Správneho poriadku), avšak povinnosťou správneho orgánu v prípade odmietnutia ich vykonania je aj zákonom vymedzená ďalšia požiadavka obsiahnutá v ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorej v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Podľa názoru správneho súdu dokazovanie realizované správnymi orgánmi bolo vedené k tomu, aby preukázateľne boli zistené prípadné porušenia povinností zamestnávateľa uvedené vo výroku rozhodnutia. Možno konštatovať, že skutkový stav veci bol v predmetnej veci zistený dostatočne, z ktorého bolo možné zo strany správnych orgánov vyvodiť relevantné závery. Z právneho hľadiska objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je síce nepodstatným, či k pochybeniu na strane zamestnávateľa došlo zavinením určitých okolností, zamestnancov alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Znamená to, že tzv. administratívnu zodpovednosť za povinností, resp. za správny delikt nesie vždy zamestnávateľ, ktorý musí vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a k akémukoľvek poškodeniu zdravia zamestnancov, čo v danom prípade žalobca zanedbal, nakoľko zamestnancov pred vznikom pracovného úrazu neoboznámil s bezpečným pracovným postupom označeným ako „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné k veci uviesť, že absolútnou prioritou zamestnávateľa na pracovisku by mala byť bezpečnosť a zdravie svojich zamestnancov.
11.
Podľa názoru súdu žalovaný orgán verejnej správy dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a rovnako správne, v súlade so zákonom uložil žalobcovi pokutu a to s poukazom na ust. § 19 ods. 1 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona o inšpekcii práce ako aj § 7 ods. 1 písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z. V žiadnom prípade nemožno konštatovať, že by v predmetnej veci nebol riadne zistený skutkový stav veci, z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že vykonané dokazovanie zo strany správnych orgánov bolo náležite vyhodnotené, pričom v hodnotení dôkazov správny súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy. Okrem toho rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, v odôvodnení boli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akou úvahou bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu. Možno konštatovať, že správne orgány
si pre svoje rozhodnutie zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Pokiaľ ide o námietku žalobcu vznesenú v súvislosti s tým, že nebolo v rámci správneho konania nariadené pojednávanie, tak z správny úpravy uvedenej v § 19 v spojení s § 21 ods. 3 zák.č. 125/2006 Z.z. zákonodarca výslovne nestanovuje inšpektorátu práce povinnosť vo veci administratívneho trestania nariadenie ústneho pojednávania, a teda tým, že správny orgán vo veci nenariadil ústne pojednávanie, nemohlo dôjsť k takej procesnej vade, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (viď. rozhodnutia NS SR 7Sžo/223/2015 zo dňa 23.2.2017 a 10Sžo/387/2015 zo dňa 27.2.2017).
12.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
13.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho
doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a
iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej
žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.