Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Pc-2-2020.pdf
PDF · 118.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pc/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore navrhovateľky - oprávnenej Q. D., nar. XX.XX. XXXX, bytom A. XX, XXX XX, zast. JUDr. Lucia Bakošová, Šafárikova 20, 048 01 Rožňava, proti povinnému H. D., nar. XX.XX. XXXX, bytom A. XX, XXX XX, zast. JUDr. Ladislav Csákó, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o určenie výživného pre manželku, takto
rozhodol:
I. Súd z a v ä z u j e povinného zaplatiť navrhovateľke manželské výživné za obdobie od 14.08. 2019 do 01.10. 2019 vo výške 391,70 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka v návrhu žiadala, aby jej súd priznal manželské výživné od podania návrhu, t.j. 14.08. 2019 do právoplatnosti rozsudku o rozvode, t.j. 01.10. 2019 a to vo výške 500,- Eur za mesiac, spolu 783,40 Eur. Návrh odôvodnila tým, že od júla 2019 sa povinný odsťahoval zo spoločnej domácnosti a nechal ich s dcérou bývať samé v rodinnom dome bez žiadneho príjmu a bez peňazí. Našiel si mimomanželskú známosť a všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou o domácnosť nechal na ňu. Veľmi dobre vie, že trpí vážnou chorobou, ktorá jej bráni nájsť si vhodné zamestnanie. Predložila súdu listinné dôkazy preukazujúce jej odôvodnené výdavky najmä na bývanie, a to elektrinu mesačne v sume 77,60 Eur, rozhlas a TV mesačne v sume 2,32 Eur, UPC BROADBAND Slovakis, s.r.o. - internet v sume 11,89 Eur, poplatky za DIGI mesačne v sume 17,20 Eur, mobil Slovak Telekom mesačne cca 6,- Eur až 20,- Eur. Je evidentné, že všetky doklady sú na meno žalovaného nakoľko počas manželstva sa doklady vystavujú na meno jedného z manželov bez ohľadu na to, kto uhrádza náklady. Nakoľko však disponuje týmito dokladmi a všetku starostlivosť o domácnosť zanechal žalovaný po odchode z domácnosti na ňu, musela tieto náklady vynaložiť, aby mohli s dcérou dôstojne bývať. Ďalšie jej výdavky tvoria náklady na stravu, o čom svedčia pokladničné bločky za nákup potravín dňa 26.09. 2019 v sume 34,42 Eur, dňa 14.09. 2019 v sume 45,58 Eur, dňa 19.09. 2019 v sume 41,94 Eur, dňa 08.07. 2019 v sume 21,80 Eur. Ďalej musí sebe j svojej dcére ako každý bežný človek nakupovať oblečenie v sume 70,20 Eur, obuv v sume 35,85 Eur, drogériu v sume 7,29 Eur. Okrem toho iné mimoriadne výdavky ako kazety do tlačiarne 25,40 Eur, registračný poplatok do knižnice v Košiciach pre dcéru v sume 7,- Eur. Ďalšie náklady tvoria cestovné výdavky, prepravuje sa mestskou hromadnou dopravou, spoločný automobil užíva manžel. Nakoľko nemá žiaden príjem, je odkázaná na pomoc svojej rodiny, požičiavajú jej sestra aj matka, keď im to finančná situácia dovolí. Nechce si ani len predstaviť, čo by bolo v prípade, keby nemala svojich blízkych. Povinný jej neprispieva žiadnym spôsobom na domácnosť, po odsťahovaní úplne na ňu zanevrel, aj na svoju dcéru. Ďalšie jej výdavky súvisia so zabezpečovaním starostlivosti a úhrady nákladov pre dcéru F. D., nar. XX.XX. XXXX, navštevuje vysokú školu v Košiciach
- Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie. Taktiež treba prihliadnuť aj na starostlivosť o domácnosť a skutočnosť, že okrem seba musí uživiť aj ich dcéru, o ktorú sa bývalý manžel taktiež nestará. Je vo veľmi ťažkej životnej situácii. Nemá žiaden príjem a nepoberá žiadne sociálne dávky. Trpí viacerými zdravotnými ťažkosťami a teda objektívne sa nemôže zamestnať a zlepšiť si tak finančnú situáciu. Jej zdravotný stav si vyžaduje zvýšené náklady na stravu. lieky a cestovné výdavky v súvislosti s návštevami lekárov a absolvovaním zdravotných prehliadok. Je vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, aktívne si hľadá zamestnanie, zúčastňuje sa rozličných kurzov na zvýšenie kvalifikácie. Okres, v ktorom žije, je aj tak oblasť s vysokou nezamestnanosťou a navyše jej podlomený zdravotný stav jej sťažuje nájdenie vhodného zamestnania. Povinný porušil svoje povinnosti vyplývajúce z manželského zväzku, nakoľko si našiel mimomanželskú známosť a následne podal návrh na rozvod a opustil ju a dcéru. Počas manželstva si ju ako svoju manželku prestal vážiť a rešpektovať, neplnil si svoju zákonnú povinnosť a na starostlivosť o domácnosť jej po odchode neprispieval. Navyše sa ku nej správa agresívne, komunikuje s ňou vulgárne a to i pred dcérou a ich známymi. Žalovaný neprispieva na náklady na bývanie, pričom majetkové pomery mu to dovoľujú a jeho životná úroveň je oveľa vyššia. Príjem povinného je nadmieru vysoký, pričom nepreukázal žiadne odôvodnené výdavky. Má za to, že si vytvára zbytočné výdavky platením nájomného. Ona mu v bývaní v rodinnom dome nebráni, ako by aj mohla, predsa je to rodinný dom v jeho vlastníctve. Ona však nemá kde ísť, nemá ani príjem na to, aby si platila nájom. Platí, že životná úroveň oboch manželov má byť rovnaká. Povinný svoj príjem využíva len pre svoju potrebu, pričom si neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoju manželku. Podľa jej názoru, je v možnostiach aj schopnostiach povinného doplatiť jej výživné vzhľadom na spravodlivé dorovnanie životnej úrovne a s poukazom na princíp solidarity.
2. Povinný s návrhom nesúhlasil. Mal za to, že manželstvo nie je len o tom, aby sa platilo výživné, ale znamená to ďaleko viac a bez ohľadu na to, či manžel, ktorý sa dožaduje manželského výživného je alebo nie zamestnaný, rovnako má povinnosti vo vzťahu k druhému manželovi. Prinajmenšom je možné ustáliť, že je povinný sa starať o to, aby ten druhý manžel mal vytvorené podmienky na dosiahnutie príjmu, z ktorého by podľa navrhovateľa mal platiť požadované manželské výživné. V danom prípade sa navrhovateľka takto nesprávala, nijako ho nepodporovala, neposkytovala mu možnosť vhodného rodinného zázemia a preto priznanie manželského výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je totiž zrejmé, že ani výkon (inak oprávnených) občianskych práv nesmie odporovať dobrým mravom. On ju však i napriek tomu podporoval, minimálne vecným plnením, keď jej umožňoval ako aj toho času umožňuje, aby mohla obývať rodinný dom, ktorý patrí do jeho výlučného vlastníctva. Myslí si, že je prejavom jeho korektnosti voči nej, že je tomu tak i napriek tomu, že on sám (ako vlastník rodinného domu) býva pritom na ubytovni, za ktorú si platí. Navrhovateľka zavádza súd, pokiaľ sa zmieňuje o otázke výživného pre ich dcéru, pretože táto je už dospelá, teda jej matka nemá čo rozprávať do výživného na ňu z jeho strany, navyše na jej výživu riadne prispieva podľa jeho najlepších možností a schopností, o čom svedčí fakt, že dcéry nikdy nepožadovala nad uvedený rámec nejaké ďalšie plnenie, nepochybne preto, lebo aj ona sama dobre vie, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej plní. Pokiaľ navrhovateľka predkladá potvrdenie o tom, kedy a kde pracovala, je jasný dôkaz o tom, že sa poctivej práci vyhýba. K predloženej lekárskej správa uvádza, že pani doktorka, ktorá túto lekársku správu vystavila, je známou navrhovateľky, naviac „k výrazným obmedzeným možnostiam pracovného uplatnenia“ je kompetentný sa vyjadrovať nie neurológ, ale odborník na pracovné lekárstvo. Navyše navrhovateľka výživné požaduje v abnormálnej výške (aj keď ani len sčasti jej nárok nie je dôvodný). Je teda možné konštatovať, že jej nárok nie je dôvodný ani čo do jeho základu, a už vôbec nie čo do jeho výšky.
3. Navrhovateľka predložila súdu lekárske potvrdenie o jej zdravotnom stave zo dňa 17.09. 2019 vystavené odborným lekárom, neurologičkou MUDr. Máriou Kožárovou, z ktorého vyplýva, že od roku 1996 je liečená neurologicky pre primárne generalizované epileptické paroxyzmy.
4. Povinný tvrdil, že toho času pôsobí ako SZČO s tým, že výška jeho príjmu je závislá od počtu odpracovaných hodín, pričom na základe uvedenej zmluvy mu prislúcha hodinová odmena 3,50 Eur - 5,50 Eur. Tu je však znovu potrebné preukázať na to, že suma, ktorú mu jeho odberateľ poukazuje za ním vykonané práce, nie je jeho tzv. „netto mzdy“, predsa ako živnostník z toho príjmu musí odvádzať zákonnom predpísané výdavky (rôzne odvody - sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a pod. „dane atď.) Rovnako má ďalšie výdavky spojené s jeho podnikaním, predsa si musí platiť účtovníka, má výdavky spojené s dopravou do zamestnania (PHM, náklady spojené s prevádzkou motorového vozidla a pod.) Z uvedeného potom zjavne vyplýva, že v jeho prípade je potrebné vychádzať pri stanovovaní jeho príjmov z daňového priznania, ktoré si podal za uplynuté zdaňovacie obdobie (už si ho podal aj
za rok 2019). Základ dane v jeho prípade činil 584,36 Eur. Okrem toho na to, aby mohol dosiahnuť akýkoľvek príjem, pochopiteľne má aj ďalšie výdavky, pretože tak, ako aj každý iný, aj on sa potrebuje stravovať, šatiť sa, má výdavky na kúpu drogérie, Ďalej v súvislosti s hygienou, a pod., hlavne však má nemalé výdavky spojené s hradením nákladov spojených s bývaním na ubytovni. Kým si navrhovateľka bezplatne užíva život v jeho rodinnom dome, on platí mesačne po 550,- Eur za ubytovňu, pričom navrhovateľka po ňom žiada aj rôzne príspevky na výživu. Už sa aj vyššie zmienil o tom, že musí ako živnostník riadne platiť odvody do zdravotného, ako aj sociálneho zabezpečenia. Výška odvodov činí každý mesiac po 158,11 Eur do zdravotného poistenia a po 66,78 Eur do sociálneho poistenia. Ďalej má aj ďalšie drobné výdavky, a to v súvislosti s používaním mobilného telefónu (cca 20,- Eur mesačne), v súvislosti s používaním televízie po 12,40 Eur mesačne, internet, Slovak Telekom a.s. po 14,- Eur
- 15,- Eur mesačne. Na to, aby mohol mať taký príjem, aby vedel uvedené náklady vykryť, musí každý mesiac odpracovať minimálne 200 hodín (spravidla však aj viac!), tzn. cca 25 pracovných dní, kým sa pani navrhovateľke do práce nechcelo a radšej „prekecala““ celý deň so susedou a čakala na to, že ju bude dotovať a bude sa môcť celý život priživovať na jeho úkor. V súčasnosti už je situácia trochu iná, pretože sa medzičasom zamestnala. Stalo sa tak ale až vtedy, keď to v rôznych konaniach rázne namietol a keď zistila, že sa voči jej návrhu mieni brániť a nebude chcieť tolerovať jej neochotu pracovať. Avšak už aj na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že pokiaľ je donútená pracovať, tak môže vykonávať zárobkovú činnosť. Aj z toho dôvodu je potrebné neakceptovať jej procesnú obranu spočívajúcu v tom, že ona nemohla pracovať z objektívnych dôvodov a je možné dospieť k jedinému správnemu skutkovému záveru, a síce, že zdravotný stav navrhovateľky nevylučuje jej možnosť dosahovať príjem či už zo závislej alebo aj z nezávislej činnosti. Považuje ďalej za potrebné prízvukovať, že tvrdenie o tom, že on na jej výživu ničím neprispel je zavádzajúce, v tomto období totiž boli manželmi a on zabezpečoval všetky financie na chod domácnosti. Veď aj sama potvrdila, že ona nemala žiaden príjem, teda logicky mala a mohla žiť len z toho, čo on zarobil a priniesol do domu. V konečnom dôsledku o tom svedčia aj listiny predložené v pôvodnom konaní samotnou navrhovateľkou, z ktorých vyplýva, že výdavky, na ktoré sa vzťahujú, znášal on. Ak by bola predmetné náklady znášala navrhovateľka, nič by jej nebolo bránilo v tom, aby uviedla svoju osobu ako odosielateľa peňazí za súčasného označenia, ohľadne ktorej nehnuteľnosti uhrádza poukázané peniaze. Už aj zo samotnej tej skutočnosti, že jej umožňoval, aby bezplatne bývala v jeho dome dokonca aj po rozvode ich manželstva nasvedčuje tomu a jasne preukazuje, že on sa ku nej staval veľmi seriózne a s veľkým pochopením. Keď jej umožňoval bývanie v jeho dome, hoci ich vzťahy - mierne povedané - neboli optimálne, určite by nebol čakal na to, aby ona uhrádzala náklady spojené so službami ohľadne užívania domu (zo svojho nulového príjmu) Napokon by to bolo v rozpore aj so základnými zásadami logického myslenia, veď kto že by riskoval za týchto okolností, že osoba, s ktorou má narušené vzťahy a ktorá je bez akéhokoľvek príjmu prestane uhrádzať režijné náklady a tak pripraví vlastníka nehnuteľnosti v podstate o dom, minimálne však ho dostane do veľmi ťažko riešiteľnej situácie. Je ďalej samozrejmé, že tak, ako každý, aj žalobkyňa sa potrebovala stravovať, to však rovnako nebolo z jej peňazí. Všetky tieto náklady boli hradené z ním zarobených peňazí, ktoré jej dával. V konečnom dôsledku o tom, že on som si voči nej ako svojej manželke plnil svoju vyživovaciu povinnosť svedčí aj čas podania návrhu na priznanie manželského výživného. Je presvedčený o tom, že jeho podanie nebolo z jej strany nejakou nevyhnuteľnou, veď žila z peňazí ním zarobených. Zo strany navrhovateľky šlo o akt pomsty za to, že on si „dovolil“ podať návrh na rozvod manželstva a ona si zrejme uvedomila, že rozvodom zanikne jej bezstarostný život a prostriedky na obživu si bude musieť zadovažovať poctivou prácu, ktorej sa dlhší čas vyhýba . Tu sa mu žiada poukázať aj podľa ust. § 3/1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že navrhovateľka je vyučená krajčírka, pričom tu je viac firiem, ktorých predmetom činnosti je práve šitie a s tým súvisiace pracovné činnosti a ktoré zamestnávajú desiatky zamestnancov vyučených práve v tomto odbore (viď napr. Gemtex a.s., ktorá podľa vlastnej webovej stránky zamestnáva 241 zamestnancov, z toho 231 žien a z toho 150 zamestnancov pracuje vo výrobe v šijacom procese; MAYSER Slovakia s.r.o. a pod.). Z webovej stránky spoločnosti Gemtex a.s. vyplýva, že v kritickom období mali voľné pracovné miesto v odbore „šička odevnej a technickej konfekcie“ Z verejne dostupných informácií (internet) vyplýva, že v spoločnosti MAYSER Slovakia s.r.o. mali dokonca až 4 voľné pracovné miesta v pozícii šička vo výrobe klobúkov, pričom sa ponúkal pracovný pomer na dobu neurčitú s príjmom až 600,- Eur za mesiac. Je vecou navrhovateľky, že sa jej nechcelo pracovať, ale rozhodne nemôže preniesť zodpovednosť za svoju ľahkovážnosť na iného, v danom prípade na neho. K veci však patrí, že navrhovateľka posledný epileptický záchvat zažila pred 19 rokmi, čiže takmer už pred 20 rokmi, teda zdravotný stav je absolútne vyhovujúci.
5. Navrhovateľka tvrdila, že v dome nebýva bezodplatne, od odchodu povinného uhrádza všetky náklady súvisiace s chodom domácnosti a starostlivosťou o rodinný dom výlučne sama. Platí mesačne elektrinu, televíziu DIGI, internet UPC, stará sa o celý rodinný dom a o ich spoločnú dcéru, ktorá je školopovinná. Dcére uhrádza aj náklady v súvislosti s používaním mobilného telefónu Slovak Telekom, a.s. Ďalšie výdavky vynakladá na stravu, ošateni, obuv, drogériu, lieky, cestovné výdavky. Kým si nenašla prácu, ta jej finančne vypomáhali jej sestry a jej matka. Zo začiatku jej financie poskytovali do vlastných rúk, následne posielali peniaze poštovým poukazom, a aby to mohla zdokladovať. Popri finančnej pomoci im vypomáhali aj nákupmi potravín a drogérie. Predložila v prílohe čestné vyhlásenie jej sestier U. X., V. L. a matky F. B.. Rovnako tak predložila poštové poukazy vystavené na sumy od 70,- Eur - 100,- Eur adresované na jej meno, ktorými jej a dcére pravidelne posielali finančné prostriedky na živobytie. Jednoducho nechápe, prečo ju odporca posiela pracovať do firmy ako je napr. MAYSER Slovakia s.r.o.. Veď aj on sám dobre vie, že má epilepsiu a problémy s chrbticou, kvôli tomu nemôže vykonávať takúto prácu, darmo je vyučená krajčírka. Aj napriek tomu, čo tu uviedol, sa stále snažila nájsť si prácu, ale kvôli jej chorobe ju nikam nechceli zobrať, lebo nikto si nechcel na seba prevziať zodpovednosť za riziko, keď niekde odpadne, alebo keď sa jej stane niečo horšie počas pracovnej doby. Rozhodne nesúhlasí s tým, že nešla do práce, lebo sa jej nechcelo. Bohužiaľ, jej zdravie jej to nedovolilo. Ale keď bola príležitosť, tak sa zapájala do rôznych projektov prostredníctvom ÚPSVaR v Rožňave. Aktívne sa zapájala do rozličných rekvalifikačných programov a aktivačných prác, ktoré jej boli pridelené. Neustále si hľadala prácu, čo možno preukázať aj množstvom potvrdení o hľadaní práce, ktoré sa v jej spise nachádzajú. Naposledy v rámci operačného programu ľudské zdroje získala Osvedčenie o úspešnom absolvovaní poradenského procesu v rámci aktivity č. 2 národného projektu „Podpora individualizovaného poradenstva pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie“ v termíne od 28.01. 2019 DO 16.04. 2019 v Rožňave. Uzavrela dohodu v rámci národného projektu „Reštart“ - príležitosť pre dlhodobo nezamestnaných vrátiť sa na trh práce - opatrenie čl. 2 zo dňa 23.04. 2018 do 31.10. 2018. Venovala sa aj aktivačným prácam v obci Kružná na základe dohody zo dňa 30.06. 2017 a zo dňa 30.12. 2016. Bola zaradená na výkon dobrovoľníckej služby u reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku - Cirkevný zbor A. v období od 01.01. 2014 do 30.06. 2014 na základe dohody s ÚPSV a R zo dňa 31.12.2013. Okrem toho bola zamestnaná v pracovnom pomere na dobu určitú od 01.10. 2010 do 30.06. 2011 ako pomocná pracovná sila u zamestnávateľa Providentia n.o. Tvrdenie povinného, že priznanie manželského výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi považuje za neopodstatnené. Nielenže absentuje akékoľvek odôvodnenie tohto výroku zo strany povinného, ale absolútne s ním nesúhlasí. Pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, nakoľko trpí viacerými ochoreniami, najmä epilepsiou a bolesťami chrbtice, ktoré vyplývajú aj z predložených lekárskych správ. K rodinnému domu vo výlučnom vlastníctve jej matky evidované na LV č. XXXX v k.ú. O. je potrebné uviesť, že rodinný dom je v dezolátnom stave, zateká a je celkovo neobývateľný. Jedná sa o starú nehnuteľnosť vo veľmi zlom stave, ktorá vyžaduje rekonštrukciu a opravu. Na dome padá omietka, aj strechu treba opraviť a nenachádza sa tam ani kúpeľňa. V tomto dome sa navyše nachádza iba jedna obytná izba, ktorú užíva jej matka. Nestotožňuje sa s tým, že by žalovanému bránila v užívaní rodinného domu. Žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal jej zámer akýmkoľvek spôsobom zamedziť jej bývanie v jeho vlastnej nehnuteľnosti. Jedná sa o rodinný dom, ktorý počas manželstva kompletne zrekonštruovali zo spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov. Nachádzajú sa v ňom ich spoločné hnuteľné veci a osobné predmety. V rodinnom dome býva do dnešného dňa spoločne s ich plnoletou dcérou F. D., nar. XX.XX. XXXX, ktorá študuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Ich dcéra si neželá žiť pod jednou strechou s jeho terajšou partnerkou, a to mu aj sama povedala. Na základe toho ho žiadali, aby im zabezpečiť náhradné bývanie. Dobrovoľne sa odsťahoval z domu, pričom býva v byte s nájomným vo výške 550,- Eur. Podľa jej názoru povinný žije nadštandardným spôsobom života. Je presvedčená, že sa jedná o nedôvodný náklad a v značnej miere presahuje možnosti bývania v lokalite Rožňava, kde je možné nájsť aj cenovo prístupnejšie bývanie. Ak sa vychádza z toho, že životná úroveň manželov má byť rovnaká, v danom prípade bola životná úroveň manželov diametrálne odlišná. I napriek tomu, že povinný má kde bývať, je vlastníkom rodinného domu, zbytočne si navyšuje svoje mesačné výdavky o predražený nájom. Ak odporca má aj luxusné bývanie, rovnako tak má právo bývať aj ona s dcérou. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Jej majetkové pomery sú veľmi nepriaznivé, nevlastní žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci, dokonca v čase odchodu povinného zo spoločnej domácnosti nepoberala ani sociálne dávky. Počas manželstva sa starala predovšetkým o rodinu, o spoločnú domácnosť a výchovu dcéry. Všetok svoj čas obetovala pre svoju rodinu, a to na úkor svojich pracovných skúseností. Na rozdiel od nej, majetkové pomery povinného sú veľmi dobré. Okrem toho, že jeho pravidelný mesačný príjem je dostatočne vysoký, čo
preukázala výpisom z účtu, odporca je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Honda, ktoré si zakúpil po rozvode ich manželstva, je vlastníkom dvoch traktorov a dvoch ošípaných. Po rozvode predal ich spoločné osobné motorové vozidlo zn. Fort Escort a tiež osobné motorové vozidlo zn. Honda, ktoré kúpili dcére ako dar. Príjem z predaja vozidiel si ponechal a ich s dcérou nevyplatil. Okrem toho je povinný vlastníkom viacerých nehnuteľností, a to nielen rodinného domu, ktorého je výlučným vlastníkom je aj podielovým spoluvlastníkom viacerých pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. - lesné pozemky a orné pôdy evidované pod LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č XXX, LV č. XXX, LV č. XXX. Jeho majetková situácia svedčí o dôvodnosti jej nároku ktorého sa dožaduje a je presvedčená, že je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby prispieval na výživu manželke tak, ako to vyplýva zo samotného znenia zákona o rodine. Pokiaľ ide o jeho výdavky , je potrebné tiež dodať, že povinný nežije sám, ale s novou partnerkou, a teda na nákladoch sa podieľajú spoločne.
6. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 8Pc/7/2019 - 38 zo dňa 19.09. 2019 vyplýva, že Okresný súd Rožňava manželstvo žalobkyne a žalovaného rozviedol. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že manžel sa domáhal rozvodu manželstva s manželkou s dôvodu, že ich manželstvo je dlhodobo nefunkčné. Manželka vo vyjadrení uviedla, že s rozvodom súhlasí. V zmysle § 221 CSP rozsudok neobsahuje odôvodnenie, pretože bol vyhlásený za prítomnosti všetkých strán, ktoré sa vzdali odvolania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.10. 2019.
7. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Co/18/2020 - 229 zo dňa 14.05. 2020 v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po odvolaní povinného z vyživovacej povinnosti účastníkov súd zmenil uznesenie vo vyhovujúcom výroku tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd pri skúmaní neschopnosti navrhovateľky, ako bývalej manželky samej sa živiť na rozdiel od súdu 1. inštancie dospel k záveru, že táto neschopnosť podľa obsahu spisu nevyplýva ani zo subjektívnych ani z objektívnych skutočností na strane navrhovateľky. V odvolacom konaní bolo bývalým manželom jednoznačne osvedčené, že navrhovateľku zdravotný stav nevyradil z pracovného procesu, o čom svedčí aj skutočnosť, že od 01.01. 2020 je zamestnaná s príjmom 580,- Eur mesačne. Je síce pravdou, že navrhovateľkin príjem je na úrovni minimálnej mzdy, pričom na druhej strane povinný je samostatne zárobkovou osobou s vyšším pravidelným príjmom, teda jeho pomery sú s porovnaním s navrhovateľkou lepšie avšak na jej strane nevznikol právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň s odporcom, pretože ide o zrejmú odlišnosť od výživného medzi manželmi. Teda v tomto prípade sa vyžaduje preukázaná kvalifikovaná miera odkázanosti na strane navrhovateľky.
8. Súd v konaní zistil, že navrhovateľka v rozhodnom období, za ktoré žiada priznať manželské výživné bola nezamestnaná. Nezamestnaná bola z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu a tiež podľa jej vyjadrenia z dôvodu starostlivosti o rodinu, domácnosť, dcéru, čo povinný v čase trvania ich manželstva nenamietal. Navrhovateľka má zhoršený zdravotný stav z dôvodu, že trpí epilepsiou, o čom súdu predložila lekárske potvrdenie. Z vykonaného dokazovania listinným dôkazom a to Dohodou 18/43/054/164 uzavretou medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava a navrhovateľkou dňa 31.12. 2013 z ktorej vyplýva, že navrhovateľka sa zúčastnila vykonávania zapracovania u zamestnávateľa za účelom získania obnovy pracovných návykov a o poskytnutí príspevku na vykonávanie zapracovania u zamestnávateľa v rámci Národného projektu „Reštart - príležitosť pre dlhodobo nezamestnaných vrátiť sa na trh práce“.
9. Povinný predložil dôkaz výpis zo živnostenského registra z ktorého vyplýva jeho predmet podnikania a to kovoobrábanie so vznikom oprávnenia od 01.12. 2017. Podľa jeho vyjadrenia výška jeho príjmu je závislá od počtu odpracovaných hodín. Z potvrdenia firmy Regit Steel s.r.o. Rožňavská Baňa č. 188 súd zistil, že so žalovaným má uzavretú zmluvu č. 17/2018 zo dňa 31.12. 2017. Svoju činnosť vykonáva na základe Osvedčenia o živnostenskom oprávnení. V mesiaci august 2019 mal uhradenú faktúru vo výške 1.387,20 Eur a v mesiaci september 2019 vo výške 1.363,40 Eur.
10. Povinný preukázal listinnými dôkazmi, že platí odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 158,11 Eur a odvody do sociálnej poisťovne vo výške 66,78 Eur, teda spolu odvody vo výške 224,89 Eur. Mal v tom čase náklady spojené s používaním mobilného telefónu vo výške najmenej 20,- Eur mesačne, taktiež platil za služby spojené s používaním TV po 12,40 Eur mesačne, okrem toho uhrádzal náklady spojené s používaním internetu a pre spoločnosť Slovak Telecom a.s. najmenej po 15,- Eur mesačne, rovnako
si musel platiť služby poskytované účtovníkom potrebné pre vedenie účtovníctva, taktiež platil náklady spojené s používaním motorového vozidla ako podnikateľ a mal aj iné výdavky samozrejme, ktoré sú spojené so živobytím ako napr. hygiena, ošatenie, kozmetika, strava a pod. Ku konkrétnym výškam sa presne vyjadriť nevie, okrem toho podľa jej informácií platil aj výživné na svoju dcéru najmenej po 100,- Eur mesačne.
11. Napriek tvrdeniu povinného, že podal daňové priznanie za rok 2019, dňa 11.08. 2020 Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava, uviedol, že daňové priznanie za rok 2019 nepodal (čl. 117) spisu.
12. Súdu vyplynulo z dokazovania, že povinný je vlastníkom rodinného domu v Kružnej č. 70, kde spolu s navrhovateľkou a ich dcérou bývali.
13. Povinný okrem výdavkov na stravu, hygienu, dochádzku do práce a pod. argumentuje tým, že platí nájomné za byt, kde býva vo výške 550,- Eur mesačne.
14. Súd výdaj a to nájomné povinného za bývanie vo výške 550,- Eur považuje za neprimerane vysoké a to tak, že v značnej miere presahuje možnosti bývania v tomto regióne. Povinný si môže zabezpečiť aj nižšiu sumu napr. v jednoizbovom byte v Rožňave, ktorých ceny nájmov sa pohybujú okolo 250,- Eur mesačne. Navrhovateľka naproti tomu nevlastní žiadne nehnuteľné veci ani hnuteľné veci a nepoberá ani sociálne dávky. V rodinnom dome, o ktorom hovorí povinný, že ho môže užívať býva jej matka. Povinný tým, že si našiel mimomanželskú známosť, odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, zapríčinil rozvod manželstva. Náklady týkajúce sa účtovníctva v konaní nepreukázal a tiež nepreukázal, že v tomto období si plnil vyživovaciu povinnosť k dospelej dcére.
15. Podľa § 71 ods. 1/ Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
16. Podľa § 71 ods. 2/ Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
17. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho niektorého z manželov. Zaniká tiež právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva, resp. o neplatnosti manželstva. Výživné možno určiť až od podania návrhu. Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola zásadne rovnaká je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi vyvodzovanú iba ich zárobkom. Aj v tomto prípade platí § 71 ods. 1/ ZR, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených zákonných hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb, danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Podľa § 71 ods. 1/ posledná veta, súd prihliadne aj na starostlivosť o domácnosť, lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú domácnosť a neusilujú sa spoločne o zabezpečenie potrieb rodiny. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi ( § 75 ods. 2). Z tohto hľadiska treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ako sám navrhovateľ plní alebo je ochotný plniť povinnosti vyplývajúce z manželstva. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a po zistení skutkovom stave súd rozhodol tak, že nárok navrhovateľky voči povinnému z vyživovacej povinnosti je dôvodný vo výške 391,70 Eur, t.j. 250,- Eur mesačne za čas od 14.08. 2018, t.j. od podania návrhu do 01.10. 2019 t.j. do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorým táto vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej navrhovateľke zanikla.
18. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučny poriadok).