Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2P-40-2020.pdf
PDF · 102 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté detí: 1/Q. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX Y. W., 2/ D. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX Y. W., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, detí rodičov, matka: A. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX Y. W., zastúpená JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie sv. Mikuláša 20, 064 01 Stará Ľubovňa, otec: R. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX. Q. X, XXX XX Y. W. o návrhu otca na zníženie výživného a zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
I. Súd s ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení: “Mení sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/103/2018 zo dňa 7.2.2019 v II. výroku v časti výživného tak, že výživne zo strany otca R. D., nar. XX.X.XXXX, pre maloletého Q. D., nar. X.XX.XXXX sa znižuje zo sumy 200 € mesačne na sumu 150 € mesačne a pre maloletú D. D., nar. X.XX.XXXX sa znižuje zo sumy 150 € mesačne na sumu 100 € mesačne, ktoré výživne je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa, toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky A. X., počnúc dňom 1.10.2020.“
II. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. detí (ďalej len navrhovateľ) sa návrhom doručeným súdu dňa 2.4.2020 domáhal zmeny rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 2P/103/2018 zo dňa 7.2.2019 a to zníženia výživného pre mal. Q. zo sumy 200 eur na sumu 80 eur a pre mal. D. zo sumy 150 eur na sumu 80 eur, ako aj zmeny úpravy styku s deťmi a to okrem súdom určeného styku aj každú párnu nedeľu od 8.00 hod. do 17.00 hod. Návrh odôvodnil tým, že od času poslednej úpravy výživného sa zmenili jeho majetkové pomery, tak že nie je schopný platiť doposiaľ stanovené výživné. Znížil sa mu príjem a zvýšili sa mu výdaje na sumu 605 eur mesačne. Návrh na zmenu úpravy styku odôvodnil tým, že s deťmi má veľmi dobrý vzťah, chcel by sa s nimi stretávať okrem súdom určeného styku aj párnu nedeľu od 8.00 hod do 17.00 hod. K návrhu nepripojil žiadne dôkazy.
2. Súd uznesením č.k. 2P/40/2020-11 zo dňa 15.4.2020 ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, matku a kolízneho opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil, vyjadrili.
4. Matka detí v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s ním nesúhlasí, považuje ho za účelový a špekulatívny. K návrhu na zníženie výživného uviedla, že otec svoje tvrdenia ničím nepreukázal, k rozšíreniu styku uviedla, že otec by sa s deťmi stýkal každú nedeľu, teda v čase voľna a matka najmä ak budú „školopovinné“.
5. Pred začatím pojednávania dňa 10.9.2020 rodičia predložili súdu návrh na schválenie rodičovskej dohody v časti zníženia výživného pre mal. Q. zo sumy 200 eur na sumu 150 eur a pre mal. D. zo sumy 150 eur na sumu 100 eur, nad tento návrh na schválenie rodičovskej dohody navrhovateľ zobral návrh späť.
6. Právny zástupca matky detí s návrhom na schválenie rodičovskej dohody súhlasil, súhlasil aj s čiastočným späťvzatím návrhu.
7. Navrhovateľ pred pojednávaním žiadal rodičovskú dohodu schváliť, uviedol, že od času poslednej úpravy výživného na jeho strane došlo k k zmene pomerov tým, že sa mu znížil príjem v priemere o 200 až 300 eur mesačne, v súčasnosti je vo výške cca 700-800 eur mesačne, a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, dňa XX.X.XXXX. sa mu narodil syn J.. Zvýšili sa mu aj výdaje, keďže zmenil podnájom za ktorý platí mesačne 300 eur mesačne.
8. Matka detí na pojednávaní žiadala schváliť rodičovskú dohodu na základe ktorej sa s otcom detí dohodla, že na ich výživu bude prispievať sumou zníženou o 100 eur. Zdôraznila, že suma 100 eur o ktorú sa zníži výživne jej nebude chýbať a aj znížená suma výživného pokryje náklady na starostlivosť o detí. Matka ďalej uviedla, že od budúceho mesiaca sa presťahuje do rodičovského domu v dôsledku čoho dôjde na jej strane k zníženiu nákladov na bývanie. Ďalej uviedla, že na jej pomeroch sa od času poslednej úpravy výživného nič nezmenilo, stále je na rodičovskej dovolenke, ktorú poberá v sume 270 eur a poberá rodinné prídavky na 3 detí. Taktiež nedošlo k zmene na pomeroch detí, deti sú zdravé, náklady na ich starostlivosť vyčíslila pred kolíznym opatrovníkom a sú vo výške cca 350 eur. Otec sa s deťmi stretáva, majú dobrý vzťah, výživné platí aj keď niekedy s oneskorením.
9. Kolízny opatrovník navrhol rodičovskú dohodu neschváliť, čo odôvodnil zmenou pomerov maloletých detí, ktoré súvisia s prirodzeným rastom. Ďalej uviedol, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o detí a že, s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasí.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 2P/103/2018, týkajúce sa starostlivosti súdu o maloleté detí, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav :
11. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/103/2017 zo dňa 7.2.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2019 bolo prvým výrokom manželstvo rodičov mal. detí rozvedené, druhým výrokom bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej boli obe maloleté detí boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi detí bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. Q. v sume 200 eur mesačne a pre výživu mal. D. v sume 150 eur mesačne, ďalej bol upravený styk otca s maloletými deťmi a to každý nepárny týždeň od piatka od 16.00 hod do nedele do 17.00 hod, počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. a od 30.12 od 17.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod., tretím výrokom bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
12. V čase poslednej úpravy výživného matka detí bola na rodičovskom príspevku, poberala rodinné prídavky a výživné na detí, s deťmi bývala v podnájme za ktorý platila 350 eur, bola zdravá, mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi A..
13. V súčasnosti je matka naďalej na rodičovskom príspevku, ktorý poberá v sume 270 eur, ďalej poberá rodinné prídavky na tri detí, naďalej býva v podnájme, má rovnaké výdaje ako v čase poslednej úpravy výživného. V mesiaci október sa má presťahovať do rodičovského domu čo bude mať za následok zníženie výdajov na bývanie.
14. Otec detí v čase poslednej úpravy výživného bol držiteľom živnostenského oprávnenia, pracoval v oblasti stavebníctva s čistým príjmom 1 000 eur mesačne, býval v podnájme za ktorý platil 250 eur, mal bežné výdaje, inú vyživovaciu povinnosť nemal.
15. V súčasnosti otec detí je naďalej držiteľom živnostenského oprávnenia s príjmom v rozpätí od 700 do 800 eur, zvýšili sa mu výdaje, keďže zmenil podnájom za ktorý v súčasnosti platí 300 eur mesačne, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, dňa XX.X.XXXX sa mu narodil syn J..
16. V čase poslednej úpravy mal. Q. navštevoval materskú školu, mal. D. nenavštevovala žiadne zariadenie, detí boli zdravé, matka v súvislosti s ich starostlivosťou mala bežné výdaje.
17. V súčasnosti obe detí navštevujú materskú škôlku sú zdravé, prekonali bežné detské choroby, matka má v súvislosti s ich starostlivosťou bežné výdaje, ktoré vyčíslila pred kolíznym opatrovníkom sumou po cca 350 eur.
18. Otec výživné pre mal. detí podľa súdneho rozhodnutia platí aj keď občas s oneskorením, s deťmi sa pravidelne stretáva má s nimi veľmi dobrý vzťah.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
19. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
20. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
23. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
27. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
30. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.
31. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
32. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
33. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
34. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Právne posúdenie vecí:
35. Predmetom konania je návrh oboch rodičov na schválenie rodičovskej dohody, ktorou sa zníži výživné pre mal. Q. zo sumy 200 eur na sumu 150 eur a pre mal. D. zo sumy 150 eur na sumu 100 eur mesačne od 1.10.2020.
36. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté detí právoplatne rozhodnuté vo februári 2019, teda pred rokom a pol.
37. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
38. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.
39. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod, V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči ich dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecného hľadiska, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa, a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v slade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovní na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný handikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a podobne.
40. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
41. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
42. Otec maloletých detí odôvodňuje potrebu zníženia výživného skutočnosťou, že mu pribudla ďalšia vyživovacie povinnosti, znížil sa mu príjem a zvýšili náklady. Na strane matky a maloletých detí k zmene pomerov nedošlo. Matka súhlasné stanovisko k zníženiu výživného, teda návrh na schválenie rodičovskej dohody, ktorou dôjde k zníženiu výživného pre obe maloleté detí v rozsahu 100 eur mesačne odôvodnila tým, že znížené výživné je pre maloleté detí postačujúce, dokáže aj z takto zníženého výživného uhradiť všetky potreby detí, od budúceho mesiaca zmení bydlisko, presťahuje sa do rodičovského domu, čím dôjde na jej strane k zníženiu nákladov na bývanie.
43. Najvhodnejším riešením úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti rodičov, ktorí spolu nežijú, teda aj určenie výšky výživného, je ich vzájomná dohoda. Je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého. Dohoda rodičov podlieha schváleniu súdom, súd ju schváli ak je v záujme maloletého.
44. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od februára 2019 došlo k zmene pomerov na strane povinného - otca maloletých detí, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a znížil sa mu príjem. K zmene pomerov na strane maloletých detí a ich matky nedošlo.
45. Za daného stavu má súd za to, že je tu dôvod na zníženie výživného pre maloleté detí, vzhľadom aj na vyjadrenie matky, že takto znížené výživné (o 100 eur) bude postačujúce na zabezpečenie všetkých potrieb oboch maloletých detí. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že rodičovská dohoda ktorou sa rodičia dohodli na znížení výživného od 1.10.2020 o sumu 100 eur pre obe detí, t.j. pre mal. Q. zo sumy 200 eur na 150 eur a pre mal. D. zo sumy 150 eur na 100 eur mesačne je v záujme maloletých detí a preto ju schválil.
46. K nesúhlasnému stanovisku kolízneho opatrovníka súd uvádza, že výživné má odzrkadľovať nielen odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletých detí, ale aj možnosti a schopnosti povinného. U otca mal. detí došlo k poklesu príjmov (cca 200 až 300 eur mesačne), čo vzhľadom na aktuálnu situáciu ohľadne koronakrízy nie je nič prekvapujúce a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Naviac matka detí, ktorá im zabezpečuje osobnú starostlivosť uviedla, že aj znížené výživné bude postačujúce na zabezpečenie všetkých potrieb detí.
47. Druhým výrokom súd konanie v prevyšujúcej časti zastavil, keďže nad návrh na schválenie rodičovskej dohody navrhovateľ zobral návrh späť s čím ostatní účastníci súhlasili a podľa názoru súdu o tejto časti nie je potrebné v konaní pokračovať.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 C.m.p.).
Navrhovateľ, matka maloletých detí a jej právny zástupca sa po vyhlásení tohto rozsudku výslovne vzdali práva podať voči nemu odvolanie, čo potvrdili svojím podpisom do zápisnice súdu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.