Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Csp-29-2020.pdf
PDF · 78.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v spore žalobcu: AEGON partner s.r.o., so sídlom Bratislava, Slávičie údolie 106, IČO: 36 610 984, právne zast.: Mgr. Miroslav Vilím, advokát so sídlom Bratislava, Michalská 9, proti žalovanému: Z. N., nar. XX.X.XXXX, bydlisko E., R. XXX, o zaplatenie 700,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 700,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 700,- € od 24.10.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.7.2019 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 700,- € s príslušenstvom. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému. Žalobca navrhol pokračovať v konaní podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Okresný súd Banská Bystrica postúpil spor dňa 5.5.2020 na ďalšie konanie tunajšiemu súdu.
2. Keďže žalovaný sa nachádza na neznámom mieste, súd doručil žalobu s prílohami, poučenie a výzvu na vyjadrenie žalovanému podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Nakoľko sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a predmetom konania je zaplatenie sumy 700,- €, ktorá suma neprevyšuje 1.000,- €, podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku v takomto prípade nie je potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Rozhodnuté tak bolo vo veci bez nariadenia pojednávania.
4. V konaní bolo vykonané dokazovanie, keď boli oboznámené listiny predložené žalobcom, a to zmluva o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta (č.l. 11), dodatok k zmluve (č.l. 18), výpoveď zmluvy (č.l. 21), faktúra (č.l. 24), výzva na zaplatenie dlžnej sumy (č.l. 24), provízny poriadok finančného agenta, a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav:
5. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.3.2014 uzatvorená zmluva o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať pre žalobcu finančné sprostredkovanie v oblasti poistenia a žalobca sa zaviazal vyplatiť žalovanému províziu a/alebo odplatu. Dňa 21.5.2014 zmluvné strany uzatvorili dodatok k zmluve o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta. Výpoveďou zo dňa 22.10.2014 žalobca vypovedal vyššie uvedenú zmluvu podľa čl.
9 bod 9.4 zmluvy, pričom žalovaného zároveň upozornil, že aj po ukončení spolupráce mu môže byť vyúčtovaná odňatá provízia, ktorú je povinný v stanovenej lehote zaplatiť. Zásielka sa súdu vrátila s tým, že adresát je neznámy. Faktúrou zo dňa 2.10.2015, splatnou dňa 23.10.2015, žalobca vyfakturoval žalovanému odňatú províziu spolu v sume 700,- €. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná suma vo výške 700,- € predstavuje adaptačné provízie vyplatené žalovanému. Dňa 30.04.2014 bola žalovanému vyplatená adaptačná provízia vo výške 200 €, dňa 31.05.2014 adaptačná provízia vo výške 200 € a dňa 31.08.2014 adaptačná provízia vo výške 300 €. Nakoľko neboli splnené dojednané podmienky (v priebehu 6 mesiacov po ukončení adaptačného obdobia nebolo aktívnych viac ako 70 % poistných zmlúv), aby sa uvedená adaptačná provízia, ktorá bola žalovanému vyplatená, stala zaslúženou, vyplatenú províziu žalobca považuje za nezaslúženú. Žalovaný nepoukázal žalobcovi do dňa podania žaloby žiadnu úhradu, ani len čiastočnú.
6. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
7. Podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.
8. Podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.
9. Podľa čl. 4 písm. B bod 1.1. písm. a) provízneho poriadku adaptačná provízia vyplatená v prospech finančného agenta sa považuje za zaslúženú za predpokladu, ak je počas 6 kalendárnych mesiacov od ukončenia adaptačného obdobia aktívnych (vydaných) viac ako 70 % poistných zmlúv zo všetkých poistných zmlúv finančného agenta vydaných počas adaptačného obdobia finančného agenta.
10. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
11. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
13. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
14. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
15. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vyplatil žalovanému adaptačné provízie celkom vo výške 700,- €. Žalobca výpoveďou zo dňa 22.10.2014
vypovedal vyššie uvedenú zmluvu. Nakoľko žalovaný porušil čl. 4 písm. B bod 1.1. provízneho poriadku (v priebehu 6 kalendárnych mesiacov od ukončenia adaptačného obdobia nebolo aktívnych viac ako 70 % poistných zmlúv), vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného vrátenie adaptačných provízií v zmysle § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný nevykonal voči žalobcovi žiadnu úhradu, preto dlžná suma predstavuje 700,- €. Žalovaný v konaní existenciu žalobcovej pohľadávky nenamietal a ani v konaní nijakým spôsobom nespochybnil jej výšku. Súd tak prejednávajúc predmetný spor, v ktorom bolo povinnosťou sporových strán tvrdiť určité skutočnosti a tieto v konaní preukázať, nemal preukázané, že by žalovaný uhradil žalobcovi sumu 700,- €, a preto súd uložil žalovanému povinnosť túto sumu žalobcovi zaplatiť.
16. Žalobca okrem istiny žiadal priznať tiež úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.10.2015 do zaplatenia. Keďže takto žiadaná výška úroku nebola v rozpore s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy dňom 24.10.2015 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry), súd žalobcovi takto žiadaný úrok z omeškania priznal. Rovnako súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z..
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.CMP.