Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/42/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Mesto Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 18. 06. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/014742-2 zo dňa 27. 03. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 29. 12. 2017 bola správnemu orgánu prvého stupňa (ďalej aj stavebný úrad alebo mesto Nitra) doručená žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú špecifikoval ako: 3 ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, s najväčšou plochou reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m, umiestnené na pozemku parc. č. XXX/XX registra „C“, katastrálne územie I., popri Kmeťovej ulici, s navrhovanou dobou povolenia: po dobu platnosti nájomnej zmluvy. K podanej žiadosti priložil rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia č. - 021 -La zo dňa 06. 03. 2015 (ktorým mu bolo povolené umiestnenie predmetných reklamných stavieb na obdobie do 31. 12. 2017) a 1 ks fotografie týchto stavieb v lokalite.

2. Správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 15. 01. 2018 vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom žiadal predložiť: informatívnu kópiu listu vlastníctva, písomné splnomocnenie, doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné stavby umiestnené. Zároveň správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 15. 01. 2018 konanie prerušil, a to na 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Žalobca následne dňa 06. 02. 2018 svoju žiadosť doplnil a predložil čiastočný výpis z LV č. XXXX v katastrálnom území I., písomné splnomocnenie a nájomnú zmluvu č.j. 1153/06/SM zo dňa 27. 11. 2006 (uzavretú medzi prenajímateľom: Mesto Nitra a nájomcom: Ing. Ladislav Strašil - NUBIUM na dobu neurčitú) v znení dodatku č. 1 zo dňa 22. 07. 2014 a dodatku č. 2 zo dňa 18. 06. 2015, ktorým sa zmenila doba trvania zmluvy na dobu určitú do 31. 12. 2017. V podaní zo dňa 06. 01. 2018 žalobca s poukazom na ust. v znení neskorších predpisov uviedol, že nájomná zmluva sa zo zákona predlžuje do 31. 12. 2018

3. Mestský úrad v Nitre, odbor majetku v podaní zo dňa 23. 02. 2018 na základe výzvy správneho orgánu prvého stupňa oznámil, že dňa 31. 12. 2017 skončila platnosť nájomnej zmluvy č. 1153/06/SM zo dňa 31. 10. 2006 v znení dodatkov č. 1 a 2 a nakoľko spoločnosť NUBIUM, s. r. o. ako nájomca ani na základe výzvy neodstránila z pozemku reklamné zariadenie, bol podaný návrh na Okresný súd Nitra (sp. zn. ) na vypratanie nehnuteľnosti.

4. Následne správny orgán prvého stupňa zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 27. 02. 2018, ktorou ho vyzval na oboznámenie s podkladmi rozhodnutia, a to v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy s tým, že do spisu je možné nazrieť počas uvedených úradných hodín. Žalobca na výzvu nereagoval.

5. Správny orgán prvého stupňa (stavebný úrad) vydal rozhodnutie pod č. 122/2018-007-Re dňa 23. 03. 2018, ktorým zastavil konanie o zmene doby trvania reklamnej stavby podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov z dôvodu, že žalobca ako stavebník nedoplnil žiadosť v určenej lehote. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27. 04. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 04. 07. 2018 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 23. 03. 2018 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

6. Výzvou zo dňa 07. 08. 2018 stavebný úrad opätovne vyzval žalobcu na oboznámenie s podkladmi rozhodnutia, a to v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy s tým, že do spisu je možné nazrieť počas uvedených úradných hodín. Následne žalobca požiadal o vyhotovenie kópie spisu, v čom mu bolo vyhovené a kópia spisu v predmetnej veci bola doručená jeho zástupkyni dňa 12. 11. 2018.

7. Stavebný úrad vydal pod č. 122/2018-013-Re dňa 23. 11. 2018 rozhodnutie, ktorým podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že nájomná zmluva bola uzavretá do 31. 12. 2117 a stavebník nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom sú umiestnené reklamné stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 02. 01. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/014742-2 zo dňa 27. 03. 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. 122/2018-013-Re zo dňa 23. 11. 2018 o zastavení konania o zmene doby trvania predmetnej reklamnej stavby.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania (uvedený v 1. až 7. bode tohto rozsudku), ktoré sa začalo na základe žiadosti žalobcu zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby a citoval ustanovenia právnych predpisov, v zmysle ktorých bolo potrebné postupovať.

Konštatoval, že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré majú obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby jej trvania je stavebným konaním, v ktorom sa okrem ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov postupuje primerane i podľa ust. až tohto zákona. Žalobca predložil nájomnú zmluvu uzavretú medzi ním ako stavebníkom (nájomcom) a vlastníkom pozemku (prenajímateľom - mestom Nitra) v znení jej dodatkov, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, a to do 31. 12. 2017. Žiadny iný doklad, ktorým by preukazoval iné právo k pozemku, nepredložil. Súčasťou spisového materiálu je i žaloba na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 18. 01. 2018, ktorú podalo mesto Nitra na Okresný súd Nitra dňa 29. 01. 2018 proti žalobcovi ako vlastníkovi reklamných stavieb. Žalovaný konštatoval, že nájomný vzťah medzi žalobcom a mestom Nitra sa neobnovil tak, ako to tvrdil žalobca, nakoľko prenajímateľ (mesto Nitra) podal v lehote žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. Táto skutočnosť nemôže byť pre stavebný úrad predbežnou otázkou, resp. povinnosťou na postup podľa ust. stavebného zákona, nakoľko jasne hovorí, že nájomná zmluva sa obnoví len v tom prípade, ak prenajímateľ nepodá v lehote 30 dní po skončení nájmu návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Ustanovenie podmieňuje zánik nájomnej zmluvy len podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti na súde,

pričom podmienkou zániku nájomnej zmluvy nie je právoplatné rozhodnutie súdu vo veci. Stavebný úrad predloženú nájomnú zmluvu a doplnené podklady vyhodnotil ako doklad, ktorým stavebník nepreukázal iné právo k pozemku, čo znamená, že bol povinný zastaviť konanie v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona.

Stavebný úrad neaplikoval ust. § 60 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko konanie zastavil podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, na aplikáciu ktorého nie je potrebné, aby boli splnené podmienky uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia.

Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 27. 03. 2019.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

10. V žalobe zo dňa 18. 06. 2019, ktorá bola súdu doručená v ten istý deň, žalobca argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, Svoju argumentáciu proti rozhodnutiam správnych orgánov zhrnul do nasledujúcich bodov:

- 1. rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalovaný sa vôbec nezaoberal námietkou predpojatosti, s ktorou sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, ktorí mimo svojej právomoci konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám, a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný vôbec nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné, v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom s tým, aby následne mohli pri výkone verejnej moci rozhodovať tak, že žalobca nepreukáže právo k pozemku pod reklamnou stavbou. Žalobca uvedené namietal aj v podanom odvolaní a žalovaný sa s tým nevysporiadal žiadnym spôsobom, hoci to mohlo mať vplyv na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s ohľadom na ďalší namietaný postup správneho orgánu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, zisťovaní skutkového stavu a zvolení procesného postupu, ktorý nezohľadňoval jeho povinnosti podľa ust. § 137 stavebného zákona. Nie je možné, aby zamestnanci správneho orgánu prvého stupňa oslovovali zmluvných partnerov žalobcu, aby títo ukončili zmluvné súkromnoprávne vzťahy a podieľali sa na vytváraní a zmene skutočného stavu vo veciach, ktoré potom rozhodujú v rámci preneseného výkonu štátnej správy.

- 2. zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že konanie zastavil z dôvodu podľa ust. stavebného zákona. Pritom oprel svoje rozhodnutie o námietku vznesenú zo strany druhého účastníka konania, ktorým bola skutočnosť, že tento podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti podľa ust. . Uvedené považoval žalovaný a aj správny orgán prvého stupňa za dostatočný podklad pre to, aby rozhodol tak, že konanie zastaví z dôvodu podľa ust. stavebného zákona. Ani jeden zo správnych orgánov nezistil, či iniciované konanie prebieha, aké otázky s vplyvom na správne konanie sa v ňom riešia, keď sa neriešila len jedna otázka v podobe zániku/ trvania, resp. obnovenia nájomného vzťahu podľa ust. , ale aj ďalšie otázky, ktoré majú na túto otázku vplyv, a to konkrétne, či druhý účastník konania vykonal vôbec perfektný úkon, ktorý možno v zmysle platnej právnej úpravy považovať za návrh na vypratanie podľa ust. , či má konajúci súd po podaní žaloby príslušnosť a právomoc o žalobe konať, či došlo k zmene žaloby počas konania (v skutočnosti žalobca zmenil žalobu v dôsledku reakcie na prednesenú procesnú obranu podaním zo dňa 11. 05. 2018), či je konanie právoplatne

ukončené meritórne alebo iným spôsobom s vplyvom na účinky, ktoré potom taká žaloba môže vyvolávať v nadväznosti na ust. , resp. či žaloba môže byť úspešná s ohľadom na formuláciu petitu. Občianskoprávnu námietku vzniesol druhý účastník konania, keď spochybnil platnosť predloženej nájomnej zmluvy a skutočnosť obnovenia nájmu podľa ust. s poukazom na to, že podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, ktorú považoval za úkon podľa uvedeného ustanovenia (návrh na vypratanie) a tento úkon mal byť prekážkou obnovenia nájmu. Žalovanému stačila len skutočnosť, že žaloba bola podaná, a to bez ohľadu na to, či bola podaná dôvodne a/ alebo, či ide o perfektný úkon podľa uvedeného ustanovenia zákona a či v konaní môže byť žalobca úspešný, čo je v podstate čistý formalizmus, ktorý nie je z hľadiska spravodlivosti konania prípustný, pričom nedôvodná žaloba znamená aj to, že došlo k ďalšej obnove nájmu opäť o rok. Žalovaný zároveň nezohľadnil fakt, kedy bola pôvodná žiadosť žalobcu podaná, kto je druhým účastníkom konania a ani fakt, že konanie na súde nie je do dnešného dňa právoplatne ukončené. Rozhodnutie žalovaného je takto nepreskúmateľné, keď nie je zrejmé, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že druhý účastník v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa (a aj žalovaného) nebol úspešný vo veci vedenej na súde a konanie sa môže počas jeho trvania skončiť rôznymi spôsobmi, vrátane jeho zastavenia z rôznych dôvodov. Taktiež nie je zrejmé, ako si žalovaný preveril/zistil skutočnosť, či sa aj v súčasnosti koná obsahovo o tej istej žalobe, ktorú pôvodne predložil druhý účastník do správneho konania a či sú účastníkmi tie isté subjekty a rovnako tak aj v čase rozhodovania žalovaného o skutočnosti, či vlastníkom reklamných stavieb je žalobca. Pritom žalobca ešte dňa 11. 02. 2019, teda pred vydaním rozhodnutia žalovaného, previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na právneho nástupcu, ktorým je I. X., nar. XX. XX. XXXX, D. G. XX, XXX XX U. TN, U. M.. Rozhodnutie žalovaného pritom nebolo doručené žalobcovi ako zástupcovi, ale ako účastníkovi, čo je zrejmé aj priamo z tohto rozhodnutia, ktoré nereflektuje žiadneho právneho nástupcu, ktorému pravdepodobne nebolo rozhodnutie doručené vôbec a je zjavné, že hoci mal byť účastníkom konania, nebol ním a je opomenutým účastníkom konania, ktorý môže podať žalobu podľa ust. . Z procesného hľadiska ide o vadu v procesnom postupe, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi, keď sa konalo o právach subjektu, ktoré v čase rozhodovania žalovaného už neexistovali a/alebo sa konalo so subjektom ( stavebného zákona), ktorý už nebol účastníkom konania a naopak nekonalo sa so subjektom, ktorý účastníkom konania mal byť.

- 3. Žalobca zároveň zastával názor, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté aj vadou nesprávneho právneho posúdenia. Ak žalovaný aplikoval ust. § 137 stavebného zákona tak, že sa ani len nepokúsil o dohodu medzi účastníkmi, a teda ani nemohol zistiť spoľahlivo skutkový stav z dôvodu, že si urobil o viacerých občianskoprávnych otázkach názor sám, čo znamená, že nie je možné rozhodnutie považovať za zákonné. Správny orgán prvého stupňa a po ňom aj žalovaný mali dostatok poznatkov o tom, že sa medzi účastníkmi vedie spor o občianskoprávnej otázke a to, či je odvolateľ povinný vypratať pozemok druhého účastníka alebo nie, s ktorou súvisí celý rozsah ďalších otázok, ktoré nepatria do právomoci správnych orgánov. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že len samotná skutočnosť, že žaloba, ktorú podal druhý účastník, bez ohľadu na jej perfektnosť a/alebo dôvodnosť, je postačujúci poznatok na vyvodenie záveru o tom, že k obnove nájmu nedošlo, pričom takýto postup nie je možné považovať za správny. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný pochybil, ak nehodnotil opomenutie správneho orgánu prvého stupňa postupovať podľa ust. § 137 stavebného zákona ako nesprávne len s tým, že si sám urobil názor o skutkovej a právnej otázke, ktorú z hľadiska právomoci nemá možnosť riešiť a prejudikovať tak rozhodnutie súdu, a to všetko v spojení s ďalším množstvom otázok. Uvedený postup predstavuje nesprávnu aplikáciu ust. § 137 stavebného zákona s následkom nezákonnosti rozhodnutia, ktoré je takto poznačené aj vadou podstatného porušenia ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy.

- 4. Ďalej žalobca v tejto časti namietal porušenie jeho procesných práv ako účastníka konania, nakoľko mu postupom bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko správne orgány nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo zasahované do práva žalobcu na spravodlivé konanie. Namietal najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku v spojení s ust. 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci, náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

11. Žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 03. 2019 ako nerozhodnutie mesta Nitra zo dňa 23. 11. 2018 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie

IV. Vyjadrenie žalovaného

12 . Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 14. 10. 2019. K námietke žalobcu, že nie je zrejmé, ako si žalovaný správny orgán preveril skutočnosť, či vlastníkom reklamných stavieb je žalobca, žalovaný uviedol, že odvolanie žalobcu ako účastníka konania bolo odvolaciemu orgánu doručené dňa 04. 02. 2019, t. j. v čase, keď bola vlastníkom predmetných reklamných stavieb spoločnosť žalobcu. O tom, že spoločnosť NUBIUM, s. r. o. previedla počas odvolacieho konania, ktoré bolo začaté z jej podnetu (o tom, že odvolanie bolo postúpené na odvolací orgán bola spoločnosť upovedomená), svoje vlastnícke práva na právneho nástupcu, odvolací orgán nebol informovaný. Podľa názoru žalovaného žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby z dôvodu, že nesplnil druhý predpoklad pre jeho aktívnu procesnú legitimáciu, a to, že nie je vlastníkom predmetnej reklamnej stavby a jeho práva nemohli byť z tohto dôvodu rozhodnutím žalovaného dotknuté.

13. K námietke predpojatosti zamestnancov stavebného úradu voči spoločnosti NUBIUM, s. r. o. žalovaný uviedol, že skutočnosti, ktorými žalobca odôvodňoval túto námietku v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu stavebného úradu, sa netýkali predmetného konania. O námietke predpojatosti, ktorú spoločnosť NUBIUM, s. r. o. uplatnila proti zamestnancom stavebného úradu, rozhodol postupom podľa ust. § 9 až 12 správneho poriadku primátor mesta Nitra tak, že ju zamietol.

14. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca podal dňa 29. 12. 2017 žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. K uvedenej žiadosti predložil nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2017. Iný doklad, ktorým by žalobca preukázal iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnená reklamná stavba, nepredložil a odvolal sa na ust. , z ktorého je podľa odvolateľa zrejmé, že nájomná zmluva sa predlžuje do 31. 12. 2018 zo zákona. Vlastník pozemku (mesto Nitra) podal na Okresnom súde Nitra dňa 29. 01. 2018 žalobu na vypratanie nehnuteľnosti proti spoločnosti NUBIUM, s. r. o., ako vlastníkovi predmetných reklamných stavieb. V prípade žaloby o vypratanie nehnuteľnosti nejde o spor o existenciu práva k nehnuteľnosti, ale o žalobu o plnenie, t. j. spor sa týka len vzťahov a práv medzi stranami sporu, ktoré vyplývajú zo vzájomných záväzkových vzťahov, v danom prípade z nájomnej zmluvy. Podľa názoru žalovaného preto nebol dôvod na to, aby stavebný úrad postupoval podľa ust. a stavebného zákona, nakoľko iné právo k pozemku bolo presne definované nájomnou zmluvou a vlastník pozemku podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti na súde v stanovenej lehote splnil podmienku danú ust. , na základe ktorej bola predmetná nájomná zmluva ukončená. Stavebný úrad v konaní posudzoval, či stavebník preukázal iné právo k pozemku a predloženú nájomnú zmluvu a doplnené podklady v súlade so zákonom vyhodnotil ako doklad, ktorým stavebník nepreukázal iné právo k pozemku, čo znamená, že bol povinný zastaviť konanie v zmysle ust. stavebného zákona.

15. Žalovaný bol toho názoru, že jeho postupom neboli porušené práva žalobcu a navrhol, aby súd konanie o žalobe zastavil, resp. žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

16. Ďalší účastník konania (mesto Nitra), ktorého žalobca označil priamo v podanej žalobe, sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, a to napriek výzve súdu.

17. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 09. 01. 2020. Uviedol, že existencia rozhodnutí správnych orgánov je dôvodom, pre ktorý bol ukrátený na svojich právach, nakoľko obe rozhodnutia smerujú proti nemu, pričom už nebol vlastníkom a teda také rozhodnutia nemali byť vo vzťahu k nemu vydané, keďže sa nekonalo o jeho hmotných právach. Žalobné dôvody sa týkajú aj

ukrátenia na procesných právach v konaní a argumentácia žalovaného v tomto smere prakticky nič nerieši. Žalobca môže súhlasiť so stanoviskom žalovaného v tom smere, že rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa je voči žalobcovi bezpredmetné, nevykonateľné, zmätočné a právneho nástupcu sa rovnako teda nemá tiež prečo týkať, nakoľko mu pravdepodobne nikdy nebolo procesne korektným spôsobom doručené a ani doručované, a teda nemôže ním byť ani viazaný. Správnemu orgánu prvého stupňa ako i ďalšiemu účastníkovi bolo zrejmé, že došlo k prevodu, keďže v procesnej rovine táto skutočnosť bola oznámená civilnému súdu v spore, ktorý sa vedie medzi účastníkmi konania.

V takom prípade žalobca nemá námietky proti postupu podľa ust. alebo ust. , ak by nebola splnená podmienka podľa ust. a nemožno nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Uplatňovanie práv proti žalovanému týkajúce sa opomenutého účastníka je potom na opomenutom účastníkovi.

K argumentácii žalovaného, ktorá sa týka vecne preukázania/nepreukázania iného práva k pozemku, o ktorej otázke sa medzi účastníkmi vedie civilný spor, žalobca uviedol, že správne orgány oboch stupňov v tomto nemohli rozhodnúť správne. Otázky, o ktorých si urobili názor, vyvodili z čiastkových dokladov predložených do súdneho konania, o ktorých má rozhodovať civilný súd, čo predpokladá stavebný zákon. Žalobca môže zotrvávať v tejto časti len na svojej argumentácii v žalobe. Správne orgány vyvodzovali nesprávne skutkové a právne závery z čiastkových podkladov, a to v otázkach, ktoré nepatrilo posudzovať v ich právomoci, a naopak, napriek predpísanému postupu podľa ust. § 137 stavebného zákona, pričom o odstránenie rozporov sa ani len nepokúsili. Je právne irelevantné tvrdenie žalovaného, že v danom prípade nejde o spor o existenciu práva, ale o žalobu o plnenie. V civilnom konaní je otázka existencie práva predbežnou otázkou k rozhodnutiu o dôvodnosti o žalobe o plnenie a zároveň uvedené neznamená nič vo vzťahu k nesplneniu povinností a nedodržaniu postupu správnych orgánov podľa § 137 stavebného zákona v prípade sporu o občianskoprávnej otázke a spor vo vecnej rovine zjavne o existencii/neexistencii nájmu v čase rozhodovania existoval, čo žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa nevyhodnotili v súlade s obsahom noriem obsiahnutých v ust. § 137 stavebného zákona. 18. Mesto Nitra v podaní zo dňa 15. 04. 2020 oznámilo, že žalobca v predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 122/2018 nepodal námietky zaujatosti proti zamestnancom stavebného úradu.

19. V podaní doručenom súdu dňa 11. 06. 2020 právny zástupca žalobcu oznámil, že žalobca trvá na podanej žalobe. Žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa smerujúce proti žalobcovi, hoci na to v čase rozhodovania nebol dôvod, a preto je potrebné ho zrušiť. Pokiaľ vzniklo nedorozumenie v dôsledku vyjadrenia žalobcu, „že ak by nemala byť splnená podmienka podľa a/alebo ...“, toto žalobca uviedol pre prípad, že to konajúci súd v tomto smere posúdi aj s riadnym odôvodnením svojho rozhodnutia tak, aby žalobca poznal úvahy správneho súdu, ktoré by eventuálne viedli správny súd k jeho rozhodnutiu týmto spôsobom bez toho, aby sa vzdal prípadného mimoriadneho opravného prostriedku proti takémuto rozhodnutiu. Žalobca zastáva názor, že jeho žaloba by mala byť vybavená iným spôsobom než tým, ktorý navrhuje žalovaný, a preto aj trvá na svojej žalobe.

20. Mesto Nitra na základe výzvy predložilo súdu listiny, ktoré žalobca uvádzal vo svojom odvolaní zo dňa 02. 01. 2019 proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 23. 11. 2018.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 03. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 09. 09. 2020 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

22. Podľa v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa , , nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

23. Podľa , , , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

Podľa § 10 vyššie citovaného zákona, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Podľa § 23 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

24. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2019, teda v čase rozhodovania žalovaného, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 58 ods. 1, 2 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má

k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

Podľa § 60 ods. 1, 2 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a/ nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b/ nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4, c/ nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, d/ neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, e/ vzal žiadosť o stavebné povolenie späť. f/ začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Podľa § 137 ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c)

Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

25. Podľa , vyhl. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú a/ doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej, c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.

Podľa § 15 ods. 2 písm. b/, c/ vyššie citovanej vyhlášky, k žiadosti o povolenie informačného, reklamného a propagačného zariadenia sa pripojí

b/ doklad, ktorým žiadateľ preukazuje vlastnícke alebo iné právo umiestniť na stavbe alebo pozemku navrhované informačné, reklamné a propagačné zariadenie, c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy.

26. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Úlohou správneho súdu bolo na základe žalobných námietok uvedených v podanej žalobe posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby (3 kusy obojstrannej reklamnej stavby typu „billboard“ s najväčšou plochou reklamnej stavby 5,1 x 2,4 m, umiestnené na parc. č. XXX/XX v katastrálnom území I., popri Kmeťovej ulici), a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy. K námietkam žalobcu uvedeným v II. časti žaloby, bod 1. až 4. (III. časť tohto rozsudku) správny súd uvádza, že tieto sa v celej žalobe opakujú a žalobca v podstate namietal, že žalovaný sa nezaoberal jeho námietkou predpojatosti proti zamestnancom správneho orgánu prvého stupňa, že nebol dostatočne zistený skutkový stav na posúdenie veci (správne orgány nezisťovali stav a okolnosti súdneho konania začatého na základe žaloby, ktorú podalo mesto Nitra, rozhodnutie nereflektuje skutočnosť, že žalobca ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na iný subjekt), že správne orgány sa nepokúsili o dohodu medzi účastníkmi stavebného konania, a teda nepostupovali podľa ust. § 137 stavebného zákona a že boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania a bola mu odňatá možnosť náležite argumentovať.

28. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v podanej žalobe, v jeho vyjadrení zo dňa 09. 01. 2020, resp. vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 11. 06. 2020 ako i vzhľadom na vyjadrenie žalovaného zo dňa 14. 10. 2019, obsah administratívneho spisu a kúpnu zmluvu zo dňa 11. 02. 2019 uzavretú medzi žalobcom ako predávajúcim a I. X. ako kupujúcim (predmetom ktorej boli predaj tam uvedených reklamných stavieb), ktorú žalobca predložil ako prílohu k žalobe, súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby v predmetnej veci, nakoľko v prípade, ak by žalobca nebol aktívne legitimovaný na jej podanie, jednalo by sa o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky súdneho konania a súd by musel takúto žalobu odmietnuť podľa ust. ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Žalobná legitimácia je upravená v ust. a z ods. 1 tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že pre naplnenie aktívnej žalobnej legitimácie musia byť naplnené tri kumulatívne dané podmienky, a to: žalobcom musí byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím správneho orgánu ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Pri výklade uvedeného ustanovenia treba prihliadať aj na ust. v spojení s ust. , ktoré ukrátenie rozširujú aj na intenzitu spočívajúcu v priamom dotknutí na právach, ktoré

de facto vyplýva už zo samotnej účasti v administratívnom konaní. Aktívnu žalobnú legitimáciu nemožno koncipovať tak, že právo na prístup k súdu sa bude odvíjať od toho, či bol niekto na právach ukrátený alebo nie. Ku konštatovaniu porušenia, či neporušenia práv, či právom chránených záujmov prichádza až po uskutočnení samotného konania pred súdom a jeho konkrétnym vyjadrením je až rozhodnutie vo veci samej. Žalobná legitimácia, resp. právo na prístup k súdu, musia byť založené už samotným tvrdením o porušení práv, či právom chránených záujmov, a to pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnemu adresátovi, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Správny súd neposudzuje v rámci skúmania aktívnej legitimácie žalobcu len otázku, či úkon správneho orgánu založil, zmenil, zrušil, či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale predovšetkým, či sa podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, negatívne prejavil v jeho právnej sfére. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn. zo dňa 16. 01. 2018 konštatoval, že aktívna žalobná legitimácia v konaní o správnej žalobe bude daná vždy vtedy, ak s ohľadom na tvrdenie žalobcu v žalobe nie je možné zjavne a jednoznačne konštatovať, že k zásahu do jeho právnej sféry v žiadnom prípade nemohlo dôjsť.

V predmetnej veci bol žalobca ako právnická osoba a stavebník riadnym účastníkom konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby (stavebného konania) a v priebehu tohto konania, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 03. 2019, žiadnym spôsobom neoznámil, ani nepreukázal, že reklamné stavby v priebehu konania predal osobe I. X. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 02. 2019. Žalovaný teda mohol a zároveň musel svoje rozhodnutie vydať len vo vzťahu k žalobcovi ako k účastníkovi konania, pričom v tomto smere súd nezistil žiadne jeho pochybenie, a to ani pokiaľ ide o doručovanie, resp. oznamovanie tohto rozhodnutia, nakoľko nebol zistený žiadny dôvod na oznamovanie tohto rozhodnutia inému subjektu ako žalobcovi. Okrem toho, že žalobca bol preukázateľne účastníkom stavebného konania, zároveň v žalobe okrem iného tvrdil, že v tomto konaní (ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia) boli porušené jeho procesné práva a bola mu odňatá možnosť náležite argumentovať. Z uvedeného podľa názoru súdu možno celkom jednoznačne vyvodiť, že namietal ukrátenie na svojich procesných právach. Žalobca teda splnil kumulatívne stanovené podmienky v ust. a naplnil tak predpoklady pre aktívnu žalobnú legitimáciu v predmetnom súdnom konaní.

Správny súd je toho názoru, že na základe predloženia vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 11. 02. 2019 ako prílohy k správnej žalobe zo dňa 18. 06. 2019 nemožno bez ďalšieho prijať záver o tom, že žalobca by nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby v predmetnej veci. Pokiaľ takáto zmluva bola skutočne uzavretá dňa 11. 02. 2019 (teda ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného), bolo povinnosťou žalobcu túto skutočnosť oznámiť správnemu orgánu spolu s jej predložením. Je vecou žalobcu, že takto nepostupoval a nemôže potom dôvodne tvrdiť, že žalovaný nereflektoval jeho právneho nástupcu, nedoručoval mu rozhodnutie a že vlastne konal so subjektom, ktorý v čase jeho rozhodovania už nebol účastníkom konania, a naopak nekonal so subjektom, ktorý už v tom čase účastníkom konania mal byť. Žalobca svoj postup spočívajúci v nepredložení kúpnej zmluvy žalovanému, ale až súdu spolu s podaním správnej žaloby žiadnym spôsobom nevysvetlil a v súvislosti s uzavretím tejto zmluvy vyvolávajú pochybnosti i jeho tvrdenia v žalobe a v ďalších podaniach (napr. v podaní zo dňa 09. 01. 2020, v ktorom žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je voči nemu bezpredmetné, nevykonateľné, zmätočné a právneho nástupcu sa nemá prečo týkať, ale napriek tomu na podanej žalobe zotrval). Žalobca sa nemohol dôvodne domnievať, že po predložení kúpnej zmluvy zo dňa 11. 02. 2019, súd podľa ust. odmietne žalobu.

29. K odmietnutiu žaloby podľa uvedeného zákonného ustanovenia by bolo možné pristúpiť v prípade, ak by bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, čo podľa názoru súdu, s poukazom na vyššie uvedené zistenia, v predmetnej veci nemožno konštatovať, a preto sa súd zaoberal námietkami žalobcu (II. časť žaloby, bod 1. až 4.) v podanej žalobe, ku ktorým uvádza nasledovné zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a závery, ktoré s poukazom na relevantnú právnu úpravu (uvedenú v 22. až 26. bode tohto rozsudku) z týchto zistení vyvodil.

30. V súvislosti so žalobcom namietanou zaujatosťou zamestnancov stavebného úradu, o ktorej podľa jeho tvrdenia nebolo rozhodnuté a ani žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto námietkou nevysporiadal (žalobný dôvod podľa ust. ), správny súd z administratívneho spisu zistil a konštatuje, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo dňa 29. 12.

2017 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, žiadnu námietku zaujatosti proti zamestnancom stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa nevzniesol.

Oznámenie skutočností nasvedčujúcich vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu má charakter podania v zmysle ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a preto z neho musia byť zrejmé všetky podstatné okolnosti, najmä musia byť konkretizované skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca. Zákonnými dôvodmi, pre ktoré je zamestnanec vylúčený z prejednávania veci je výlučne jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a jeho účasť na konaní v tej istej veci ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Podanie obsahujúce uvedené náležitosti a dôvody sa v administratívnom spise nenachádza.

Žalobca až v odvolaní zo dňa 02. 01. 2019 proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 23. 11. 2018 uviedol, že „sa zamestnanci stavebného úradu mesta Nitra mimo svojej kompetencie snažili zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov našej spoločnosti občianskoprávneho charakteru, ako tomu bolo v prípadoch listov mesta Nitra resp. konania Ing. Arch. Z. Y., či Mgr. N. M., ktorí sa podieľali spolu s pôvodným primátorom mesta na rozhodovacej činnosti stavebného úradu“, pričom zároveň označil päť týchto listov (uvedením čísla, dátumu, resp. ich adresáta). Správny súd si od stavebného úradu (mesto Nitra) vyžiadal uvedené podania (listiny), ktoré sa v administratívnom spise nenachádzali, nakoľko ich žalobca s odvolaním nepredložil a po ich predložení zistil, že sa jedná o výzvy zo dňa 04. 07. 2017, resp. 07. 07. 2017, ktoré zasielalo mesto Nitra, útvar hlavného architekta, referát urbanizmu a architektúry na ukončenie nájomnej zmluvy (adresované subjektu Agrokomplex Národné výstavisko, štátny podnik, SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, SOŠ potravinárska), resp. žiadosti primátora mesta o spoluprácu zo dňa 17. 08. 2017 (adresované Rímskokatolíckej cirkvi Sídelná kapitula Nitra a Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra). Uvedené podania nesúvisia s predmetnými reklamnými stavbami a boli realizované v júli, resp. v auguste 2017, teda v čase, keď ešte nebolo začaté konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti (napr. sp. zn. vo veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o. proti žalovanému: Okresný úrad Nitra) známe, že žalobca v podaní zo dňa 20. 09. 2017 adresovanom mestu Nitra ako stavebnému úradu a označenom ako „oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“ žiadal, aby bolo toto podanie považované za námietku predpojatosti „vo všetkých stavebných a/alebo iných konaniach, ktoré sa týkajú reklamných stavieb vo vlastníctve našej spoločnosti a to najmä avšak nie výlučne v konaniach vedených na stavebnom úrade mesta Nitra pod nasledujúcimi spisovými značkami:“, ktoré sú ďalej uvedené. V čase tohto podania žalobcu ešte nebolo začaté stavebné konanie o jeho žiadosti zo dňa 29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby, a teda podanie žalobcu zo dňa 20. 09. 2017 sa predmetnej veci nemohlo žiadnym spôsobom ani týkať.

V podanej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neoznačil námietku zaujatosti, ktorú by podal v tejto veci proti zamestnancom stavebného úradu a žiadna takáto námietka sa v predloženom administratívnom spise ani nenachádza, pričom námietka zo dňa 20. 09. 2017 sa tohto konania z vyššie uvedených dôvodov netýka. S poukazom na uvedené potom ani správny súd nezistil dôvod, aby sa žalovaný námietkou zaujatosti zamestnancov stavebného úradu osobitne zaoberal, nakoľko žalobca v predmetnej veci žiadnu námietku zaujatosti nevzniesol a jeho tvrdenie nemá oporu v predloženom administratívnom spise. Naviac žalovaný ako odvolací správny orgán ani nie je orgánom oprávneným rozhodovať o námietke zaujatosti proti zamestnancom stavebného úradu, ani v prípade, ak by takáto námietka zaujatosti podaná bola.

31. Ďalšou námietkou žalobcu v podanej žalobe (časť II. bod 2.) bolo tvrdenie, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom v tejto súvislosti poukazoval na konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. . Tu je potrebné uviesť, že umiestnenie troch kusov obojstranných reklamných stavieb na pozemku parc. č. XXX/XX v katastrálnom území I. bolo dočasne povolené rozhodnutím stavebného úradu č. 2576/2013

- 021 -La zo dňa 06. 03. 2015 na obdobie do 31. 12. 2017. Predmetný pozemok mal žalobca ako nájomca (pôvodne Ing. Ladislav Strašil - NUBIUM) prenajatý od prenajímateľa a vlastníka pozemku (mesto Nitra) na základe nájomnej zmluvy č.j. 1153/06/SM zo dňa 27. 11. 2006 v znení dodatkov č. 1 zo dňa 22. 07. 2014 a č. 2 zo dňa 18. 06. 2015 na dobu určitú, a to do 31. 12. 2017. Pred uplynutím tejto doby žalobca v zmysle ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo stavebný zákon) požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Jeho povinnosťou bolo stavebnému úradu predložiť

úplnú žiadosť podľa ust. 58 ods. 1, 2 stavebného zákona, teda okrem iného bolo jeho povinnosťou preukázať, že je vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená alebo, že má k pozemku iné právo podľa ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona. Nakoľko žalobca k svojej žiadosti zo dňa 29. 12. 2017 nepredložil doklady preukazujúce jeho vlastnícke, resp. iné právo k pozemku, stavebný úrad postupoval v zmysle ust. § 60 ods. 1 stavebného zákona a žalobcu okrem iného vyzval na predloženie informatívnej kópie listu vlastníctva a dokladu preukazujúceho právo k pozemku, na ktorom boli umiestnené reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiadal predĺžiť (napr. nájomnú zmluvu) s tým, že v prípade, ak svoju žiadosť nedoplní, bude konanie zastavené. Následne žalobca predložil výpis z LV č. XXXX zo dňa 05. 02. 2018 v katastrálnom území I. (z ktorého vyplýva, že vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX je mesto Nitra) a v podaní zo dňa 06. 01. 2018 stavebnému úradu s poukazom na ust. 676 ods. 2 oznámil, že nájomná zmluva sa predlžuje zo zákona do 31. 12. 2018.

Následne mesto Nitra ako vlastník predmetného pozemku na základe výzvy v predmetnej veci oznámilo, že platnosť nájomnej zmluvy č.j. 1153/06/SM zo dňa 27. 11. 2006 v znení dodatkov č. 1 zo dňa 22. 07. 2014 a č. 2 zo dňa 18. 06. 2015 skončila dňom 31. 12. 2017 a nakoľko žalobca predmetné reklamné zariadenie neodstránil ani v určenej lehote, mesto Nitra podalo dňa 29. 01. 2018 žalobu zo dňa 18. 01. 2018 na vypratanie nehnuteľnosti (ktorej kópia sa nachádza v administratívnom spise) a konanie sa vedie pod sp. zn. .

Z vyššie uvedenej nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov, uzavretej medzi prenajímateľom - vlastníkom pozemku (mesto Nitra) a nájomcom (pôvodne Ing. Ladislav Strašil - NUBIUM), predmetom ktorej bol pozemok parc. č. XXX/XX v katastrálnom území I. vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu určitú, a to do 31. 12. 2017, pričom nebolo preukázané, že by sa prenajímateľ dohodol s nájomcom inak. Žalobca ako nájomca užíval predmetný pozemok i po skončení platnosti nájomnej zmluvy, teda po skončení nájmu, proti čomu podal prenajímateľ dňa 29. 01. 2018 na príslušnom okresnom súde žalobu (návrh) na vypratanie nehnuteľnosti podľa ust. . Z uvedeného je zrejmé, že nedošlo k obnoveniu nájmu, ako to tvrdil žalobca, ktorý potom nepreukázal, že k pozemku, na ktorom mal umiestnené tri reklamné stavby, má podľa stavebného zákona iné právo, ktoré by ho oprávňovalo naďalej tieto stavby na predmetnom pozemku udržiavať a podať žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. V zmysle ust. 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie i užívanie pozemku na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, ako i práva v zmysle ust. , d/ stavebného zákona. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho práva v zmysle ust. až d/ tohto zákona, ktoré by ho oprávňovalo predmetný pozemok užívať aj po uplynutí doby platnosti nájomnej zmluvy.

Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobca podal neúplnú žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú ani na výzvu stavebného úradu nedoplnil, a preto stavebný úrad ešte pred posúdením samotnej žiadosti bol povinný konanie zastaviť v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, nakoľko žalobca nerešpektoval zákonnú požiadavku stavebného úradu na doplnenie svojej žiadosti a nepredložil doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú umiestnené predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiadal predĺžiť. Predložená nájomná zmluva v znení dodatku č. 2 oprávňovala žalobcu užívať predmetný pozemok iba do 31. 12. 2017. Na túto skutočnosť bol žalobca vlastníkom pozemku upozornený písomne v oznámení zo dňa 05. 09. 2017 a zároveň bol vyzvaný na odstránenie dočasných reklamných stavieb z pozemku v lehote do 07. 01. 2018, čo žalobca nerešpektoval a podanie občianskoprávnej žaloby vlastníkom pozemku voči žalobcovi je len dôsledok jeho správania a nerešpektovania dvojstranných právnych úkonov.

Správne orgány nie sú oprávnené vstupovať do postupov súdu pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby zo dňa 18. 01. 2018 o vypratanie nehnuteľnosti a jej perfektnosti ako právneho úkonu, skúmať právomoc a príslušnosť súdu, resp. okruh účastníkov súdneho konania a možnosť úspešnosti žaloby. Ich povinnosťou bolo výlučne posudzovať, či žalobca má vlastnícke, resp. iné právo k pozemku, na ktorom sú umiestnené reklamné stavby, o ktorých zmenu doby trvania žiadal. Vlastnícky vzťah k pozemku mal stavebný úrad preukázaný výpisom z LV č. XXXX, skončenie nájmu preukazovala nájomná zmluva, vyjadrenie vlastníka ako i skutočnosť, že prenajímateľ a vlastník pozemku podal ako žalobca proti spoločnosti NUBIUM, s. r. o. ako žalovanému na Okresný súd Nitra žalobu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, ktorej bola pridelená sp. zn. . Okolnosti súdneho konania a jeho postup

správne orgány nemohli posudzovať ani vyhodnocovať, nakoľko z hľadiska ich rozhodovania bolo podstatné, že v dôsledku podania žaloby na vypratanie nehnuteľnosti v zákonom stanovenej lehote nedošlo k obnoveniu nájomného vzťahu a žalobca teda nepreukázal iné právo k predmetnému pozemku. V procese posudzovania toho, či žalobca i po ukončení platnosti nájomnej zmluvy, teda po 31. 12. 2017 vie preukázať iné právo k pozemku, na ktorom boli dočasne umiestnené reklamné stavby a skúmania podložených listín, by podľa názoru správneho súdu bol postup stavebného úradu v zmysle ust. § 137 stavebného zákona neopodstatnený a neefektívny. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z administratívneho spisu, a to, že mesto Nitra (prenajímateľ pozemku) ešte pred skončením zmluvne dohodnutej doby nájmu, písomne jasne a zrozumiteľne upozornilo žalobcu (nájomcu) na skutočnosť, že nebude možné predĺžiť platnosť doterajšej nájomnej zmluvy na ďalšie obdobie, a to s poukazom na územný plán mesta Nitra. Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Správne konanie výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Po zistení, že žalobca po uplynutí doby platnosti nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov č. 1 a 2 nevedel od 01. 01. 2018 preukázať iné právo k predmetnému pozemku a prenajímateľ ako vlastník pozemku podal v zákonom stanovenej lehote žalobu na vypratanie nehnuteľnosti, bol postup stavebného úradu správny, dôvodný a zákonu zodpovedajúci, keď zastavil stavebné konanie podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona (teda z dôvodu, že stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4), pričom bolo jeho povinnosťou postupovať v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

K námietke, že správne orgány neskúmali, či účastníkmi konania sú tie isté subjekty, resp., či žalobca (s poukazom na kúpnu zmluvu zo dňa 11. 02. 2019, na základe ktorej žalobca previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na právneho nástupcu, ktorým je podľa jeho tvrdenia I. X., U. TN, U. M.) je vlastníkom reklamných stavieb, správny súd uvádza, že žalobca v správnom konaní nepredložil žiadne doklady preukazujúce prevod vlastníckeho práva k predmetným reklamným stavbám na parc. č. XXX/ XX v katastrálnom území I.. Kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 11. 02. 2019, uzavretú medzi žalobcom ako predávajúcim a I. X. ako kupujúcim, ktorou mal predávajúci predať kupujúcemu tam uvedené reklamné stavby, žalobca predložil ako prílohu žaloby v tejto predmetnej veci. V administratívnom spise sa takáto kúpna zmluva nenachádza a žalobca ani do rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci, teda do 27. 03. 2019, jej uzavretie neoznámil, ani nepreukázal, čo znamená, že žalovaný nemal dôvod zaoberať sa existenciou zmluvy, o ktorej nemal žiadnu vedomosť. Z toho istého dôvodu nemohol konať so subjektom označeným ako kupujúci v kúpnej zmluve zo dňa 11. 02. 2019, a teda mu ani doručovať svoje rozhodnutie zo dňa 27. 03. 2019. V prípade, ak sa žalobca s poukazom na tvrdené uzavretie kúpnej zmluvy už necítil byť účastníkom správneho konania, nie je zrejmé, prečo rozhodnutie (ako jemu nepatriace) nevrátil žalovanému, ale podal proti nemu správnu žalobu. Je irelevantné tvrdenie, že prevod reklamných stavieb bol zrejmý už správnemu orgánu prvého stupňa, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená civilnému súdu v spore, ktorý sa medzi účastníkmi konania vedie. I v prípade, ak žalobca oznamoval prevod vlastníckeho práva k reklamným stavbám v súdom konaní vo veci vedenej pod sp. zn. (žalobca: mesto Nitra proti žalovanému: NUBIUM, s. r. o.), toto nemalo žiadny vplyv na okruh účastníkov predmetného stavebného konania, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 03. 2019, nakoľko v stavebnom konaní žalobca ako jeho účastník prevod vlastníckeho práva a zmenu účastníkov stavebného konania neoznámil, resp. to z administratívneho spisu nevyplýva. Správny súd v konaní správneho súdnictva v zásade vykonáva dokazovanie oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu, ktorý konfrontuje s dôkazmi označenými žalobcom. Žalobca v priebehu celého správneho konania neoznamoval prevod vlastníckeho práva, resp. zmenu účastníkov stavebného konania a z tohto zistenia musel vychádzať i správny súd pri posudzovaní námietky žalobcu spočívajúcej v tom, že žalobou napadnuté rozhodnutia smerujú proti nemu, hoci už nemal byť účastníkom stavebného konania.

32. K ďalšej námietke žalobcu (II. časť žaloby bod 3.), že stavebný úrad sa nepokúsil o dohodu medzi účastníkmi a nesprávne aplikoval ust. § 137 stavebného zákona správny súd uvádza, že sa s ňou čiastočne vysporiadal v predchádzajúcom bode svojho rozsudku. Na doplnenie zdôrazňuje, že v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa stavebné úrady, vykonávajúce konanie podľa stavebného zákona, pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. V predmetnej veci však stavebný úrad zastavil stavebné konanie podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona z dôvodu, že žalobca ako stavebník nepreukázal

požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa ust. § 58 ods. 2 až 4 stavebného zákona a konkrétne nepreukázal, že je vlastníkom pozemku, na ktorom sú umiestnené reklamné stavby alebo, že má k tomuto pozemku iné právo podľa ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom stavbu. Základným dokladom, ktorý stavebník musí k žiadosti priložiť, je doklad o vlastníctve alebo inom práve k pozemku. Vlastníctvo k pozemku sa preukazuje výpisom z katastra nehnuteľností a pod iným právom k pozemku v zmysle ust. stavebného zákona sa okrem iného rozumie napr. užívanie pozemku na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve. Iným právom môže byť teda aj nájomné právo preukázané nájomnou zmluvou uzavretou podľa ( a nasl.) medzi prenajímateľom a nájomcom. Z tejto zmluvy však musí jednoznačne vyplývať, že na prenajatom pozemku môže nájomca postaviť určitú konkrétnu stavbu a musí obsahovať aj dobu trvania nájmu. V takomto prípade stavba môže byť povolená vždy len na určitú dobu. Tak tomu bolo i v prípade žalobcu, ktorý mal na základe nájomnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2006 v znení jej dodatkov č. 1 zo dňa 22. 07. 2014 a č. 2 zo dňa 18. 06. 2015 prenajatý pozemok parc. č. XXX/XX v katastrálnom území I. vo vlastníctve mesta Nitra na dobu určitú do 31. 12. 2017 a podľa rozhodnutia zo dňa 06. 03. 2015 mu stavebný úrad ako stavebníkovi dočasne povolil umiestnenie troch reklamných stavieb na dobu do 31. 12. 2017. Pokiaľ mal žalobca záujem, aby predmetné reklamné stavby mohli byť umiestnené na pozemku aj po uplynutí tejto doby, bolo jeho povinnosťou predložiť doklady preukazujúce vlastnícke právo k tomuto pozemku alebo iné právo k nemu v zmysle ust. stavebného zákona, čo žalobca neurobil ani na základe výzvy stavebného úradu zo dňa 15. 01. 2018. Následne potom stavebný úrad bol oprávnený, ale i povinný postupovať v zmysle ust. stavebného zákona a zastaviť konanie, nakoľko nepreukázanie požadovaných náležitostí v žiadosti o stavebné povolenie podľa ust. až 4 (nepreukázanie vlastníckeho alebo iného právo k pozemku, na ktorom boli reklamné stavby zriadené) je jedným z taxatívne stanovených dôvodov na zastavenie stavebného konania, a to ešte pred vydaním oznámenia o začatí stavebného konania. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania až keď preverí úplnosť žiadosti, prípadne ak stavebník žiadosť doplnil, t.j. až vtedy, keď konaniu nebráni žiadna prekážka, pričom tak musí urobiť do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. V predmetnej veci nebola žiadosť o zmenu doby trvania stavby úplná z dôvodu, že žalobca nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom boli zriadené tri reklamné stavby v jeho vlastníctve, a preto stavebný úrad ani nepristúpil k vydaniu oznámenia o začatí stavebného konania. Z uvedeného potom vyplýva, že stavebný úrad musel vydať procesné rozhodnutie o zastavení stavebného konania a v merite veci podanú žiadosť o zmenu doby trvania stavby ani neposudzoval, čo znamená, že sa nemohol zaoberať ani aplikáciou ust. stavebného zákona a pokúsiť sa o dohodu medzi vlastníkom pozemku a žalobcom, čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal. K aplikácii uvedeného zákonného ustanovenia by podľa názoru súdu bolo možné pristúpiť až v prípade, ak by žalobca predložil úplnú žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby a preukázal by existenciu vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, na ktorom boli reklamné stavby zriadené.

S poukazom na vyššie uvedené potom správny súd námietku žalobcu uvedenú v II. časti žaloby, bod 3. súd posúdil ako nedôvodnú.

33. Za nedôvodnú súd posúdil i námietku žalobcu uvedenú v II. časti, 4. bod žaloby. Nakoľko žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby nebola úplná a žalobca ju nedoplnil ani na základe výzvy stavebného úradu, v ktorej bolo presne špecifikované, aké doklady má predložiť, stavebný úrad musel pristúpiť k zastaveniu konania a nevydával oznámenie o začatí stavebného konania, pretože k tomuto úkonu stavebný úrad v zmysle ust. § 61 ods. 1 staveného zákona pristúpi až v prípade, ak je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Stavebný úrad si však splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákon č. 71/167 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a v podaní zo dňa 27. 02. 2018 a 07. 08. 2018 žalobcovi oznámil, že zhromaždil rozhodujúce podklady pre svoje rozhodnutie, s ktorými sa žalobca môže oboznámiť a vyjadriť s k nim s tým, že v uvedených úradných hodinách môže i nazrieť do spisu. Žalobca túto možnosť nevyužil, ale v podaní zo dňa 05. 09. 2018 požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu, v čom mu bolo vyhovené a kópia administratívneho spisu bola doručená zástupkyni žalobcu dňa 12. 11. 2018.

V priebehu konania sa žalobca nevyjadril k podkladom rozhodnutia, ktoré mu boli ako súčasť administratívneho spisu zaslané, pričom o túto možnosť sa sám pripravil a nemôže teda namietať, že mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.

34. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný a súčasťou ktorého je i spis stavebného úradu, ako i s rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 23. 11. 2018 a rozhodnutím žalovaného zo dňa 27. 03. 2019 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

S poukazom na uvedené potom správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona zastavil konanie o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa ust. § 58 ods. 2 až 4, keď nepreukázal, že je vlastníkom pozemku, na ktorom boli umiestnené jeho tri reklamné stavby, pri ktorých žiadal o zmenu doby ich trvania a taktiež nepreukázal, že od 01. 01. 2018 má k predmetnému pozemku iné právo podľa ust. stavebného zákona, ktoré by ho oprávňovalo žiadať o zmenu doby trvania reklamných stavieb. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 23. 11. 2018 potvrdil podľa ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

36. Preskúmaním tohto rozhodnutia v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

Mestu Nitra (vlastník predmetného pozemku), ktoré bolo účastníkom stavebného konania a ktoré za účastníka súdneho konania označil žalobca priamo v žalobe, súd náhradu trov konania nepriznal podľa ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto účastníka. Správny súd mestu Nitra zaslal žalobu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, pričom mesto vyjadrenie nepodalo. Mestu Nitra súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 23. 10. 2019, aby sa k podanej žalobe mesto vyjadrilo s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. ).

38. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.