Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Ek-17-2019.pdf
PDF · 82.27 KB
Case nature
Subarea
2Ek/17/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: I. Y., L.: XX.X.XXXX, P. J. I. B. XX, XXX XX I. B., právne zast.: JUDr. Zuzana Oravcová, advokátka, so sídlom Komenského 4, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: RADA Montage s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 46 388 664, právne zast.: SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974, IČO: 52 826 791, o vymoženie 4.360,00 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, exekúcia vedená súdnym exekútorom: JUDr. Žofia Žabková, so sídlom exekútorského úradu Nám. Matice Slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42 310 695, o ďalšom podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu, návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.12.2018 domáhal od povinného vymoženia 4.360,00 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, na základe exekučných titulov - platobných rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vedených pod sp. zn.: 1/ 22 Up/586/2018 zo dňa 13.09.2018, vykonateľný dňa 16.10.2018, 2/ 4 Up/845/2018 zo dňa 12.11.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11.12.2018 (ďalej len „exekučné tituly“ alebo „ rozhodnutia“).
2. Poverením zo dňa 08.01.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Žofia Žabková, ktorý ju vedie pod sp. zn. 420EX 19/19 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Dňa 04.11.2019 Okresný súd Banská Bystrica vydal uznesenie, ktorým rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2019.
4. Dňa 11.03.2020 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu opätovný návrh povinného na zastavenie exekúcie bez vyjadrenia oprávneného. Povinný vo svojom ďalšom v poradí „druhom návrhu“ na zastavenie exekúcie uvádza, že podaním od súdneho exekútora mu bolo oznámené rozúčtovanie zábezpeky a bol vyzvaný na úhradu zostávajúcej časti vymáhaného nároku v sume 1. 248,47 Eur. S exekúciou v časti vymáhaného nároku v sume 1. 248,47 Eur nesúhlasí, žiada ju zastaviť a to z dôvodu, že na túto sumu nevznikol nárok žiadnej osobe teda ani súdnemu exekútorovi ani oprávnenému. Povinný zložil súdnemu exekútorovi na osobitný účet zábezpeku v súlade s ust. § 61 h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v sume 7. 632,41 Eur. Zložením zábezpeky splnil povinný pohľadávku oprávneného v celom rozsahu a to presne podľa uloženej povinnosti uvedenej v Upovedomení o začatí exekúcie pod sp. zn.: 420EX 19/19 - 12 zo dňa 10.01.2019. Ďalej uvádza, že pohľadávka bola oprávneného spolu s príslušenstvom splnená už zložením zábezpeky na účet exekútora a zároveň prostredníctvom zábezpeky boli uhradené aj trovy exekútora neexistuje zákonný dôvod, aby došlo k akémukoľvek navyšovaniu trov exekučného konania a to ani z dôvodu, že exekučný súd rozhodoval o
návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ďalej tvrdí, že odmena exekútora teda nemala byť navýšená na 20% zo sumy vymoženej pohľadávky a tak isto nemalo dôjsť k nárastu úrokov z omeškania, keďže povinný zaplatením zábezpeky v omeškaní nebol. Zároveň poukazujeme na nepresné a neprehľadné vyúčtovanie exekúcie, v ktorom je opomenuté konkrétne vyčíslenie úrokov z omeškania, konkrétne uvedenie úkonov právnej služby právneho zástupcu oprávneného, za ktoré mu majú byť priznané trovy, konkrétne vyčíslenie trov exekútora za jeho jednotlivé úkony, či hmotné výdavky. S ohľadom na uvedené namietam právny dôvod vymáhanej sumy, ako aj jej výšku a žiada, aby jej vymáhanie bolo zastavené a nakoľko došlo zložením zábezpeky k úhrade cele sumy vymáhanej v exekučnom konaní a žiadam o bezodkladné zastavenie exekúcie.
5. Súdny exekútor k námietkam povinného uvádza: Zloženie zábezpeky podľa § 61h ods.1 písm. f nie je možné zamieňať s inštitútom splnenia dlhu, kedy je súdny exekútor povinný postupovať podľa § 29 Exekučného poriadku ods. 8 a prijaté peňažné prostriedky najneskôr v lehote siedmich dní od ich prijatia poukázať oprávnenému a následne podľa § 61o Exekučného poriadku vydať upovedomenie o ukončení exekúcie. § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku „Exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel. § 29 ods. 8) Exekučného poriadku „Ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému najneskôr do siedmich dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohoda, podľa ktorej má lehota presiahnuť 90 dní, je neplatná. Ak exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť podľa prvej vety uplynutím sedemdňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu“ § 61o ods.1) „Ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie“ V zmysle uvedeného, účelom zloženia zábezpeky na osobitný účet exekútora nie je splnenie dlhu, ale zabezpečenie vymáhaného nároku iným spôsobom ako blokáciou majetku povinného. Zábezpeka vo výške 7.632,41 Eur bola rozúčtovaná ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2Ek/17/2019 zo dňa 04.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2019. Úroky z omeškania boli vypočítané podľa poverenia súdu ako úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2.004,00 Eur od 28.09.2014 do 07.10.2014, úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1504,00 Eur od 08.10.2014 do 29.11.2019, a úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2.856,00 Eur od 05.11.2014 do 29.11.2019. Úroky z omeškania spolu vo výške 2014,83 Eur. Na vymoženie trov exekúcie oprávneného vo výške 532,50 Eur (náklady spojené s uplatnením pohľadávky) a 195,94 Eur (179,44 Eur + 16,50 Eur) bola poverená poverením súdu zo dňa 08.01.2019. Ďalej konštatuje, že povinný bol na ich úhradu vyzvaný už upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 10.01.2019 kedy ich výšku nenamietal. Zároveň pre doplnenie súdny exekútor uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 18.01.2019 a zábezpeka bola na účet exekútora pripísaná až dňa 05.02.2019, t.j. až po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.
13. Ako to výslovne vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, povinný môže podať opätovne návrh na zastavenie exekúcie, pričom zákon limituje povinného v tom rozsahu, že povinný v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Ako to z dikcie ust. § 61 ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, tieto návrhy povinného na zastavenie exekúcie odkladný účinok nemajú. Exekučný poriadok na základe uvedeného obmedzil povinného na podávanie opätovných návrhov na zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov, a preto ak by ďalší v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie mal byť právne relevantný, musí v ňom povinný uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali po predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom súd už rozhodol, pričom sa musí jednať o skutočnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Jedinou výnimkou zákonného obmedzenia podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, predstavujú tie skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
14. Exekučnými titulmi v tomto konaní sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdu. Nakoľko uvedené rozhodnutia sú spôsobilými exekučnými titulmi, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
15. V zmysle námietok povinného a dôvodom opätovného podania návrhu na zastavenie exekúcie uspokojenie vymáhanej peňažnej pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie spôsobom relutárnej exekúcie Primárne sa tento cieľ zabezpečuje zistením a zablokovaním majetku povinného v potrebnom rozsahu. Ak však povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zloží na účet exekútora sumu rovnajúcu sa celému vymáhanému nároku, nie je žiadny logický dôvod na ďalšie zisťovanie ani blokácie majetku povinného. V súvislosti s podmienkou zloženia zábezpeky je potrebné pamätať aj na prirastajúce príslušenstvo. Pokiaľ by exekučný spor trval dlhší čas, exekútor vyzve povinného
na zloženie ďalšej zábezpeky na pokrytie príslušenstva, o ktoré sa v medziobdobí zvýšil vymáhaný nárok. Ak by povinný odmietol zábezpeku navýšiť, podmienka odkladu exekúcie (pokrytie celej výšky vymáhanej pohľadávky zloženou zábezpekou nebude splnená). Podmienka simultátneho napádania prípustnosti exekúcie je taktiež logická - ak by sa povinný exekúcii nebránil, zložené peňažné prostriedky by neboli zábezpekou, ale riadnou úhradou vymáhaného nároku. V prípade neúspechu povinného v exekučnom spore zložená zábezpeka bude použitá na uspokojenie predmetu exekúcie. S ohľadom na tvrdene povinného a súvisiacich navýšených trov exekúcie, súd dodáva, že zábezpeka bola pripísaná až 05.02.2019 po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok (a povinný ju v „prvom“ návrhu zastavenie exekúcie zo dňa 25.01.2019 nenamietal).
16. Dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (tak ako má na mysli ustanovenie § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), napr. ide o splnenie, započítanie, dohodu, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je si však potrebné uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie.
17. Na základe uvedeného má súd za to, že vedenie exekúcie nesplnilo svoj účel, z toho dôvodu, že povinný nezaplatil celý vymáhaný nárok. Súd nemôže zastaviť exekúciu, ak nedôjde k úhrade celého vymáhaného nároku (istina, príslušenstvo predmetnej pohľadávky a trovy exekúcie) preto exekučný súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nemohol vyhovieť.
18. Povinný opätovným návrhom na zastavenie exekúcie nepredložil súdu nové skutočnosti o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a preto súd považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný a z uvedeného dôvodu ho v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.