Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/14/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v sporovej veci žalobcov: 1./ O.. S. J., F.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XXX/XX, C. R. - R. C., XXX XX P., 2./ I. J., F.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XXX/XX, C. R. - R. C., XXX XX P., oboch právne zastúpených Advokátskou kanceláriou Fabian a Novosad, s. r. o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, proti žalovanému: Š. T., F.. XX.XX.XXXX, T. M. XXXX/XX, XXX XX H., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. -102 z 27. mája 2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie a nepriznal sporovým stranám náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobcovia zobrali písomným podaním doručeným súdu 2. apríla 2020 žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť z dôvodu mimosúdneho urovnania sporu s tým, že navrhli, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania, a to vrátane trov právneho zastúpenia. Zároveň žalobcovia žiadali, aby im bol vrátený súdny poplatok za podanú žalobu, keďže k jej späťvzatiu došlo ešte pred otvorením pojednávania. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu 15. mája 2020 oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby a navrhol, aby súd nepriznal žalobcom nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

3. S poukazom na súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd postupom podľa (ďalej len „“) konanie zastavil.

4. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s a s ohľadom na postoj a správanie sporových strán, uzatvorenie mimosúdnej dohody až po začatí konania a nemožnosť jednoznačného určenia toho, ktorá zo sporových strán procesne zavinila zastavenie konania nepriznal sporovým stranám náhradu trov konania.

5. O vrátení súdneho poplatku za podanú žalobu súd prvej inštancie nerozhodoval a žalobcom zaplatený súdny poplatok nevrátil, pretože prvé pojednávanie nariadené na 10. septembra 2019 bolo riadne otvorené a späťvzatie žaloby bolo súdu doručené 2. apríla 2020.

6. V zákonom stanovenej lehote podali proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti výroku o trovách konania odvolanie žalobcovia. Namietali, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacie dôvody podľa , a . Namietané nesprávne právne posúdenie veci žalobcovia vzhliadli v aplikácii ustanovenia , keďže podľa ich názoru malo byť na tento prípad správne aplikované ustanovenie . Mali za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vôbec nevzal do úvahy, že žalovaný dlhodobo odmietal a maril ich akékoľvek snahy o mimosúdne vyriešenie ich spoločnej situácie, opakovane (aj počas súdneho konania) prezentoval návrhy (požiadavky), ktoré boli pre žalobcov neakceptovateľné a k dohode pristúpil až pod tlakom prebiehajúceho súdneho konania, kedy si podľa nich uvedomil, že to myslia so zrušením podielového spoluvlastníctva ku predmetným nehnuteľnostiam skutočne vážne. Tvrdili, že od nich nebolo možné spravodlivo očakávať, že by zotrvali v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným proti svojej vôli, v dôsledku čoho im už neostala žiadna iná možnosť ako svoju situáciu riešiť súdnou cestou. Odvolatelia tiež poukázali na skutočnosť, že medzi nimi a žalovaným nebola po začatí súdneho konania sporná len výška finančnej kompenzácie pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale aj samotný spôsob tohto vyporiadania (či predmetné nehnuteľnosti pripadnú im, alebo žalovanému, resp. či sa majú predmetné nehnuteľnosti predať a výťažok z predaja rozdeliť), ale aj na skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo až po tom, čo žalovaný pristúpil na mimosúdnu dohodu, o ktorú sa preukázateľne snažili už pred samotným začiatkom tohto súdneho konania. V súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces žalobcovia namietali, že k späťvzatiu žaloby z ich strany došlo ešte pred začiatkom prvého pojednávania v tejto právnej veci, keďže pojednávania nariadeného na 10. septembra 2019 sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcov, ktorý na tomto pojednávaní iba oboznámil súd so skutočnosťou, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu Dohody o budúcom predaji nehnuteľnosti a o rozdelení výťažku z tohto predaja, požiadal súd o poskytnutie dodatočného časového priestoru na realizáciu tejto dohody a navrhol pojednávanie v tejto právnej veci odročiť. Mali za to, že pojednávanie vo veci samej nebolo v tejto právnej veci riadne otvorené, rovnako tak zo strany žalobcov nedošlo k prednesu návrhu vo veci samej, a teda pojednávanie v tejto právnej veci sa ani nemohlo začať, teda k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred začatím pojednávania. Ohľadom rozhodnutia súdu prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie túto otázku nesprávne právne posúdil, keďže podľa ich názoru mal postupovať v súlade s o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“), odoprel im patriace procesné práva, napr. právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vrátení, resp. nevrátení nimi zaplateného súdneho poplatku, a to tým, že o tejto otázke vôbec nerozhodoval a konanie trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie o tejto otázke, ktorú však nekonkretizovali. Na základe uvedených skutočností žalobcovia navrhli, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že im prizná nárok na náhradu trov súdneho konania pred súdom prvej inštancie. Zároveň žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku v súlade s .

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Nakoľko žalobcovia napadli uznesenie odvolaním len v rozsahu výroku o trovách konania, výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie zastavil nadobudol v súlade s právoplatnosť.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky <http://merit.slv.cz/II.US78/05>).

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení odvolací súd právne uzatvára:

14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

15. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie okrem iného aj vtedy, ak žalobca vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, však nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia .

16. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a možno dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

17. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

18. Odvolací súd má za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach, dôsledkom ktorých bolo späťvzatie žaloby. Súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo iniciované zo strany žalobcov z dôvodu správania sa alebo konania žalovaného, ktorý návrhy žalobcov na odpredaj ich spoluvlastníckych podielov resp. na predaj predmetných nehnuteľností tretej osobe nereflektoval alebo ich odmietal, rovnako ako odmietol aj návrh na mimosúdne konanie realizované prostredníctvom mediátora. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu pri rozhodovaní o náhrade trov je však možné v zmysle uplatňovaných zásad posúdiť skutočnosť, že žalovaný neskôr súhlasil s mimosúdnym vyriešením sporu a sporové strany po prvom pojednávaní v tejto veci uzatvorili Dohodu o budúcom predaji nehnuteľnosti a o rozdelení výťažku z tohto predaja.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd postupom podľa uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom.

23. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).