Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/128/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: VOPEX, s.r.o., Trebišov, Čsl. armády 1117, 075 01 Trebišov, zastúpený BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101157733/2019 zo dňa 16.05.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.07.2019 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 15.07.2019, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach dňa 31.07.2019, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101157733/2019 zo dňa 16.05.2019, ktorým tento ako príslušný štátny orgán na základe o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým potvrdil v celom rozsahu rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100364793/2019 zo dňa 05.02.2019, na základe ktorého bol podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubený rozdiel dane v sume 1880,44 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014 daňovému subjektu VOPEX, s.r.o., Trebišov, Čsl. armády 1117, Trebišov, IČO: 31 733 239, DIČ: 2020507687, IČ DPH: SK2020507687.

2. Žalobca zároveň v správnej žalobe žiadal priznať tejto žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnil tým, že výkonom rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty, keďže podanie správnej žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Mal za to, že tu existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom, aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky, by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné, by žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. V zmysle zákona podľa žalobcu tento nie je povinný preukazovať, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá hrozba závažnej ujmy existuje. V danom prípade hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma reálne aj nastane. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. konania : -50 zo dňa 07.12.2010.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že ho nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Preto navrhol, aby správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Podľa (ďalej len „“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. . Ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne, a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca svoj návrh odôvodnil hrozbou závažnej ujmy spočívajúcej v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty a poukázal tiež na to, že v prípade daňovej exekúcie navrátenie do pôvodného stavu nie je možné; musel by žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk.

10. Tvrdenie žalobcu o existencii hrozby závažnej ujmy je podložené len jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je tiež zrejmé, aká je jeho finančná situácia a majetkové pomery a akým spôsobom by táto hrozba závažnej ujmy mala dopad na jeho finančnú situáciu a majetkové pomery. Dôvody a dôkazy uvedené žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku nepredstavujú právne významné dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Pretože žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach, súd sa už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

11. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe zamietol podľa ustanovenia .

12. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).