Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/74/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne X.. X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX W. S. N., právne zastúpená JUDr. Slavomír Hrubišák, advokát, IČO: 354 589 76, Pugačevova 1, 066 01 Humenné, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 3.718,00,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č.k. - 207 zo dňa 11. januára 2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalovanej priznal trovy konania v celom rozsahu, ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorú podala na prvoinštančný súd dňa 23.9.2015 a v ktorej uviedla, že v období od 3.9.2012 do 21.9.2012 v mieste jej trvalého pobytu došlo k poistnej udalosti, t.j. ku krádeži vlámaním do rodinného domu, ako je to uvedené v uznesení polície ČVS: ORP-618/VT-VT-2012. Keďže býva vo Vranove nad Topľou a pracuje na západnom Slovensku, domov chodí v dvojtýždňových - trojtýždňových intervaloch. Keď pricestovala domov zistila, že štítok na zámku vo vchodových dverách je odtiahnutý. Nevošla do vnútra, zavolala políciu. Keď z domu odchádzala, rodinný dom uzamkla. V domácnosti býva sama. Kľúče od rodinného domu nemá nikto, len ona. Poukázala na to, že podľa poistných podmienok a zmluvných dojednaní v uzatvorenej Poistnej zmluve č. 84/042-8209133/70 v časti poistné podmienky pre združenie domácnosti sa uvádza, že z poistného plnenia pre prípad odcudzenia veci vzniká právo na plnenie, ak poistená vec bola odcudzená spôsobom, pri ktorom páchateľ prekonal prekážky, alebo opatrenia chrániace vec proti odcudzeniu. Pri škodovej udalosti, pri ktorej boli odcudzené veci z rodinného domu sa žalovaný vyhýba plneniu poistných podmienok. Preto navrhla, aby súd vydal rozsudok, ktorým je odporca povinný navrhovateľke zaplatiť škodovú udalosť, t.j. poistné plnenie vyplývajúce z platnej poistnej zmluvy na základe predložených podkladov a nahradiť trovy konania.

3. Žalobkyňa na výzvu prvoinštančného súdu doplnila svoj uplatnený nárok podaním zo dňa 16.10.2017 (čl. 94 spisu), kde žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej 3.718,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a uplatnila si trovy konania. Žiadala medzitýmnym rozsudkom určiť, že škodová

udalosť, ktorá vznikla krádežou v období od 3.9.2012 do 21.9.2012 z jej rodinného domu na W. Y.. XXX, vo W. je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy č. 0422820913 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou.

4. Na pojednávaní dňa 15.1.2018 žalobkyňa rozšírila svoj nárok o úroky z omeškania.

5. Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku.

6. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré sa nachádzajú v spise, výsluchom strán sporu a oboznámení sa s pripojeným vyšetrovacím spisom OR PZ Vranov nad Topľou č. OVS: ORP-618/ VT-VT-2012 a dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená poistná zmluva pre združenie domácnosti, kde z poistenia pre prípad odcudzenia veci vzniká právo na plnenie, ak poistená vec bola odcudzená spôsobom, pri ktorom páchateľ prekonal prekážky alebo opatrenia chrániace vec proti odcudzeniu. Ako to vyplýva z vyšetrovacieho spisu, žalobkyňa podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý v čase od 3.9.2012 do 21.9.2012 z jej rodinného domu odcudzil pre ňu nezisteným spôsobom hnuteľné veci. Krádežou jej bola spôsobená škoda vo výške 478,- Eur. Žalobkyňa dňa 5.11.2012 do zápisnice uviedla, že páchateľ jej spôsobil škodu celkovo na veciach vo výške 907,- Eur.

7. Žalobkyňa uplatňovala svoj nárok voči žalovanej podaním zo dňa 2.6.2014, kde vyčíslila svoj nárok na 2.640,- Eur. Vo vzťahu k odcudzeným veciam žalobkyňa netvrdila ani v žalobe a ani v rozšírenom podaní z 2.6.2014 žiadne také skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnenú výšku nároku a mohli by žalobkyni privodiť priaznivé rozhodnutie vo veci.

8. Prvoinštančný súd zistil z Poistnej zmluvy č. 84/042-820 913/70 a z poistných podmienok v súvislosti s plnením poisťovne z bodu 1.2, 1.3, že z poistenia pre prípad odcudzenia veci vzniká právo na plnenie, ak poistená vec bola odcudzená spôsobom, pri ktorom páchateľ prekonal prekážky alebo opatrenia chrániace vec pred odcudzením.

9. V danom prípade nebolo preukázané zo strany žalobkyne, aby jej veci, o ktorých tvrdí, že jej mali byť odcudzené z rodinného domu, boli odcudzené takým spôsobom, že páchateľ poškodil dvere - zámok rodinného domu, prípadne prekonal opatrenia chrániace veci pred odcudzením.

10. Prvoinštančný súd aplikujúc ustanovenie , , a , vychádzajúc aj z ustanovení , dospel k záveru, že v danom prípade je nárok ako celok premlčaný.

11. Prvoinštančný súd pripustil zmenu žaloby žalobkyne dňa 11.8.2018. Žalobkyňa si uplatnila znovu rozšírený nárok na úhradu sumy 3.718,- Eur až na pojednávaní dňa 5.1.2018. K škodovej udalosti došlo medzi 3.9.2012 - 21.9.2012, teda lehota na uplatnenie nároku uplynula 21.9.2016, a keďže žaloba nebola podaná riadne, nebol nárok uplatnený včas. Naviac, žalobkyňa ani nevedela uviesť, v akej výške a z akého dôvodu si uplatňuje nárok, keďže stále menila svoju výpoveď ohľadne odcudzených vecí a spôsobenej škody. Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol.

12. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s os. 1, a priznal žalovanej trovy konania v celom rozsahu, nakoľko mala plný úspech.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní, ktoré bolo doručené prvoinštančnému súdu elektronicky 15.1.2019 s elektronickým zaručeným podpisom zástupca žalobkyne namietal všetky výroky rozsudku, pretože konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rozsudok prvoinštančný súd zamietol a priznal žalovanej trovy konania v celom rozsahu. Žiadala, aby tento rozsudok bol zmenený tak, že žalobkyni prizná uplatnený nárok v celom rozsahu a zaviaže žalovanú poisťovňu na náhradu trov konania žalobkyni.

14. K tomuto odvolaniu bolo v lehote na podanie odvolania podaním, ktoré došlo prvoinštančnému súdu dňa 26.1.2019 s elektronickým zaručeným podpisom podané odvolanie, kde právny zástupca

žalobkyne uviedol, že prvoinštančný súd na riešenie danej právnej veci nepoužil právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, najmä Súd je povinný na tieto predpisy prihliadnuť ex officio. Povinnosťou súdu je poskytovať ochranu slabšej strane sporu. Žalobkyňa ako spotrebiteľka bola pri uzatvorení poistenia voči žalovanej poisťovni v nevýhode. Uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu bez možnosti jej ovplyvnenia aj s ustanoveniami o plnení poisťovne. Súd sa mal zaoberať aj skutočnosťou, či niektoré ustanovenia týkajúce sa poistenia žalobkyne nie sú v rozpore s ochranou spotrebiteľa, a teda neplatné.

15. Prvoinštančný súd nesprávne zhodnotil začiatok plynutia premlčania. Opravné uznesenie ČVS: ORP618/VT-VT-2012 vydané dňa 27.8.2014 je to jediné úradné právoplatné rozhodnutie, od ktorého bolo možné začať súdne konanie. Premlčanie začalo až nadobudnutím právoplatnosti opravného rozhodnutia. Až od tohto dátumu je možné počítať akékoľvek lehoty. Súd nesprávne vyložil na daný prípad ustanovenia o premlčaní. Žalobkyňa sa nestotožňuje s aplikáciou ustanovenia , pričom počas konania na túto okolnosť poukazovala a s námietkami sa súd v rozsudku nevysporiadal. Rozsudok je nepreskúmateľný. Žalobkyňa postupne zisťovala akú výšku škody utrpela, preto dochádzalo k zmene výšky uplatňovanej sumy. To nemôže súdu stačiť ako dôvod nepriznania nároku. Žiadala odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobkyni prizná uplatnený nárok v celom rozsahu a zaviaže žalovanú poisťovňu na náhradu trov konania.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalobkyňa osobne. Odvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 26.1.2019. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že prvoinštančný súd sa otázkou premlčania nesprávne zaoberal. Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu kde je uvedené, že ku škodovej udalosti malo dôjsť od 3.9.2012 do 21.9.2012 a nárok mal byť uplatnený do 21.9.2016 a to, že si žalobkyňa riadne uplatnila nárok až 15.1.2018, teda po uplynutí premlčacej doby. Žalobkyňa namietala, že v danom prípade prvoinštančný súd mal aplikovať 10 ročnú všeobecnú premlčaciu dobu, pretože násilné vniknutie do rodinného domu je možné kvalifikovať ako úmyselný trestný čin, kde škoda spôsobená úmyselne sa premlčuje v 10 ročnej dobe. Namietala, že nebolo preukázané, že došlo k násilnému vniknutiu do rodinného domu, a že nevedela vyčísliť výšku škody. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o trovách konania sa mal zaoberať aj aplikáciou ustanovenia Preto žiadala napadnutý rozsudok zrušiť, nakoľko nie je opodstatnený a zákonný. Neopiera sa o zákonné ustanovenia. Je potrebné, aby po dôkladných analýzach a na základe starostlivého a nestranného vyhodnotenia bolo vydané nové rozhodnutie priznané plnenie poistnej udalosti.

17. Žalovaná k odvolaniam uviedla, že žiada prvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Koncepcia rozhodnutia prvoinštančného súdu po formálnej a obsahovej stránke je dostatočná, preskúmateľná a z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu je dostatočne zrejmé na akých skutkových zisteniach a aplikácií zákonných ustanovení svoje rozhodnutie založil. Nie je odchýlne a ani nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti. Vo vyjadrení žalovaná uviedla, že žalobkyňa žiadala určiť, že niektoré ustanovenia poistnej zmluvy sú v rozpore s ochranou spotrebiteľa a teda neplatné. Poistná zmluva č. XXXXXXXXX bola uzatvorená ešte dňa 29.4.2015. Počas celého obdobia táto zmluva riadne trvala, žalobkyňa v priebehu roku 2003 - 2014 sedemnásťkrát mala vyplatené poistné plnenie. Účelovosť tvrdenia žalobkyne o neplatnosti jej niektorých ustanovení nie je v súlade s jej správaním sa podľa tejto zmluvy. V čase, keď poisťovňa z poistnej zmluvy plnila, vtedy s obsahom poistných podmienok žalobkyňa nemala právny problém. Problém začal vznikať v čase, keď bolo odmietnuté plnenie. Dokonca žalobkyňa sa v minulosti domáhala pred Okresným súdom Bratislava 1 určenia neplatnosti výpovede poistnej zmluvy, ktorú dala žalovaná žalobkyni ku dňu 29.4.2015. Naviac, žalobkyňa uzatvára so žalovaným ďalšie poistné zmluvy, ktorých obsah nespochybňuje. Žalovaná zotrvala na názore prvoinštančného súdu, ktorý uviedol, že nárok je premlčaný aplikujúc ustanovenie , a . Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa neustálila v priebehu konania náležitým spôsobom rozsah odcudzených vecí, keď na výsluchu na OR PZ SR vo Vranove nad Topľou dňa 22.9.2012 uviedla chýbajúce veci vo výške 478,- Eur spolu, v hlásení poistnej udalosti pre žalovaného zo dňa 20.9.2013 rozsah vecí ako aj ich hodnota sa zmenila na 880,- Eur. Neskôr na výsluchu na OR PZ Vranov nad Topľou dňa 28.2.2014 už uvádzala odcudzenie veci spolu vo výške 2.640,- Eur, a v podaní zo dňa 2.6.2014 bol zoznam odcudzených vecí spolu vo výške 2.838,- Eur.

18. Žalovaná namietala aplikáciu 10 ročnej premlčacej doby ako ju žiada aplikovať žalobkyňa, keďže v danom prípade ide o plnenie poistnej udalosti kde je výlučne nutné aplikovať ustanovenie a .

Žalovaná namietala aj aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasledujúcich , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

19. V priebehu konania tak, ako to správne zistil prvoinštančný súd, žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného plnenia vyplývajúceho z platnej poistnej zmluvy na základe predložených podkladov. Žiadala nahradiť trovy konania. Poukázala na to, že k udalosti pri ktorej jej mali byť odcudzené veci došlo od 3.9.2012 do 21.9.2012, kde došlo ku krádeži vecí z uzamknutého rodinného domu.

20. Žalobkyňa v žalobe, ktorá bola doručená prvoinštančnému súdu dňa 23.9.2015 poukázala na to, že žalovaný jej nechce poskytnúť poistné plnenie z uzatvorenej poistnej zmluvy v súvislosti so združeným poistením domácnosti, ktorú zmluvu má uzatvorenú žalobkyňa od 29.4.1995 so začiatkom poistenia od 30.4.1995. Ide o Poistku č. XX/XXX-XXX XXX/XX. Žalobkyňa žiadala vyplatiť poistné plnenie za poistnú udalosť z vlastnej poistnej zmluvy.

21. Žalobkyňa v žalobe neuviedla výšku žiadaného nároku. Keďže v priebehu konania bola vyzvaná na doplnenie žaloby, žalobkyňa podaním, ktoré došlo prvoinštančnému súdu dňa 18.10.2017 (čl. 94 súdneho spisu) upresnila svoj žalobný návrh tak, že žiadala priznať sumu 3.718,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania a zároveň žiadala vydať medzitýmny rozsudok, ktorým by bolo určené, že škodová udalosť, ktorá vznikla žalovanej krádežou v období od 3.9.2012 do 21.9.2012 je poistnou udalosťou podľa Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX.

22. Na pojednávaní dňa 16.5.2018 žalobkyňa na žalobe trvala, pričom na ďalšom pojednávaní dňa 11.7.2018 svoj nárok rozšírila aj o úroky z omeškania najskôr vo výške 9,25% ročne od 20.6.2014 a neskôr len vo výške 9,15% ročne.

23. Prvoinštančný súd zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 11.7.2018, tak že predmetom konania ostal nárok vo výške 3.718,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne od 20.6.2014 do zaplatenia.

24. V priebehu konania žalovaná vzniesla námietku premlčania. Námietka premlčania je v danom prípade obrana žalovanej proti uplatnenému nároku žalobkyne. Žalovaná vznesením námietky premlčania uplatnila jej vlastné subjektívne oprávnenie procesnej povahy. Vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku žalobkyne. Právo (nárok) žalobkyne síce nezaniká, ale nemôže byť súdom priznaný, ak ako obranu žalovaný uvedenú námietku vznesie.

25. vo vzťahu k uplatnenému nároku na poistné plnenie z poistnej zmluvy má osobitné ustanovenia o začatí plynutia premlčacej lehoty. Prvoinštančný súd citované zákonné ustanovenie riadne aplikoval, keď vychádzal z ustanovenia O.z., pri ktorom pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Ide o špeciálny právny režim začiatku plynutia premlčacej lehoty pri právach na plnenie z poistenia. Toto právo vznikne, ak nastala poistná udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť.

26. Žalobkyňa tvrdila, že v prejednávanej veci došlo k poistnej udalosti, a to v čase od 3.9.2012 do 21.9.2012, kedy je povinná žalovaná plniť poistné v zmysle zmluvných dojednaní na základe uzatvorenej poistnej zmluvy.

27. V priebehu konania žalovaná nenamietala, že k udalosti dňa 3.9. do 21.9.2012 došlo, rozporovala však, že išlo o poistnú udalosť. Na preukázanie spornosti uvedeného obdobia však žalovaná nenavrhla vykonanie žiadnych ďalších dôkazov. V takom prípade, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah je potrebné, aby pri aplikácií hmotného práva vychádzať z právneho predpisu, ktorý je pre spotrebiteľa, teda žalobkyňu výhodnejší aj vo vzťahu k aplikácií premlčacej doby. Pokiaľ by v danom prípade bolo uvažované, že udalosť od 3.9.2012 do 21.9.2012 má charakter poistnej udalosti, v takom prípade platí trojročná premlčacia doba podľa predĺžená o odklad počiatku jej plynutia o 1 rok. V opačnom prípade pokiaľ by nebolo preukázané, že išlo o poistnú udalosť a táto okolnosť by bola kvalifikovaná inak, premlčacia doba všeobecná alebo objektívna (subjektívne len

dvojročná) by bola len trojročná, bez odkladu počiatku jej plynutia. Prvoinštančný súd, ale aj odvolací súd vychádzal z právneho predpisu výhodnejšieho pre žalobkyňu ako spotrebiteľku, z ustanovenia . Pri právach z plnenia z poistenia začína plynúť premlčacia doba za 1 rok po poistnej udalosti, teda v danom prípade začína plynúť premlčacia doba až dňa 21.9.2013 (rok po udalosti, z ktorej si žalobkyňa uplatňuje poistné plnenie). Uvedený moment je zákonom daný na počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá plynie do 21.9.2016. Všeobecná premlčacia doba podľa je trojročná a počas tejto doby je možné vykonať právo na plnenie, t.j. uplatniť si nárok na súde.

28. Pokiaľ žalobkyňa namietala počiatok plynutia premlčacej doby, odvolací súd udáva, že tento moment explicitne rieši v ust. , kedy lehota začína plynúť za rok po poistnej udalosti. Preto jej počítanie od prípadných neskorších udalostí (napr. rozhodnutie polície) je neprípustné.

29. Je pravdou, že zmluva, z ktorej sa domáha plnenia žalobkyňa má spotrebiteľský charakter, avšak v priebehu konania neboli zistené také okolnosti, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť, a to ani čiastočnú.

30. Na to, aby bolo možné vykonať právo na plnenie je potrebné vedieť nie len dôvod uplatneného nároku, ale aj výšku uplatneného nároku. V prejednávanej veci žalobkyňa uplatnila nárok na plnenie 23.9.2015 žalobou. Skutkovo v žalobe žalobkyňa len uviedla, že došlo k udalosti, ktorú prvoinštančný a odvolací súd ustálil ako poistnú udalosť, pričom vo vzťahu k výške uplatneného nároku žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne skutkové okolnosti ani neustálila výšku uplatňovaného nároku. Netvrdila také okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za riadne uplatnenie práva na poistné plnenie.

31. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že plnenie žiada vo výške vyplývajúcej z platnej poistnej zmluvy na základe predložených podkladov. Prvoinštančnému súdu predložila uznesenie OR PZ Vranov nad Topľou zo dňa 4.2.2015 o oprave, ďalej poistku a zápisnicu z jej výsluchu ako poškodenej dňa 28.2.2014. Podľa ustanovenia , , v spojení s ust. , opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobkyňa v žalobe opis rozhodujúcich skutočností pre posúdenie výšky uplatňovaného nároku nahradila odkazom na pripojené listinné dôkazy, ktorý postup nemá zákonný dôsledok riadne označených rozhodujúcich skutkových okolností v žalobe. Preto prvoinštančný súd vyzval žalobkyňu na upresnenie, respektíve doplnenie uplatneného nároku vo vzťahu k výške žiadaného plnenia z poistnej udalosti. Prvýkrát žalobkyňa výšku uplatneného nároku uviedla v podaní zo dňa 16.10.2017, ktorý bol prvoinštančnému súdu doručený dňa 18.10.2017 (čl. 94 súdneho spisu). Na pojednávaní dňa 11.7.2018 si uplatnila aj úroky z omeškania. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyňou, presná špecifikácia výšky plnenia, ktoré žiada od žalovaného bola prvýkrát na súde vykonaná až 18.10.2017, teda po uplynutí zákonom stanovenej dĺžke premlčacej doby podľa a . Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalobu práve pre premlčanie ako nedôvodnú zamietol.

32. Je pravdou, že k úplnej špecifikácií uplatneného nároku tak, ako to uviedol prvoinštančný súd došlo prakticky až na pojednávaní dňa 15.1.2018, ktorá lehota je ešte neskoršia než ju konštatoval odvolací súd.

33. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd neaplikoval aplikáciu ustanovenie , kde pri úmyselných trestných činoch a vzniku škody je možné predĺžiť premlčaciu dobu na 10 rokov, aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia nie je možná. Žalobkyňa si uplatňuje nárok na poistné plnenie z vlastnej poistnej zmluvy po vzniku poistnej udalosti, nie na náhradu škody voči škodcovi, respektíve osobe, ktorá za vznik škody zodpovedá. Ide o dva rôzne inštitúty, na základe ktorých je možné žiadať plnenie. V danom prípade je plnenie žiadané od poisťovne, s ktorou má žalobkyňa uzatvorený zmluvný vzťah, žalobkyňa nežiada plnenie voči škodcovi, ktorý jej mal spôsobiť škodu protiprávnym konaním v priamej príčinnej súvislosti. Aplikácia 10-ročnej premlčacej doby na uplatňovaný žalovaný nárok nie je prípustná.

34. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď nárok žalobkyne vzhľadom na premlčanie jej nepriznal.

35. Vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu o trovách konania odvolací súd zistil, že v danom prípade žalobkyňa namietala aplikáciu ustanovenia Aktuálny procesný predpis, ktorý upravuje

rozhodovanie o trovách konania je , kde rozhodnutie o trovách konania v súlade s ustanovením zodpovedá ustanoveniu Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ust. je nutné kumulatívne splnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností. Aj jeden aj druhý dôvod kumulatívne musí preukazovať žalobkyňa. Žalobkyňa nepreukázala v priebehu prvoinštančného a ani v odvolacom konaní dôvody aplikácie citovaného zákonného ustanovenia. Ani prvoinštančný súd okolnosti na jeho aplikáciu nevidel. Preto správne o trovách konania rozhodol podľa a rozhodol o zodpovednosti trovy konania strany, ktorá spor prehrala a ktorá nebola úspešná v spore.

36. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil ako správny.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a , V spore bola pred odvolacím súdom úspešná žalovaná a žalovanej patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá bola v spore neúspešnou stranou. O výške náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením. Ani v odvolacom konaní odvolací súd nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia Žalobkyňa tieto dôvody netvrdila a ani nepreukázala.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.