Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24S-213-2019.pdf
PDF · 255.63 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/213/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Spoločnosť pre sebauvedomenie, rast a rozvoj človeka, Špačinská 66, 917 01 Trnava, IČO: 31 818 846, zast. advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 36 727 334 proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/014020/2018-243/1077 zo dňa 22.08.2018 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Ministerstva financií SR č. MF/014020/2018-243/1077 z 22.08.2018 a rozhodnutie Úradu vládneho auditu Zvolen č. ÚVA-526/2018-10 č. 176/4900/18/30 z 11.05.2018 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Úrad vládneho auditu Zvolen, pracovisko Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy") Oznámením o začatí správneho konania č. UVA-1181/2017-3 zo dňa 03.10.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené 20.10.2017, oznámil žalobcovi začatie „správneho konania vo veci uloženia sankcií podľa § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov" (ďalej len „zák. č. 523/2004 Z.z."). Podnetom na začatie správneho konania boli výsledky administratívnych kontrol Žiadostí žalobcu o zúčtovanie platby č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.03.2009, č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2009 a č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2009, z ktorých Sociálna implementačná agentúra (ďalej len „SIA") vypracovala Vyhlásenia o overení ŽoP 101 zo dňa 24.03.2009, ŽoP 202 zo dňa 16.10.2009 a ŽoP 103 zo dňa 14.12.2009 a na základe administratívnej kontroly Žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.03.2010 vykonanej Implementačnou agentúrou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „IA") /ako právny nástupca SIA/ v období od 30.03.2010 do 04.06.2015, o čom bol vypracovaný Záznam z administratívnej kontroly k ŽoP 204 zo dňa 04.06.2015. Administratívna kontrola bola zameraná na overenie oprávnenosti výdavkov súvisiacich s realizáciou aktivít Projektu: Vzdelávanie multiplikačných pracovníkov (ďalej len „Projekt"), ktorý bol spolufinancovaný podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. A zo dňa 24.02.2009 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20.03.2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 24.02.2010 (ďalej len „Zmluva"). Z Vyhlásenia o overení ŽoP 202 zo dňa 16.10.2009 vyplýva, že SIA krátila výdavok ZDV p. č. XX o sumu 596,92 € za prenájom miestnosti z dôvodu časového nesúladu výdavku a zo Záznamu z administratívnej kontroly ŽoP 204 zo dňa 04.06.2015
vyplýva, že IA nárokované výdavky v ŽoP 204 vo výške 57.002,33 € krátila na sumu 23.002,33 €, pričom neoprávnený výdavok predstavoval 34.000,- € z dôvodu maximálnej akceptovateľnej výšky na základe efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti daného výdavku (DV č. 7-Vypracovanie stratégie rozvoja ľudských zdrojov a plánov vzdelávania). Poskytovateľ na základe zistených pochybení zaslal žalobcovi ako prijímateľovi Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. XXXXXXXXXXX/ZXX zo dňa 28.11.2014 (žalobcovi doručená 11.12.2014) na sumu 974,29 € a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. XXXXXXXXXXX/ZXX zo dňa 07.07.2015 (žalobcovi doručená 10.07.2015) na sumu 32.300,- €. Žalobca neoprávnené výdavky v celkovej výške 33.274,29 € (974,29 € + 32.300,- €) na základe predmetných žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov, nevrátil. Žalobca bol v predmetnom Oznámení o začatí administratívneho konania podľa § 33 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") poučený o jeho práve navrhovať dôkazy a ich doplnenie v stanovenej lehote a dňa 30.10.2017 bola žalobcovi daná možnosť na základe listu označeného ako: Podklad pre vydanie rozhodnutia - možnosť vyjadrenia č. UVA 1181/2017-5 (doručený žalobcovi 03.11.2017) vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, prípadne k jeho doplneniu. Žalobca svoje oprávnenie vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia využil podaním doručeným prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 13.11.2017, v ktorom vyjadril nesúhlas s tým, že jeho konaním došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Vo vyjadrení zároveň uviedol konkrétne námietky.
2. Prvostupňový orgán verejnej správy vo veci rozhodol Rozhodnutím č. UVA-1181/2017-6 č. 176/11205/17/48, proti ktorému žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. MF/008656/2018-243/1060 zo dňa 20.03.2018 tak, že Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 15.12.2017 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový orgán verejnej správy následne rozhodnutím č. UVA-526/2018-10, č. 176/4900/18/30 zo dňa 11.05.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy") rozhodol tak, že: „Sociálna implementačná agentúra (v súčasnosti: Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR) vykonala administratívnu kontrolu žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. XXXXXXXXXXXXXX a overenie žiadostí o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXX v Spoločnosti pre sebauvedomenie, rast a rozvoj človeka, Špačinská 66, 917 01 Trnava, IČO: 31818846, ktorej bol v r. 2009 poskytnutý nenávratný finančný príspevok. Príspevok bol poskytnutý za účelom spolufinancovania Projektu č. XXXXXXXXXXX, názov Projektu: Vzdelávanie multiplikačných pracovníkov - na realizáciu aktivít projektu s termínom ukončenia do 03/2010. Vykonanými administratívnymi kontrolami a posúdením správnym orgánom bolo zistené, že Spoločnosť pre sebauvedomenie, rast a rozvoj človeka časť zálohových platieb poskytnutých na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. A. zo dňa 24.02.2009, v znení Dodatku č. 01 zo dňa 20.03.2009 a Dodatku č. 02 zo dňa 24.02.2010 použila nad rámec oprávnenia určeného čl. 2 ods. 2.4., čl. 3 ods. 3.3. cit. Zmluvy. Nezúčtovaný rozdiel sumy poskytnutých zálohových platieb a sumy schválených zúčtovaných zálohových platieb vo výške 33.274,29 € Spoločnosť pre sebauvedomenie, rast a rozvoj človeka, Špačinská 66, 917 01 Trnava, IČO: 31818846 nevrátila podľa čl. 16 ods. 4.9. a čl. 10 ods. 1. písm. a) a písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. A. zo dňa 24.02.2009 v znení Dodatku č. 01 zo dňa 20.03.2009 a Dodatku č. 02 zo dňa 24.02.2010. Použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov Spoločnosťou pre sebauvedomenie, rast a rozvoj človeka Špačinská 66, 917 01 Trnava, IČO: 31818846, sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa ust. § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 526/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe zisteného porušenia finančnej disciplíny podľa ust. § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení v neskorších predpisov, Úrad vládneho auditu, pracovisko Bratislava
u k l a d á
účastníkovi konania: Spoločnosť pre sebauvedomenie, rast a rozvoj človeka, Špačinská 66, 917 01 Trnava, IČO: 31818846, povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
- verejné prostriedky použité nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov vo výške: 33.274,29 € slovom: tridsaťtritisícdvestosedemdesiatštyri eur a dvadsaťdeväť centov.
Uvedené finančné prostriedky je účastník konania povinný odviesť najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia prevodným príkazom vo výške:
- 33.274,29 € na účet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (IČO: 00681156), IBAN: L.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: L., VS: XXXXXXX.
Podľa § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vznikne účastníkovi konania povinnosť platenia penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, t.j. z 33.274,20 € za každý, aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu v prípade, ak tento nebude zaplatený v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Penále plynú až do dňa zaplatenia odvodu.
Penále je účastník konania povinný uhradiť na príjmový účet Úradu vládneho auditu č. IBAN: L.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX vedený v Štátnej pokladnici."
3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na priebeh administratívneho konania a uviedol, že dňa 24.02.2009 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVaR SR") v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou (ďalej aj „poskytovateľ"), v súčasnosti Implementačná agentúra MPSVaR SR (ďalej len „IA") ako sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom (ďalej aj „SORO"), uzatvoril s prijímateľom (žalobcom) Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. A. (ďalej len „Zmluva"), ktorej predmetom bola podľa čl. 2 ods. 2.1. úprava zmluvných podmienok, práva a povinnosti medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí NFP na realizáciu aktivít Projektu a účelom bolo podľa čl. 2 ods. 2.2. Zmluvy spolufinancovanie schváleného Projektu poskytnutím nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP") z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Podľa čl. 2 ods. 2.5. Zmluvy NFP poskytnutý v zmysle tejto Zmluvy bol tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu. Ďalej uviedol, že Zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, podľa § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zák. č. 528/2008 Z.z.") a § 20 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z., v znení Dodatku č. 01 zo dňa 20.03.2009 a Dodatku č. 02 zo dňa 24.02.2010. Podľa čl. 3 ods. 3.6. Zmluvy na kontrolu použitia finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisoch SR a ES - najmä zák. č. 523/2004 Z.z. Podľa čl. 6 ods. 6.3. Zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou je príloha č. 1 Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve (ďalej len „VZP"). Podľa čl. 1 ods. 2 VZP žalobca zodpovedal poskytovateľovi za realizáciu aktivít Projektu v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že v súlade s čl. 2 bod 2.3. Zmluvy poskytla IA MPSVaR SR účastníkovi konania ako prijímateľovi nenávratné finančné prostriedky. Na základe Žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXX mu bola poskytnutá záloha NFP v sume 55.130,- € (bankový výpis č. X zo dňa 30.03.2009) a dňa 04.02.2010 zálohová platba NFP v sume 52.540,- € (bankový výpis č. X zo 04.02.2010). Podľa čl. 16 ods. 4.19. VZP deň pripísania platby na účet prijímateľa
- účastníka konania bol považovaný za deň čerpania NFP, resp. jeho časti. Žalobca a poskytovateľ sa podľa čl. 3 ods. 3.1. Zmluvy dohodli, že celkové oprávnené náklady na realizáciu aktivít Projektu predstavovali sumu 145.080,66 €, z ktorej poskytovateľ IA MPSVaR SR mohlo poskytnúť žalobcovi NFP do výšky 95 %, pričom žalobca mal zabezpečiť vlastné zdroje financovania Projektu vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a zabezpečiť podľa písm. c/ cit. ustanovenia Zmluvy ďalšie vlastné zdroje financovania Projektu na úhradu všetkých neoprávnených výdavkov Projektu. Ďalej sa podľa čl. 5 ods. 5.1. Zmluvy dohodli, že vzhľadom na právnu formu účastníka konania sa použije z čl. 15 VZP výlučne ods. 8 a vzhľadom na určený systém financovania: kombinácia zálohových platieb a refundácie sa z čl. 16 VZP použije výlučne ods. 4. Žalobca sa podľa čl. 2 ods. 2.4. Zmluvy v spojení s čl. 1 ods. 1 VZP zaviazal prijať a použiť poskytnutý NFP v súlade s podmienkami stanovenými v tejto Zmluve. Podľa čl. 3 ods. 3.3. Zmluvy sa účastník konania zaviazal použiť NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou. Podľa čl. 14 ods. 1 písm. j) VZP boli oprávnenými výdavkami všetky výdavky, ktoré boli nevyhnutné na realizáciu aktivít Projektu a boli vynaložené v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a ES. Žalobca bol podľa čl. 16 ods. 4.5. VZP poskytnutú zálohovú platbu priebežne zúčtovávať vo formulári Žiadosti o platbu (zúčtovanie zálohovej platby). Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že podľa čl. 16 ods. 4.14. VZP žalobcovi vzniká nárok na platbu v systéme zálohových platieb iba v prípade, ak podá úplnú a správnu Žiadosť o platbu (poskytnutie zálohovej platby aj zúčtovanie zálohovej platby), a to až v momente schválenia Žiadosti o platbu poskytovateľom, pričom nárok na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ
rozhodne o oprávnenosti výdavkov Projektu. Žalobca bol podľa čl. 16 ods. 4.15. VZP povinný vo všetkých predkladaných žiadostiach o platbu uvádzať výlučne výdavky, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v čl. 14 VZP. Podľa VZP vzájomné práva a povinnosti medzi poskytovateľom - MPSVaR SR a prijímateľom - žalobcom sa riadili Zmluvou, všetkými dokumentmi, na ktoré Zmluva odkazuje a právnymi predpismi SR a ES. Zmluvné strany sa dohodli, že ich práva a povinnosti sa budú ďalej spravovať o.i. Systémom riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013. V Systéme finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013, verzia X.X (ďalej len „Systém finančného riadenia") účinného od 01.02.2014 boli doplnené postupy pre zúčtovanie zálohovej platby poskytnutej pred dátumom/po dátume účinnosti Systému finančného riadenia. Účastníkovi konania bola poskytnutá posledná zálohová platba dňa 04.02.2010, t.j. pred dátumom účinnosti Systému finančného riadenia, a tým bol povinný ich zúčtovať vo výške 100 % v lehote najneskôr do 31.01.2015. Žalobca priebežne zúčtovával poskytnuté zálohy Žiadosťami o platbu - zúčtovanie zálohovej platby. Sociálna implementačná agentúra/IA MPSVaR SR overila Žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX a vykonala administratívnu kontrolu Žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby č. XXXXXXXXXXXXXX, vrátane príloh a uznala oprávnené výdavky uhradené z poskytnutého NFP na realizáciu aktivít Projektu. V súlade s čl. 16 ods. 4.14. VZP vznikol žalobcovi nárok na NFP, poskytnutý na základe zálohových platieb, až v momente schválenia Žiadosti o platbu poskytovateľom a v sume schválenej SORO. Zo Žiadosti o platbu (ďalej aj „ŽOP") č. XXXXXXXXXXXXXX poskytovateľ uznal za oprávnené výdavky NFP z nárokovanej sumy 53.110,60 € sumu vo výške 52.543,53 € (rozdiel 567,07 € sú neoprávnené výdavky) a v ŽOP č. XXXXXXXXXXX z nárokovanej sumy 54.152,21 € uznal za oprávnené výdavky sumu vo výške 21.852,18 € (rozdiel 32.300,03 € sú neoprávnené výdavky), t.j. oprávnené výdavky sú spolu v sume 74.395,71 €. Žalobca zúčtoval sumu NFP vo výške 107.262,81 € (53.110,60 € + 54.152,21 €), poskytnuté mu boli zálohové platby spolu vo výške 107.670,- €, t.j. sumu vo výške 407,19 € vôbec nezúčtoval. Podľa čl. 3 ods. 3.3. Zmluvy sa žalobca zaviazal použiť NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou, teda v rámci Žiadosti o platbu mal právo uplatňovať si len oprávnené výdavky. Nakoľko SORO posúdil výdavky deklarované žalobcom ako oprávnené len vo výške 74.395,71 €, zvyšná suma vo výške 33.274,29 €, ktorá vychádza z rozdielu poskytnutého NFP a oprávnených výdavkov (107.670,- € - 74.395,71 €) bola posúdená ako neoprávnené výdavky. Táto suma predstavuje výšku nezúčtovaných finančných prostriedkov vyplatených účastníkovi konania na základe zálohových platieb vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal jej čerpanie na oprávnené výdavky. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že žalobca bol podľa čl. 10 ods. 1 písm. a) a d) VZP povinný vrátiť NFP alebo jeho časť, ak ho nevyčerpal v oprávnenom období pre výdavky podľa Zmluvy a ak to určí poskytovateľ, ak prijímateľ porušil ustanovenia právnych predpisov SR alebo ES. Podľa čl. 16 ods. 4.9 VZP v prípade, ak nebude prijímateľovi poskytnutá ďalšia zálohová platba, je tento povinný nezúčtovaný rozdiel zálohovej platby bezodkladne vrátiť poskytovateľovi. Podľa čl. 10 ods. 4 a 5 VZP povinnosť vrátenia NFP alebo jeho časti a jeho rozsah stanoví poskytovateľ v Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, ktorú zašle prijímateľovi. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť v súlade s čl. 16 ods. 4.9 VZP a čl. 10 bod 1. písm. a) VZP a nezúčtovaný rozdiel v sume 33.274,29 € poskytovateľovi dobrovoľne nevrátil. SORO vyčíslil rozsah neoprávnených výdavkov nezúčtovaného NFP v sume 33.274,29 € (107.670,- € - 74.395,71 €) a informoval žalobcu o povinnosti vrátenia uvedených finančných prostriedkov zaslaním Žiadosti o VFP č. XXXXXXXXXXX/ZXX na sumu 974,29 € (564,0 € + 407,19 €) zo dňa 28.11.2014, ktorú žalobca prevzal 11.12.2014 a Žiadosti o VFP č. XXXXXXXXXXX/ZXX na sumu 32.300,- € zo dňa 07.07.2015, ktorú žalobca prevzal 10.07.2015. Na základe výsledkov administratívnej kontroly Žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby XXXXXXXXXXXXXX a overením Žiadostí o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXX vrátane príloh vyplynulo, že žalobca nepreukázal použitie poskytnutých zálohových platieb v celkovej výške 107.670,- € na oprávnené výdavky v súlade so Zmluvou, ale len vo výške 74.395,71 €, pričom zvyšná časť sumy poskytnutých zálohových platieb vo výške 33.274,29 € bola žalobcom použitá nad rámec čl. 2 ods. 2.4, čl. 3 ods. 3.3 Zmluvy. Nezúčtovaný rozdiel sumy poskytnutých zálohových platieb a sumy schválených zúčtovaných zálohových platieb žalobca podľa čl. 16 ods. 4.9 a čl. 10 ods. 1 písm. a) a d) VZP nevrátil. Z uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy vyvodil, že žalobca uvedeným konaním použil verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov v sume 33.274,29 €, čím porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) zák. č. 523/2004 Z.z. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o nezúčtované zálohové platby, t.j. prostriedky neschválené certifikačným orgánom, porušenie finančnej disciplíny tvoria prostriedky štátneho rozpočtu SR. Pre uvedené porušenie finančnej disciplíny prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi uložil podľa § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. odviesť finančné prostriedky vo výške 33 274,29 €. Prvostupňový orgán verejnej správy
sa ďalej v odôvodnení vyjadril k námietkam uplatneným žalobcom vo vyjadrení k Oznámeniu o začatí správneho konania (námietka neoprávneného začatia administratívneho konania, k otázke namietanej zámene inštitútu zúčtovania výdavkov a oprávnenosti výdavkov, k námietke posudzovania oprávnenosti výdavkov, nepreskúmateľnosti podkladu pre správne konanie, ku ktorým sa prvostupňový orgán verejnej správy vyjadril s tým, že nie je kompetentný posudzovať a rozhodovať o neoprávnenosti výdavkov pri zúčtovaniach zálohových platieb, toto prináleží podľa prvostupňového orgánu verejnej správy v súlade so Zmluvou a VZP výlučne SORO). Ďalej sa vyjadril k námietke týkajúcej sa číselných nezrovnalostí v Žiadostiach o vrátenie finančných prostriedkov, k právnej povahe prostriedkov poskytovaných prijímateľom, k právomoci konať v uvedenej veci, k vymedzeniu pojmu nezrovnalosť a k námietke premlčania práva poskytovateľa rozhodnúť o neoprávnených výdavkoch.
4. O podanom odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. MF/014020/2018-243/1077 zo dňa 22.08.2018 (ďalej „napadnuté rozhodnutie žalovaného") s poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zhrnul obsah zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a poskytovateľom NFP, poukázal na priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav veci, obsah rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, obsah odvolania žalobcu a po posúdení obsahu odvolania a po vyhodnotení dôkazných materiálov dospel žalovaný k záveru, že v celom správnom konaní bola dôsledne dodržiavaná zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy a správny orgán prvého stupňa konal v rozsahu a spôsobom, ktorý mu ustanovujú platné a účinné právne predpisy SR. Konštatoval, že prvostupňový orgán rozhodol na základe úplne a presne zisteného skutočného stavu veci a v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal s námietkami účastníka konania vznesenými počas celého správneho konania, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný poukázal na jednotlivé články Zmluvy o poskytnutí NFP zhodne, ako v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia (bod 3 tohto rozsudku), z ktorých vyplýva obsah zmluvných dojednaní, pričom z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu predstavoval NFP 95 % a prijímateľom (žalobcom) zabezpečené vlastné zdroje financovania Projektu predstavovali 5 % s tým, že žalobca mal zabezpečiť ďalšie vlastné zdroje financovania Projektu na úhradu všetkých neoprávnených výdavkov Projektu. Prijímateľ (žalobca) sa zaviazal použiť NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou. V odôvodnení poukázal na povinnosti žalobcu vyplývajúce zo Zmluvy a konštatoval, že žalobca predložil Žiadosť o platbu (ďalej len „ŽoP") 101 z 11.03.2009, v ktorej si nárokoval sumu 55.130,- €. SIA vykonala kontrolu predmetnej žiadosti, výsledkom ktorej bolo Vyhlásenie o overení ŽoP zo dňa 24.03.2009. Nárokovaná suma bola prijímateľovi vyplatená dňa 30.03.2009, pričom podľa čl. 16 bod 4.19 VZP deň pripísania platby na účet prijímateľa sa považuje za deň čerpania NFP, resp. jeho časti. Následne prijímateľ predložil ŽoP 202 z 19.08.2009, v ktorej zúčtoval sumu 55.905,89 €. SIA vykonala kontrolu predmetnej žiadosti, výsledkom ktorej bolo Vyhlásenie o overení k ŽoP 202 zo 16.10.2009. Poskytovateľ uznal oprávnené výdavky v sume 55.308,97 € (z toho NFP 52.543,53 € a vlastné zdroje 2.765,44 €). Podľa Vyhlásenia o overení ŽoP 202 v ZDV p. č. 14 - prenájom miestností - bol výdavok krátený o sumu 596,92 € z dôvodu časového nesúladu výdavku. Ďalej prijímateľ' predložil ŽoP 103 zo dňa 27.11.2009, v ktorej si nárokoval sumu 52.540,- €. SIA vykonala kontrolu predmetnej ŽoP, výsledkom ktorej bolo Vyhlásenie o overení k ŽoP 103 zo dňa 14.12.2009. Nárokovaná suma bola prijímateľovi vyplatená dňa 04.02.2010. Následne prijímateľ' predložil ŽoP 204 zo dňa 25.03.2010, v ktorej zúčtoval sumu 57.002,33 €. IA vykonala v období od 30.03.2010 do 04.06.2015 administratívnu kontrolu predmetnej žiadosti, výsledkom ktorej bol Záznam z administratívnej kontroly ŽoP 204 zo dňa 04.06.2015. Poskytovateľ uznal oprávnené výdavky v sume 23.002,33 € (z toho NFP 21.852,18 € a vlastné zdroje 1.150,15 €). Podľa Záznamu z administratívnej kontroly ŽoP 204 nárokované výdavky v ŽoP 204 boli krátené o sumu 34.000,- € z dôvodu maximálnej akceptovateľnej výšky na základe efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti výdavku DV č. 7: Vypracovanie stratégie rozvoja ľudských zdrojov a plánov vzdelávania. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že žalobcovi boli na základe ŽoP 101 a ŽoP 103 preukázateľne vyplatené finančné prostriedky vo výške 107.670,- € (55.130,- € + 52.540,- €. Žalobca v predložených zúčtovacích ŽoP 202 a 204 zúčtoval sumu NFP vo výške 107.262,81 € (53.110,60 € - ŽoP 202 + 54.152,21 € - ŽoP 204). Z uvedeného vyplýva, že sumu vo výške 407,19 € (107.670,- € - 107.262,81 €) žalobca vôbec nezúčtoval. Ako oprávnené výdavky poskytovateľ' schválil prostriedky vo výške 74.395,71 € (52.543,53 € + 21.852,18 €). Nakoľko poskytovateľ' posúdil výdavky deklarované žalobcom ako neoprávnené v sume 33.274,29 € (567,07 € (ŽoP 202) + 32.300,03 € (ŽoP 204) + 407,19 € (nezúčtované výdavky), táto suma predstavuje výšku nezúčtovaných finančných prostriedkov vyplatených žalobcovi na základe zálohových platieb, vzhľadom
na to, že žalobca nepreukázal jej čerpanie na oprávnené výdavky. Na základe uvedenej skutočností bola 11.12.2014 žalobcovi doručená Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. XXXXXXXXXXX/ZXX . zo dňa 28.11.2014 a dňa 10.07.2015 Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. XXXXXXXXXXX/ZXX zo dňa 07.07.2015. Tým, že žalobca poskytnutý NFP v sume 33.274,29 € nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených v čl. 2 bod 2.4 a čl. 3 bod 3.3 Zmluvy a nezúčtovaný rozdiel v sume 33.274,29 € nevrátil podľa čl. 16 bod 4.9 a čl. 10 bod 1 písm. a) a d) VZP, použil verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, čím podľa žalovaného porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. Z uvedeného dôvodu bola žalobcovi uložená podľa § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. povinnosť odviesť finančné prostriedky v sume 33.274,29 €, tzn. vo výške porušenia finančnej disciplíny, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia následne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné. K odvolacej námietke o nedostatku právomoci v uvedenej veci konať žalovaný uviedol, že právomoc v uvedenej veci je vymedzená v legislatíve SR a to v § 4 ods. 4 zák. č. 357/2015 Z.z. Na uvedené ustanovenie zákona sa odvoláva aj § 31 ods. 9 zák. č. 523/2004 Z.z., podľa ktorého odvod penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a prostriedkami EÚ ukladá Úrad vládneho auditu. Zo znenia uvedených ustanovení podľa žalovaného nevyplýva povinnosť orgánu verejnej moci (Úradu vládneho auditu) konať len v prípade kumulatívneho splnenia dvoch podmienok nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu SR a nakladania s prostriedkami EÚ. Toto je potrebné chápať ako spojenie slov, ktoré sú si rovnocenné a nekumulatívne. Žalovaný navyše poukázal na čl. 2 bod 2.5 Zmluvy, podľa ktorého NFP poskytnutý v zmysle tejto Zmluvy je tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu SR. K námietke, že prvostupňový orgán neidentifikoval oprávnenie účastníka konania, ku ktorého prekročeniu malo dôjsť porušením § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z., žalovaný uviedol, že v Zmluve, ktorá je uzatvorená v zmysle platných všeobecne záväzných právnych predpisov, sú konkrétne dohodnuté práva, povinnosti a postupy pre poskytnutie, čerpanie a zúčtovanie NFP pri spolufinancovaní aktivít schváleného Projektu. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy (čl. 6 bod 6.3 Zmluvy) je Príloha č. 2 - Predmet podpory NFP, ktorej súčasťou je rozpočet Projektu s určenými jednotlivými skupinami výdavkov a k nim prináležiacimi oprávnenými výdavkami. Čl. 14 VZP určuje podmienky pre zaradenie prijímateľom deklarovaných výdavkov v žiadostiach o platbu do kategórie oprávnených výdavkov. Nesplnením ktorejkoľvek podmienky stráca výdavok štatút oprávnenosti. V dohodnutom systéme poskytovania NFP zálohovou formou (v spojení s čl. 16 bod 4.19 VZP, keď pripísanie platby na účet prijímateľa sa považuje za deň čerpania NFP) neuznaním deklarovaných výdavkov poskytovateľorn za oprávnené je preukázaná skutočnosť, že prijímateľ čerpal NFP na neoprávnené výdavky, tzn. použil verejné prostriedky nad rámec, na ktorý ich bol oprávnený použiť. K námietke, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by poskytovateľ alebo sprostredkovateľský orgán konštatoval použitie zálohových platieb nad rámec oprávnenia určeného v čl. 2 ods. 2.4 a čl. 3 ods. 3.3 Zmluvy žalovaný uviedol, že sprostredkovateľský orgán vykonal u žalobcu administratívne kontroly, identifikoval nezrovnalosti, ktoré neboli finančne vysporiadané a zmenil výšku oprávnených výdavkov, ktoré deklaroval žalobca. Výsledky kontrol na základe zák. č. 528/2008 Z.z. postúpil podľa § 31 ods. 10 zák. č. 523/2004 Z.z. príslušnému orgánu, správny orgán prvého stupňa vykonal na základe zaslaných dokladov dokazovanie hodnotením dokladov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a posúdil na základe predložených dôkazov v správnom konaní, že došlo k porušeniu podmienok Zmluvy, ktoré identifikoval a uviedol do výroku a odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. V dohodnutom systéme poskytovania NFP zálohovou formou neuznaním deklarovaných výdavkov poskytovateľom za oprávnené, je preukázaná skutočnosť, že prijímateľ čerpal NFP na neoprávnené výdavky, tzn. použil verejné prostriedky nad rámec stanovený Zmluvou, na ktorý ich bol oprávnený použiť. K námietke, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje rozpor, ktorý nemožno odstrániť a k námietke finančného vyjadrenia nezúčtovaných finančných prostriedkov (keď prvostupňový orgán na jednej strane tvrdí, že žalobca platby zúčtoval, ale na druhej strane tvrdí, že kvôli neoprávnenosti výdavkov sa tieto platby za zúčtované považovať nemôžu) žalovaný uviedol, že žalobca mal povinnosť nielen zúčtoval' výdavky, ale aj povinnosť použiť poskytnutý NFP v súlade s podmienkami stanovenými Zmluvou. Pri posudzovaní zúčtovaných platieb poskytovateľ účastníkovi konania niektoré deklarované výdavky neuznal za oprávnené, čiže tieto sa nemohli považovať za zúčtované. Podľa čl. 3 bod 3.3 Zmluvy sa účastník konania zaviazal použiť NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou. Z tohto dôvodu je v rozhodnutí uvedené,
že žalobca sumu platieb vo výške 33.274,29 € použil nad rámec čl. 2 bod 2.4 a čl. 3 bod 3.3 Zmluvy, čím použil verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, a tým porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. K námietke, v ktorej žalobca namietal rozpornú kompetenciu správneho orgánu s tým, že v prípade, ak nie je oprávnený preskúmať, či poskytovateľ správne posúdil oprávnenosť výdavkov, nemôže mať kompetenciu preskúmať, či účastník konania plnil svoje zmluvné povinnosti, žalovaný uviedol, že prvostupňovému orgánu verejnej správy ako príslušnému správnemu orgánu, bol predložený spisový materiál Implementačnou agentúrou z dôvodu zabezpečenia vymoženia nezúčtovanej zálohovej platby prijímateľom. Orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil opodstatnenosť podnetu kontrolného orgánu, preskúmal dôkazový materiál a dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj ďalších predpisov, ktorými bol prijímateľ viazaný. Predmetom kontroly bolo posúdenie oprávnenosti výdavkov kontrolným orgánom v súvislosti s dodržiavaním právnych predpisov SR a EÚ a nie posudzovanie účelu použitia NFP podľa rozpočtu Projektu. Poskytovateľ vykonaním kontroly postupoval v zmysle a v rozsahu svojich právomocí a povinností určených SFRŠFaKF 2007-2013 v aktuálnom znení. Uvedený predpis uvádza, že pravidlá pre zúčtovanie zálohových platieb stanovuje riadiaci orgán. Správny orgán prvého stupňa neposudzuje kompetentnosť poskytovateľa pri poskytovaní NFP a pri následnom vykonávaní kontroly deklarovaných výdavkov prijímateľom. Prvostupňový orgán verejnej správy preveril rozsah predloženej dokumentácie k výsledkom Vyhlásení o overení a administratívnych kontrol ako podklad k preukázaniu porušenia podmienok dohodnutých Zmluvou. Preukázateľne poskytovateľ splnením postupov určených v SFRŠFaKF 2007-2013 vykonal kontrolu deklarovanej sumy v Žiadosti o platbu
- zúčtovanie zálohovej platby a jej súlad s právnymi predpismi SR a EÚ, a to na základe svojich kompetencii. Žalobcovi bol na jeho bankový účet poukázaný príspevok - NFP poskytnutý systémom zálohových platieb. Uvedená záloha bola poskytnutá bez preukázania výdavkov účtovnými dokladmi. Žalobca bol povinný poskytnutú zálohovú platbu použiť v súlade s podmienkami Zmluvy a predložiť poskytovateľovi Žiadosť' o zúčtovanie zálohovej platby, ktorou mal preukázať použitie NFP na konkrétne výdavky. V predmetnom systéme zálohových platieb možno NFP považovať za poskytnutý až po overení a schválení Žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby zo strany poskytovateľa, pričom nárok na výšku príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov. Nakoľko rozhodnutie o nároku na platbu v tomto prípade prináleží výlučne poskytovateľovi, žiadny iný orgán verejnej správy nemôže rozhodnúť o oprávnenosti výdavkov nad rámec, ako ich stanovil poskytovateľ' pri poskytnutí NFP. Z uvedeného dôvodu sa v správnom konaní neposudzovali dôvody krátenia výdavkov, ale porušenie zmluvných podmienok v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny. K námietke, že žalobcovi ako prijímateľovi vznikol nárok na preplatenie platby, žalovaný uviedol, že nárok prijímateľa na vyplatenie príslušnej platby NFP je stanovený vo VZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov Projektu, tak ako je uvedené v čl. 16 bod 4.14 VZP. Nárok prijímateľa na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov Projektu. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že názor účastníka konania vyjadrený v odvolaní je v rozpore so stanovenými zmluvnými podmienkami. K námietke žalobcu, že v správnom konaní nebolo preukázané, že by boli naplnené pojmové znaky nezrovnalosti, žalovaný uviedol, že priamo z definície nezrovnalosti, ktorá je zakotvená v SFRŠFaKF 2007-2013 („nezrovnalosť - akékoľvek porušenie legislatívy EÚ vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by mohlo byť poškodenie všeobecného rozpočtu EÚ alebo rozpočtov nimi spravovaných, a to buď znížením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných v mene EÚ alebo započítaním neoprávnenej výdavkovej položky do rozpočtu EÚ"). Je zrejmé, že nezrovnalosť vzniká tým, že časť výdavkov, ktoré vyúčtoval účastník konania bola neoprávnená z dôvodu neuznania týchto výdavkov poskytovateľom za oprávnené.
Žaloba
6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou (označenou ako „všeobecná správna žaloba") domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a vrátenia veci na opätovné konanie. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z nasledovných dôvodov:
- nedostatok právomoci prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci konať a vydať rozhodnutie s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky hypotézy stanovenej v § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 357/2015 Z.z., na ktorom ustanovení prvostupňový orgán verejnej správy založil svoju právomoc v zmysle Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 03.10.2017 (žalobca pritom v žalobe uviedol
neúplnú citáciu uvedeného ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 357/2015 Z.z.), keďže prostriedky Európskeho sociálneho fondu neboli poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy,
- prvostupňový orgán verejnej správy neuviedol v rozhodnutí konkrétne ustanovenie v zmysle § 4 ods. 4 zák. č. 357/2015 Z.z., ktoré by ho oprávňovalo na konanie, a preto prvostupňové rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a ďalej namietal, že žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu nijako nevysporiadal, nevysporiadal sa ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa absencie právomoci prvostupňového orgánu verejnej správy začať administratívne konanie a vydať prvostupňové rozhodnutie, v dôsledku čoho namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného,
- žalobca namietal, že nebola splnená jedna kumulatívna podmienka v zmysle § 31 ods. 9 zák. č. 523/2004 Z.z., podľa ktorého právomoc ÚVA konať o uložení odvodu a penále je podmienená kumulatívnym splnením dvoch podmienok 1) nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu a 2) nakladanie s prostriedkami EÚ, keďže v danom prípade neboli žalobcovi poskytnuté prostriedky EÚ (boli mu poskytnuté len prostriedky štátneho rozpočtu). Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý sa preskúmateľným spôsobom so vznesenou námietkou žalobcu týkajúcou sa absencie právomoci orgánu verejnej správy začať správne konanie a vydať prvostupňové rozhodnutie nevysporiadal preskúmateľným spôsobom a len uviedol, že nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami EÚ je potrebné chápať ako spojenie slov, ktoré sú si rovnocenné,
- žalobca namietal, že vykonané dokazovanie jednoznačne nepreukazuje naplnenie hypotézy § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z., pričom argumentoval obsahom Zmluvy, podľa ktorej bol oprávnený použiť verejné prostriedky do výšky 145.080,66 €, ktorá tak zároveň predstavovala maximálnu výšku prostriedkov, ktoré bol žalobca oprávnený použiť, avšak žalobcovi neboli poskytnuté verejné prostriedky v tejto výške, ale menej, t.j. nemohol použiť verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, t.j. nad maximálnu hranicu uvedenú v Zmluve,
- namietal vady výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom výrok prvostupňového rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením a rovnakú vadu vykazuje aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, pretože z opisu skutku vyplýva, že konanie, ktorého sa mal údajne žalobca dopustiť, spočívalo v nezúčtovaní zálohovej platby v stanovenej lehote a v nevrátení zúčtovaného rozdielu poskytnutej platby, t.j. z opisu skutku uvedeného vo výroku nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by preukazovali naplnenie skutkovej podstaty v zmysle § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z.,
- odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného je vnútorne rozporné a nepreskúmateľné, pretože prvostupňový orgán v rozhodnutí konštatoval, že žalobca zúčtoval sumu NFP vo výške 107.262,81 €, pričom mu boli poskytnuté zálohové platby vo výške 107.670,- €, pričom žalobca vôbec nezúčtoval sumu 407,19 €. Uvedené konštatovanie je v priamom rozpore s iným tvrdením správnych orgánov oboch stupňov, že nezúčtovaná suma je v objeme 33.274,29 €,
- orgán verejnej správy neidentifikoval oprávnenie žalobcu, ktorého prekročenia sa mal žalobca dopustiť,
- namietal úvahu orgánov verejnej správy, že „oprávnený výdavok" je len „zúčtovaný výdavok" a pokiaľ poskytovateľ označil niektoré výdavky za neoprávnené, nesprávne ich považoval za nezúčtované. Žalobca argumentoval, že zúčtovanie poskytnutej platby je predloženie dokladov o výdavkoch, na ktoré bola poskytnutá platba použitá. Žalobca tvrdil, že v rámci predložených zúčtovacích žiadostí o platbu aj preukázal, na čo prostriedky NFP použil,
- nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku nepreskúmali oprávnenosť žalobcom deklarovaných výdavkov. Tvrdenie žalovaného, že nie je oprávnený preskúmať rozhodnutie poskytovateľa o oprávnenosti výdavkov, žalobca považuje za alibistické a rozporné so samotným účelom správneho konania zistiť materiálnu pravdu. Zdôraznil, že orgány verejnej správy nemali k dispozícii žiadne správne rozhodnutie, ktorého obsahom by boli viazaní, pretože poskytovateľ o oprávnenosti výdavkov formálne nerozhoduje. V dôsledku uvedeného nemal žalobca možnosť brániť sa voči poskytovateľom NFP tvrdenej neoprávnenosti výdavkov. Preskúmavané konanie je preto jediným konaním, v ktorom sa žalobca môže domáhať preskúmania posúdenia „oprávnenosti" ním deklarovaných výdavkov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy odmietli zaoberať „oprávnenosťou" výdavkov, je otázne, akým spôsobom skúmali oprávnenie na použitie verejných prostriedkov, t.j. ich použitie nad rámec oprávnenia v zmysle § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z., ktorého porušenie konštatoval prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný. S poukazom na ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku konštatoval, že ak IA MPSVaR nevydala žiadne rozhodnutie o oprávnenosti, ktoré by malo povahu rozhodnutia a ktoré by bolo spôsobilé nadobudnúť právoplatnosť, mali si orgány verejnej správy v preskúmavanom konaní urobiť v zmysle § 40 Správneho poriadku vlastný úsudok o tejto otázke. Podľa žalobcu je vylúčené, aby správny orgán na jednej strane mal
kompetenciu preskúmať, či účastník plnil svoje zmluvné povinnosti a na druhej strane súčasne tvrdí, že nie je oprávnený preskúmať, či poskytovateľ správne posúdil oprávnenosť výdavkov, pričom otázka oprávnenosti deklarovaných výdavkov je priamo spojená s otázkou plnenia zmluvných povinností účastníka. Žalobca má za to, že prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný boli oprávnení preskúmať otázku oprávnenosti výdavkov,
- žalobca tvrdil, že neexistuje ani logický súvis medzi tvrdeným nezúčtovaním prostriedkov NFP a hypotézou § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z., ktorá predpokladá existenciu určitého oprávnenia a určitého limitu na čerpanie prostriedkov. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, pokiaľ tento argumentoval, že nárok žalobcu na poskytnutie platby nevznikol vo výške, akú požadoval žalobca v rámci svojich Žiadostí o platbu, keďže táto argumentácia podľa žalobcu nemá oporu v ustanoveniach Zmluvy o NFP. Žalobca argumentoval, že nárok na poskytnutie zálohovej platby žalobcovi vznikol, keďže predložil úplnú a správnu príslušnú Žiadosť o platbu. Keby žalobcovi nárok nevznikol, MPSVaR SR by mu žiadnu zálohovú platbu neposkytlo. Platiteľovi môže v zmysle Zmluvy o NFP vzniknúť povinnosť vrátiť časť NFP, avšak nie z dôvodu absencie nároku na poskytnutie zálohovej platby,
- žalobca namietal, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu, že v konaní nebola preukázaná existencia nezrovnalosti v zmysle definície stanovenej zák. č. 528/2008 Z.z. a Nariadením ES č. 1083/2006.
- žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou premlčania uplatnenou žalobcom v rámci konania (vyjadrenie z 08.11.2017),
- žalobca namietal vady výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, pretože neobsahuje popis skutku, t.j. akým konkrétnym konaním mal žalobca naplniť skutkovú podstatu § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/27/2018 z 18.07.2018 s tým, že v záujme právnej istoty by mal správny súd obdobným spôsobom rozhodnúť aj o jeho žalobe a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie by mal zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na opätovné konanie.
7. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a/ zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), o ktorom návrhu správny súd rozhodol Uznesením č.k. 24S/213/2019-75 zo dňa 10.09.2019 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie správneho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2019.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a jeho vyjadrenie je s týmto odôvodnením v podstate obsahovo zhodné. Argumentáciu k namietanému nedostatku právomoci prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť doplnil o poukaz na ust. § 2 zák. č. 523/2004 Z.z. upravujúci pojem verejné prostriedky, pričom podľa § 7 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. sa prostriedky EÚ zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu SR. Právomoc prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci konať vyplýva podľa žalovaného aj z § 31 ods. 9 zák. č. 523/2004 Z.z., podľa ktorého odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami EÚ ukladá a vymáha ÚVA. Zotrval na argumentácii, že nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu SR a s prostriedkami EÚ je potrebné chápať ako spojenie slov, ktoré sú si rovnocenné a nekumulatívne, pričom žalovaný súčasne poukázal na čl. 2 bod 2.5 Zmluvy o nenávratnom finančnom prostriedku, podľa ktorého je NFP tvorený prostriedkami EÚ a ŠR SR. K námietke žalobcu, že žalobca nemohol použiť verejné prostriedky nad rámec oprávnenia v zmysle Zmluvy žalovaný uviedol, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy i v rozhodnutí žalovaného bolo definované porušenie finančnej disciplíny presne v znení zákona: „nad rámec oprávnenia", orgány verejnej správy si teda svojvoľne nezamieňali pojmy definované zákonom. Poukázal na to, že pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe Zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom Zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a riadiaceho orgánu pri realizácii pomoci a podpory. Ďalej poukázal na jednotlivé články Zmluvy o NFP, z ktorých vyplývajú povinnosti pre žalobcu, ako aj podmienky, dohodnuté práva, povinnosti a postupy pre poskytnutie, čerpanie a zúčtovanie NFP pri spolufinancovaní aktivít schváleného Projektu, pričom neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o NFP je Príloha č. 2: Predmet podpory NFP, ktorého súčasťou je rozpočet Projektu s určenými jednotlivými skupinami výdavkov a k nim prináležiacimi oprávnenými výdavkami, pričom čl. 14 Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o NFP určuje podmienky pre zaradenie prijímateľom deklarovaných výdavkov v Žiadostiach o platbu do kategórie oprávnených
výdavkov. Z uvedeného vyplýva, že rámec oprávnenia pre žalobcu predstavoval povinnosť použiť poskytnuté finančné prostriedky na oprávnené výdavky. V dohodnutom systéme poskytovania NFP zálohovou formou neuznaním deklarovaných výdavkov poskytovateľom za oprávnené, je preukázaná skutočnosť, že prijímateľ čerpal NFP na neoprávnené výdavky, tzn. použil verejné prostriedky nad rámec stanovený Zmluvou o NFP, na ktorý ich bol oprávnený použiť. K tvrdeniu žalobcu, že z rozhodnutia nevyplývajú skutočnosti preukazujúce naplnenie skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z., žalovaný uviedol, že zúčtovaním zálohovej platby sa rozumie preukázanie použitia finančných prostriedkov na základe Žiadosti o poskytnutie zálohovej platby na úhradu oprávnených výdavkov. Keďže žalobca nebol v stanovenej lehote schopný preukázať, že finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté, použil v plnej výške na úhradu oprávnených výdavkov a následne nevrátil finančné prostriedky vo výške zodpovedajúcej nezúčtovanému zostatku poskytnutej zálohovej platby poskytovateľovi, naplnil skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. K námietke týkajúcej sa tvrdenej zámeny pojmov „oprávnený výdavok" = „zúčtovaný výdavok", žalovaný uviedol, že spolufinancovanie realizácie aktivít Projektu prostredníctvom systému zálohových platieb oprávňuje prijímateľa nárokovať si časť finančných prostriedkov ešte pred ich samotným vynaložením, a to prostredníctvom Žiadosti o poskytnutie zálohovej platby. Poskytnutú zálohovú platbu je prijímateľ následne povinný prostredníctvom Žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby zúčtovať. Zúčtovaním zálohovej platby sa rozumie preukázanie použitia finančných prostriedkov na oprávnené výdavky. Pri systéme zálohových platieb prijímateľovi teda vznikol nárok na platbu až v momente, keď poskytovateľ schválil Žiadosť o platbu a výška nároku prijímateľa na vyplatenie príslušnej platby vznikla len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodol o oprávnenosti výdavkov. V danom prípade poskytovateľ pri administratívnej kontrole žiadosti o platbu svoju právomoc využil a neuznal časť prijímateľom deklarovaných výdavkov a prijímateľovi vznikla povinnosť sumu neoprávnených výdavkov vrátiť poskytovateľovi. Tvrdenie žalobcu, že samotným predložením dokladov o výdavkoch, na ktoré bola zálohová platba použitá, si splnil svoju povinnosť zúčtovať (preukázať použitie na oprávnené výdavky) poskytnuté zálohové platby, je podľa žalovaného v rozpore so samotnou podstatou systému financovania prostredníctvom zálohových platieb. Až momentom schválenia zúčtovacích Žiadostí o platbu vznikne prijímateľovi nárok na platbu, a to len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodol o oprávnenosti výdavkov. Nejde teda o rozhodovaciu právomoc formálnym rozhodnutím na základe konkrétneho zákona, ale o posúdenie oprávnenosti výdavkov a určenie nároku na platbu podľa Zmluvy o NFP. Žalovaný ďalej ku kompetencii posudzovania oprávnenosti výdavkov uviedol, že táto je prenechaná poskytovateľovi, ten vykonal kontrolu Projektu, identifikoval neoprávnené výdavky a vypracoval Záznamy z administratívnych kontrol. Žalovaný pri posudzovaní danej veci postupoval podľa platných podmienok Zmluvy o NFP. Poskytovateľ si vykonanou administratívnou kontrolou splnil povinnosť vykonať kontrolu Projektu podľa čl. 16 ods. 4 bod 4.16 a 4.17 VZP, overil oprávnenosť výdavkov a schválil výdavky spĺňajúce kritériá oprávnenosti. Poskytovateľ ako jediný tak podľa žalovaného môže rozhodnúť o vzniknutom nároku prijímateľa NFP na príslušnú platbu. Žiadny iný orgán, a teda ani žalovaný, nemôže rozhodnúť o oprávnenosti výdavkov nad rámec, ako ich stanovuje poskytovateľ. Jediným z dôkazov v správnom konaní boli Záznamy z administratívnej kontroly, ktoré preukazujú poskytovateľom schválené použitie NFP na oprávnené výdavky. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že celý postup kontrolného i správneho orgánu prebiehal v zmysle platných právnych predpisov a vychádzajúc zo záväzných podmienok platných pre poskytovateľa a prijímateľa. Poskytovateľ postupoval podľa svojich kompetencií tým, že posúdením výdavkov vzniknutých pri realizácii projektu uznal za oprávnené tie, ktoré spĺňali podmienky oprávnenosti. Pokiaľ sa žalobca s nimi nestotožnil, mohol sa podľa žalovaného domáhať svojich práv súdnou cestou podľa čl. 6.8 Zmluvy o NFP. K tvrdeniu žalobcu, že nárok na poskytnutie zálohovej platby mu vzniká už samotným predložením Žiadosti o platbu, žalovaný poukázal na znenie čl. 16 ods. 4, bod 4.14 VZP, podľa ktorého prijímateľovi vznikne nárok na platbu pri systéme zálohových platieb iba v prípade, ak podá úplnú a správnu Žiadosť o platbu (poskytnutie zálohovej platby aj zúčtovanie zálohovej platby), a to až v momente schválenia žiadosti o platbu poskytovateľom. Nárokom na platbu sa rozumie nárok prijímateľa na to, aby mu bol zo strany poskytovateľa ponechaný príspevok poskytnutý vo forme zálohovej platby, avšak len pre prípad, že ho použije v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o NFP, VZP a ostatných dokumentov, ktoré upravujú pravidlá oprávnenosti výdavkov. K názoru žalobcu na existenciu nezrovnalostí, vychádzajúc z jej definície, žalovaný uviedol, že každá existencia nezrovnalosti nemusí znamenať porušenie finančnej disciplíny. Posudzovanie oprávnenosti výdavkov a skúmanie podmienok a pravidiel použitia NFP, ktoré sú zakotvené v Zmluve a v legislatíve SR a ES, je prenechané poskytovateľovi. K námietke údajného uplynutia prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie žalovaný uviedol, že k preukázanému zisteniu porušenia finančnej disciplíny nedošlo samotnou identifikáciou neoprávnených výdavkov v
rámci administratívnej kontroly Žiadostí o platbu. Samotná identifikácia neoprávnených výdavkov v rámci vykonaných administratívnych kontrol Žiadostí o platbu ešte neznamenala porušenie finančnej disciplíny, za ktoré správny orgán uložil odvod. Žalobca mal ešte možnosť zúčtovať zálohové platby v lehote stanovenej v časti 4.8.2 písm. B/Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, verzia X.X. K porušeniu finančnej disciplíny došlo až tým, že žalobca zálohové platby nezúčtoval do 31.01.2015 a následne sumu nezúčtovaného rozdielu nevrátil. Poskytovateľ prijímateľovi zaslal dve Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov (žiadosť zo dňa 28.11.2014 a zo dňa 07.07.2015), avšak prijímateľ finančné prostriedky poskytovateľovi nevrátil. Podľa § 31 ods. 14 zák. č. 523/2004 Z.z. možno odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny uložiť do 5 rokov odo dňa preukázaného porušenia finančnej disciplíny. K rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktorý sa žalobca odvolal, nemá podľa žalovaného rovnako skutkovú podstatu a s daným prípadom nesúvisí. Žalovaný uzavrel, že v predmetom konaní rozhodol a konal v súlade so zák. č. 523/2004 Z.z. a Správnym poriadkom. Poukázal aj na to, že žaloba je chaotická, keďže žalobca si zamieňa pojmy a z mnohých článkov žaloby nie je žalovanému zrejmé, kam žalobca smeroval, keďže články nie sú dokončené. Žalovaný zotrval na svojom právnom posúdení predmetného konania, nakoľko je nesporné, že žalobca sa preukázateľne dopustil porušenia finančnej disciplíny. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 písm. a/ SSP, na ktorom žalobca aj žalovaný zotrvali na svojich doterajších prednesoch a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
10. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobcovi uložený odvod verejných prostriedkov použitých nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov vo výške 33.274,29 €.
11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. a/ SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
13. Podľa § 134 ods. 1 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
14. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
15. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
16. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
17. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
18. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
19. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
20. Podľa § 59 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. (4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
21. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. (1) Na účely tohto zákona sa fondmi Európskej únie rozumejú Európsky fond regionálneho rozvoja, 9) Európsky sociálny fond, 10) Kohézny fond, 11) Európsky fond pre rybné hospodárstvo, 12) Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka 13) a Európsky poľnohospodársky záručný fond. 14)
22. Podľa § 7 ods. 1, 3, 4 zák. č. 528/2008 Z.z. (1) Riadiaci orgán je ústredný orgán štátnej správy určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného osobitným predpisom. 30) (3) Riadiaci orgán splnomocní vládou určený sprostredkovateľský orgán vykonávaním úloh. (4) Zodpovednosť riadiaceho orgánu za plnenie úloh vykonávaných sprostredkovateľským orgánom nie je ustanovením odseku 3 dotknutá.
23. Podľa § 8 ods. 1, 5 zák. č. 528/2008 Z.z. (1) Sprostredkovateľský orgán je ministerstvo, ostatný ústredný orgán štátnej správy, samosprávny kraj alebo iná právnická osoba, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na plnenie úloh riadiaceho orgánu určených v splnomocnení riadiaceho orgánu. (5) Ak v súvislosti s plnením úloh sprostredkovateľským orgánom podľa odseku 2 nastanú skutočnosti, pre ktoré je potrebné vydať rozhodnutie podľa § 27a, sprostredkovateľský orgán je správnym orgánom podľa § 27a ods. 7.
24. Podľa § 24b ods. 1, 2 zák. č. 528/2008 Z.z. (1) Kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3. (2) Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory, b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, 62d) medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory.
25. Podľa § 24c zák. č. 528/2008 Z.z. administratívna kontrola 8a) je kontrola vykonávaná riadiacim orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom.
26. Podľa § 24d ods. 2 písm. b/ zák. č. 528/2008 Z.z. (2) Zamestnanci riadiaceho orgánu sú pri vykonávaní administratívnej kontroly povinní oboznámiť kontrolovaný subjekt so závermi administratívnej kontroly.
27. Podľa § 24e ods. 1, 2 zák. č. 528/2008 Z.z. (1) Z administratívnej kontroly vypracuje riadiaci orgán záznam, ktorý obsahuje a) označenie riadiaceho orgánu, ktorý administratívnu kontrolu vykonal, b) mená a priezviská zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali, c) označenie kontrolovaného subjektu, d) miesto a čas vykonania administratívnej kontroly, e) závery administratívnej kontroly a opis zistených nedostatkov, f) zoznam dokladov a iných písomnosti vzťahujúcich sa k predmetu administratívnej kontroly, g) dátum vyhotovenia záznamu, h) podpisy zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali. (2) Ak sa na základe záverov administratívnej kontroly má začať konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, 42) riadiaci orgán vyžaduje od kontrolovaného subjektu v lehote určenej riadiacim orgánom písomné vyjadrenie k záverom administratívnej kontroly; k záznamu sa priložia doklady a iné písomnosti vzťahujúce sa k predmetu administratívnej kontroly.
28. Podľa § 28 ods. 8 zák. č. 528/2008 Z.z. (8) Ak má prijímateľ povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť a nevysporiadal ho z vlastnej iniciatívy vrátením alebo nenavrhol vzájomné započítanie, vykonanie vzájomného započítania navrhne podľa odseku 4 riadiaci orgán alebo ho riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve na vrátenie príspevku alebo jeho časti. V tomto prípade prijímateľ vráti prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu vráti do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. 54) Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa prvej vety alebo neuzavrie s riadiacim orgánom dohodu o splátkach podľa § 28a, alebo ak riadiaci orgán nepostupuje podľa § 27a ods. 2 alebo ods. 4, riadiaci orgán postupuje podľa osobitného predpisu.68) Ak poskytovateľ vyzval
prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti podľa prvej vety a prijímateľ vráti príspevok alebo jeho časť za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve alebo v rozhodnutí alebo ak prijímateľ postupuje podľa § 28a a uzavrie s poskytovateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, správne konanie sa nezačne.
29. Podľa § 2a zák. č. 523/2004 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.
30. Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. (1) Porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.
31. Podľa § 31 ods. 4, 9, 11, 12, 14 a 15 zák. č. 523/2004 Z.z. (4) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) alebo sa zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) pri výkone kontroly alebo vnútorného auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, najneskôr do začatia vládneho auditu, správne konanie sa nezačne. (9) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu 44) v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. 45) (11) Odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len raz. (12) Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní. 48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. 28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou podľa osobitného predpisu, 48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu. (14) Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.
(15) Na postup pri úhrade odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa vzťahuje osobitný predpis; 12aa) penále a pokuta sú príjmom štátneho rozpočtu podľa § 7 ods. 1 písm. i). Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. j) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, pričom ustanovenie § 32 sa neuplatní.
32. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 357/2015 Z.z. (1) Tento zákon upravuje základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly a auditu.
33. Podľa § 2 písm. e/ zák. č. 357/2015 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie verejnými financiami finančné prostriedky podľa osobitného predpisu,2) finančné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, finančné prostriedky z rozpočtov členských štátov Európskej únie a finančné prostriedky z rozpočtov iných štátov ako členských štátov Európskej únie určené na financovanie alebo spolufinancovanie programov Európskej únie; verejnými financiami sú aj vlastné finančné prostriedky osoby určené na financovanie programov realizovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo určené na spolufinancovanie programov Európskej únie.
34. Podľa § 4 ods. 4 písm. c/ zák. č. 357/2015 Z.z. (4) Úrad vládneho auditu ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami zo zahraničia poskytnutými
na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia týchto finančných prostriedkov, za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou osobou pri nakladaní s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu a s finančnými prostriedkami Európskej únie; to neplatí, ak ide o ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s finančnými prostriedkami Európskej únie podľa osobitného predpisu8a) a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis.8b)
35. Podľa čl. 2 bod 2.1. Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. A. zo dňa 24.02.2009 (ďalej len „Zmluva o NFP") predmetom tejto zmluvy je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi Poskytovateľom a Prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej žiadosti o NFP.
36. Podľa čl. 2 bod 2.2. Zmluvy účelom tejto zmluvy je spolufinancovanie schváleného projektu prijímateľa a to poskytnutím NFP z prostriedkov pre operačný program: Zamestnanosť a sociálna inklúzia spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom.
37. Podľa čl. 2 bod 2.4. Zmluvy prijímateľ sa zaväzuje prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto zmluve a projekt realizovať riadne a včas, avšak najneskôr v termíne ukončenia realizácie aktivít projektu, t.j. do 03/2010.
38. Podľa čl. 2 bod 2.5. Zmluvy NFP poskytnutý v zmysle tejto zmluvy je tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu SR.
39. Podľa čl. 3 bod 3.3. Zmluvy prijímateľ sa zaväzuje použiť nenávratný finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou.
40. Podľa čl. 3 bod 3.6. Zmluvy prijímateľ berie na vedomie, že NFP, a to aj každá jeho časť je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu SR. Na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisoch ES a SR (najmä zák. č. 523/2004 Z.z., 440/2000 Z.z., 502/2001 Z.z.). Prijímateľ súčasne berie na vedomie, že podpisom tejto zmluvy je povinný dodržiavať Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013 a Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013.
41. Podľa čl. 6 bod 6.3. Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú nasledujúce prílohy: 1. Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, 2. Predmet podpory NFP, 3. Podpisové vzory. Prijímateľ týmto vyhlasuje, že sa s obsahom príloh Zmluvy oboznámil a súhlasí, že je týmito prílohami v celom rozsahu viazaný.
42. Podľa čl. 1 VZP prijímateľ sa zaväzuje dodržiavať ustanovenia zmluvy tak, aby bol projekt realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít projektu s odbornou starostlivosťou.
43. Podľa čl. 1 bod 2. VZP prijímateľ zodpovedá poskytovateľovi za realizáciu aktivít projektu v celom rozsahu, bez ohľadu na osobu, ktorá projekt skutočne realizuje, písm. d/ VZP prijímateľ je povinný vrátiť NFP alebo jeho časť, ak ho nevyčerpal v oprávnenom období pre výdavky podľa tejto zmluvy; ak to určí poskytovateľ, vrátiť NFP alebo jeho časť, ak prijímateľ porušil ustanovenia právnych predpisov SR alebo ES, a toto porušenie znamená nezrovnalosť podľa čl. 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a nejde o porušenie finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. c/ tohto článku VZP.
44. Podľa čl. 10 bod 4 VZP povinnosť vrátenia NFP alebo jeho časti alebo povinnosti odvodu, ako aj v prípade postupu podľa poslednej vety ods. 3 tohto článku VZP jeho rozsah stanoví poskytovateľ v Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov", ktorú zašle prijímateľovi. Podľa čl. 16 bod 4.5. VZP
poskytovateľ v ŽoP uvedie výšku NFP, príjmu alebo výnosu, ktorú má prijímateľ vrátiť, resp. odviesť a zároveň určí čísla účtov, na ktoré je prijímateľ povinný vrátenie, resp. odvedenie vykonať.
45. Podľa čl. 16 bod 4.14 VZP prijímateľovi vznikne nárok na platbu pri systéme zálohových platieb iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu (poskytnutie zálohovej platby aj zúčtovanie zálohovej platby), a to až v momente schválenia žiadosti o platbu poskytovateľom. Pri žiadosti o platbu podľa predchádzajúceho odseku vznikne prijímateľovi nárok na vyplatenie príslušnej platby v prípade predloženia úplnej a správnej žiadosti o platbu a v momente schválenia súhrnnej žiadosti o platbu Certifikačným orgánom. Nárok prijímateľa na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu.
46. Podľa čl. 16 bod. 4.15 VZP prijímateľ je povinný vo všetkých predkladaných žiadostiach o platbu uvádzať výlučne výdavky, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v čl. 14 VZP. Prijímateľ zodpovedá za pravosť, správnosť a kompletnosť údajov uvedených v žiadosti o platbu. V prípade, že na základe nepravých alebo nesprávnych údajov uvedených v žiadosti o platbu dôjde k vyplateniu platby, pôjde o porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
47. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd rozhoduje na základe včas podanej správnej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Správny súd na základe podanej všeobecnej správnej žaloby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania zistil, že žaloba je dôvodná.
48. Námietku nezákonnosti spočívajúcu v žalobcom tvrdenom nedostatku právomoci prvostupňového orgánu verejnej správy na začatie správneho konania podľa § 4 ods. 4, písm. b/ zák. č. 357/2015 Z.z. a vydania rozhodnutia vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalobca poukázal na to, že zák. č. 357/2015 Z.z. v § 4 ods. 1, písm. b/ (správne malo byť uvedené v § 4 ods. 4, písm. b/) stanovuje, že „Úrad vládneho auditu rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami zo zahraničia, poskytnutými na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia týchto finančných prostriedkov", argumentujúc, že nie sú splnené podmienky hypotézy uvedených zákonných ustanovení, keďže prostriedky Európskeho sociálneho fondu neboli poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy a žalobca realizoval Projekt v rámci programového obdobia 2007 až 2013, pričom prostriedky z fondov EÚ boli poskytnuté na základe Národného strategického a referenčného rámca a príslušného operačného programu. Správny súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že žalobca v žalobe odcitoval len časť textu ust. § 4 ods. 4, písm. b/ zák. č. 357/2015 Z.z., z ktorého vyplýva, že okrem prípadov citovaných žalobcom v žalobe a to konkrétne z ust. § 4 ods. 4, písm. b/, tretia veta zák. č. 357/2015 Z.z. Úrad vládneho auditu ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhoduje aj v konaní o porušení finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou, alebo o porušení finančnej disciplíny inou osobou pri nakladaní s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu a s finančnými prostriedkami Európskej únie. Z uvedeného vyplýva, že Úrad vládneho auditu ako prvostupňový orgán verejnej správy má právo rozhodovať v preskúmavanom prípade, t.j. v konaní, ktorého predmetom je porušenie finančnej disciplíny inou osobou (žalobcom) pri nakladaní s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu a s finančnými prostriedkami Európskej únie. Aké konanie sa považuje za porušenie finančnej disciplíny je definované v § 31 ods. 1 zák. č. 523/2004 Z.z., ktorý v ods. 9 citovaného ustanovenia upravuje, že odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán, alebo orgán dozoru štátu v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Poznámka 46 uvedená v citovanom ustanovení § 31 ods. 9 zák. č. 523/2004 Z.z. odkazuje na zák. č. 357/2015 Z.z. (ktorý v citovanom ust. § 4 ods. 4, písm. b/ upravuje právomoc Úradu vládneho auditu). Z ust. § 31 ods. 12 zák. č. 523/2004 Z.z. súčasne vyplýva, že ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní (t.j. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej len „Správny poriadok"). Ďalej správny súd poukazuje na skutočnosť, že právnym titulom, na základe ktorého bol žalobcovi nenávratný finančný príspevok (ďalej aj „NFP") poskytnutý, je Zmluva o poskytnutí NFP č. A. zo dňa 24.2.2009 (ďalej len „Zmluva"), v
znení Dodatku č. 01 a 02, (súčasťou ktorej sú Prílohy č. 1 až 4), z ktorej vyplýva, že projekt žalobcu: Vzdelávanie multiplikačných pracovníkov (ďalej len „Projekt") je spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom z prostriedkov pre Operačný program: Zamestnanosť a sociálna inklúzia (článok 2, bod 2.1. a 2.2. Zmluvy). Ako bolo už vyššie uvedené, z ust. § 31 ods. 9 zák. č. 523/2004 Z.z. vyplýva, že odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha auditujúci orgán, pričom Úrad vládneho auditu podľa § 4 ods. 4, písm. b/ zák. č. 357/2015 Z.z. rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny inou osobou pri nakladaní s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu a s finančnými prostriedkami Európskej únie. Zo Zmluvy o poskytnutí NFP (článok 2, bod 2.5.) vyplýva, že NFP poskytnutý v zmysle tejto Zmluvy je tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu SR. Z toho vyplýva, že podmienky právomocí a vecnej príslušnosti Úradu vládneho auditu ako prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť boli v zmysle vyššie citovaných ustanovení dané. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že právomoc Úradu vládneho auditu konať a vydať rozhodnutie v tomto prípade je podmienená kumulatívnym splnením dvoch podmienok, a to 1/ nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu a 2/ nakladanie s prostriedkami EÚ, pričom podľa žalobcu neboli žalobcovi poskytnuté prostriedky z Európskej únie a s poukazom na text odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (str. 8 ods. 5) namietal, že žalovaný sa so vznesenou námietkou absencie právomoci prvostupňového orgánu verejnej správy začať správne konanie a vydať rozhodnutie vysporiadal nepreskúmateľným spôsobom, správny súd uvádza, že táto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že žalovaný sa so vznesenou odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal na strane 8. Skutočnosť, že žalobca takéto „vysporiadanie sa" nepovažuje za dostatočné, resp. s ním nesúhlasí, nemôže spôsobiť nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Navyše z článku 2, bod 2.5. Zmluvy o poskytnutí NFP explicitne vyplýva, že NFP poskytnutý v zmysle tejto Zmluvy je tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu SR. Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobcom tvrdená nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k jeho argumentácii súvisiacej so žalobcom tvrdenou potrebou splnenia podmienky nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu SR a s prostriedkami EÚ kumulatívne pre existenciu právomoci prvostupňového orgánu verejnej správy na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci, je právne irelevantná, pretože nakladanie žalobcu s prostriedkami EÚ a s prostriedkami štátneho rozpočtu SR bolo preukázané obsahom uzavretej Zmluvy.
49. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, správny súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, nejasnosť alebo protirečivosť, alebo pre nedostatok odôvodnenia. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje také rozhodnutie, z ktorého obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri hodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci, alebo ak rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je v zásade založená na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o také vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté dôvody rozhodnutia. Zo žalobcom tvrdených dôvodov rozhodnutie žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) nepreskúmateľnosťou netrpí. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia sú normované v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý sa použije v zmysle § 31 ods. 12 zák. č. 523/2004 Z.z. na konanie týkajúce sa ukladania (i vymáhania) odvodu tak, že jeho obsahom musia byť skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, úvahy, ktorými bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, jeho správna úvaha pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca vo vzťahu k uplatnenej námietke nepreskúmateľnosti uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí neuviedol ani jedno ustanovenie, na základe ktorého Úrad vládneho auditu založil svoju právomoc konať a vydať prvostupňové rozhodnutie, resp. uviedol len § 4 zák. č. 357/2015 Z.z., pričom ust. § 4 ods. 4 stanovuje osem prípadov právomoci Úradu vládneho auditu konať a prvostupňový orgán verejnej správy konkrétny prípad nešpecifikoval. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože označenie zákonného ustanovenia vymedzujúceho právomoc orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci rozhodnúť, nie je v zmysle platnej právnej úpravy (§ 47 Správneho poriadku) obsahovou náležitosťou odôvodnenia rozhodnutia, a preto neuvedenie konkrétneho písmena citovaného § 4 ods. 4 zák. č. 357/2015 Z.z., na základe ktorého prvostupňový orgán verejnej správy vo veci konal, nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nespôsobuje. Pokiaľ žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a to z dôvodu, že žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu nevysporiadal, resp. že sa preskúmateľným spôsobom nevysporiadal s námietkou absencie právomocí, správny súd uvádza, že sa s touto námietkou žalovaný
vysporiadal (na strane 8 k bodu 1/ odvolania), a preto uvedenú námietku správny súd považoval len za vyslovenie nesúhlasu žalobcu s argumentáciou žalovaného, ktorá skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
50. Tvrdenie žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nekorešponduje s odôvodnením a rovnakú vadu vykazuje aj rozhodnutie žalovaného, nemá oporu v obsahu týchto rozhodnutí. Podstatou prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, bolo zistenie žalobcu, že žalobca časť zálohových platieb poskytnutých na základe Zmluvy o poskytnutí NFP č. A. zo dňa 24.2.2009 v znení Dodatku č. 01 a 20, použil nad rámec oprávnenia určeného článkom 2, ods. 2.4. a článkom 3 ods. 3.3. citovanej Zmluvy za splnenia vo výroku uvedených podmienok, čo bolo vyhodnotené ako použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov žalobcom, čo sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1, písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z., a preto bola žalobcovi uložená povinnosť odviesť finančné prostriedky do štátneho rozpočtu SR vo výške porušenia finančnej disciplíny. Takto formulovaný výrok bol z hľadiska skutkových zistení, aj ich právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia ozrejmený. Povinnosť odvodu finančných prostriedkov vo výške porušenia finančnej disciplíny nebola žalobcovi uložená pre nezúčtovanie zálohovej platby v stanovenej lehote, či nevrátenie nezúčtovaného rozdielu poskytnutej platby, ako to žalobca v rozpore s obsahom výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy tvrdil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že skutková podstata § 31 ods. 1, písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. sa vzťahuje len na tie prípady, ak subjekt, ktorému boli poskytnuté verejné prostriedky, disponuje prostriedkami vo výške nad rámec výšky stanovenej v oprávnení a tieto prostriedky použije nad rámec tejto výšky, argumentujúc, že žalobcovi neboli poskytnuté verejné prostriedky nad maximálnu hranicu uvedenú v Zmluve (145.080,66 €), ktoré bol žalobca oprávnený použiť, správny súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva úvaha, v ktorej žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal použitie poskytnutých zálohových platieb vo výške 107.670,- €, ale preukázal oprávnenosť len vo výške 74.395,71 €, t.j. zvyšok poskytnutých zálohových platieb (33.274,29 €), bol použitý nad rámec Zmluvy, čo bolo vyhodnotené ako použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čo žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) považovali za porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1, písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z., a preto mu bola uložená povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny. Žalovaný poukázal na obsah uzatvorenej Zmluvy, v ktorej boli dohodnuté konkrétne práva, povinnosti a postupy pre poskytnutie, čerpanie a zúčtovanie NFP pri spolufinancovaní aktivít schváleného Projektu. Ďalej poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy (článok 6, bod 6.3.) je Príloha č. 2 - Predmet podpory NFP, ktorého súčasťou je rozpočet Projektu s určenými jednotlivými skupinami výdavkov a prináležiacimi oprávnenými výdavkami, pričom článok 14 VZP určuje podmienky pre zaradenie Prijímateľom deklarovaných výdavkov v žiadostiach o platbu do kategórie oprávnených výdavkov. Nesplnením ktorejkoľvek podmienky stráca výdavok štatút oprávnenosti. V dohodnutom systéme poskytovania NFP zálohovou formou neuznaním deklarovaných výdavkov poskytovateľom za oprávnené sa má za to, že Prijímateľ (žalobca) čerpal NFP na neoprávnené výdavky, t.j. použil verejné prostriedky nad rámec, na ktorý ich bol oprávnený použiť. Inak povedané, rámec oprávnenia pre žalobcu predstavoval povinnosť použiť poskytnuté finančné prostriedky na oprávnené výdavky, nie maximálnu (v Zmluve číselne vyjadrenú) výšku NFP (145.080,66 €), ako to účelovo vykladá žalobca v žalobe. Tvrdenie žalobcu, že oprávnené výdavky, s ktorými mohol disponovať, boli určené len do výšky 145.080,66 €, t.j. maximálne zmluvne dojednanou výškou NFP, a teda, že ak čerpal NFP v menšej výške, nemohol použiť verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, nemalo oporu v obsahu uzavretej Zmluvy. Článok 14 Všeobecných zmluvných podmienok (VZP) v Zmluve o NFP určuje podmienky pre zaradenie Prijímateľom (žalobcom) deklarovaných výdavkov v Žiadostiach o platbu do kategórie oprávnených výdavkov. Za oprávnené výdavky sa považujú len tie žalobcom deklarované výdavky, ktoré Poskytovateľ uznal za oprávnené, pričom nárok Prijímateľa (žalobcu) na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom Poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov Projektu. Keďže u žalobcu neboli ním predložené výdavky uznané za oprávnené (vyúčtované výdavky v rozsahu 107.262,81 € neboli uznané za oprávnené v rozsahu 32.867,10 € a nezúčtované výdavky predstavovali sumu 407.019,- €, t.j. spolu neoprávnené výdavky boli stanovené vo výške 33.274,29 €), čerpal žalobca verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, a preto hypotéza ustanovenia § 31 ods. 1, písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. bola naplnená. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, žalobca v rozpore s rozhodnutím tvrdil, že skutok, ktorého sa mal dopustiť, spočíva v nezúčtovaní zálohovej platby v stanovenej lehote a v nevrátení nezúčtovaného rozdielu poskytnutej platby, v dôsledku čoho hypotéza ustanovenia § 31 ods. 1, písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. nebola podľa neho naplnená. Žalobca sa mýli aj v tvrdení, že orgány
verejnej správy uvažujú v rovine, že oprávnený výdavok = zúčtovaný výdavok, pretože predpokladom označenia deklarovaných výdavkov za oprávnené, nie je skutočnosť, že výdavky boli predložené k zúčtovaniu. Predpokladom označenia deklarovaných výdavkov za oprávnené je, že po ich kontrole poskytovateľom neboli zistené žiadne porušenia podmienok Zmluvy, resp. právnych predpisov, na ktoré Zmluva odkazuje. Takto tvrdený dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného nebol pre jeho rozpor s obsahom Zmluvy daný. Navyše, žalobca v žalobe nekonkretizoval, aký majú vplyv uvedené skutočnosti na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto táto námietka predstavuje len polemiku žalobcu s názorom žalovaného, resp. vyjadrenie nesúhlasu žalobcu, čo však nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
51. Za neodôvodnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného sú vnútorne rozporné a nepreskúmateľné z dôvodu nezrovnalosti vo výške nezúčtovanej sumy, pretože v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy i žalovaného je presne uvedené, resp. vysvetlené, z čoho pozostáva suma 33.274,29 €, ktorú orgány verejnej správy považujú za sumu použitú nad rámec oprávnenia (vyplatená zálohová platba vo výške 107.670,- €, z toho zúčtovaná suma 107.262,81 € [53.110,60 € + 54.152,21 €], z toho oprávnené výdavky 74.395,71 €, neoprávnené výdavky 33.274,29 €, z toho zúčtované neoprávnené výdavky 32.867,10 € [32.300,03 € + 567,07 €] + vôbec nezúčtované výdavky 407,19 €). Táto námietka preto nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i napadnutého rozhodnutia žalovaného.
52. Žalobca v žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav, argumentujúc, že ak žalovaný tvrdí, že nie je oprávnený preskúmať rozhodnutie Poskytovateľa o oprávnenosti výdavkov, takýto postup je v rozpore § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Predpokladom posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, je nesporné skutkové zistenie, že výdavky uplatnené žalobcom k zúčtovaniu boli vynaložené v rozpore alebo v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve. Žalovaný tvrdil a tvrdil to aj prvostupňový orgán verejnej správy, že nie je oprávnený preskúmať oprávnenosť výdavkov a predmetom jeho konania nebolo posudzovanie dôvodov krátenia, resp. neuznania žalobcom deklarovaných výdavkov, ale len porušenie zmluvných podmienok žalobcom v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia tvrdil, že kompetencie na posudzovanie oprávnenosti výdavkov má len Poskytovateľ a prvostupňovému orgánu verejnej správy nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu povinnosť, resp. možnosť posudzovať dôvody a spôsob pre uznanie výdavkov, o ktorých nerozhodol Poskytovateľ NFP. Žalovaný v rozhodnutí argumentoval, že nakoľko rozhodnutie o nároku na platbu prináleží výlučne Poskytovateľovi, žiadny iný orgán verejnej správy nemôže rozhodnúť o oprávnenosti výdavkov nad rámec, ako ich stanovil Poskytovateľ pri poskytnutí NFP. Z uvedeného dôvodu žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) v administratívnom konaní neposudzovali dôvody krátenia výdavkov, ale len porušenie zmluvných podmienok v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny. Takáto právna úvaha nemá oporu v platnej právnej úprave a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože podľa § 31 ods. 12 zák. č. 523/2004 Z.z. sa ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty riadi Správnym poriadkom. V zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku je orgán verejnej správy povinný presne a úplne zistiť skutkový stav veci a v zmysle § 46 a § 3 ods. 5 Správneho poriadku má povinnosť vydať rozhodnutie na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) postupoval v rozpore s citovanými ustanoveniami Správneho poriadku, keď nezisťoval (s odôvodnením, že nemá takú kompetenciu), či skutkové tvrdenie, z ktorého vychádzal, t. j. neoprávnené čerpanie NFP, resp. čerpanie a použitie časti zálohových platieb poskytnutých na základe Zmluvy o poskytnutí NFP nad rámec oprávnenia určeného v Zmluve, zodpovedá skutočnosti. Záznam z administratívnej kontroly Žiadostí o platbu a Zúčtovanie zálohovej platby, ani Vyhlásenie o overení k Žiadosti o platbu nemajú povahu administratívneho rozhodnutia, ktorými by bol orgán verejnej správy viazaný. Sú dôkaznými prostriedkami, ktoré sú podkladmi rozhodnutia orgánu verejnej, ktoré podliehajú hodnoteniu ako každý iný dôkaz. Orgány verejnej správy majú povinnosť zistiť skutočný stav veci presne a úplne a za tým účelom majú povinnosť obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie (§ 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku), ku ktorým, aj k spôsobu ich zistenia, má žalobca ako účastník konania právo sa vyjadriť a môže navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Obsah vykonaných dôkazov tvorí rámec zistených skutočností. Len ich vyhodnotením jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach môže orgán verejnej správy dospieť ku skutkovým zisteniam, na základe ktorých po ich právnom posúdení, rozhodne. Záväzným podkladom (skutkovým zistením), ktoré hodnoteniu orgánu verejnej správy nepodlieha, môže
byť len právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy, vydané v príslušnom konaní so zachovaním všetkých prislúchajúcich procesných práv žalobcu ako jeho účastníka o spornej otázke, ktorý však v preskúmavanej veci nebol predložený, a preto bolo povinnosťou tak prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného, podrobiť jednotlivé zistenia z administratívnej kontroly svojmu vlastnému posúdeniu, či išlo vo vzťahu k tvrdenému neoprávnenému použitiu finančných prostriedkov žalobcom v rozsahu „neuznaných výdavkov" (spolu vo výške 32.274,29 €) o správne zistenia, s ktorými sa mohol stotožniť. Použitie NFP neoprávnene je porušením podmienok Zmluvy, ktoré sa žalobca zaviazal dodržiavať, a teda podľa prezentovanej správnej úvahy (preskúmanie tvrdeného porušenia podmienok Zmluvy) je predmetom preskúmavaného administratívneho konania. Preskúmanie tvrdeného porušenia Zmluvy musí mať vecný, nielen formálny obsah, ako tomu bolo v preskúmavanej veci. Inak by nebol naplnený účel správneho konania (§ 3 Správneho poriadku). Keďže orgány verejnej správy sa spornou otázkou „oprávnenosti" použitia finančných prostriedkov poskytnutých formou zálohovej platby nezaoberali, ich rozhodnutia neobsahujú argumentáciu nevyhnutnú pre posúdenie ich vecnej správnosti. To znamená, že orgány verejnej správy svoje rozhodnutia založili na skutkovom tvrdení, ktorého pravdivosť neskúmali (nehodnotili jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi), a teda nezistili presne a úplne skutočný stav veci. Správny súd preto námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý bol podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) považoval za dôvodnú.
53. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že v rámci konania (vyjadrenie z 18.11.2017) uplatnil námietku premlčania a žalovaný sa s ňou vôbec nevysporial. Táto námietka je nedôvodná. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobca namietal premlčanie počas administratívneho konania a to konkrétne v písomnom vyjadrení z 08.11.2017, argumentujúc uplynutím 4 ročnej lehoty stanovenej v ustanoveniach Obchodného zákonníka. K tejto námietke sa vyjadril prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia (str. 8) s tým, že počítanie premlčacej lehoty sa v predmetnom prípade riadi ustanoveniami osobitného predpisu - zák. č. 523/2004 Z.z. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle § 31 ods. 14 cit. zák. č. 523/2004 Z.z. odvod (penále a pokutu) za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do 5 rokov od preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Z obsahu odvolania žalobcu podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy je zrejmé, že žalobca k argumentácii prvostupňového orgánu verejnej správy o počítaní premlčacej lehoty podľa osobitného predpisu neuviedol žiadnu argumentáciu, t.j. vo vzťahu k otázke premlčania v odvolaní nevzniesol žiadnu odvolaciu námietku, a preto skutočnosť, že žalovaný sa v odôvodnení druhostupňového (odvolacieho) rozhodnutia s námietkou premlčania nevysporiadal, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a nespôsobuje ani jeho nepreskúmateľnosť. Z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že žalovaný bol povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a pokiaľ nejaká námietka (v tomto prípade námietka premlčania) v odvolaní nebola žalobcom uplatnená, odôvodnenie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, keďže žalovaný nemal povinnosť sa s takouto (neexistujúcou) námietkou vysporiadať. Napokon, žalobca ani v žalobe námietku premlčania (uplynutia lehoty na uloženie odvodu) neuplatnil a pokiaľ tak urobil na pojednávaní, kde tvrdil, že posúdenie premlčacej lehoty (najmä otázka začatia jej plynutia, tak ako to uviedol žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe) je nesprávne, správny súd k takejto po uplynutí lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP uplatnenej námietke nemohol prihliadnuť s poukazom na § 134 ods. 1 SSP. Táto námietka navyše nebola uplatnená vo vzťahu k argumentácii žalovaného uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ale smerovala k argumentácii žalovaného uvedenej v jeho písomnom vyjadrení k žalobe.
54. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu, že neboli preukázané definičné znaky pojmu „nezrovnalosť". Táto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal (str. 9 napadnutého rozhodnutia) s poukazom na definíciu „nezrovnalosti" tak, ako vyplýva z Nariadenia Rady ES č. 2988/95 z 18.12.1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neoznačil konkrétne nariadenie, nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
55. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Banskej Bystrici (týkajúcu sa skutkovo obdobných vecí), najmä na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/27/2018 zo dňa 18.07.2018, predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré boli rovnako odôvodnené a podľa žalobcu aj v tomto preskúmavacom konaní prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného vykazujú rovnaké
vady (zmätočnosť, neurčitosť a nepreskúmateľnosť), ktoré boli súdom identifikované v konaní č. 23S/27/2018, pričom výrok prvostupňového rozhodnutia podľa žalobcu rovnako neobsahuje popis skutku, t.j. akým konkrétnym konaním mal žalobca naplniť skutkovú podstatu § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. Správny súd k tomu uvádza, že ním označený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/27/2018 nie je v preskúmavanom prípade aplikovateľný, keďže v označenom konaní bolo rozhodnutie žalovaného zrušené pre nedostatky výroku napadnutého rozhodnutia s odôvodnením, že správny súd považoval rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie vo veciach správneho trestania, v ktorých je potrebné vymedziť vo výroku presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Ostatnými námietkami sa správny súd v označenom konaní nezaoberal. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že na rozdiel od doterajšej rozhodovacej činnosti senátu tunajšieho správneho súdu č. 23S, ako i senátu 24S (konkrétne vo veci 24S/127/2018 z 23.05.2019), konanie žalobcu vymedzené v preskúmavanej veci nekvalifikuje ako „iný správny delikt", preto normatívne nie je za iný správny delikt označený. Pri jeho preskúmavaní preto ani správny súd nepostupoval podľa § 194 a nasl. SSP, týkajúcich sa správnych žalôb vo veciach správneho trestania, považujúc podanú žalobu za všeobecnú správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, keď ani žalobca podanú žalobu neoznačil za žalobu vo veciach správneho trestania (§ 182 ods. 1 písm. a/ SSP). Povaha konania pred správnym súdom nie je daná charakterom preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale označením žaloby a žalobnými dôvodmi. Správnym trestaním je v zmysle § 194 ods. 1 SSP rozhodovanie o priestupku, správnom delikte alebo sankcii za iné protiprávne konanie. Porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami je nesporne protiprávne konanie, ktorým je dotknutý záujem na účelnom, hospodárnom a efektívnom poskytovaní a používaní verejných prostriedkov. Za porušenie finančnej disciplíny spočívajúce v použití verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia s následkom vyššieho čerpania verejných prostriedkov možno v rámci vyvodzovania zodpovednosti uložiť v zmysle § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. povinnosť odvodu takto čerpaných verejných finančných prostriedkov do príslušného rozpočtu verejnej správy, účelom ktorého je reparácia - náprava nezákonného stavu, čo bolo aj predmetom preskúmavaného rozhodnutia. Okrem uvedeného zák. č. 523/2004 Z.z. v § 31 ods. 16 predpokladá aj uloženie sankcie za porušenie finančnej disciplíny za splnenia podmienky, že porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a/ až i/ je aj porušením povinností ustanovených osobitným predpisom a aj v § 32 umožňuje uložiť subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona pokutu (sankciu), a to až do výšky 40.000,- Eur. Jej účel je preventívno-represívny, t.j. odradiť subjekt, ktorý sa protiprávneho konania dopustil, od protiprávneho konania v budúcnosti a jeho potrestanie. Preskúmavaným rozhodnutím nebolo rozhodnuté o uložení sankcie podľa § 32 zák. č. 523/2004 Z.z., teda žalobca nebol za porušenie finančnej disciplíny potrestaný. Bola mu len uložená povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ktoré použil nad rámec oprávnenia, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom na základe dohodnutých zmluvných podmienok, čím do jeho vlastnej majetkovej sféry nebolo zasiahnuté, a preto nebolo možné považovať preskúmavané rozhodnutie za výsledok správneho trestania. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Nariadenie Rady ES č. 2988/95 z 18.12.1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len „Nariadenie"), z ktorého vyplýva, že „nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene Spoločenstiev, alebo neoprávnenou výdajovou položkou (1. hlava čl. 1 bod 2)". Z 2. hlavy tohto Nariadenia s názvom „Správne opatrenia a sankcie" z čl. 4 bod 1 vyplýva, že je „všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme: - povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy". Podľa bodu 4 tohto článku „Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty". Z uvedeného vyplýva, že aj v zmysle tohto Nariadenia sa povinnosť odvodu neoprávnene čerpaných verejných prostriedkov výslovne nepovažuje za sankciu, keď inak v 2. hlave, čl. 5 tohto Nariadenia je upravená možnosť uloženia správnej sankcie v rôznej forme pre úmyselnú nezrovnalosť, alebo nezrovnalosť spôsobenú nedbanlivosťou.
56. Námietku nezákonnosti spočívajúcu v tvrdenom nedostatku zákonných náležitostí rozhodnutia, pretože podľa žalobcu výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje popis skutku, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Požiadavky na výrok rozhodnutia sú upravené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku tak, že musí obsahovať rozhodnutie vo veci s uvedením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Pretože sa ním rozhoduje o právach a povinnostiach alebo právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb, musí byť výrok konkrétny a zrozumiteľný. To, či výrok rozhodnutia má zákonom požadované náležitosti, t.j. či obsahuje rozhodnutie vo veci, závisí od predmetu konania. V
preskúmavanej veci bolo vydané rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny. V rámci nakladania s verejnými prostriedkami (§ 2, § 19 ods. 1 zák. č. 523/2004 Z.z.), sú fyzické a právnické osoby, ktorým sa poskytujú a subjekty verejnej správy povinné zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia (§ 19 ods. 3, 6 cit. zákona). Porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čím dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov (§ 31 ods. 1 písm. b/ cit. zákona). Za zistené porušenie finančnej disciplíny sa podľa § 31 ods. 4 cit. zákona ukladá odvod zodpovedajúci výške porušenia finančnej disciplíny a pre prípad omeškania s jeho úhradou aj penále vo výške 0,1 % denne, ktoré možno za to isté porušenie finančnej disciplíny uložiť len jeden raz. Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutnou náležitosťou výroku rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny je popis skutku s takou špecifikáciou, ktorá vylúči jeho zameniteľnosť s iným skutkom, čím sa zabráni prípadnému opakovanému uloženiu odvodu vo výške porušenia finančnej disciplíny. V preskúmavanej veci obsahuje výrok rozhodnutia rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, a z výroku vyplýva, že žalobca časť zálohových platieb poskytnutých na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711013010401 zo dňa 24.02.2009 v znení Dodatku č. 01 zo dňa 20.03.2009 a Dodatku č. 02 zo dňa 24.02.2010 použil nad rámec oprávnenia určeného čl. 2 ods. 2.4., čl. 3 ods. 3.3. cit. zmluvy, ktorý príspevok mu bol poskytnutý za účelom spolufinancovania Projektu č. 27110230104, názov projektu: Vzdelávanie multiplikačných pracovníkov - na realizáciu aktivít Projektu s termínom ukončenia do 03/2010, čo vyplynulo z administratívnych kontrol označených Žiadostí žalobcu o zúčtovanie zálohových platieb, čím porušil finančnú disciplínu spôsobom predpokladaným podľa § 31 ods. 1 písm. b/ cit. zákona. Konkrétne bola vyjadrená aj výška neoprávnene použitých finančných prostriedkov na daný projekt sumou 33.274,29 €. Žalobca v žalobe nenamietal neuvedenie iných skutočností konkretizujúcich konanie žalobcu (skutok), a teda rozhodnutie resp. jeho výrok nezrozumiteľnosťou, neurčitosťou, ani nedostatkom konkrétnych náležitostí netrpí. Výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy obsahuje dostatočný popis skutočností rozhodných pre posúdenie, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu finančnej disciplíny.
57. Pokiaľ žalobca v bode IX. žaloby poukazuje na argumentáciu žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na poskytnutie platby vo výške, akú požadoval v žiadostiach a tento jeho záver nemá oporu v Zmluve, pričom následne prezentuje svoj názor, že predložením úplnej a správnej žiadosti mu vznikol nárok na zálohovú platbu, takto formulovaná žalobná námietka predstavuje len polemiku žalobcu s názorom vysloveným žalovaným, keďže žalobca konkrétne neuviedol, v čom sa žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy mýli vo svojej úvahe a takáto námietka je len vyjadrením nesúhlasu žalobcu, ktorý bez konkrétnej vecnej argumentácie nepostačuje pre záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, táto námietka je rovnako nedôvodná, pretože jednak je nekonkrétna a jednak nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý otázku nároku žalobcu na poskytnutie platby odôvodnil na str. 9 (vyjadrenie k bodu 6/).
58. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. e/ SSP v spojení s §191 ods.3 písm. a) SSP. Ostatné žalobcom uplatnené námietky nezákonnosti rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.
59. Orgán verejnej správy v ďalšom konaní na základe predložených dokladov a po ich vyhodnotení jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, resp. po doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu a pri zachovaní práv žalobcu posúdi oprávnenosť žalobcom predložených výdavkov uplatnených v žiadostiach o zúčtovanie, t.j. otázku ich čerpania, resp. nečerpania nad rámec oprávnenia podľa podmienok upravených Zmluvou. Povinnosť odvodu možno žalobcovi uložiť len v prípade, ak bude nesporne preukázané, že sa dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1, písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z., a teda že čerpal verejné prostriedky nad rámec oprávnenia.
60. Pre úplnosť správny súd uvádza, že na námietky nezákonnosti, ktoré neboli uplatnené v žalobe, resp. boli dopĺňané, už nemohol prihliadnuť z dôvodu, že boli uplatnené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby (§ 134 ods.1 SSP v spojení s § 181 ods.1 SSP).
61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
62. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.