Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/70/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 10.9.2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Mazúcha a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Adriany Gallovej, prejednal odvolanie obžalovanej F. Q. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. z 15.6.2020 a takto

rozhodol:

1. Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. z 15.6.2020 v časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovanej F. Q..

2. Na základe obžalovanú F. Q., rod. G., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., V. I XXXX/X, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

o d s u d z u j e :

Podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. z 26.10.2018, právoplatný 26.10.2018, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok uznal obžalovanú F. Q. vinnú z prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (bod 2) a z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (bod 3 spoločne s obžalovanou M. N.) na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Za to obžalovanej F. Q. podľa § 219 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. h), m) Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. z 26.10.2018, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa súd uložil obžalovanej M. N. (spoluobžalovanej F. Q.) povinnosť zaplatiť poškodenej M. S. škodu vo výške 50,- EUR.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná F. Q. odvolanie do výroku o vine aj výroku o treste, a to ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní. V písomnom odôvodnení odvolania uviedla, že bola odsúdená za trestný čin, ktorý ani nespáchala. Zároveň nesúhlasila s výškou trestu. Obhajca v odôvodnení odvolania uviedol, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná z prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a že je nevinná z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Obžalovaná poukázala na svoju výpoveď, že bankomatovú kartu na výber peňazí z bankomatu jej dala spoluobžalovaná N.. Požiadala ju, aby z bankomatu vybrala finančnú hotovosť 80,- EUR. N. jej však uviedla nesprávny PIN, a preto sa výber z bankomatu neuskutočnil. Výpoveď spoluobžalovanej N. na hlavnom pojednávaní, ktorou ju mala usvedčovať, označila za neurčitú a nezrozumiteľnú. Poukázala aj na to, že N. podľa jej vlastnej výpovede „mal sprevádzať nejaký duch v jej myslení a počínaní." Z týchto dôvodov jej vina zo spáchania prečinu podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. nebola preukázaná a súd ju mal v tomto bode s poukazom na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaná podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, ale nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd v konaní postupoval podľa príslušných ustanovení . Objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech pri zachovaní možnosti uplatnenia jej práv na obhajobu a náležite zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a presvedčivo i výstižne vysvetlil, ako dospel na ich základe k záveru o vine obžalovanej. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o vinu obžalovanej, je podrobné a zrozumiteľné, krajský súd v zásade na toto odôvodnenie odkazuje.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a utvárajú ucelenú reťaz priamych i nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochýb možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutky tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

Obžalovaná F. Q. je zo žalovaných trestných činov usvedčovaná najmä výpoveďami spoluobžalovanej M. N., poškodenej M. S., svedkyne N. L., znalca MUDr. Kollára, zápisnicou o obhliadke miesta činu a fotodokumentáciou. Obžalovaná F. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že použila platobnú kartu, bránila sa len tým, že nevedela, že je odcudzená. Spoluobžalovaná N. však vypovedala, že bankomatovú kartu z kabelky poškodenej vybrala práve Q.. Išla s ňou do bankomatu, skúšala ju, ale nič nevybrala. Potom jej kartu dala a povedala, aby ju aj s peňaženkou zahodila, čo urobila. V súlade s výpoveďou spoluobžalovanej M. N. bol aj obsah zápisnice o obhliadke miesta činu. Spoluobžalovaná N. označila čierny kontajner pri autobusovej stanici, v ktorom sa nachádzala čierna dámska koženková peňaženka s viacerými dokladmi poškodenej M. S.. K namietanému obsahu výpovede spoluobžalovanej

N. nadriadený súd poukazuje aj na výsledky znaleckého skúmania znalca MUDr. Kollára z odvetvia psychiatrie. Podľa týchto záverov N. netrpela v čase vyšetrovaných skutkov ani v súčasnosti vážnou duševnou poruchou alebo chorobou. Znalec v čase vyšetrenia u nej iba konštatoval simuláciu (vedomé predstieranie) vážnej duševnej poruchy. Jej rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli zachované. Vzhľadom na svoj zdravotný stav bola N. schopná naplánovať a spáchať trestné činy, ktoré sa jej kládli za vinu. Chápe zmysel trestného konania. Znalec taktiež u obžalovanej F. Q. dospel k záveru, že v čase stíhaných skutkov mala zachované ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti a je schopná chápať zmysel trestného konania. Obžalovaná F. Q. v čase znaleckého vyšetrenia tiež simulovala duševnú chorobu. Q. sama vypovedala, že spoluobžalovaná jej dala finančné prostriedky, aby kúpila cigarety a nejaké jedlo. N. k tomu vypovedala, že aj obžalovaná Q. hľadala v kabelke poškodenej peniaze. Už predtým sa dohodli, že pôjdu do Ružomberka. Poškodená S. vypovedala, že keď v Ružomberku nastupovala do vlaku, tlačili sa na ňu nejaké ženy. Sprievodkyňa jej potom neskôr povedala, že sa na ňu tlačili nejaké dve ženy, ktoré sa jej pýtali, či ten vlak ide od Liptovského Mikuláša. Nakoniec však tie dve ženy do vlaku nenastúpili. Svedkyňa L. vypovedala, že na nástupišti si všimla dve ženy rómskeho pôvodu. Obidve ženy sa jej pýtali, či ide vlak do Liptovského Mikuláša, do vlaku však nenastúpili. Vo vlaku prišla za ňou poškodená a povedala, že bola okradnutá. Z kabelky jej zmizla peňaženka, ihneď jej napadlo, že ju mohli okradnúť tie dve ženy počas nastupovania do vlaku.

Všetky tieto vykonané dôkazy do seba vzájomne zapadali, dopĺňali sa a utvárali ucelenú reťaz priamych aj nepriamych dôkazov, z ktorých aj podľa názoru krajského súdu bolo preukázané, že obžalovaná F. Q. sa dopustila skutkov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky obžalovanej F. Q. nie sú dôvodné. Znaleckým skúmaním z odvetvia psychiatrie bolo preukázané, že spoluobžalovaná M. N., ktorá usvedčovala obžalovanú F. Q. zo spáchania stíhanej trestnej činnosti, netrpela ani netrpí žiadnou duševnou chorobou, či poruchou. Obžalovaná N. takúto duševnú poruchu iba simulovala. Na použitej bankomatovej karte sa nachádzalo meno a priezvisko poškodenej. Výpoveď obžalovanej F. Q. o tom, že jej spoluobžalovaná dala svoju vlastnú bankomatovú kartu je aj z tohto dôvodu nevierohodná. V prípade, že by jej spoluobžalovaná dávala svoju vlastnú platobnú kartu alebo finančné prostriedky, tak by peňaženka, ktorej boli tieto veci obsahom, neskončila v čiernom plastovom kontajneri. Pokiaľ tam však pri obhliadke miesta činu bola nájdená, tak táto skutočnosť dodáva dôveryhodnosť výpovedi spoluobžalovanej M. N.. Podľa výpovede znalca z odvetvia psychiatrie sa navyše v písomných podkladoch nenachádzal žiadny údaj o tom, že by mali v predmetný deň obžalované alebo jedna z nich navštíviť nejakú ambulanciu psychiatra v Ružomberku.

Okresný súd skutok v bode 2/ správne kvalifikoval ako prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v bode 3/ ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Obžalovaná konala v priamom úmysle tak, ako je to uvedené v ustanovení § 15 písm. a) Tr. zák.

Prvostupňový súd obžalovanej F. Q. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne a obžalovanú podľa Tr. zák. zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd v odôvodnení rozsudku podľa vyložil akými právnymi úvahami sa spravoval pri ukladaní súhrnného trestu obžalovanej. Okresný súd správne aplikoval dve priťažujúce okolnosti podľa , Tr. zák., spáchanie viacerých trestných činov a predchádzajúce odsúdenie, pričom trest uložil na spodnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby podľa Tr. zák. (trestná sadzba od 28 mesiacov do 5 rokov). Vzhľadom na 14 záznamov v registri trestov obžalovanej, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť obdobného charakteru, nadriadený súd považuje tento trest uložený na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby skôr za mierny. Prokurátor však proti výroku o treste nepodal odvolanie, a preto v odvolacom konaní nebolo možné ukladať prísnejší trest odňatia slobody. Podľa v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného. Okresný súd správne podľa Tr. zák. zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. z 26.10.2018, vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, pretože obžalovaná sa skutkov, z ktorých bola uznaná vinnou dopustila dňa 16.4.2018, teda predtým, ako jej bol s účinkami spojenými s vyhlásením rozsudku doručený trestný rozkaz v tejto veci ( Tr. zák., ).

Okresný súd obžalovanú F. Q. postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody správne zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaná v posledným desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Preskúmaním napadnutého výroku o treste odňatia slobody však nadriadený súd zistil, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu nepostupoval správne, keď aplikoval aj ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. (správne mal použiť ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák.). Súhrnný trest sa totiž podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ukladá páchateľovi za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Zásady na uloženie úhrnného trestu sú uvedené v § 41 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. Ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. sa aplikuje iba v prípade, ak súd ukladá súhrnný trest za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami. Len v tom prípade sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich o najprísnejšie trestného o 1/3. Obžalovaná sa v posudzovanej veci, ako aj vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. dopustila iba prečinov (teda ani jeden skutok nebol zločinom), a preto súd mal postupovať pri ukladaní trestu odňatia slobody len podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák.

S ohľadom na uvedený formálny nedostatok odvolací súd napadnutý rozsudok podľa , zrušil v časti výroku o treste a jeho spôsobu a na základe podľa , ods. 1, , , , , Tr. zák. obžalovanej uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon podľa Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom zároveň podľa Tr. zák. zrušil aj výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. z 26.10.2018, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce a vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.