Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-48-2020.pdf
PDF · 72.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/48/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti odsúdenému P. C., nar. dňa XX.XX.XXXX v L., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 11.03.2020, č. k. 31Nt/1/2020-14, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.09.2020 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. C. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 11.03.2020, č. k. 31Nt/1/2020-14 rozhodol tak, že podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamieta návrh odsúdeného P. C. na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galante pod sp. zn. 1T/63/2015.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že skutočnosť o uložení trestu rozhodnutím Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/48/2016 bola súdu známa a zohľadnená už v pôvodnom konaní, nejedná sa teda o novú skutočnosť, zakladajúcu dôvod obnovy konania.
Proti uzneseniu Okresného súdu Galanta podal priamo na verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 04.06.2020, doručeným okresnému súdu dňa 09.06.2020. V sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie nie je riadne odôvodnené a je nesprávne, pokiaľ ide o právne zhodnotenie veci, pričom došlo k porušeniu zásad konania. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 1T/63/2015 bol uznaný vinným v bode l zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. l písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. l písm. d) Trestného zákona a v bode 2 z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. l, ods.2 písm. a) písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený za skutky v bode l úhrnný a súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na 4 roky a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 3 roky, pri zrušení výrokov o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta, zo dňa 10.06.2014, sp. zn. 2T/83/2014 a trestného rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 11.05.2015, sp. zn. 0T/106/2015, v bode 2 súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na 18 mesiacov a trest prepadnutia veci, pri zrušení výroku o treste rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27.04.2016, sp. zn. 1T/48/2016. Na základe odvolania prokurátora a aj obžalovaného bol predmetný rozsudok uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.09.2018, sp. zn. 5To/56/2018 zrušený vo výrokoch o treste. Následne rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 1T/63/2015 bol odsúdenému uložený za skutok v bode 1 súhrnný trest odňatia slobody na 5 rokov a 6 mesiacov a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 2 roky, pri zrušení výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 10.06.2014, sp. zn. 2T/83/2014 a v bode 2 súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na 16 mesiacov a trest prepadnutia veci, pri zrušení výroku o treste rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11.05.2015, sp. zn. 0T/106/2015.
V sťažnosti odsúdený ďalej poukázal na znenie ustanovenia § 42 Trestného zákona a dospel k záveru, že výklad ustanovenia v intenciách Krajského súdu v Trnave je účelový, a teda z citovaných zákonných ustanovení nevyplýva, že viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ medzi prvým a posledným z nich nebol vyhlásený, súdom prvého stupňa, odsudzujúci rozsudok za nejaký trestný čin. Odsúdený má zato, že takýmto spôsobom boli pre právnu otázku krátené jeho práva a jeho postavenie sa zhoršilo, nakoľko v konečnom dôsledku je trest uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 30.01.2019, sp. zn. lT/63/2015 v bodoch l a v bodoch 2 prísnejší, ako bol v pôvodnom zrušenom rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 1T/63/2015. Uvedeným spôsobom potom rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 1T/63/2015 nijako nereflektuje už skutočnosť, že odsúdený vykonal trest odňatia slobody v trvaní 1 roka (pôvodne uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T/48/2016). Táto skutočnosť je bezpochyby v neprospech odsúdeného. Odsúdený navrhol, aby krajský súd v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Galanta a podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku povolil obnovu konania vo veci Okresného súdu Galanta vedenú pod sp. zn. 1T/63/2015, a zároveň podľa § 400 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 1T/63/2015.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
Po preskúmaní spisového materiálu si krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu osvojil (aj keď ide o veľmi stručné odôvodnenie). Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd dospel k správnym právnym záverom.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Sťažnostný súd v tejto súvislosti dáva odsúdenému do pozornosti, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe, a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Tieto však v danom prípade zistené neboli.
Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie taká skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom, ak by v dôsledku tohto dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede svedka, predmetom hodnotenia súdu musí byť aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazov.
V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto
zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne (t. j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené. Takýto stav však v predmetnej veci nenastal.
Po preskúmaní spisového materiálu a sťažnosti odsúdeného teda sťažnostný súd dospel k záveru, že podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku neboli splnené, a preto okresný súd správne návrh odsúdeného P. C. na povolenie obnovy konania zamietol. Navyše sťažnostný súd uvádza, že odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Z námietok odsúdeného je zrejmé, že tento nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu a domáha sa uloženia iného trestu ako mu bol uložený rozsudkom súdu I. stupňa (po vrátení veci). Nesúhlas odsúdeného s uložením trestu nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. Navyše neuniklo pozornosti sťažnostnému súdu, že odsúdený proti rozsudku, s ktorým teraz nesúhlasí, opravný prostriedok nepodal.
Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného P. C. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.