Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Ek-402-2020.pdf
PDF · 91.47 KB
Case nature
Subarea
12Ek/402/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Q. J.T., Z.: X.X.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX K., proti povinnému: D. J., Z.: XX.X.XXXX, B. XXX/X, XXX XX K., právne zast.: AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., IČO: 50 157 892, so sídlom: Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, o vymoženie výživného s príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 125 Eur v zmysle § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť zaplatiť povinnému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s rozhodnutím o návrhu povinného na čiastočné zastavenie exekúcie vo výške 45,41 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.02.2020 domáhala od povinného D. J., Z.: XX.X.XXXX, B. XXX/X, XXX XX K. (ďalej ako „povinný“) vymoženia zameškaného výživného vo výške 520 Eur za obdobie od 01.07.2018 do 31.08.2019 na základe exekučného titulu - Okresného súdu Martin zo dňa 23.07.2018 sp. zn. 23P/185/2017, ktorý vo výroku o výživnom nadobudol vykonateľnosť dňa 31.08.2018 (ďalej tiež ako „exekučný titul“).
2. Súd na základe Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 28.02.2020 Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 12Ek/402/2020 IČS: 6120244062, ECLI: ECLI:SK:OSBB: 2020:6120244062.1 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimír Zachar, Exekútorský úrad so sídlom Poľná 31/23, 03401 Ružomberok (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Povinnému bolo Upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie č. 193EX/127/20 zo dňa 17.03.2020 (ďalej len „Upovedomenie o začatí exekúcie“) doručené dňa 20.03.2020.
4. Súdny exekútor podal Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.04.2020 Podanie k spisu - Predloženie návrhu účastníka konania na čiastočné zastavenie exekúcie zo dňa 30.03.2020 (ďalej ako „Návrh na zastavenie exekúcie“) spolu s Vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.04.2020 (ďalej ako „Vyjadrenie oprávneného“).
5. Povinný podaný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že si povinnosti vyplývajúce povinnému z exekučného titulu vo vzťahu k zameškanému výživnému plnil, pričom ako dôkaz o svojom tvrdení pripojil povinný k návrhu na zastavenie exekúcie doklady preukazujúce úhrady výživného v prospech matky vtedy maloletej oprávnenej v období júl/2018 až august/2019 vo výške 1230 eur. Na výživné
v časti 45 Eur preto podľa názoru povinného nemá oprávnená nárok za obdobie 07/2018 vzhľadom na to, že výrok exekučného titulu o výživnom nadobudol vykonateľnosť dňa 31.08.2018. Ďalej hoci je vyživovacia povinnosť zákonnou povinnosťou, povinný nebol povinný platiť alikvotnú časť mesiaca 8/2018 vo výške 64,50 Eur vzhľadom na doručenie rozsudku o výživnom dňa 15.08.2018 t. j. 125 Eur/31 dní v mesiaci august 2018 x 16 dní v mesiaci august 2018, za ktoré bol povinný povinný platiť výživné. Zároveň má povinný za to, že oprávnená nemá nárok na zaplatenie alikvotnej časti mesiaca jún/2019 nasledujúcej po vykonaní záverečnej skúšky oprávnenou, a na zaplatenie výživného za mesiace júl/2019 a august/2019 vo výške 250 Eur v súčte, keďže plnoletá oprávnená úspešne ukončila stredoškolské štúdium v mesiaci jún 2019, ktorým zložením záverečnej skúšky v mesiaci jún/2019 boli splnené zákonné predpoklady na zrušenie vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov povinný žiada zastaviť exekúciu v časti minimálne 355,50 Eur.
6. Oprávnená podaným Vyjadrením oprávneného nesúhlasí so zastavením exekúcie z toho dôvodu, že povinný neuhrádzal výživné v plnej výške. Podaným vyjadrením oprávnená poukázala na poštové poukazy povinného preukazujúce úhrady výživného od mesiaca 8/2018 do mesiaca 12/2018 vo výške spolu 480 Eur, pričom vyživovacia povinnosť bola v celkovej výške 750 Eur a povinnému vznikol nedoplatok vo výške 270 Eur. Oprávnená ďalej poukázala na skutočnosť, že aj keď je toho času exekučný titul právoplatný a vykonateľný a povinnému naďalej plynie povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť po skončení školy, oprávnená si uplatnila nárok na výživné len v rozsahu dvoch mesiacov júl 2019 a august 2019 nasledujúcich po skončení štúdia vo výške 250 Eur v súčte. Na základe všetkých uvedených skutočnosti má oprávnená za to, že povinnému vznikol nedoplatok na výživnom v celkovej výške 520 Eur a žiada o zamietnutie Návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu.
7. Súdny exekútor sa v podanom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nevyjadril.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2,3 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
19. K uvedenému súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (Rozsudok Najvyššieho súdu č.k. 5 Cdo/217/2010 zo dňa 26.01.2012) vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samy sa živiť. Súd rozhodne o vyživovacej povinnosti iba vtedy, pokiaľ ju rodičia neplnia dobrovoľne alebo sa nedohodnú na jej plnení. Preto je potrebné, aby súd, ktorý rozhodol o výživnom dieťaťa, vždy stanovil začiatok plnenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, a to ku dňu, kedy rodič prestal dobrovoľne plniť. Tým súd však vyživovaciu povinnosť nezakladá, pretože tá vzniká zo zákona, ale iba ju deklaruje; povinnosť plniť výživné odo dňa, od ktorého rodič prestal dobrovoľne plniť. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, ktoré sa zabezpečuje samostatne výrokom súdu. Pri určovaní výšky výživného a začiatku plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu prihliadne na dobrovoľne uskutočnené plnenie. V exekučnom konaní je však situácia diametrálne odlišná. Úlohou exekučného konania je zabezpečiť nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia aj proti vôli povinného. Je na povinnom, aby predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie a ozrejmil súdu všetky skutočnosti ku dňu podania tohto návrhu, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, a pre exekučné konanie, a samotnú exekúciu vedenú u povereného súdneho exekútora sú relevantné plnenia až po vykonateľnosti exekučného titulu podľa jeho výrokov.
20. Súd po preskúmaní obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že je potrebné návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti vyhovieť. V danej veci sa exekučné konanie začalo návrhom oprávnenej na vykonanie exekúcie, ktorá žiadala vymôcť od povinného sumu zmeškaného výživného vo výške 520 Eur na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V zmysle exekučného titulu bol povinný zaviazaný uhrádzať oprávnenej výživné vo výške 125 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Exekučný titul v uvedenej časti nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.8.2018. Nie je preto pravdivé vyjadrenie oprávnenej o splatnosti výživného za mesiac august/2018 do 15.07.2018 vzhľadom na vykonateľnosť exekučného titulu a je potrebné prisvedčiť názoru povinného, podľa ktorého oprávnená nemá nárok na výživné za mesiac júl/2018 vo výške 125 Eur. Pre úplnosť súd dodáva, že slovným spojeným na mesiac vopred vo výroku o priznanom výživnom sa označuje daný, konkrétny mesiac, ktorý prebieha a ešte neskončil. „Z citovaného ustanovenia zákona o rodine vyplýva, že určenie výživného sa viaže na opakujúce sa mesačné plnenia. Výživné sa poskytuje vopred. Jeho zmyslom je zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci, preto nie je žiadúce,
aby oprávnený úveroval povinného, ktorý by mu až v nasledujúcom mesiaci jeho platbu kompenzoval. Deň splatnosti výživného preto v danom mesiaci by mal byť stanovený čo najskôr, aby oprávnený stihol svoje potreby v predstihu uspokojiť. Pokiaľ je súdom uložená povinnosť prispievať na výživu vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, znamená to, že výživné na daný mesiac je potrebné uhradiť vopred vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, to znamená, že napríklad výživné za mesiac september je odporca povinný zaplatiť vopred, t. j. najneskôr do 15. septembra, za mesiac október vopred najneskôr do 15. októbra. Bremeno zabezpečenia finančných prostriedkov zaťažuje odporcu, ako povinnú osobu, preto pri určení výživného sa neprihliada ani na výplatný termín zamestnávateľa. Nie je správny názor odvolateľa (navrhovateľa) uvedený v odvolaní, že „v júni 2014 by mal odporca uhradiť výživné za mesiac júl 2014“. Zmyslom zákonnej úpravy výživného platiť výživné v pravidelných opakujúcich sa sumách zročných vždy na mesiac dopredu spočíva v uložení povinnosti podľa rozsudku okresného súdu do 15. dňa kalendárneho mesiaca zaplatiť výživné vopred na daný mesiac. Znamená to, že výživné za jún 2014 odporca mal uhradiť do 15. júna 2014 a výživné za júl 2014 mal uhradiť do 15. júla 2014.“ (Rozsudok KS BB. Sp. Zn. 15Co/604/2014, zo dňa 11. 03. 2015).
21. Vychádzajúc z vyššie citovaného súdneho rozhodnutia, nie je správne ani tvrdenie povinného o nároku oprávnenej na náhradu zameškaného výživného v jeho alikvotnej časti za mesiac august 2018. Výrok exekučného titulu o splatnosti výživného do 15. dňa v mesiaci vopred určuje, že splatnosť výživného za daný mesiac, v namietanom prípade august/2018, nastáva do 15. dňa mesiaca august 2018 a teda povinný bol povinný výživné vo výške 125 Eur zaplatiť do 15.08.2018 za mesiac august/2018, a nie v jeho alikvotnej časti tak, ako to povinný uviedol v podanom návrhu na zastavenie exekúcie.
22. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie namietal taktiež oprávnenou uplatnené zameškané výživné za mesiace júl/2019 a august/2019 v súčte vo výške 250 Eur a alikvotnú časť mesiaca jún/2019, keďže plnoletá oprávnená úspešne ukončila stredoškolské štúdium v mesiaci jún/2019, ktorým ukončením štúdia boli splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti.
23. K uvedenému vyjadreniu povinného súd konštatuje, že ukončenie stredoškolského štúdia oprávnenej samo o sebe nezakladá dôvod pre neplnenie si vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. V prejednávanom prípade bolo výživné určené exekučným titulom - Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/185/2017 zo dňa 23.07.2018. V súlade s § 78 ods. 1 ZoR, zrušenie výživného určeného súdnym rozhodnutím nenastáva splnením zákonných predpokladov pre jeho zrušenie per se, avšak je potrebné zrušiť ho podaním návrhu na zrušenie výživného. Po preskúmaní obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdu nevyplynula skutočnosť, že by zo strany povinného došlo k podaniu návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti.
24. Súd má na základe opätovného preskúmania návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, preskúmania návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s jeho prílohami a vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie za preukázané, že povinný bol povinný za rok 2018 uhradiť výživné vo výške 625 Eur /august 2018 - december 2018 po 125 eur za každý mesiac/, a za rok 2019 uhradiť výživné vo výške 1000 Eur /január 2019 - august 2019 po 125 eur za každý mesiac/ dohromady výživné v súčte 1625 Eur. Povinný súdu preukázal úhrady výživného v rozhodnom období vo výške 1230 Eur. Súd preto konštatuje, že napriek dôvodnosti návrhu na vykonanie exekúcie oprávnená neuviedla sumu zameškaného výživného v správnej výške, čo vyplýva z povinným predložených listinných dôkazov o realizovaných úhradách výživného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol naplnený jeden zo zákonných dôvodov pre zastavenie exekúcie súdom a súd v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 125 Eur zastavuje.
25. Podľa ust. § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
27. Podľa § 199e prvej vety Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
28. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška o odmenách advokátov“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
29. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky o odmenách advokátov, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
30. Povinný si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 47,80 Eur, ktoré vyčíslil ako nárok zo sumy 355 Eur § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), ods. 2 písm. c), vyhlášky o odmenách advokátov za dva úkony právnej pomoci - príprava, prevzatie, 1. Porada: 13,28 Eur, RP 10,62 Eur, písomné podanie vo veci samej: 13,28 Eur, RP: 10,62 Eur.
31. „O náhrade trov povinného (o nároku trov aj o výške) súd rozhodne v uznesení o zastavení exekúcie (§ 61l ods. 3 prvá veta). V neopodstatnenej časti súd uplatnené trovy zastúpenia povinného neprizná.“ (Števček, M. Kontrecová, A. Tomašovič, M. Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komenátor 3. Vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 837.). Berúc do úvahy vyššie citované, výkladom a contrario v opodstatnenej časti súd uplatnené trovy prizná. Súd povinnému v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku, vyhláške o odmenách advokátov a komentáru k Exekučnému poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 45,41 Eur s DPH za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia a písomné podanie vo veci samej po 8,30 Eur, t. j. 16,60 Eur, k tomu dvakrát režijný paušál vo výške 10,62 Eur za rok 2020, spolu 37,84 Eur a 20% DPH v sume 45,41 Eur, pri tom vychádzal z tarifnej hodnoty veci 125 Eur (úspech povinného vo veci). Súd priznané trovy uložil oprávnenému zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.